Silvester Lavrík

Evolúcia naučila človeka ľúbiť; pár koní utiahne voz ľahšie. Kým ľúbiš, žiješ. Bla bla bla. Prečo nás potom láska tak účinne ničí? Vysnívaná, platonická, neopätovaná, aj tá naplnená. Vie láska aj niečo iné, než hrýzť sa do vlastného chvosta? Zoja láske neverí, viac ako lásky sa bojí len smrti. Tej sa už, na rozdiel od lásky, do očí pozerala. Vladimír sa z lásky po všetkých tých rokoch strávených v posteliach nespokojných žien po záruke smeje a obyvatelia Chudej Lehoty, tí ľúbia iba svoje spomienky. Stretli sa náhodou, hoci vysvitne, že niektorí jej pomohli. V príbehu sa dosť klame, kradne a aj na katastrofy dôjde, no na jeho počiatku bola hnusoba a vajce v meteorologickej búdke. Zoja a Vladimír uviazli vo vymierajúcej dedine a pripravujú sa na koniec sveta. A do toho furt nejaké počasie. Koľko rozhovorov musíme prežiť, kým prestaneme konverzovať a dovolíme slovám aby skutočne hovorili to o čom sa nehovorí? Nevedno, ako to dopadne, ale povedané s klasikom - takáto je láska v čase korony. Intímnym ľúbostným príbehom zmrzačeným zlomyseľnosťou veľkých i malých rán osudu sa autor známych historických románov na pomedzí faktu a fikcie vracia s románom zo súčasnosti s malou dávkou sci-fi, v ktorom opäť kladie dôraz na dobre odpozorované situácie, precíznu prácu s dialógmi plnokrvných postáv a prekvapivé dejové zvraty. Vytrvalý sled živých dialógov chytí čitateľa od prvej strany a nepustí, kým nezaznejú posledné slová príbehu, ktoré sú zároveň prvými slovami ďalšej zriedkavej lásky.

Evolúcia naučila človeka ľúbiť; pár koní utiahne voz ľahšie. Kým ľúbiš, žiješ. Bla bla bla. Prečo nás potom láska tak účinne ničí? Vysnívaná, platonická, neopätovaná, aj tá naplnená. Vie láska aj niečo iné, než hrýzť sa do vlastného chvosta? Zoja láske neverí, viac ako lásky sa bojí len smrti. Tej sa už, na rozdiel od lásky, do očí pozerala. Vladimír sa z lásky po všetkých tých rokoch strávených v posteliach nespokojných žien po záruke smeje a obyvatelia Chudej Lehoty, tí ľúbia iba svoje spomienky. Stretli sa náhodou, hoci vysvitne, že niektorí jej pomohli. V príbehu sa dosť klame, kradne a aj na katastrofy dôjde, no na jeho počiatku bola hnusoba a vajce v meteorologickej búdke. Zoja a Vladimír uviazli vo vymierajúcej dedine a pripravujú sa na koniec sveta. A do toho furt nejaké počasie. Koľko rozhovorov musíme prežiť, kým prestaneme konverzovať a dovolíme slovám aby skutočne hovorili to o čom sa nehovorí? Nevedno, ako to dopadne, ale povedané s klasikom - takáto je láska v čase korony. Intímnym ľúbostným príbehom zmrzačeným zlomyseľnosťou veľkých i malých rán osudu sa autor známych historických románov na pomedzí faktu a fikcie vracia s románom so súčasnosti s malou dávkou sci-fi, v ktorom opäť kladie dôraz na dobre odpozorované situácie, precíznu prácu s dialógmi plnokrvných postáv a prekvapivé dejové zvraty. Vytrvalý sled živých dialógov chytí čitateľa od prvej strany a nepustí, kým nezaznejú posledné slová príbehu, ktoré sú zároveň prvými slovami ďalšej zriedkavej lásky. Intímnym ľúbostným príbehom zmrzačeným zlomyseľnosťou rán osudu sa známy autor vracia s románom so súčasnosti s malou dávkou sci-fi. Vytrvalý sled dialógov nepustí, kým nezaznejú posledné slová príbehu, ktoré sú zároveň prvými slovami ďalšej zriedkavej lásky.

