CBS strana 6 z 19

Krajina okolo Galanty zaberá roviny na juhozápade Slovenska. Podnebie Podunajskej nížiny robí z tunajšieho kraja jednu z našich najteplejších oblastí – a spolu s bohatstvom vodných zdrojov aj jednu z najúrodnejších. Obyvatelia to vždy vedeli umne využívať, takže poľnohospodárstvo tu bolo odjakživa hlavným zdrojom obživy. Územie priťahovalo svojou výhodnou polohou a podmienkami, preto sa tu od praveku vystriedalo mnoho kmeňov a národov, spomedzi ktorých napokon najvýznamnejšími zostali slovanské a maďarské. Historické pramene, zachované doklady i živá kultúra hovoria mnohé o ich dlhovekom spolunažívaní. Samotná Galanta bola dlhé storočia spätá s významnou uhorskou rodinou Esterháziovcov. Najmä vďaka nej sa stala rešpektovaným šľachtickým mestečkom a jedným z centier hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života celého podunajského regiónu. O významnosť sa však Galanta vždy akoby svorne delila s neďalekou Sereďou. Mesto na brehoch Váhu bolo od svojich počiatkov úzko späté s touto najväčšou slovenskou riekou, ktorá sa tu zo zovretia pahorkatinami rozlieva do rovinatej nivy, tvoriac nespočetné ramená. Sereď mala veľké prístavisko pltí – v minulosti dôležitých prostriedkov prepravy všemožných tovarov. Okrem dreva tu pristávali napríklad aj veľké náklady soli z Poľska a mesto sa stalo sídlom uhorského soľného úradu so štátnym skladom soli. Súčasná Galanta, Sereď, blízke Sládkovičovo i desiatky obcí v ich okolí sa právom pýšiapozoruhodnými podmienkami na pešiu, cyklistickú, no predovšetkým nezabudnuteľnú vodnú turistiku. Galantským regiónom okrem mocného Váhu preteká aj menší Dudváh a romanticky pokojný Malý Dunaj, zo zeme tu prýštia viaceré termálne pramene, zrkadlia sa jazerá a zurčia potoky. Pásmi lužných lesov lemované meandre Čiernej vody od Kráľovho Brodu až po Dolný Chotár priam neodolateľne lákajú na prechádzku, sprevádzanú šumením listnáčov a koncertom vodného vtáctva. Riečne a jazerné prostredie je domovom zaujímavých a vzácnych živočíchov, medzi ktorými nechýbajú svižné vydry a ondatry či elegantné labute a bociany. Milovníkom histórie ponúka galantské okolie príležitosť objavovať pútavé dejiny vo vzácne zachovaných kultúrnych pamiatkach a zbierkach miestnych múzeí. Popri romantických kaštieľoch a parkoch sú na riečnych brehoch mimoriadne atraktívne vodné mlyny. Tieto umne postavené diela ľudového staviteľstva sú v súčasnosti premenené na múzeá v prírode a do dnešných dní akoby v nich žila symbolika spojenia súše a vody v čarovnej krajine Galanty, Serede a ich okolia.

