CBS strana 5 z 19

Krajina česká - domov náš. Prezrite si ho pohľadom desiatok tých najlepších fotografov, ktorí ten svoj kus domoviny poznajú najlepšie. Kniha vás prevedie čarovným Českom od sviežej jari cez slnečné leto a farebnú jeseň až po bielu zimu Čarovné Česko Predstavujeme náš bestseler – knihu Čarovné Česko, ktorú pre jej veľký úspech vydávame už tretíkrát. Jedná sa o fascinujúcu zbierku jedinečných fotografií našej nádhernej vlasti. Táto kniha je dokonalým sprievodcom pre všetkých, ktorí si chcú užiť Českú republiku v jej najčistejšej podobe, zachytenú v najkrajších momentoch dňa a noci.

Región hornej Nitry zahŕňa aj okresy Partizánske, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany, predsa len jeho srdcom je práve okres Prievidza. Meno regiónu prepožičala rieka Nitra, ktorá tu pramení na svahoch Lúčanskej Malej Fatry pod vrchom Reváň. A bola to práve voda, konkrétne tá minerálna v Bojniciach, ktorá vytvorila priaznivé prostredie pre život pravekého človeka v období poslednej doby ľadovej. Svedčí o tom množstvo archeologických nálezov, napríklad aj v Prepoštskej jaskyni. Od tých čias sa toho v regióne veľa zmenilo. Človek menil krajinu, striedali sa kultúry, po ktorých sa zachovalo viac či menej historických pamiatok. Z tých architektonických je najstaršou na hornej Nitre napríklad románsky kostol v Diviakoch nad Nitricou alebo Kostol sv. Anny v Bystričanoch-Chalmovej. Najvýznamnejšou pamiatkou Prievidze je barokový kláštorný komplex rádu piaristov, ktorý patrí medzi najkrajšie v strednej Európe. Na pahorku Gaslenberg, pri Nitrianskom Pravne, môžeme obdivovať unikátny súbor 27 sakrálnych stavieb kalvárie. Najväčšou atrakciou, presahujúcou územie regiónu, je určite Bojnický zámok, ktorý po svojej barokovej prestavbe dominuje širokému okoliu. Je obklopený parkom, v ktorom rastie aj vyše 700 rokov stará Lipa kráľa Mateja. V tesnej blízkosti zámku sa nachádza najstaršia a najnavštevovanejšia zoologická záhrada na Slovensku. Ako sme už spomínali, veľký význam pre región majú termálne pramene. Kúpele Bojnice, termálne kúpalisko Čajka a termálne kúpalisko v Chalmovej sú miestom relaxu s regionálnym až s celoslovenským významom. Vyhľadávanými strediskami cestovného ruchu tohto regiónu je aj Nitrianske Rudno s vodnou nádržou a pôvodne banícke mesto Handlová s rekreačným strediskom Remata. Významným centrom zimných športov je lyžiarske stredisko vo Fačkovskom sedle. V tomto kraji sa však nachádza mnoho iných zaujímavých kultúrnych či prírodných lokalít. Aj menej známe miesta však stoja za spoznanie. Čaro nepoznaného sľubuje množstvo jedinečných zážitkov aj v srdci hornej Nitry.

Asi všetky odtiene zelenej sa objavili na palete farieb, keď matka príroda maľovala scenériu tohto malebného kraja. A na jeseň pridala aj odtiene červenej, hnedej a žltej. Máloktoré mesto na Slovensku sa môže pýšiť takou nevšednou krásou v každom ročnom období ako práve Topoľčany, ležiace v dlhánskom rozprávkovom údolí medzi pohoriami Tribeč a Považský Inovec. Ako prvá sa do nich zaiste zamilovala rieka Nitra, ktorá obteká mesto a dáva jemu a jeho obyvateľom život už tisícky rokov. Prvá písomná zmienka o osade na území dnešných Topoľčian pochádza už z roku 1173. O necelé dve storočia neskôr kráľ Karol Róbert udelil Topoľčanom čestný titul kráľovské mesto. Topoľčany mali svoje unikátne miesto aj v časoch Rakúsko-Uhorska, keď boli súčasťou dopravnej cesty Via Magna a spájali rakúsku Viedeň, slovenské Košice, maďarský Debrecín a rumunskú Sibiu. V Topoľčanoch nájdeme barokový kostol, v Tovarníkoch kaštieľ a v okolí okresného mesta mnohé zaujímavé pamiatky. Na svoje si tak prídu aj milovníci histórie aj starej architektúry. Priaznivcov piva určite poteší, že z Topoľčian pochádza zlatý nápoj Topvar, ktorý sa môže hrdiť viacerými prestížnymi medzinárodnými oceneniami. Dovolenka sa dá v okolí príjemne tráviť v horách v Tribeči a tiež v neďalekom Považskom Inovci, kde sa v lete kúpe aj rybárči. Nazrite teda spolu s nami do skutočného sveta rozprávok. Poďte sa prostredníctvom fotografií pozrieť na Čarovné Topoľčany a ich okolie.