"Röviddel a háború után járunk, a szepességi helyőrséget egy forradalmi nemzeti bizottság irányítja a Vörös Hadsereg őrnagyának felügyelete alatt. Neki engedelmeskedik mindenki - az ott élő utolsó k. u. k. bárónőt, Czóbel Margitot kivéve. Az egykori ifjúkommunista Šlauko azt a feladatot kapja, hogy a nagyőri kastély ""bérlőjeként"" tartsa őt szemmel és jelentsen róla. A bárónő átlát a szitán, Šlaukót mégis a bizalmába fogadja, beengedi a könyvtárába, a műtermébe, megosztja vele emlékeit, feljegyzéseit. Šlauko pedig a vele való beszélgetések nyomán szűkebb pátriájának, az országok és birodalmak közé beékelődött, kényüknek-kedvüknek kiszolgáltatott, valamikor jobb napokat látott, jobb sorsra érdemes Szepességnek és lakóinak a krónikásává válik. Utószót írta: Ruff Orsolya ""Egyhamar nem lehet elfelejteni. Nem is szabad."""

Výber štyridsaťjeden najlepších esejí Silvestra Lavríka publikovaných počas uplynulých trinástich rokov v denníku SME a Denníku N zachytáva naliehavé a spoločensky významné témy. Mnohé z nich sú aktuálne aj dnes, iné sú spojené s rozhodujúcimi udalosťami v našich moderných dejinách, ku ktorým sa oplatí stále vracať. Aj teraz, pred predčasnými parlamentnými voľbami je príležitosť znovu pripomenúť si politikov a hlavne ich opakované sľuby o prosperita, slušnosti, spravodlivosti, vyšších dôchodkoch či podpore zdravotníctva, školstva či kultúry, ktoré zostali nenaplnené. Medzi esejami Silvester Lavrík čitateľovi v zamysleniach vysielaných v slovenskom rozhlase prezrádza prečo píše. Prečo odkrýva škaredé javy v našej minulosti a ich prežívania do súčasnosti. Verí, že pomenúvaním stále silného sklonu ľudí na Slovensku vzývať autoritárskych vodcov od Tisa cez Mečiara, Fica až k Putinovi nastavuje krivé zrkadlo, ktoré môže byť cestou k náprave spoločnosti. Texty sú doplnené unikátnymi metabilbordmi Pavla Demeša, diplomata a intelektuála, ktorý dlhé roky dokazuje, že mu na stave našej historickej pamäte záleží. To, čo on pre naše spoločenské vedomie podniká so svojím fotoaparátom vo voľných chvíľach už dve desaťročia, svedčí nielen o úsilí nepodľahnúť demagógii bezobsažnej politiky, ale jeho fotografie kombinácií politických a komerčných bilbordov či dopravných značení majú v sebe aj skrytý pôvab nechceného, silu paradoxu a sýty a inteligentný humor. Kniha je venovaná každému, kto nad Slovenskom nezlomil palicu, ani ju nezobral do ruky, aby ju roztancoval na chrbtoch protagonistov esejí a fotografií, hoci by si to stokrát zaslúžili.

Audiokniha Posledná k&k barónka – Zipser Landbuch Šlauka Probiera, ktrú napísal Silvester Lavrík. Maľoval ju Nándor Katona a kreslil Elemér Köszeghy. Ona sama maľovala a videla maľovať mystického impresionistu Ladislava Mednyánszkeho. Pre londýnske vydavateľstvá ilustrovala detektívky a dobrodružné romány. V päťdesiatych rokoch tvorila angažované plagáty oslavujúce vyslanie sovietskeho Sputnika do vesmíru.