Veľkosťou skromné, no krásou bohaté kráľovstvo Krupinského okresu sa rozkladá v jeho severnej časti. Centrom tejto časti Hontu je kráľovské mesto Krupina – jedno z najstarších slovenských miest s mestskými výsadami udelenými už v roku 1238. Stráž nad Krupinou, ako i nad cestami do okolitých miest kedysi držala strážna veža Vartovka týčiaca sa nad mestom. Táto starobylá kamenná dáma je dnes jednou z najstarších rozhľadní na Slovensku. Nemými strážcami regiónu bola aj pevnosť v Bzovíku, niekdajší kláštor – jeden z najstarších na Slovensku, či impozantný hrad Čabraď. Jedným z najväčších darov regiónu je voda, ktorej liečivú silu poznali už starí Rimania. Vznikli tak unikátne kúpele Dudince, vyhľadávané u klientov z celého sveta. Okolie Krupiny je však aj regiónom vína. Už oddávna sa v miestnych vinohradoch a pivničkách vyrábali a koštovali lahodné vína. Akousi mekkou vinárskeho kumštu v regióne je rázovitá osada Stará hora pri Sebechleboch, zapísaná aj medzi pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Sviatkom vinárstva je Oberačka po sebechlebsky – tradičný festival plný vína, burčiakov a znamenitého jedla s bohatým kultúrnym programom. Nesmierne rozmanité ľudové tradície majú v celom regióne nezastupiteľné miesto. Azda niet dedinky, kde by ich nejakým spôsobom neuchovávali. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

V neveľkom kraji na severozápade Slovenska medzi Javorníkmi a Kysuckou vrchovinou obkolesuje okresné centrum Kysucké Nové Mesto dokopy 13 rázovitých obcí. Územie mesta bolo v roku 1991 vyhlásené za pamiatkovú zónu. Svetské pamiatky tu reprezentujú domy zo 17. storočia lemujúce pešiu zónu. Oproti mestu cez rieku stojí renesančný kaštieľ v bývalej mestskej časti s rovnakým názvom. Od rekonštrukcie v roku 1977 v ňom spravuje a prezentuje svoje expozície Kysucké múzeum v Čadci. Okresom preteká rieka Kysuca, ktorá ho rozdeľuje na dve približne rovnaké časti. Na jeho území priberá len krátke prítoky a pri Žiline sa vlieva do rieky Váh. Kysucké Nové Mesto patrí rozlohou medzi najmenšie okresy na Slovensku, ale vďaka polohe medzi pohoriami Vonkajších Karpát je tu dostatok lesov, lúk a pasienkov, kam len oko dovidí. Obľúbenou zastávkou turistov je rozhľadňa na vrchu Tábor, postavená nad okresným mestom v roku 2015. Najvyšším bodom dolných Kysúc je vrch Ľadonhora. Ďalším turistickým lákadlom je Kysucká brána, odkiaľ si turisti vychutnávajú pohľad na rieku Kysuca, Žilinskú kotlinu aj Kysuckú kotlinu. Priamo popod Kysuckú bránu okolo obce Rudinka prechádza hlavný železničný a cestný ťah zo Žiliny a Považia do Českej republiky a Poľskej republiky. Tranzitná poloha okresu je jedným z najlepších predpokladov na rozvoj tunajšieho cestového ruchu. Tí, ktorí už objavili jeho čaro, si v hlbokých dolinách tiahnucich sa pod úpätiami vrchov vybudovali chatové oblasti tam, kde boli kedysi len holé, odlesnené údolia. Kysucké Nové Mesto sa okrem zalesneného prostredia môže pochváliť aj hvezdárňou Na Podstráni, kde majú jeden z najlepších ďalekohľadov na pozorovanie oblohy na Slovensku. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie., A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Na juhovýchode Slovenska, medzi svahmi Slovenského rudohoria a planinami Slovenského krasu, stojí už trištvrte tisícročia mesto, ktoré sa svojím rozvinutým baníctvom a železiarstvom nezmazateľne zapísalo do priemyselnej histórie Európy. Priamo na jeho území sa kedysi ryžovalo zlato, v okolí zase celé generácie baníkov z bohatých podzemných žíl dobývali farebné kovy a železnú rudu. Aj svoj pôvodný názov vlastne dostalo podľa mimoriadne výnosnej bane Rosnoubana. Rožňava postupom času vyrástla zo svojich baníckych a hutníckych koreňov a rozvinula sa do dôležitého sídla remeselnej výroby a školstva. Nezameniteľnú tvár jej dávalo priestranné námestie, dodnes pozoruhodne zachované, ktoré je najväčším stredovekým námestím štvorcového pôdorysu na Slovensku. Obklopené honosnými meštianskymi domami a sieťou ulíc je územím, kde sa sústreďuje väčšina tunajších architektonických pozoruhodností – renesančná strážna veža, radnica, biskupský palác, kláštor, ale predovšetkým gotický katedrálny Kostol nanebovzatia Panny Márie. Rožňava svojím zjavom dokonale zapadá do kraja, ktorý ju obklopuje, lebo horný Gemer je nesporne jednou z kultúrnych aj prírodných klenotníc Slovenska. Medzi kultúrne skvosty určite patria ikonické stavby šľachtických sídiel. Majestátna Krásna Hôrka, gotický hrad premenený na reprezentačné šľachtické sídlo, je svojou pozíciou na strmom kužeľovitom vrchu doslova neprehliadnuteľná. Alebo kaštieľ Betliar, ktorému štyri nárožné vežičky a anglický park s romantickými stavbami, jaskyňou a vodopádom dávajú priam rozprávkový vzhľad. Prírodným pokladom je zase jeden z našich úžasných národných parkov – Slovenský kras. Je najväčším krasovým územím planinového typu v strednej Európe a tiahne sa až po južnú štátnu hranicu. V zemi sa tu ukrýva vyše tisíctristo priepastí a jaskýň, ktoré boli spolu s jaskyňami susedného Aggteleckého krasu v Maďarsku zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Veru. Celý svet nám dal doslova písomný dôkaz o tom, aká je všetka táto nádhera vzácna. Tieto jedinečné fotografie sú zase obrazovým svedectvom toho, aká dokáže byť Rožňava so svojím okolím čarovná.

Vitajte v jednom z najmalebnejších slovenských regiónov – na Spiši. Spiš patrí medzi naše najnavštevovanejšie regióny a jeho krásu už ocenilo nespočetné množstvo turistov. Toto malé spišské kráľovstvo je pod odvekým dohľadom výsostí zhmotnených v majestátnych horách. Zo severu ho chránia veľkolepé Levočské vrchy, z východu zas strmé Branisko. Vysoko nad nimi však bdie impozantná hradba Tatier, ktorých štíty vidno takmer z každej obce okresu. Centrom tejto časti Spiša je starobylý klenot a kráľovské mesto Levoča. Mesto, ktoré sa môže popýšiť nesmierne bohatou minulosťou a mimoriadne zachovaným historickým jadrom. Stredovekému námestiu dominuje renesančná radnica či klietka hanby, no najmä však monumentálna gotická Bazilika minor sv. Jakuba zo 14. storočia. Tá je druhým najväčším kostolom na Slovensku a jej interiér zdobí impozantný drevený oltár Majstra Pavla z Levoče – s výškou 18,62 metra najvyšší drevený gotický oltár na svete. Nuž, niet divu, že nádherná história a podmanivá atmosféra stredovekého mesta dostali Levoču na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Vysoko nad mestom sa týči zďaleka neprehliadnuteľná Mariánska hora. Vždy začiatkom júla sa stáva miestom, kde sa stretávajú desaťtisíce veriacich. Doslova jednou z ikon Slovenska je impozantný Spišský hrad, ktorý podobne ako Tatry vidno takmer odvšadiaľ. Hneď pod Spišským hradom sa rozprestiera malebné historické mestečko Spišské Podhradie. Jeho najväčšou dominantou je pôvodne samostatné cirkevné mesto Spišská Kapitula – pre svoju duchovnú hodnotu prezývaná aj Slovenský Vatikán. Opevnenému komplexu historických a cirkevných budov kraľuje majestátna neskororománska Katedrála sv. Martina z 13. storočia. Len niekoľko desiatok metrov od Spišskej