Spoznajte okres Medzilaborce z neba. Kniha vám ho prilíži vďaka unikátnym záberom z paluby lietadla. Malým veľkým srdcom tohto regiónu je mesto Medzilaborce. Leží pod odvekým patronátom vrchu, miestnymi nazývanom Kamjana. Vrch prepožičal názov tunajšiemu folklórnemu súboru, obchodnému domu, zariadeniu sociálnych služieb či iným miestnym reáliám. Klenotmi mesta sú pompézny pravoslávny Chrám Sv. Ducha či impozantný gréckokatolícky Chrám sv. Bazila Veľkého. V okolitých dolinkách je roztrúsených viacero malebných dediniek. Niektoré nemajú ani stovku obyvateľov a sú akoby vystrihnuté z rozprávky. V každej z nich nájdeme klenoty v podobe malebných Božích chrámov, ktoré ostali symbolmi lásky ľudu k Bohu a k prírode. Tým najvzácnejším je zrúcanina kláštora a kostola baziliánskej rehole v Krásnom Brode. Monastier zostúpenia Svätého Ducha bol založený v 14. storočí a priamo nadväzuje na cyrilometodskú tradíciu. Jeho význam podčiarkuje aj vžité označenie „rusínsky Devín“.

V srdci Ilavskej doliny obklopenej dychberúcimi končekmi Bielych Karpát, z juhovýchodu chránenými Strážovskými vrchmi, leží mestečko s niekoľkostoročnou históriou. Na strednom Považí, po ľavej strane najdlhšej slovenskej rieky Váh, rozprestiera sa mesto Ilava. Jej pokojom zaviate ulice objímajú trpezlivé lesy, kde sa čas konečne prestal ponáhľať. Rozbehaní cestovatelia si preto môžu vydýchnuť a načerpať v tomto tichom obdarenom kraji nejednu inšpiráciu. História siaha až k záznamom vyberača pápežských daní, ktorý si svojich platcov poctivo zapisoval, a Ilava sa k nim pridala už v štyridsiatych rokoch štrnásteho storočia. Začiatkom toho pätnásteho zažíva Ilava svoj prvý rozkvet a dostáva od kráľa výsadu dva razy do roka organizovať výročné trhy. V sedemnástom storočí sa zase mohla tešiť z rozkvetu. Tentoraz rozmach zaznamenali hospodárske cechy, ktoré zabezpečovali mestu a jeho obyvateľom všakovaké tovary. V súčasnosti si v Ilave môžeme pozrieť pamiatky ako ilavskú zvonicu alebo mestské múzeum, ktoré nás vezmú do tajov histórie, národa i prírody. Pre turistov z celého Slovenska stojí za zmienku aj turistická prechádzka nádherným krajom až na vrch Vápeč – dominantu kraja.