Výber štyridsaťjeden najlepších esejí Silvestra Lavríka publikovaných počas uplynulých trinástich rokov v denníku SME a Denníku N zachytáva naliehavé a spoločensky významné témy. Mnohé z nich sú aktuálne aj dnes, iné sú spojené s rozhodujúcimi udalosťami v našich moderných dejinách, ku ktorým sa oplatí stále vracať. Aj teraz, pred predčasnými parlamentnými voľbami je príležitosť znovu pripomenúť si politikov a hlavne ich opakované sľuby o prosperita, slušnosti, spravodlivosti, vyšších dôchodkoch či podpore zdravotníctva, školstva či kultúry, ktoré zostali nenaplnené. Medzi esejami Silvester Lavrík čitateľovi v zamysleniach vysielaných v slovenskom rozhlase prezrádza prečo píše. Prečo odkrýva škaredé javy v našej minulosti a ich prežívania do súčasnosti. Verí, že pomenúvaním stále silného sklonu ľudí na Slovensku vzývať autoritárskych vodcov od Tisa cez Mečiara, Fica až k Putinovi nastavuje krivé zrkadlo, ktoré môže byť cestou k náprave spoločnosti. Texty sú doplnené unikátnymi metabilbordmi Pavla Demeša, diplomata a intelektuála, ktorý dlhé roky dokazuje, že mu na stave našej historickej pamäte záleží. To, čo on pre naše spoločenské vedomie podniká so svojím fotoaparátom vo voľných chvíľach už dve desaťročia, svedčí nielen o úsilí nepodľahnúť demagógii bezobsažnej politiky, ale jeho fotografie kombinácií politických a komerčných bilbordov či dopravných značení majú v sebe aj skrytý pôvab nechceného, silu paradoxu a sýty a inteligentný humor. Kniha je venovaná každému, kto nad Slovenskom nezlomil palicu, ani ju nezobral do ruky, aby ju roztancoval na chrbtoch protagonistov esejí a fotografií, hoci by si to stokrát zaslúžili.

Originálny literárny hlas s nezvyčajným videním sveta, sústredený pozorovateľ života so zmyslom pre detail i absurdnosť, výborný rozprávač so zaujímavými štýlotvornými postupmi, – píše o autorovi v doslove knihy Zuzana Bariaková. Exkluzívna reedícia poviedkovej tvorby vychádza k 20. výročiu od debutu Silvestra Lavríka v limitovanej plátenej ExEdícii s razbou. „Stetnutie sveta reality a fantázie, ktorý je výraznou tematickou líniou v súčasnej slovenskej próze, využíva aj Silvester Lavrík. Vo svojej zbierke poviedok Allegro barbaro sa snaží o nabúranie realistického pohľadu priamo v kontexte realistickej poetiky, a to jej prepojením s nonsensom a absurditou. Epizódam zo všedného života dáva Lavrík fantazijný rozmer tým, že do východiskového sveta reality zapája nejaký úplne nezmyselný alebo iracionálny prvok. Narúša proporcie, pričom absurdný moment má vo vystupňovanej podobe upozorniť na stav citového neuspokojenia a osamelosti“ (Dana Kršáková) „Je těžké rozhodnout, jestli je v Lavríkově literární tvorbě výraznější dramatický nebo prozaický tvar. S jistotou však můžeme tvrdit, že próza velmi silně ovlivňuje drama a naopak. Silvester Lavrík si bere z povídky příběh, který staví nade vše, a také mistrovskou fabulaci. Tvorba dramatu v něm vedle toho zakořenila smysl pro výstavbu dialogu a propracované charaktery postav. Všechna jeho literární díla jsou v neposlední řadě ovlivněna segmentací podobnou filmovým střihům a konečně i výtvarným cítěním i myšlením, což dosvědčují Lavríkovy literární vizuální obrazy, z nichž skládá mozaiku příběhu.“ (Kristýna Vyhlídová) „Spätné premietanie niekoľkých životov. Presné, osudové príchody na miesto, kde sa musí prísť. Presný "timing". Tragikomédia, kde je tragédia znova začiatkom vzťahu [...] Ešte predtým nás autor znova tým už spomenutým presným štýlom, vo vetách nasýtených významom, oboznámi so životom všetkých protagonistov, vlastne s tým z ich života, čo je podstatné: detaily a myšlienky... Všetko sú slová a tie plynú u Lavríka vo vetách, ktoré by sme už možno mohli nazvať "lavríkovské". Sú určené na hlasné čítanie, jeho vety majú vysokú "zvukovú kvalitu". (Mila Haugová) „Silvester Lavrík ve svých prózách variuje hlavně stinnou stránku svazků (manželských, mileneckých), jejich korozi a rozpadání. Hlavním poetickým prostředkem, pomocí něhož autor buduje své texty a který stojí za působivostí jednotlivých povídek, je nadsázka – v práci s postavami i zápletkami. Kumulací abnormálních rysů lidské povahy a neobvyklých situací, v nichž se Lavríkovi duševně chromí hrdinové ocitají – to vše na malém textovém úseku, dosahuje tragikomického a groteskního efektu.“ (Helena Vyplelová)

Audiokniha Slovensko KRIMI, ktorú prináša Prešporské divadlo v spolupráci s Vydavateľstvom SLOVART. Obsahuje devätnásť originálnych textov slovenských aj dvoch českých renomovaných autorov. Nevšedná zbierka poviedok s kriminálnou zápletkou Prešporské divadlo v spolupráci s Vydavateľstvom SLOVART prináša v zbierke poviedok Slovensko KRIMI devätnásť originálnych textov slovenských aj dvoch českých renomovaných autorov.