Kapituly nájdeme ďalšie miesto oplývajúce jedinečným čarom. Kalvária Spišský Jeruzalem je svojím usporiadaním jedinečnou kópiou skutočnej jeruzalemskej kalvárie z čias Ježiša Krista. Spišský hrad a kultúrne pamiatky jeho okolia sú tiež zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Sivá Brada je však sama osebe jedinečný prírodný výtvor. Je to veľká travertínová kopa, kde pri troch vyvierajúcich prameňoch môžeme v priamom prenose sledovať vznik travertínu. Samozrejme, s istým nadsadením. Kopa takejto veľkosti totiž vzniká desaťtisíce rokov. Gráciu celému regiónu dodávajú aj malebné kostolíky a kaštiele roztrúsené po jednotlivých obciach. Spája ich nesmierna majestátnosť gotiky, ktorú v okolí Levoče cítiť doslova na každom kroku. Zvlášť tu však cítiť aj pôvab renesancie, konkrétne spišskej renesancie. Mnohé stavby, zvoničky, radnice na Spiši majú svoj unikátny vzhľad, ktorý nikde inde nenájdeme. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Zlaté Moravce so svojím okolím ležia v zaujímavo uzavretom prírodno- zemepisnom celku. Nazýva sa aj horné Požitavie, lebo priamo jeho stredom preteká rieka Žitava. Jej tichý tok doslova rozdeľuje územie medzi pohoria Tribeč a Pohronský Inovec. Tunajší kraj je akoby zložený z dvoch odlišných svetov. Od úpätí kopcov po Zlaté Moravce zostáva hornatý, aby sa potom na juh od mesta rozbehol z riečnych brehov na obidve strany do šírych rovín severného výbežku Podunajska. Pestrosť prírodnej krajiny pomohla vytvoriť jej kultúrnu rozmanitosť. Samotné mesto Zlaté Moravce malo dôležité postavenie už od úplných počiatkov bývalého uhorského štátu. Koncom stredoveku bolo centrom domínia, ku ktorému patrilo štrnásť obcí, a v 18. storočí spravovalo celú Tekovskú župu. Rovnako významné boli v dejinách neďaleké Topoľčianky. Ich očarujúci zámok bol dlhoročným letným sídlom česko-slovenských prezidentov a tamojší žrebčín je klenotom presahujúcim hranice Slovenska, lebo patrí k najvýznamnejším chovateľským miestam na svete. Podobne ako arborétum v obci Mlyňany, ktoré je zase jednou z najväčších botanických záhrad v Európe. Chovateľstvo ušľachtilých koní, vône starostlivo opatrovaných rastlín, nádherne udržiavané parky a podmanivé panorámy pohorí navôkol sú vari najlepšími symbolmi harmónie prírody a človeka, ktorú je tak fascinujúco cítiť v tejto výnimočnej končine Slovenska. Priam dokonale preto vyžaruje z neopakovateľných momentov, zachytených vo fotografických obrazoch Čarovných Zlatých Moraviec a ich okolia.

Kraj na severe historického Novohradu spája vo svojej neveľkej rozlohe množstvo zaujímavostí. Od romantických lazov uprostred horských lúk na severe po úrodné pahorky na juhu regiónu. Od malých gazdovstiev rozosiatych po celom kraji až po svetoznáme fabriky. Od ich pohnutej histórie až po ich malú renesanciu. Od malebnej prírody až po impozantné kultúrne pamiatky. Okres Poltár je jedným z málo poznaných regiónov našej krajiny. Ponúka však neopozerané pohľady, ktoré dokážu uchvátiť naozaj každého. Okolie Poltára je podľa archeologických nálezísk obývané už od 7. – 8. storočia. Samotné okresné mesto je najznámejšie vďaka tretiemu najstaršiemu mostu na Slovensku. Známy je ako „Turecký most“ – kamenný most postavený v 16. – 17. storočí, v období tureckej nadvlády. Nejde síce o pôvodný most, no na opravy boli použité pôvodné kamene. S Poltárom a s jeho bezprostredným okolím je spojené aj prenádherné sklárske remeslo. Nachádza sa tu významné nálezisko kremeňa i jediné nálezisko kaolínu na Slovensku. Sklárne tu profitovali a