Dixit strana 8 z 8

Za siedmimi horami, za siedmimi dolami, kde sa voda sypala a piesok sa lial, žili tvory tajomné, diali sa veci záhadné… Takto by začínali príbehy, ktoré so skutočným svetom nemajú nič spoločné, avšak nasledujúce udalosti sa naozaj stali. Len na nejaký čas upadli do zabudnutia… Kniha Nezhasínaj! je antológiou 13 folkhororových príbehov inšpirovaných poverovými rozprávaniami a slovanskou démonológiou, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Doplnené sú sugestívnymi ilustráciami od Petra Hricáka. Poviedky vychádzajú z epizód podcastu Nezhasínaj! – mystery podcastu # 1 na Slovensku – a skúmajú hranice medzi mágiou a realitou, medzi fantáziou, klamstvom i sebaklamom. Príbehy spája subžáner folklórneho hororu, dynamický storytelling a ambícia priblížiť postavy z tradičnej démonologie a folklórnych rozprávok mladšiemu publiku. Zároveň je každá z poviedok iná, niektoré využívajú moderný civilný jazyk, iné zas využívajú starobylú lexiku a prácu s archaizmami, prácu s motívmi inakosti, alebo skúmajú postavenie ženy začiatkom 20. storočia. Každá z poviedok je umiestená do iného časopriestoru /slovenský vidiek, Bratislava, Kysuce, Gemer, Prešporok, české regióny, Rakúsko-Uhorsko, Prvá republika/ ale všetky sú bohato dotované naratívnym folklórom, prácou s etnografickým materiálom a historickými reáliami, viaceré vychádzajú z reálnych historických udalostí a postáv, memorátov a terénnych antropologických výskumov, ale každá z nich prešla beletrizáciou a premenou na svojbytné literárne dielo.

Skvelý tragikomický príbeh o štyroch starnúcich televíznych hviezdach, ktoré sa snažia stoj čo stoj vrátiť do svetiel reflektorov a pre comeback do šoubiznisu sú ochotné urobiť úplne všetko. Aká je úloha psa - maďarskej vyžly Dorinky? Zasiahne do deja ako Deus Ex Machina? Alebo je to celé úplne inak? Štyria baviči a pes sú ľahkým letným čítaním, vhodným najmä k vode. Preto autor túto knihu venuje všetkým tým, ktorí celé leto preležia na plážach a kúpaliskách. Kniha je bohato ilustrovaná vtipnými obrázkami majstra Ivana Popoviča.

Na jar 2014 Rusko anektovalo Krym, rozpútalo vojnu na východe Ukrajiny, kde okupovalo časť Donbasu a vytvorilo tam „Luhanskú a Doneckú ľudovú republiku“.  V tom istom čas sa pokúšalo rukami svojich miestnych pomáhačov vytvoriť šnúru podobných „republík“ v iných oblastiach Ukrajiny – od Charkiva na severovýchode po Odesu na juhozápade. Ruský vodca Vladimír Putin v tom čase s entuziazmom rozprával o tom, že je na spadnutie vznik nového štátu Novorossija (Nové Rusko). Ten by mal odrezať zvyšok Ukrajiny od prístupu k moru, obrať ju o obrovskú časť jej ekonomického a ľudského potenciálu. Odpor ukrajinských občanov tieto plány prekazil a nijaké ďalšie „ľudové republiky“ ani Novorossija nevznikli. Rozpínavý kremeľský režim sa svojich šialených imperiálnych plánov nevzdal a v roku 2022 znovu zaútočil na Ukrajinu. Plány Kremľa na „blitzkrieg“ však stroskotali, Ukrajina už viac ako rok hrdinsky odoláva vražednej invázii z východu a karta sa začína obracať. Namiesto kremeľských halucinácií o  víťazstve „ruského sveta“ sa začalo vážne diskutovať o možnosti rozpadu súčasného ruského štátu v dôsledku vnútorných turbulencií po porážke vo vojne. Ak sa tak naozaj stane, čo by mal podniknúť okolitý svet, najmä demokratický Západ? Otázka znie – kto dnes potrebuje takého agresívneho a nezodpovedného aktéra medzinárodných vzťahov ako Ruská federácia? Juraj Mesík sa vo svojej knihe zamýšľa nad tým, kam by mohol vyústiť proces vnútorného rozpadu Ruska po porážke v imperiálnej vojne proti Ukrajine. Polemický charakter autorových úvah o možných scenároch je zjavný. Nech už to však s možným rozpadom Ruskej federácie dopadne akokoľvek, historickou analýzou podložené úvahy autora o tom, že Západ tentokrát nesmie sedieť so založenými rukami ako nečinný pozorovateľ by mali byť určite vyslyšané.