Audiokniha Nedeľné šachy s Tisom, ktorú napísal Silvester Lavrík. Historický román inšpirovaný láskou v neláskavých časoch a príbehmi ľudí, ktorí ich museli žiť. Rozprávačkou príbehu bohatého na dobové reálie a smiech cez slzy je Icíkova Anička, vystrkovská hviezdička. Ani nie Židovka, len Icíkova, teda dcéra bánovského komunistu, čo sa kamarátil s krivonosými.

Je krátce po válce a spišským Strážkám vládne revoluční národní výbor pod dohledem majora Rudé armády. Ovládá vše, až na místní baronku Margitu Czóbelovou. Mladý komunista Šlauko dostane za úkol ji jako „nájemník“ zámku hlídat a slídit. Baronka lest prokoukne, ale nechá Šlauka sedávat v ateliéru, kde místo krajin maluje portrét Lenina, aby se i ona zapojila do zavádění nových pořádků. Šlauko poslouchá její vzpomínky, pomalu propadá jejímu kouzlu i vlastní hanbě a coby vypravěč pak skládá obraz z osudů lidí známých i neznámých a z dějin kdysi bohaté Spiše propletených s dějinami Evropy. Margita Czóbelová (1891–1972) prožila život plný zvratů. Války, rozpady impérií, revoluce a totalitní režimy jí vzaly skoro všechno, hrdost a humor si ale vzít nenechala. Také se jí podařilo za chránit rodinné obrazy, písemnosti a zámeckou knihovnu. Vše (včetně díla svého strýce, malíře Ladislava Mednyánszkého) odkázala Slovenské národní galerii. Silvester Lavrík na základě barončiných deníků a dalších dokumentů vykreslil barvitý portrét jedné podivuhodné ženy a malého kusu stejně podivuhodné země.

"Mert hiszen minek nekem az olyan szerelem, amibe beleszédülök, ami a magasba repít, aztán meg ott hagy azok kénye-kedvére, akik azt hiszik, hogy ezek a szavak az övéik, csak mert ők használják a leggyakrabban, ők kiabálják a leghangosabban." A történet elbeszélője, Anna (létező személy) naivan tiszta lélekkel figyeli a körülötte zajló történéseket. A környezete által szellemileg visszamaradottnak tartott Anička a Bánovce nevű kisváros lelkipásztora, Jozef Tiso (az ország leendő elnöke) gyorsírója lesz, és sajátos prizmáján át meséli el a körülötte zajló, sorsfordító eseményeket. A történelmi tényanyagra, szemtanúk beszámolóira és művészi fikcióra támaszkodó, emberi sorsokat, szerelmeket nyomon követő regény a történelem sötét korszakába, és azon belül az 1939-45-ös szlovák bábállamba vezeti el olvasóját.

"Mert hiszen minek nekem az olyan szerelem, amibe beleszédülök, ami a magasba repít, aztán meg ott hagy azok kénye-kedvére, akik azt hiszik, hogy ezek a szavak az övéik, csak mert ők használják a leggyakrabban, ők kiabálják a leghangosabban." A történet elbeszélője, Anna (létező személy) naivan tiszta lélekkel figyeli a körülötte zajló történéseket. A környezete által szellemileg visszamaradottnak tartott Anička a Bánovce nevű kisváros lelkipásztora, Jozef Tiso (az ország leendő elnöke) gyorsírója lesz, és sajátos prizmáján át meséli el a körülötte zajló, sorsfordító eseményeket. A történelmi tényanyagra, szemtanúk beszámolóira és művészi fikcióra támaszkodó, emberi sorsokat, szerelmeket nyomon követő regény a történelem sötét korszakába, és azon belül az 1939-45-ös szlovák bábállamba vezeti el olvasóját.