dávali chlieb miestnym od polovice 20. storočia. V Zlatne sa zrodila aj legendárna súprava pohárov Zlatá Zuzana, známa doslova po celom svete. „Zlatý“ príbeh štátnych sklární smutne končí v prvom desaťročí nového milénia. Aj keď v malom, sklený príbeh však pokračuje ďalej. Viacerí húževnatí a nadšení sklári v regióne sa dodnes venujú svojmu remeslu. A to svetovo! Miestne sklo dodnes zdobí stoly Kanaďanom, arabským šejkom či Japoncom. Naozaj celosvetovo! Tento kraj však ponúka aj mnoho iných, menej známych príbehov, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Piešťany so svojimi preslávenými kúpeľmi ležia v údolí Váhu, na území označovanom ako Dolnovážska niva. Legendárna slovenská rieka sa tu dotýka výbežkov pohoria Považský Inovec, tiahnuceho sa od východu, kým horizont na západnej strane zase tvarujú krivky hrebeňa Malých Karpát. Elegantné kúpeľné mesto na širokých vážskych brehoch si svoje miesto našlo už v pradávnych dobách. Horúce pramene so zázračnou vodou sem lákali vari už lovcov mamutov. Niet divu, že sa tu za doslova tisícročia nazhromaždili skvostné pamätihodnosti a cennosti ľudského budovania. Kultúrou a slávnou históriou dýchajú domy, ulice aj celé malebné námestia. Prechádzka Kúpeľným ostrovom napĺňa vnímanie krásou historickej architektúry či umeleckých plastík v Kúpeľnom parku. Podmanivé prostredie prispelo k zrodu významných osobností spoločenského, kultúrneho, ale aj netuctového športového života – a to od čias stredovekých až po tie naše, moderné. Súčasné Piešťany hýria farbami a bohatým a pestrým životom, lákajúcim návštevníkov nielen zo všetkých kútov Slovenska, ale aj z obrovských vzdialeností sveta. Prichádzajúc za liečivou vodou objavujú príjemnú atmosféru, čo v pôvabnom meste vládne. A šíri do tiež do celého príťažlivého okolia. Ctitelia kultúry a histórie majú z kúpeľnej metropoly na skok k vznešeným šľachtickým sídlam obdivne zachovaným hradom i magickým zrúcaninám. Milovníkom prírody zase piešťanský kraj ponúka skvosty hneď vo viacerých formách. Podmanivé kopce a doliny Považského Inovca sú domovom čulých zvieracích spoločenstiev spoločenstva i krajinou, v ktorej sa pozoruhodne spája teplomilná a horská flóra. Okolitá hojnosť jazerných nádrží a široký tok Váhu sú na druhej strane ideálne na spoznávanie mokradí a vodného života a zachovaných kúskov lužného lesa. Čarovné Piešťany a ich okolie sú jednoducho pôvabným a harmonickým spojením bezpočtu miest, kde telo pookreje a duša nájde pohladenie.

Členitý horský a podhorský charakter najlesnatejšieho okresu na Slovensku určujú jeho okolité vrchy. Takmer celé územie okresného mesta Gelnica a 19 priľahlých obcí patrí do oblasti Slovenského rudohoria, ktoré sa rozprestiera po brehoch dolného toku Hnilca. Priamo nad mestom je to týčiaca sa Kojšovská hoľa s meteorologickou stanicou či Folkmarská skala, jeden z najvýraznejších výhľadových vrcholov Volovských vrchov, ktoré sú zároveň chráneným vtáčím územím. Cestovný ruch v tejto oblasti sa sústreďuje v lokalitách okolo Hlineckej doliny, viazanej na územie Slovenského raja údolím rieky Hnilec. Sútok riek Hornád a Hnilec, ktoré miestni využívajú ako obnoviteľný zdroj energie, tvorí začiatok vodnej nádrže Ružín v Margecanoch. Jej prírodné okolie využívané na vodácke športy, rekreačné účely, rybolov, vyhliadkové plavby, vodné lyžovanie, Margecianska línia, historické banské mesto Gelnica, Smolník a banská cesta, obec Žakarovce s prepojením na zimné turistické stredisko Plejsy patria k mnohým záujmovým bodom prírodného turizmu v okrese Gelnica. Čo sa týka kultúrneho turizmu, za najnavštevovanejšie pamiatky kraja sú považované Dom baníka, Banícke múzeum a Zámčisko v Gelnici, banské štôlne v Gelnici a v Smolníku, technická pamiatka Bujanovský tunel v Margecanoch. Tak ako Hnilec a Hornád prechádzajú stredom okresu, jeho územie križuje aj hlavná železničná trať na trase Bratislava – Košice s významným železničným uzlom Margecany. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Kežmarok spolu s okolitými obcami je spojením toho najlepšieho z rázovitých regiónov Spiša a Zamaguria. Zasadený do podhorskej prírody otvára brány do troch národných parkov: Tatranského národného parku, Národného parku Slovenský raj a Pieninského národného parku. Kroky turistov pri návšteve tohto kraja preto nesmerujú len do okresného mesta Kežmarok. Ozdoby mestskej pamiatkovej rezervácie ako Kežmarský hrad, evanjelické lýceum a knižnica či drevený artikulárny kostol zapísaný v zozname UNESCO sú však dostupné návštevníkom väčšinu roka. V zime je najobľúbenejšou aktivitou turistov lyžovačka v lone Spišskej Magury. Počas sezóny praská vo švíkoch najmä lyžiarske stredisko Jezersko, ktoré je prepojené s Bachledovou dolinou. O niečo severnejšie, pri hraniciach s Poľskom, ožíva príroda vždy na jar, keď sa verejnosti odomknú vody pohraničnej rieky Dunajec, ktorá obmýva strmé bralá Pienin. Najviac dominantným vrchom na ich poľskej strane sú zďaleka viditeľné Trzy Korony (Tri koruny). Po výstupe na Sokolicu prezývanú Matka pohoria s najviac fotografovanou poľskou borovicou dovidíme hlboko do prielomovej doliny, ktorá je hlavnou špecialitou Goralov, odolných pltníkov z kraja s tuhými zimami, ktorí ju rok čo rok brázdia na drevených pltiach. Pri jednom z nástupných miest v Červenom Kláštore stojí za to obzrieť si chránený areál Pieninské lipy v susedstve kartuziánskeho kláštora, v ktorom sídli múzeum. Staré lipy tu dosahujú obvod až šesť metrov. Okrem múzea je ďalšou zaujímavosťou aj možnosť ubytovať sa priamo na nádvorí kláštora v bývalej hospodárskej budove. Pamiatková rezervácia v Osturni je zas prehliadkou miestnej ľudovej architektúry. Kežmarok so svojím okolím nasýti ducha a vylieči telo. Areál kúpeľov Smerdžonka s liečivou vodou privíta aj rekreantov, ktorí preferujú ubytovanie v prírodných chatkách. Každý tu skrátka nájde to, čo sem príde hľadať. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Sobranecky región bol oddávna bohatý na to, čo človek potreboval k životu. Svedčia o tom archeologické nálezy už z doby bronzovej z neďalekej Tibavy. Pravekí poľnohospodári vedeli využiť úrodnú zem nížin, bohaté vodné zdroje, drevo z hustých hrabových a bukových lesov, pravekí lovci množstvo rôznych druhov zveri, vtákov a rýb. No nielen z chleba žije človek a to naši predkovia veľmi dobre vedeli. V zlých dobách hľadali útechu vo viere a aj keď často sami nemali toho veľa, s úctou a s radosťou budovali blízko svojich obydlí „Božie domy“. Drevené kostolíky v Ruskej Bystrej či v Inovciach, vystavané bez použitia jediného klinca, prežili veky a aj dnes slúžia potomkom ich staviteľov. Mnoho krás nám dala sama príroda. V zelenom objatí stromov sa ukrýva jedno z najkrajších prírodných jazier na Slovensku – Morské oko, a nad ním sa ticho vypína Sninský kameň a Vihorlat. Sobranecko je bohaté aj na históriu. Naše dejiny boli oddávna úzko späté s dejinami Užskej župy z čias Uhorska, neskôr s dejinami Československa a dnes už píšeme dejiny „slovenské“. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj nevšedný zážitok.

