E.J. Publishing

PEŤULA je krásna a ako pekne vonia! Ariol sedí v triede rovno za ňou a vo svojich myšlienkach ju zasýpa komplimentami. Dokonca si predstavuje, ako jej hovorí, že ju miluje. Je preto obzvlášť čudné, že keď sa PEŤULA otočí a niečo mu hovorí, Ariol jej nevie odpovedať. Celkom stratí reč! Ako na potvoru! Ach jaj, prečo je pre malého oslíka také ťažké, milovať peknú kravu?

Také ľahké: ARIOL je somár a RAMONO prasa. Jeden je modrý, má dlhánske uši a veľké okuliare. Druhý je ružový a má rypák ako elektrická zásuvka. Niežeby sa podobali, ale sú kamoši. Až takí dobrí, že prasa niekedy robí somariny a somár prasaciny. A zrazu už fakticky nikto nevie, ktorý je ktorý.

Anat, Karím, Tessa a Mo. Štyria mladí ľudia v dvoch príbehoch zo súčasnosti a v dvoch z minulosti. Všetci v nich majú čosi spoločné - hľadajú vzájomné porozumenie a blízkosť. A to napriek očakávaniam a nepriaznivým okolnostiam. Napriek hnevu, krivdám a nespravodlivosti, napriek viere, presvedčeniu a výchove. Dokáže priateľstvo prekonať takéto bariéry? A je vôbec priateľstvo medzi obyvateľstvom Palestíny a Izraela možné? Nemecká novinárka a autorka Anja Reumschüssel napísala štyri poprepájané príbehy prioritne pre mladých ľudí, no kniha poľahky zaujme každého, kto sa chce o histórii izraelsko-palestínskeho napätia dozvedieť viac.

Materstvo si zvyčajne spájame so šťastím, no môže sa stať, ako aj v tomto príbehu, že sa premení na nočnú moru. Nočnú moru jednej ženy, ktorej syn zmizne z ihriska. A tej druhej, ktorá ho unesie, aby ho vychovávala ako svojho vlastného. Jedna žena z vyššej strednej triedy, s milencom a manželom, s ktorým sa stará o jeho neter. A druhá, zo sociálne slabšieho prostredia, zažívajúca v partnerstve podvádzanie a násilie. Obe s pocitmi osamelosti a prázdna. Príbeh týchto dvoch žien – matiek toho istého chlapca, ktorý sa volá Daniel, no neskôr je premenovaný na Leonela – nás konfrontuje s predsudkami o intimite, domácom násilí a sociálnej nerovnosti, osamelosti a starostlivosti, vine a láske. „Brilantná, oslnivá a hlboko ľudská. Taká je literatúra Brendy Navarro, súčasnej senzácie mexickej literatúry.“ Emiliano Monge

Samuel sa vyľakaný a spotený strhne zo zlého sna. Preberie sa, sadne si, ešte sa chveje, no tomu pohľadu, čo na sebe okamžite cíti, neutečie. Je tam. Ten pes. Ten pes, ktorého nikdy nechcel a teraz ho má na krku. Ten pes, ktorého nechcel a teraz sa oňho musí starať. Ten pes, ktorý mu všetko pripomína. Jej pes. Jej sprostý pes. A do toho nekonečné množstvo práce, nespokojný klient, neznesiteľné bolesti brucha, zanedbané priateľstvá, nasratí susedia. A jedno zlomené srdce. Popredný slovenský komiksový tvorca Dávid Marcin nakreslil a vyrozprával autofikčný príbeh o priateľstve, ktoré nepotrebuje veľa slov. Stačí mu labka. A dobre hodená loptička.

Malá líška zostala sama v nore, lebo mama odišla na lov. Čo bude robiť? Nesmie nikomu otvárať, spomenula si na mamine slová, no len čo jej napadli, ozvalo spoza dverí klop – klop – klop. Nádherný príbeh pre malých aj veľkých. O tichu, stíšení sa a počúvaní vlastných myšlienok. Byť sám so sebou je občas veľmi fajn.