Je krátce po válce a spišským Strážkám vládne revoluční národní výbor pod dohledem majora Rudé armády. Ovládá vše, až na místní baronku Margitu Czóbelovou. Mladý komunista Šlauko dostane za úkol ji jako nájemník zámku hlídat a slídit. Baronka lest prokoukne, ale nechá Šlauka sedávat v ateliéru, kde místo krajin maluje portrét Lenina, aby se i ona zapojila do zavádění nových pořádků. Šlauko poslouchá její vzpomínky, pomalu propadá jejímu kouzlu i vlastní hanbě a coby vypravěč pak skládá obraz z osudů lidí známých i neznámých a z dějin kdysi bohaté Spiše propletených s dějinami Evropy. Margita Czóbelová (18911972) prožila život plný zvratů. Války, rozpady impérií, revoluce a totalitní režimy jí vzaly skoro všechno, hrdost a humor si ale vzít nenechala. Také se jí podařilo za chránit rodinné obrazy, písemnosti a zámeckou knihovnu. Vše (včetně díla svého strýce, malíře Ladislava Mednyánszkého) odkázala Slovenské národní galerii. Silvester Lavrík na základě barončiných deníků a dalších dokumentů vykreslil barvitý portrét jedné podivuhodné ženy a malého kusu stejně podivu hodné země. Vydání knihy podpořilo Literárně informační centrum v Bratislavě.

Milan Lasica vo vašej obývačke, Dušan Jamrich vo vašom aute. Robo Roth na vašej chate, Táňa Pauhofová s vami pri rannom behu. Divadelné predstavenie u vás doma. Slovensko NOIR je multižánrové dielo, ktoré spojilo 17 popredných slovenských autorov, 17 hercov, režisérov, muzikantov a talentovanú akademickú maliarku.

Posledná k.&k. barónka Dokumorán S týmto názvom prináša životný príbeh Margity Czóbelovej, ženy, ktorú maľoval Nándor Katona a kreslil Elemér Köszeghy. Ona sama maľovala a videla maľovať mystického impresionistu Ladislava Mednyánszkeho. Pre londýnske vydavateľstvá ilustrovala detektívky a dobrodružné romány. V sedemdesiatych rokoch tvorila angažované plagáty oslavujúce vyslanie sovietskeho Sputnika do Vesmíru. Strážky, Budapešť, Viedeň, Londýn... a opäť Strážky pod Tatrami. Renesančný kaštieľ obklopený parkom, cez ktorý preteká rieka Poprad. Plávala v nej aj v zime, maľovala, lyžovala, jazdila na koni. Nepochopená dobou, sama ju stroho komentujúc v nespočetných denníkových záznamoch. Akurátnym slovom, písmom drobným ako mrznúci dážď. Popritom zachraňovala rodný kaštieľ, päťstoročnú knižnicu s tisíckami cenných zväzkov a obrazy Ladislava Mednyánszkeho i portréty spišských a oravských županov. Po rozpade Rakúsko-Uhorska prvý raz, po boľševickom znárodňovaní v roku 1948 zďaleka nie posledný raz. Všetky obrazy, knihy a rodinné písomnosti sa jej podarilo uchovať len vďaka vlastnej vynaliezavosti a svojráznemu šarmu. Dokázala to napriek tomu, že ľudí s takýmto osudom je okolie náchylné považovať za čudákov, ak nie rovno bláznov. Vojny, rozpady impérií, revolúcie a totalitné režimy dvadsiateho storočia zobrali Margite Czóbelovej temer všetko, vrátane budúcnosti. Pokiaľ ide o národnosť, československé úrady do jej cestovnej legitimácie napísali, že je miešanka. No hrdosť, pamäť a humor si vziať nedala. Lásku, predovšetkým ku koňom a k rodnému kraju, takisto nie. Bola schopná ľúbiť a veriť aj v časoch, keď milovať nebolo koho. Nepredpojaté a pozorné čítanie doby a príbehu poslednej k. & k. barónky nám môže pomôcť chápať a predvídať nebezpečné tendencie dneška. V jednotlivcoch, národoch aj ideológiách. Barónka Margita Czóbelová (1891 – 1972), neter maliara Ladislava Mednyánszkeho, prežila väčšinu svojho života pod Tatrami. Na základe záznamov v archíve Akadémie výtvarných umení v Budapešti tu Margita spolu so sestrou Mariannou študovala v školskom roku 1915 - 1916. Prvá svetová vojna ich štúdium prerušila. V rokoch 1916 a 1922 Margita vystavovala na Národnom salóne v Budapešti. Začala tvoriť nielen ako maliarka, ale i ilustrátorka, predovšetkým pre anglické vydavateľstvá. Jej kariéru prerušila situácia po prvej svetovej vojne. Počas vojny sa stratil jej brat István. Strýko Ladislav Mednyánszky umrel v roku 1919. Sestra Marianna zomrela mladá 19. apríla 1929. Margita doopatrovala rodičov - otec spisovateľ, filozof a ekonóm István Czóbel zomrel 30. apríla 1932, mama Margita (Miri) Czóbelová, rod. Mednyánszka, umrela 5. júna 1937. Počas druhej svetovej vojny zostala Margita Czóbelová osamotená. V prostredí plnom protirečení a represálií to nemala ľahké. Zvodom doby ani revanšistickým náladám však nepodľahla. Po politických zmenách v roku 1948 prišla o rodinný majetok a pozemky. Šport, jazda na koni a mnoho ďalších aktivít udržiavali drobnú Margitu Czóbelovú v psychickej aj fyzickej kondícii. Izolovanosť barónky v prostredí Strážok ovplyvnila i jej výtvarnú tvorbu. V období medzi svetovými vojnami sa venovala hlavne ilustráciám (rozprávky Hansa Christiana Andersena, prózy Cecilie Tormayovej). Tvorila farebne svieže kompozície z parku v kaštieli, krajinomaľby inšpirované Mednyánszkeho dielami. Portrétovala členov a členky rodiny. Významnú časť jej prác predstavujú autoportréty. Podobne ako Ladislav Mednyánszky aj ona tvorila na maliarske plátno i na rôzne druhy papierov. Takisto často maľovala na obe strany. Po druhej svetovej vojne sa medzi jej témami objavujú aj menej obvyklé, či očakávané námety z modernizujúcich sa Tatier i zo socialistického sveta. Niektoré z nich vznikli na objednávku ako podklady pre plagáty k výročiu boľševickej revolúcie v Rusku (VOSR). Dôležitou črtou jej života bola krotká, no nezdolateľná viera v silu zdravého rozumu a sústavné konanie dobra. Prejavovalo sa aj v tom, že hoci vlastných potomkov nemala, tem