Malý rozlohou, ale zato plný krásnych zákutí. Začíname pri románsko-gotickom kostolíku na Sádku, odtiaľ príjemnou prechádzkou na vrchy Kozlica a Vres, kde sa dá kochať výhľadmi na pohorie Tribeč a Považský Inovec. Za dobrej viditeľnosti zazrieme aj bratislavský Kamzík. Skorá jar je vhodná na návštevu pozostatkov lužného lesa v Chynoranoch, kde nás očarí záplava kvitnúceho medvedieho cesnaku. Na jarnom slniečku sa môžeme vyhriať na Štrkovisku v Žabokrekoch nad Nitrou, odtiaľ prejdeme na zabudnutý židovský cintorín hore nad dedinou. Po poľných cestičkách sa presunieme k výhľadu na krásne zvlnené polia smerom k Ostraticiam. Ďalšia pekná jarná prechádzka je intravilánom Veľkých Uheriec. Od kaštieľa Thonetovcov prejdeme k priehrade, cez les sa dostaneme na turistickú chatu Brezová. Pekným výstupom je aj návšteva Dobrotínskych skál. Pozorovanie babieho leta je očarujúce z letiska v Malých Bieliciach. V posledných lúčoch letného slnka vytvárajú pavučiny súvislý koberec na tráve. Jeseň plná farieb pozýva do Brodzian na návštevu Puškinovho múzea v kaštieli s priľahlým parkom s vodnými kaskádami. Na skok odtiaľ je hrobka rodu Friesenhofovcov a kúsok nad ňou zaujímavý letohrádok Babylon. Z Brodzian sa presunieme na turistickú značku chata Ondrej a lesom prejdeme na usadlosť Hlboké, kde o krásne pohľady do dolín nie je núdza. Cestou sa dostaneme do sedla Plešovica k nášmu cieľu – útvaru Skalná brána. Zima v meste Partizánske nám ukáže jedno z najdlhších námestí. Dominuje mu Kostol Božského Srdca Ježišovho. Návštevníkom okresu sa vždy zavďačia malebné západy slnka. Prijmite srdečné pozvanie do regiónu krásnej prírody na strednom toku rieky Nitry. V knihe sú podmanivé fotografie neobyčajných momentov regionálnych zákutí doplnené v textovej časti informáciami nielen o samotnom meste a obciach, ale aj o rôznych inštitúciách, sociálnych zariadeniach, školách, firmách, spoločnostiach a regionálnych podnikoch pôsobiacich v okrese.

Slovensko v čase predstavuje históriu Slovenska v unikátnej knihe, ktorá spája historické fakty s trefnými ilustráciami. Kniha Slovensko v čase predstavuje príbeh Slovenska ako malej krajiny s veľkou minulosťou v populárnej dynamickej forme. Autorom knihy je Stanislav Šipkovský, ktorý je aktívny učiteľ dejepisu na súkromnej základnej škole v Banskej Bystrici a redaktorsky dohliadal na celý obsah. Autorkou malieb je mladá, len 18-ročná, veľmi talentovaná maliarka Bianka Horáčeková, ktorá jednotlivé míľniky našej histórie stvárnňuje maľbou. Maľba vždy zachytáva nejaký dej, nejakú konkrétnu udalosť, alebo znázorňujú symbol danej doby. Publikácia pozostáva z vyše 140 významných historických udalostí zobrazených technikou digitálnej maľby.