Ariol je tu zas a spolu s ním aj jeho obľúbený hrdina – Superkôň Erdži! A Superkôň Erdži má, prosím pekne, aj vlastnú pesničku! Poznáte ju? Ak by náhodou nie, tu sú jej slová: „Superkôň Erdži je strážcom hviezd. Superkôň Erdži, leť vesmírom, leť! Superkôň Erdži so zlom bojuje. Superkoňa Erdžiho každý miluje!“ ARIOL vie pesničku, samozrejme, naspamäť. Nože ho poproste, aby vám ju zaspieval, nech vám k slovám naskočí rovno aj melódia. Detský komiks

Za stenou panelákového bytu sa odohráva čosi, čo znie ako vojna. Cesta starého muža do obchodu pripomína zápas o holý život. A rozhovor pri oberaní letných jabĺk púť hlboko do minulosti. O živote, ktorý sa kedysi odohrával v opustenom dome, nám zas najviac povie veľkokapacitný kontajner stojaci na ulici. A o tom, ako sa najlepšie zakoreniť na neznámom mieste hovorí žena, ktorej sa počas úmornej túry odtrhnú podrážky topánok. Plánky sú malé drámy v nepatrných životoch žien, mužov i detí. Sú to kyslé plody, ktoré nikto nezbiera, osamelé samorasty, za ktorými sa nikto neobzrie a nikomu nestoja za reč. A napriek tomu tvrdošijne lipnú na svojej existencii. Všetci títo ľudia sú totiž šťastní. Ale to vôbec nevadí.

Veľká záhrada je o moderných ľuďoch z veľkomesta, hľadajúcich zmysluplný život na vidieku. V netypicky vyskladanom románe autorka prepája napohľad bizarným spôsobom témy ako útek človeka pred sebou samým, návrat k prírode, sebarealizácia či všímavosť, s praktickými radami a úvahami o efektívnom a udržateľnom záhradkárčení. S láskyplným humorom, občas s prímesou trpkosti a sarkazmu nanovo objavuje prepojenia medzi človekom a prírodou. Jej štýl je svieži, ironický ale najmä trefný. Veľká záhrada vyšla vo viacerých európskych jazykoch. Úryvky „Sedím v kaviarni v najbližšom malom meste a čakám, kým sa skončí milencov rozvod. Povedala som, že zatiaľ napíšem niečo o reďkovke. Z nadrozmerných reproduktorov dunia šlágre so silným beatom, na stoloch sú biele umelé kvety. Je to najmodernejšia kaviareň v obci, pretože táto obec sa do začiatku Spolkovej prehliadky záhradníctva bezpodmienečne chcela stať modernou obcou.“ "Reďkovka rastie rýchlo. Môže sa vysievať počas celého začiatku leta a o šesť týždňov máte reďkovky. Keď premeškáte správny moment a nevytiahnete ju zo zeme, zostane drevnatá. Slimákom a hrabošom tiež veľmi chutí. Reďkovka je dobrá posolená na chlebe alebo v šaláte. Najlepšie chutí počas veľmi horúceho dňa. Dobre sa je na raňajky s milencom aj s mužom. Deti majú tiež rady reďkovku. "Kríza stredného veku predstavuje psychický stav neistoty v úseku života približne od štyridsiatky po začiatok päťdesiatky. Ide skôr o pocit ako nejaké ochorenie. Pocit, že už nič nebude také ako predtým a že odteraz už všetko pôjde dolu vodou. Krízu stredného veku vymysleli v 70. rokoch v Amerike, no odvtedy ju má takmer každý, kto si ju vie dovoliť, aj ženy." "Veľká výhoda toho, keď ste mŕtvi, je práve to, že si vôbec neuvedomujete, že ste mŕtvi. Najťažšie na živote je teda vlastne to, že si uvedomujete, že ešte nie ste mŕtvi, ale viete, že na konci predsa len budete musieť byť mŕtvi. A tak sa vám, prirodzene, natíska otázka, kedy a ako asi tak zomriete a čo by ste mali najlepšie robiť, kým ste ešte nezomreli. ... Rastliny takýto problém nemajú."