Dokuromán s týmto názvom prináša životný príbeh Margity Czóbelovej, ženy, ktorú maľoval Nándor Katona a kreslil Elemér Köszeghy. Ona sama maľovala a videla maľovať mystického impresionistu Ladislava Mednyánszkeho. Pre londýnske vydavateľstvá ilustrovala detektívky a dobrodružné romány. V sedemdesiatych rokoch tvorila angažované plagáty oslavujúce vyslanie sovietskeho Sputnika do Vesmíru. Strážky, Budapešť, Viedeň, Londýn... a opäť Strážky pod Tatrami. Renesančný kaštieľ obklopený parkom, cez ktorý preteká rieka Poprad. Plávala v nej aj v zime, maľovala, lyžovala, jazdila na koni. Nepochopená dobou, sama ju stroho komentujúc v nespočetných denníkových záznamoch. Akurátnym slovom, písmom drobným ako mrznúci dážď. Popritom zachraňovala rodný kaštieľ, päťstoročnú knižnicu s tisíckami cenných zväzkov a obrazy Ladislava Mednyánszkeho i portréty spišských a oravských županov. Po rozpade Rakúsko-Uhorska prvý raz, po boľševickom znárodňovaní v roku 1948 zďaleka nie posledný raz. Všetky obrazy, knihy a rodinné písomnosti sa jej podarilo uchovať len vďaka vlastnej vynaliezavosti a svojráznemu šarmu. Dokázala to napriek tomu, že ľudí s takýmto osudom je okolie náchylné považovať za čudákov, ak nie rovno bláznov. Vojny, rozpady impérií, revolúcie a totalitné režimy dvadsiateho storočia zobrali Margite Czóbelovej temer všetko, vrátane budúcnosti. Pokiaľ ide o národnosť, československé úrady do jej cestovnej legitimácie napísali, že je miešanka. No hrdosť, pamäť a humor si vziať nedala. Lásku, predovšetkým ku koňom a k rodnému kraju, takisto nie. Bola schopná ľúbiť a veriť aj v časoch, keď milovať nebolo koho. Nepredpojaté a pozorné čítanie doby a príbehu poslednej k. & k. barónky nám môže pomôcť chápať a predvídať nebezpečné tendencie dneška. V jednotlivcoch, národoch aj ideológiách.