Bytča a okolie z neba

Na severe Slovenska sa v objatí hôr rozprestiera jeden z najrázovitejších krajov Slovenska – Orava. Jednou z jej častí je horná Orava, rozkladajúca sa okolo Tvrdošína a Trstenej. Typický kolorit celému regiónu dodávajú hory, konkrétne severná časť Oravskej Magury, Skorušinské vrchy a majestátne Západné Tatry na juhu regiónu. Ich nezameniteľná silueta, viditeľná z každej dediny, dáva celému regiónu „šmrnc“ jedného z najkrajších na Slovensku. Pri jeho návšteve vám pravdepodobne neostane nič iné, len súhlasiť. Jedným z najväčších ťahákov regiónu sú práve Západné Tatry. Strmé skalné štíty, dlhé hlboké doliny či podmanivé priezračné plesá. To je iba slabý odvar z toho čo robí zo Západných Tatier jednu z najatraktívnejších častí našej krajiny. Azda najznámejšou časťou Západných Tatier sú Roháče. Vrcholy Baníkov, Ostrý Roháč, Plačlivé či Roháčske plesá netreba skúseným turistom zvlášť predstavovať. Západné Tatry sú vyhľadávaným miestom aj v zimnom období. Sú totiž ako stvorené pre lyžiarov, snoubordistov, skialpinistov či bežkárov. Na opačnej strane regiónu vyrástol ďalší ťahák regiónu – vodná nádrž Orava. Patrí medzi najväčšie vodné nádrže na Slovensku a právom si vyslúžila prezývku Oravské more. Spája sa najmä s oddychom pri vode, na vode, vo vode... Prirodzene sa stala mekkou vodných športov v tejto časti našej krajiny. Jej hladina však ponúka aj úchvatné prírodné scenérie, ktoré pohladia oko každého milovníka prírody. Ďalej po toku rieky Orava na jej sútoku s Oravicou leží mesto Tvrdošín. Vyrástol pri dôležitej obchodnej ceste spájajúcej Jadran a Baltské more. Jeho najväčším klenotom je drevený gotický Kostol všetkých svätých z 15. storočia zapísaný aj v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Neďaleko slovensko-poľskej hranice pri spomínanej obchodnej ceste vyrástlo aj ďalšie mesto – Trstená. Jej najväčšou pýchou je impozantný Kostol sv. Martina postavený na gotických základoch prvého kamenného kostola zo 14. storočia – 15. storočia. Malebné kostoly však nájdeme v každej dedine a odkazujú na hlboké kresťanské korene regiónu. Jednou z mála obcí, kde sa dodnes zachovala tradičná architektúra, je Podbiel. Čarovné dreveničky ako vystrihnuté zo starých pohľadníc chytia za srdce každého. Horná Orava je skutočne čarovným miestom, ktoré každému, kto ju navštívi, zanechá nezabudnuteľné spomienky. A tomu, kto tu strávil časť života, ostane navždy v srdci.

Novozámocký región – územie, ktoré evokuje slovensko-maďarské spolužitie. Zároveň zem plná vody, slnka a nádhernej prírody. Návštevníka dokáže opantať naozaj kúzelnou prírodou. Chľabská lokalita vábiaca malebnými vínnymi pivničkami, s bohatou vinohradníckou históriou, územie v okolí dunajského veľtoku rozdeľujúce dve susediace krajiny, je skvostom celého novozámockého regiónu. Novozámocko je i kultúrnym a hospodárskym centrom južnej časti Slovenska. História regiónu láka nejedného návštevníka svojimi vzostupmi a pádmi, nezvyčajnou dynamikou oblastných dejín. Mesto Nové Zámky vystavali ako centrum protitureckej obrany v 16. storočí a na začiatku 17. storočia. A veru, šesťuholníková zámocká pevnosť, ktorá vyrástla na pravom brehu rieky Nitry, sa razom zaradila k najmodernejším opevneným stavbám vtedajšej Európy. V knihe sú podmanivé fotografie neobyčajných momentov regionálnych zákutí doplnené v textovej časti informáciami nielen o samotnom meste a obciach, ale aj o rôznych inštitúciách, sociálnych zariadeniach, školách, firmách, spoločnostiach a regionálnych podnikoch pôsobiacich v okrese.