Okolie Stropkova rozkladajúce sa v malebnom údolí Ondavy je vskutku podmanivý kraj. Tiahne sa v krajine početných vŕškov Ondavskej vrchoviny a sčasti i Laboreckej vrchoviny. Malou veľkou metropolou tohto regiónu je mesto Stropkov. Jeho pýchou je majestátny Kostol Najsvätejšieho Tela Pána ako pozostatok po niekdajšom Stropkovskom hrade. Klenotom je aj gréckokatolícky Chrám sv. Cyrila a Metoda postavený v pôvabnom byzantskom štýle. Mesto je známe najmä tradičným letným Stropkovským jarmokom či cestným behom stropkovská dvadsiatka. Okolie Ondavy je okrem samotného okresného mesta lemované rázovitými obcami. V priľahlých dolinkách je zas roztrúsených množstvo dediniek, z ktorých niektoré nemajú ani stovku obyvateľov. Dedinky, kde akoby zastal čas, sú sťaby vystrihnuté z rozprávky. V každej z nich nájdeme klenoty v podobe malebných Božích chrámov, ktoré ostali symbolmi lásky ľudu k Bohu a k prírode. Jedna z najväčších dominánt regiónu, vodná nádrž Veľká Domaša, nazývaná aj Zelená perla východného Slovenska, je jedným zo symbolov letného relaxu pri vode. Úchvatné zákutia a pláže obkolesené prekrásnymi horami sú počas horúcich dní jedným z najväčších ťahákov regiónu. Tú pravú atmosféru regiónu dodávajú najmä ľudia. Pre tunajší kraj je typický mimoriadne nádherný a temperamentný folklór, ktorý je v srdciach ľudí stále veľmi živý. Pre ľudí je tu typická veselosť, rázovité nárečia i pôvabné kroje. Pôsobí tu viacero folklórnych súborov a skupín a organizuje sa tu niekoľko folklórnych podujatí. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Na trh prichádzame s jedinečnou knihou o rybách a rybároch, ktorá má pomôcť obnove Hrona po ekologickej kalamite. Kniha Narodený v znamení rybára je určená pre všetky generácie, ktoré milujú slovenskú prírodu a záleží im na jej ochrane. Výťažok z predaných výtlačkov poputuje na zarybnenie rieky Hron, ktorú v júli 2021 postihla azda najväčšia ekologická katastrofa v dejinách. Vydaním tejto jedinečnej ilustrovanej knihy, chceme pomôcť miestnej organizácii slovenského rybárskeho zväzu v Žiari nad Hronom, ktorá sa snaží vrátiť život rieke Hron.

V dávnych časoch na brehoch slovenskej rieky Váh vyrástlo mesto. Písalo sa o ňom prvý raz v roku 1113, hoci z archeologických nálezov vieme, že jeho územie bolo osídlené už v dobe kamennej. Rozprestiera sa uprostred náruče Považského Inovca a Nitrianskej pahorkatiny. Nádherná príroda obklopená kultúrnymi a historickými pokladmi všetkých druhov dýcha životom už skoro tisíc rokov a zaslúži si dostatočnú pozornosť. Mesto Hlohovec sa nachádza medzi historickými mestami Nitra a Trnava a jeho čarovné krásy určite stoja aj za našu návštevu. Hlohovský zámok, pôvodne vystavaný ako stredoveký hrad, nás vezme do histórie. Zámocký park, kde sa počas prechádzky stratíme ako v skutočnej rozprávke a zároveň je aj najväčším platanovým hájom v strednej Európe. Chýrne empírové divadlo, ktoré vystavali na začiatku 19. storočia, a zaujímavosťou je, že pri jeho otvorení zahral svetoznámy Ludwig van Beethoven. Hlohovec je však aj miesto, odkiaľ sa dá pozerať na milióny hviezd unikátnym spôsobom vďaka hvezdárni a planetáriu, ktoré mesto vybudovalo pred šesťdesiatimi rokmi. Tento vinársky región naozaj prináša zážitky pre všetky chute cez nádhernú prírodu až po fascinujúcu architektúru. Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok. Poďte sa pozrieť na Čarovný Hlohovec a jeho okolie.