Výber štyridsaťjeden najlepších esejí Silvestra Lavríka publikovaných počas uplynulých trinástich rokov v denníku SME a Denníku N zachytáva naliehavé a spoločensky významné témy. Mnohé z nich sú aktuálne aj dnes, iné sú spojené s rozhodujúcimi udalosťami v našich moderných dejinách, ku ktorým sa oplatí stále vracať. Aj teraz, pred predčasnými parlamentnými voľbami je príležitosť znovu pripomenúť si politikov a hlavne ich opakované sľuby o prosperita, slušnosti, spravodlivosti, vyšších dôchodkoch či podpore zdravotníctva, školstva či kultúry, ktoré zostali nenaplnené. Medzi esejami Silvester Lavrík čitateľovi v zamysleniach vysielaných v slovenskom rozhlase prezrádza prečo píše. Prečo odkrýva škaredé javy v našej minulosti a ich prežívania do súčasnosti. Verí, že pomenúvaním stále silného sklonu ľudí na Slovensku vzývať autoritárskych vodcov od Tisa cez Mečiara, Fica až k Putinovi nastavuje krivé zrkadlo, ktoré môže byť cestou k náprave spoločnosti. Texty sú doplnené unikátnymi metabilbordmi Pavla Demeša, diplomata a intelektuála, ktorý dlhé roky dokazuje, že mu na stave našej historickej pamäte záleží. To, čo on pre naše spoločenské vedomie podniká so svojím fotoaparátom vo voľných chvíľach už dve desaťročia, svedčí nielen o úsilí nepodľahnúť demagógii bezobsažnej politiky, ale jeho fotografie kombinácií politických a komerčných bilbordov či dopravných značení majú v sebe aj skrytý pôvab nechceného, silu paradoxu a sýty a inteligentný humor. Kniha je venovaná každému, kto nad Slovenskom nezlomil palicu, ani ju nezobral do ruky, aby ju roztancoval na chrbtoch protagonistov esejí a fotografií, hoci by si to stokrát zaslúžili.

Za siedmimi horami, za siedmimi dolami, kde sa voda sypala a piesok sa lial, žili tvory tajomné, diali sa veci záhadné… Takto by začínali príbehy, ktoré so skutočným svetom nemajú nič spoločné, avšak nasledujúce udalosti sa naozaj stali. Len na nejaký čas upadli do zabudnutia… Kniha Nezhasínaj! je antológiou 13 folkhororových príbehov inšpirovaných poverovými rozprávaniami a slovanskou démonológiou, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Doplnené sú sugestívnymi ilustráciami od Petra Hricáka. Poviedky vychádzajú z epizód podcastu Nezhasínaj! – mystery podcastu # 1 na Slovensku – a skúmajú hranice medzi mágiou a realitou, medzi fantáziou, klamstvom i sebaklamom. Príbehy spája subžáner folklórneho hororu, dynamický storytelling a ambícia priblížiť postavy z tradičnej démonologie a folklórnych rozprávok mladšiemu publiku. Zároveň je každá z poviedok iná, niektoré využívajú moderný civilný jazyk, iné zas využívajú starobylú lexiku a prácu s archaizmami, prácu s motívmi inakosti, alebo skúmajú postavenie ženy začiatkom 20. storočia. Každá z poviedok je umiestená do iného časopriestoru (slovenský vidiek, Bratislava, Kysuce, Gemer, Prešporok, české regióny, Rakúsko-Uhorsko, Prvá republika) ale všetky sú bohato dotované naratívnym folklórom, prácou s etnografickým materiálom a historickými reáliami, viaceré vychádzajú z reálnych historických udalostí a postáv, memorátov a terénnych antropologických výskumov, ale každá z nich prešla beletrizáciou a premenou na svojbytné literárne dielo.

Kniha je zostavená zo 14 upravených a aktualizovaných esejí, ktoré Peter Weiss v minulosti publikoval v denníku Pravda pri príležitosti významných výročí Slovenskej republiky. Texty sú rozdelené do troch častí. V prvej časti sa autor venuje politickým peripetiám vzniku a vývoja Slovenskej republiky od naplnenia štátoprávneho odkazu SNP v roku 1968, (teda po 24 rokoch od jeho vzniku), po osamostatnenia slovenskej štátnosti 1. januára 1993. Peter Weiss ako priamy politický aktér vývoja v 90. rokoch presvedčivo vyvracia viaceré mýty, ktoré sa spájajú so zánikom ČSFR. Čitateľovi zároveň poskytuje aj svoj pohľad na dramatické obdobie zápasu o vytvorenie podmienok pre prekonanie medzinárodnej izolácie SR a jej integráciu do EÚ. Druhá časť knihy sa zaoberá tradíciami slovenskej štátnosti. Ponúka osobnou skúsenosťou podložený príbeh parlamentného zápasu o schválenie 29. augusta za štátny sviatok, ako aj úvahy o potrebe chrániť a rozvíjať odkaz SNP a politické dedičstvo Alexandra Dubčeka. Cez tradíciu antifašistického zápasu sa pozerá na príčiny druhej svetovej vojny, ľudácky režim a mýty o ňom. Samozrejmosťou je, že k významným tradíciám radí aj československú jar 1968, ktorej výdobytkom bol aj ústavný zákon o československej federácii. Tretia kapitola pozostáva z esejí, ktoré ukazujú zložitosti utvárania vzťahov samostatnej Slovenskej republiky s Maďarskom. Na základe dokumentov, ale aj osobnej autorovej politickej a veľvyslaneckej skúsenosti s maďarskou otázkou načrtáva hlavné tendencie a charakteristické črty maďarského poprevratového revizionistického politického myslenia a jeho skrytejších či otvorenejších prejavov v politickej praxi.