Toto je jeden deň malej Mimi, ktorá síce ešte nechodí do škôlky, no už dávno nie je malým bábom. Od rána do večera má toho toľko na práci! Čítať si, prať, piecť, skákať po mlákach, skúmať obsah zubnej pasty, telefonovať, kúpať sa a umývať si vlasy. A potom hurá do postele! Dnes jej so všetkým pomáha mama, zajtra je na rade tato. A váš deň vyzerá ako? Od známej autorskej dvojice leporel Ham ham, Šup šup a Čľup čľup Autorka je logopedička a zaoberá sa rozvojom reči a raným vývojom detí v súvislosti s čítaním

Ak máte okolo štyridsiatky a vagínu, nepúšťajte túto knihu z rúk. Áno, začína sa to už teraz. Kolíše vám nálada. Častejšie vás bolí hlava a kĺby. Máte problémy so spánkom. Divne priberáte, hoci ste v životospráve nič nezmenili. Vypadávajú vám mená a názvy. A vlasy. Zabúdate a máte pocit „mozgovej hmly“. V noci sa potíte. Niekedy aj cez deň, v návaloch. Svrbí vás koža a trápia vyrážky (áno, v tomto veku). Búši vám srdce. Môže vám haprovať cyklus. Ale nemusí. PMS je hotové peklo. Občas sa vám len tak zakrúti hlava. Rozvinuli sa vám alebo zosilneli úzkosti. Kleslo vám libido. A dalo by sa pokračovať. Vitajte v prechode. Skúsime vám poradiť, ako ho zvládnuť čo najlepšie, ba ako si obdobie niekde medzi štyridsiatkou a šesťdesiatkou užiť. Život sa ešte ani zďaleka nekončí. Poďme spolu hovoriť o perimenopauze, menopauze a postmenopauze. Pozrime sa, ako nám vie pomôcť moderná medicína. Toto obdobie totiž nie je nutné „len prežiť“ ako „tisícky žien v minulosti“. Dnes vieme o ženskom tele z lekárskeho aj holistického hľadiska oveľa viac. Nebojme sa preskúmať všetky možnosti a pýtať sa v gynekologickej ambulancii na alternatívu k tvrdeniu „to je normálne, aj iné pred vami to prežili“. Nechceme len prežiť. Chceme žiť, užívať si život v každom veku.

Keď najviac na svete túžite vypadnúť z domu, z mesta, z krajiny, chcete na všetko zabudnúť, chvíľu nikoho nepoznať, stratiť sa, vtedy sa naskytne príležitosť odísť na rok do Tokia... Malu sa prihlásila na zahraničný študijný pobyt v Japonsku a podarilo sa jej miesto získať. Teraz sa v Nemecku, na druhej strane zemegule, svedomito učí jazyk a číta všetko, čo jej príde pod ruku o japonskej kultúre a zvykoch, naučila sa naspamäť aj linky tokijského metra. Pre istotu. Koniec koncov, bývať bude v japonskej rodine a chodiť bude na japonskú strednú školu. Rovnako ako jej nová sestra Aja. Rovnako ako Kentaro, zvláštny chalan, ktorý vie po nemecky, no rád nosí tradičné japonské oblečenie a kreslí mangu. Dokáže Malu v Tokiu uniknúť od svojho doterajšieho života? Poddá sa čaru obrovského mesta? A bude to naozaj celé len čarovné?

Ariol je modrý oslík v okuliaroch. Býva so svojimi rodičmi na kraji mesta, jeho najlepší kamoš je prasa a Ariol je tak trochu buchnutý do jednej kravy v triede. Telesnú ich učí navrčaný kohút (namojdušu!) a triedny učiteľ je pes. Ariol je jednoducho týpek, obklopený zvieracími kamošmi, no najviac sa okolo neho točí mucha. Ráno sa mu nechce vyliezť z postele, v škole vyrušuje, tenisky mu vyletia z okna, do kina chodí so starkou a nadovšetko miluje Superkoňa Erdžiho. Ariol, zoznámte sa!