Údolie Váhu pod ochranou hradby okolitých hôr lákalo osadníkov do kraja okolo Trenčína od nepamäti. Svedčia o tom mnohé archeologické nálezy, viaceré pochádzajú už z doby kamennej. Nezmazateľnú stopu v regióne zanechal rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorého légie v roku 179 n. l. v týchto miestach zvíťazili nad Kvádmi. Zvesť o tejto udalosti je dodnes vyrytá v stene hradného brala. Dejiny Trenčína sú späté najmä s Trenčianskym hradom. Najväčší rozmach zažil za vlády slávneho „Pána Váhu a Tatier“ Matúša Čáka Trenčianskeho. Duchovným centrom regiónu je Skalka pri Trenčíne ako najstaršie pútnické miesto v niekdajšom Uhorsku. Nachádza sa tu zrúcanina kláštora zo 17. storočia či Kostol sv. Andreja-Svorada a Beňadika, spomínaný už začiatkom 13. storočia. Mnohé miesta v regióne dodnes svedčia o jeho bohatej histórii. Od nápisu na hradnej skale cez stovky historických budov až po záznamy v kronikách. Nesmieme vynechať pohľadnice a fotografie. Práve tie najvernejšie dokumentujú historické okamihy. Celý kraj, mestá i obce však svoju tvár menia neustále. Prašné cesty sa zmenili na asfaltové, konské povozy nahradili autá, mosty získali modernejšiu tvár. Stavby sú odjakživa nemými svedkami dejinných udalostí regiónu, viaceré však podľahli podľahli zubu času o niečo viac, ako by sme si želali. Iné sa stali obeťami vojen či požiarov. Nejedna stavba musela ustúpiť novšej a modernejšej. Mnohé budovy však boli zrekonštruované, čo im prinavrátilo dôstojnosť, aká im prináleží. A to sú len čriepky z mozaiky zmien, ktoré vyformovali región do takej podoby, v akej ho poznáme dnes. Porovnanie historických a súčasných fotografií tieto zmeny zachytáva jedinečným spôsobom. Aj my pri ich prezeraní môžeme byť priamymi svedkami toho, ako tok histórie zmenil svet okolo nás.

Spieva vo svojej piesni jeden z mnohých ľudí, ktorí sa do tohto miesta zamilovali. Na sútoku riek Bystrica a Hron rozprestiera sa mesto s históriou siahajúcou do dôb tak dávnych, že si to málokto dokáže predstaviť. Už v období eneolitu na jej územie zavítali hľadači drahých kovov, ktorí spoznali jedno z jej prvých čarovných tajomstiev – celá bola pokrytá meďou. Prvá zmienka o meste Banská Bystrica bola už v roku 1255, keď vtedajší kráľ Uhorska Belo IV. dal mestu ťažobné aj mestské práva. Okrem medi sa na jej území ťažilo už aj železo a striebro. Banská Bystrica sa stala kolískou umelcov rôznych múz, ktorí jej krásu pretavili na plátna, ale aj na pohladzujúce tóny ľúbivých melódií. Umelci neboli jediní, ktorí svoje mesto milovali na život a na smrť. Banská Bystrica však lásku k svojim deťom opätuje a aj preto zostane jedným z najväčších slovenských symbolov boja za slobodu. Nádherná príroda, kolorit krajiny, jej krásy, úchvatné výhľady a tajomné zákutia prekvapia tým najlepším možným spôsobom. Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok. Poďte sa s nami pozrieť na Čarovnú Banskú Bystricu a okolie.

Unikátny kraj Detvy sa spolu s tradíciami od nepamäti odrážal v každodennosti miestneho ľudu. V piesni a tanci, v bohato zdobenom odeve, ako aj v remeslách a pôvodnej ľudovej architektúre. Rezká podpolianska hudba, pestrá krojová výšivka či ojedinelé vyrezávané prícestné kríže sa stali symbolmi presahujúcimi tento región. Malebné lazy plné popretkávaných polí a roztrúsených usadlostí všade na okolí. Samoty na hornatých svahoch vyhasnutej sopky Poľany pripomínajú dávno stratený obraz Slovenska, ktorý sa tu zachoval dodnes. Obzvlášť nádherná je hriňovská jar, keď sú zazelenané polia posiate množstvom bielych korún kvitnúcich čerešní. Prebúdzajúca sa slovenská príroda v tej najkrajšej podobe. Nad všadeprítomnými lazmi sa vypína mohutná Poľana. Na jej úpätiach, vysoko nad Detvou, stoja po stáročia strmé kamenné bralá ako dávny odkaz tunajšej sopečnej minulosti, ktorá vytvorila steny Kalamárky, Kešovky či Melichovej skaly. Okolité staré lesy vo svojom vnútri stále ukrývajú domov rysov, vlkov, medveďov a sú jedným z posledných divokých kútov slovenských hôr. Detva so svojimi podpolianskymi zákutiami je dokonalým miestom pre každého fotografa. Čas sa však nedá zastaviť a aj krajina okolo Detvy sa postupne mení. Staré drevenice v tichu líhajú k zemi a z mnohých obrábaných oráčin sa stávajú zarastajúce lúky. O to viac si treba vážiť prácu gazdov, ktorí sú aj ďalej verní odkazu svojich starých otcov a nedajú dopustiť na tvrdú prácu. Ostáva nám veriť, že tunajší kraj aj naďalej zachová svoju malebnosť, aby aj naše ďalšie generácie mohli zažiť genius loci Detvy.

