Ekonomický ústav SAV strana 2 z 2

Ekonomický ústav SAV pravidelne publikuje analýzy, ktoré hodnotia aktuálny hospodársky vývoj Slovenska a pravdepodobnú trajektóriu jeho pokračovania. Sú tu však momenty, ktoré nabádajú k spätnému pohľadu do väčšej diaľky a k návratu k niektorým javom. Takým momentom je uplynutie prvého štvrťstoročia existencie Slovenskej republiky. Vznik samostatného štátu v roku 1993 neznamenal žiadny vznik novej ekonomiky ani nejaký radikálny reštart existujúcej ekonomiky. Ak vznikne nový štát, nový subjekt na politickej mape, neznamená to, že by vznikla nejaká celkom nová ekonomika. Predsa však, samostatný štát znamenal možnosť realizácie odlišnej stratégie transformácie ekonomiky či inej hospodárskej politiky. Táto kniha nie je a ani nechcela byť ekonomickou kronikou. Neprináša detailný chronologický prehľad (hoci sa takýmto pohľadom miestami nevyhýba). Skôr sa snaží vyberať pozoruhodné momenty ekonomického vývoja. Niektoré súčasné problémy vývoja slovenskej ekonomiky nemožno vysvetliť bez toho, aby sme nepoznali historické a ekonomické súvislosti. Knihu sme rozdelili do troch častí, každá obsahuje niekoľko kapitol. V prvej časti sú sústredené kapitoly, ktoré sa zaoberajú problémami ekonomickej úrovne, výkonnosti ekonomiky a vývoja jej sociálno-ekonomických parametrov. Dá sa tu dočítať o tom, ako slovenská ekonomika dobiehala úroveň vyspelejších ekonomík, ako sa striedali fázy rastu a poklesu ekonomiky, ako sa menili parametre životnej úrovne. Druhá časť si všíma obsahovú podstatu, teda štruktúru ekonomiky. Zachytáva problémy prechodu od monopolných a oligopolných štruktúr postsocialistickej ekonomiky ku konkurenčnému prostrediu alebo prechodu k mimoriadne otvorenej ekonomike. Poukazuje však aj na rezervy v tvorbe faktorov konkurencieschopnosti. A tretia časť sa venuje zmenám v hospodárskej politike a vo finančnom rámci. Pravdaže, otázok zmien hospodárskej politiky a ekonomických podmienok sa dotýka viacero kapitol. Vecné problémy ekonomík sa od realizovaných politík oddeliť ani nedali. Niektorým segmentom politík sme však ešte venovali koncentrovaný pohľad v tretej časti. Na začiatku bola nová republika s ekonomikou, ku ktorej sa viazalo veľa ustarostených otázok a pochybností. Po štvrťstoročí jej existencie sa ukázala jej životaschopnosť, ale aj obmedzenia a rezervy. A o tom sú nasledujúce kapitoly.

V znalostnej spoločnosti bývajú zdôrazňované prvky ako otvorenosť, kreativita, flexibilita a rozmanitosť. Rozdielnosť v týchto parametroch pozorujeme pri porovnaní starých a nových členských krajín EÚ. Vo vyspelých ekonomikách je rozmanitosť aktérov výrazne vyššia ako v menej vyspelých ekonomikách. Staré členské krajiny, okrem Grécka a čiastočne Portugalska, majú vyspelé hospodárske štruktúry. Väčšina nových členských krajín musela prejsť transformáciou z centrálne plánovaných na trhové ekonomiky a ich nižšia ekonomická výkonnosť súvisí s horšími podmienkami pre oblasť výskumu a inovácií. Publikácia ukazuje, že oproti hospodársky vyspelejším krajinám je u nás značne nižší podiel účasti firemného sektora na financovaní výskumu a vývoja. Nevyvážená vlastnícka štruktúra firiem s vysokým podielom firiem so zahraničnými vlastníkmi prispieva k oslabovaniu domáceho inovačného potenciálu. Konkurencieschopnosť väčšiny firiem v SR je podložená inovatívnymi riešeniami, ktoré boli vyvinuté v zahraničí. Pri premene tradičného ekonomického systému na znalostnú spoločnosť je nutné rešpektovať širšie spoločenské súvislosti v komplexnom prostredí. Základná mapa priestoru identifikácie kľúčových zmien sumarizuje použité prístupy - paralelné fázovanie, kombinované využívanie znalostných základní, platformy príbuznej rozmanitosti, integráciu fyzického, kyberfyzického a digitálneho priestoru. Na potrebu zmeny vnímania nových procesov poukazuje porovnanie tradičného prístupu k formovaniu cieľov s novým prístupom k ťažko riešiteľným problémom. Publikácia sa zameriava na potenciál dôležitých kategórií ľudských zdrojov perspektívnych pre dynamizáciu znalostnej spoločnosti, ako sú študenti, mladí výskumníci a ženy. Autori využili výsledky vlastného prieskumu medzi expertmi z prostredia výskumu a vývoja. Tvoriví talentovaní ľudia tvoria jadro inovačných odvetví a preto jedno z najväčších obmedzení pre rozvoj potenciálu výskumu a vývoja je skutočnosť, že nie sme konkurencieschopní v udržaní a získavaní talentov. K nižšiemu zhodnocovaniu výskumného potenciálu prispieva nedostatočná spolupráca jednotlivých aktérov.