Štrnásťročná Billie, žije s mamou na sídlisku na okraji veľkomesta, kam sa nikto nehrnie bývať dobrovoľne. Mama, maďarská Rómka Marika, pracuje ako čašníčka, a aby s dcérou vystačila, robí aj upratovačku. Ich byt je malý a nábytok je z druhej ruky. Billie je však napriek tomu najšťastnejšie dievča na svete, jej mama je totiž skvelá, má úžasnú fantáziu a veľké srdce. Do ich životov však vstúpi stará mama, ktorá prišla z Maďarska a pestrá každodennosť s mamou sa začne vytrácať. Do toho Marika náhle zomrie a stará mama sa chce aj s vnučkou vrátiť domov. Billie sa preto rozhodne ujsť na starom Nissane a vydá sa hľadať otca, ktorého nepozná. Chce tiež zistiť, prečo sa jej neustále sníva o mori, hoci pri ňom nikdy nebola. Debut nemeckej autorky z kategórie románov o dospievaní predstavuje detailnú sondu do rodinných a sociálnych pomerov, otvára témy ako diskriminácia, generačný konflikt, strata blízkeho človeka a tiež zásadnú otázku: čo robí život dobrým životom?

Detská kniha, ktorá vznikla naopak Občas prídu také večery, keď sa človeku nijako nedá zaspať. Čosi stále šuchoce, perina je príliš teplá, mrnčí chladnička alebo si brat nekonečne dlho číta pod paplónom a svieti. Poznáte to, však? Človeku vtedy kadečo behá hlavou, ráta ovečky, aby konečne zaspal, skúša dychové cvičenia, zapcháva si uši, prehadzuje sa z jednej strany na druhú, alebo len tak pozerá do stropu. A niekedy... Niekedy sa vynoria spomienky. V ideálnom prípade sú krásne a našu nepokojnú myseľ napokon dokážu preniesť na miesta, kde nám bolo vždy dobre a k ľuďom, ktorých sme mali radi. Aj Dorotka a jej starší brat Eugen takto pred spaním vyťahujú z hláv kadečo. Pamätáš? pýta sa neustále Dorotka a potom si skáču do reči, keď spomínajú na starkého a jeho cestovateľské papuče, na starkú a jej delobuchy, rozumej tie najlepšie parené buchty na svete, na prasiatko, čo sa vozí modrým autobusom, kohúta, ktorý nekikiríka či na najväčšie periny na svete. Táto knižka vznikla trochu naopak. Najprv boli ilustrácie Oľgy Hoffstädterovej k jednej starej knižke a tie neskôr poslúžili Soni Púček Balážovej ako inšpirácia pre napísanie príbehov Dorotky a Eugena. Počujete? Tuším už zaspali. Tak teda dobrú noc! Vo vzduchu už poletujú zázračné bytosti.

Letá s Máriou zachytávajú príbehy žien piatich generácií jednej rodiny na pozadí turbulentných udalostí 20. storočia. Hrdinky, ktoré sú všetky hlavné, prežívajú nielen, no najmä letá na chorvátskom pobreží, počnúc tým v roku 1921. Príbehy z prímorského mestečka neďaleko Splitu a letné spomienky zo storočného kamenného domu rozprávajú ženy, ktoré sa tradične volajú Mária, no v rôznych obmenách tohto mena: Mara, Marijola, Maša, Meri, Marijeta. Autorka bravúrne narába s jazykom, ktorý je raz úsporný a jasný, inokedy košatý a podmanivý. Hovorí o sile žien v patriarchálnom svete, skladá útržky ich životov do farebnej mozaiky a vytvára poetickú kroniku ženskej emancipácie. Priateľstvá, ženské témy, dvorenie, prvé a veľké lásky, vzťahy s otcami a manželmi, rodinné stretnutia, vojny, radosti a tragédie, cesty a vysídlenie, spomienky, ale aj sny o krajšej budúcnosti. Ako listovanie rodinným albumom.