V povodí rieky Bebrava rozpína sa dlhočizná kotlina, ktorá je zo všetkých strán obklopená svojimi pahorkami. Hôrky, kopce aj hory sú však len pozadím čarovných scenérií, ktoré so sebou Bebrava a jej kotlina prinášajú. V jej srdci sa už pred sedemstodeväťdesiatimi rokmi zabývali ľudia a vybudovali si na jej šírych poliach mesto. Bánovce nad Bebravou sa stali slobodným kráľovským mestom už v roku Pána tisíctristosedemdesiatšesť. Nie je sa čomu čudovať, lebo už v stredoveku chyrovali všetci o tom, akých remeselníkov Bánovce majú. Obuvníci, krajčíri, tkáči, stolári, mäsiari a mnohí iní šikovnínobyvatelia svoje mesto zveľaďovali, ale i bránili. Nezľakli sa ani Turkov, ktorí do mesta vpadli o necelé tri storočia. Začiatkom toho sedemnásteho sa mesto nad Bebravou mohlo pýšiť aj vzdelanými deťmi, keďže tu Bánovčania postavili svoju prvú základnú školu. Mohli byť právom hrdí aj na hrad Uhrovec, ktorý pomohol turecké vojská zadržať a porazeným nebol. Dnes je po storočiach vytrvalosti poranený požiarom, no svojemúry hrdo drží nielen pre turistov. Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok.

Miesto, kam sa vydáme dnes, patrí medzi najstaršie obývané územia na Slovensku. Ožilo vďaka čarovnej vode ušľachtilých riek, ktoré sa pre tento región rozhodli spojiť svoje sily. Mocný Dunaj a rozumný Váh pretekali územím dnešného Komárna už v dobe bronzovej, keď dávali miestnym obyvateľom to najcennejšie – vodu. Neskôr nechali po sebe plaviť obchodnícke lode, aby zaistili mestu aj dostatok tovaru. Mocné rieky zaujali rôzne národy, no nie každému dovolili ich vody prekročiť. Môžu spomínať na kmene Keltov, na rímske vojská, ktoré na brehu Dunaja vybudovali svoje tábory. Zaiste si pamätajú aj na sťahovanie národov, keď sa na ich území zabývali Avari, a aj na to, ako ich obsadili Slovania. Predpokladá sa, že niekde pri Komárne v roku 863 prekročila hranice Dunaja misia slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Premýšľajú nad tým, ako sa cítili v Uhorsku, i nad tým, koľko sĺz smútku, ale aj radosti odplavili počas celej svojej existencie. Môžu byť pyšné, keď sa na Komárno pozrú dnes. Keď vidia, čo v tomto malebnom meste aj vďaka nim vyrástlo. Že vidia obyvateľov rôznych národností, kultúr i názorov žiť pokope a v mieri. Že majú ony aj ich mesto obdiv pred celým Slovenskom. Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok. Poďte sa pozrieť na Čarovné Komárno a jeho okolie.