V znalostnej spoločnosti bývajú zdôrazňované prvky ako otvorenosť, kreativita, flexibilita a rozmanitosť. Rozdielnosť v týchto parametroch pozorujeme pri porovnaní starých a nových členských krajín EÚ. Vo vyspelých ekonomikách je rozmanitosť aktérov výrazne vyššia ako v menej vyspelých ekonomikách. Staré členské krajiny, okrem Grécka a čiastočne Portugalska, majú vyspelé hospodárske štruktúry. Väčšina nových členských krajín musela prejsť transformáciou z centrálne plánovaných na trhové ekonomiky a ich nižšia ekonomická výkonnosť súvisí s horšími podmienkami pre oblasť výskumu a inovácií. Publikácia ukazuje, že oproti hospodársky vyspelejším krajinám je u nás značne nižší podiel účasti firemného sektora na financovaní výskumu a vývoja. Nevyvážená vlastnícka štruktúra firiem s vysokým podielom firiem so zahraničnými vlastníkmi prispieva k oslabovaniu domáceho inovačného potenciálu. Konkurencieschopnosť väčšiny firiem v SR je podložená inovatívnymi riešeniami, ktoré boli vyvinuté v zahraničí. Pri premene tradičného ekonomického systému na znalostnú spoločnosť je nutné rešpektovať širšie spoločenské súvislosti v komplexnom prostredí. Základná mapa priestoru identifikácie kľúčových zmien sumarizuje použité prístupy - paralelné fázovanie, kombinované využívanie znalostných základní, platformy príbuznej rozmanitosti, integráciu fyzického, kyberfyzického a digitálneho priestoru. Na potrebu zmeny vnímania nových procesov poukazuje porovnanie tradičného prístupu k formovaniu cieľov s novým prístupom k ťažko riešiteľným problémom. Publikácia sa zameriava na potenciál dôležitých kategórií ľudských zdrojov perspektívnych pre dynamizáciu znalostnej spoločnosti, ako sú študenti, mladí výskumníci a ženy. Autori využili výsledky vlastného prieskumu medzi expertmi z prostredia výskumu a vývoja. Tvoriví talentovaní ľudia tvoria jadro inovačných odvetví a preto jedno z najväčších obmedzení pre rozvoj potenciálu výskumu a vývoja je skutočnosť, že nie sme konkurencieschopní v udržaní a získavaní talentov. K nižšiemu zhodnocovaniu výskumného potenciálu prispieva nedostatočná spolupráca jednotlivých aktérov.

Globálna ekonomická kríza z roku 2008 sa postupne premenila na celkovú krízu západnej spoločnosti s neustále rastúcimi dlhmi, rastúcou príjmovou a majetkovou polarizáciou, s poklesom spoločenskej dôvery, s krízou demokratického systému a s rastúcou pravicovou radikalizáciou politického spektra v mnohých krajinách. Ekonomické krízy sú produktom spoločenských vzťahov, ktoré sú postavené na pravidlách, ktorými sa spoločnosť riadi, teda nie sú výsledkom prírodných zákonov, ktoré sú nemenné, a ktorým sa musí spoločnosť prispôsobovať. Práca sa pozerá na fenomén krízy práve z tohoto pohľadu a pokúša sa identifikovať koreňové inštitucionálne príčiny v nastavení spoločnosti, ktoré spôsobujú také spoločenské procesy, ktorých kumulácia vyústila do globálnej ekonomickej a spoločenskej krízy.