Krajina okolo Galanty zaberá roviny na juhozápade Slovenska. Podnebie Podunajskej nížiny robí z tunajšieho kraja jednu z našich najteplejších oblastí – a spolu s bohatstvom vodných zdrojov aj jednu z najúrodnejších. Obyvatelia to vždy vedeli umne využívať, takže poľnohospodárstvo tu bolo odjakživa hlavným zdrojom obživy. Územie priťahovalo svojou výhodnou polohou a podmienkami, preto sa tu od praveku vystriedalo mnoho kmeňov a národov, spomedzi ktorých napokon najvýznamnejšími zostali slovanské a maďarské. Historické pramene, zachované doklady i živá kultúra hovoria mnohé o ich dlhovekom spolunažívaní. Samotná Galanta bola dlhé storočia spätá s významnou uhorskou rodinou Esterháziovcov. Najmä vďaka nej sa stala rešpektovaným šľachtickým mestečkom a jedným z centier hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života celého podunajského regiónu. O významnosť sa však Galanta vždy akoby svorne delila s neďalekou Sereďou. Mesto na brehoch Váhu bolo od svojich počiatkov úzko späté s touto najväčšou slovenskou riekou, ktorá sa tu zo zovretia pahorkatinami rozlieva do rovinatej nivy, tvoriac nespočetné ramená. Sereď mala veľké prístavisko pltí – v minulosti dôležitých prostriedkov prepravy všemožných tovarov. Okrem dreva tu pristávali napríklad aj veľké náklady soli z Poľska a mesto sa stalo sídlom uhorského soľného úradu so štátnym skladom soli. Súčasná Galanta, Sereď, blízke Sládkovičovo i desiatky obcí v ich okolí sa právom pýšiapozoruhodnými podmienkami na pešiu, cyklistickú, no predovšetkým nezabudnuteľnú vodnú turistiku. Galantským regiónom okrem mocného Váhu preteká aj menší Dudváh a romanticky pokojný Malý Dunaj, zo zeme tu prýštia viaceré termálne pramene, zrkadlia sa jazerá a zurčia potoky. Pásmi lužných lesov lemované meandre Čiernej vody od Kráľovho Brodu až po Dolný Chotár priam neodolateľne lákajú na prechádzku, sprevádzanú šumením listnáčov a koncertom vodného vtáctva. Riečne a jazerné prostredie je domovom zaujímavých a vzácnych živočíchov, medzi ktorými nechýbajú svižné vydry a ondatry či elegantné labute a bociany. Milovníkom histórie ponúka galantské okolie príležitosť objavovať pútavé dejiny vo vzácne zachovaných kultúrnych pamiatkach a zbierkach miestnych múzeí. Popri romantických kaštieľoch a parkoch sú na riečnych brehoch mimoriadne atraktívne vodné mlyny. Tieto umne postavené diela ľudového staviteľstva sú v súčasnosti premenené na múzeá v prírode a do dnešných dní akoby v nich žila symbolika spojenia súše a vody v čarovnej krajine Galanty, Serede a ich okolia.

Kraj okolo Levíc, ktorý leží na sever od Dunaja, bol vďaka svojej úrodnej pôde a teplej klíme osídlený už od najstarších čias. Popri riekach Hron a Ipeľ prichádzali nové a nové kultúry, neskôr aj národy známe pod meno ako Kelti, Germáni, svoje bitky zvádzal na brehu Hrona aj známy rímsky cisár Marcus Aurelius. Od stredoveku tu spoločne žijú Slováci a Maďari, v tomto priestore sa sformovali tri historické územné celky, a to Tekovská, Hontianska a Ostrihomská stolica. Na prahu novoveku boli obyvatelia tohto kraja ležiaceho na hranici Osmanskej ríše takmer 150 rokov vystavení vojnovým udalostiam v zápase o záchranu Európy. Krutú daň si na obyvateľoch regiónu vybralo aj nepokojné 20. storočie, dve svetové vojny, výmena obyvateľstva aj komunistická diktatúra. Okres Levice vznikol v roku 1960 spojením troch okresov, a to Šahy, Želiezovce a Levice. Levice, súčasné centrum regiónu, boli v minulosti známe ako mesto pohody a dobrej gastronómie. Do mesta lákala návštevníkov husacina, husacie štvrťky – fertále, sa tu predávali už v 17. storočí. Panstvo sa v minulom storočí schádzalo v mestskom hoteli a ostatní pri husacích búdach na námestí. Gazdiné z okolia kŕmili husi kukuricou, husacia pečeň sa vyvážala do celej Európy. Fertále sa predávali aj v mestečkách Bátovce a Tekovské Lužany. K husacine ponúkali Levičania aj vynikajúce víno. Staré tradície odvial čas, z niekdajších bohatých obcí sú dnes zanikajúce sídla, porovnanie súčasnej fotografie s historickou nie vždy ukáže zmenu k lepšiemu. Opačný proces je zjavný v mestách. V porovnaní so šedivými, zanedbanými budovami z čias socializmu prešli dnešné námestia modernou rekonštrukciou, stali sa príjemnými miestami stretávania obyvateľov. Na okrajoch miest pribudli priemyselné parky. Návštevníkom môže región ponúknuť množstvo zaujímavých historických lokalít, hrad v Leviciach, ležiaci takmer na námestí, či vzácne oltáre v bývalom slobodnom kráľovskom banskom meste Pukanci. Turista sa tu nemusí báť davov na turistických trasách, môže si nerušene vychutnať zákutia viničných areálov so vzácnymi stromami moruší. Milovníci ľudovej kultúry sa môžu zoznámiť s jedinečnou a pestrou čilejkárskou oblasťou.