Ekonomický ústav SAV

Ekonomický ústav SAV pripravuje od roku 1993 každoročne takúto analýzu hospodárskeho vývoja Slovenska. V publikácii venujeme pozornosť hodnoteniu ekonomickej úrovne a výkonu ekonomiky, vonkajšej a vnútornej rovnováhy, hospodárskej politiky, vývoja na trhu práce, ako aj opatrení, ktoré zmenili ekonomické prostredie. V porovnaní s minuloročnou publikáciou je táto obohatená o pohľad na vývoj v odvetviach hospodárstva či na vývoj finančného sektora. Séria čiastkových analýz ústi do posúdenia možností ďalšieho vývoja v krátkodobom výhľade. Jeho zmyslom nie je priniesť podrobné kvantifikácie ekonomických parametrov, skôr uvažovať nad rámcom najpravdepodobnejšieho vývoja a prípadnými rizikami. Náznaky prerušenia viacročnej deflácie, medziročný prepad investícií, nečakane priaznivý vývoj na trhu práce, spochybňovanie dlhovej brzdy – to sú niektoré z tých javov, ktoré boli pre rok 2016 charakteristické. Nemôžu preto ujsť našej pozornosti v tejto publikácii. Takéto javy sa diali na pozadí niektorých dlhšie prítomných tendencií: napríklad niekoľko rokov pretrvával ekonomický rast s tempom okolo 3 %, pretrvávala neštandardná expanzívna menová politika alebo pretrvával relatívne výrazný rast reálnej mzdy. The analysis of Slovak economic development by Economic Institute, SAS is regularly published since 1993. It evaluates the level of economic development and economic performance, internal and external balance, economic policy, labour and financial markets development as well as measures that have changed the economic environment. In comparison to the previous year`s publication, this one enriches with a look at developments in the economic sectors or with developments in the financial sector. A series of partial analyses leads to an assessment of the possible future development in short-term. The purpose of publication is not to provide the detailed quantification of economic parameters, but rather to provide scenarios of the most likely development and possible risks in the future. The signs of multi-year deflation interruption, the year-on-year fall in investments, the unexpectedly favorable development of labour market, or the questioning of "debt brake mechanism" - these are some of the features characteristic for 2016. Thus, we pay attention to them in the publication. Such phenomena have occurred in the background of some longer-term trends: e.g. the economic growth around 3 % rate, persisting non-standard expansionary monetary policy or lasting relatively robust real wage growth.

V úvodnej časti Náčrt vývoja ekonomického myslenia na Slovensku autor chronologicky uvádza osobnosti a udalosti, ktoré mali vplyv na ekonomiku a ekonomické myslenie. V 18. storočí sa na území Slovenska (v rámci Uhorska) rozvíjajú vzdelávacie inštitúcie a vznikajú ekonomicky zamerané knihy. Reformy v období osvietenstva boli zamerané na prekonávanie hospodárskej zaostalosti monarchie. Autor uvádza osobnosti a spolky, ktoré sa angažovali v rozvoji priemyselnej výroby, peňažníctve, poľnohospodárstve a vzdelávaní. Od 40-tych rokov 20. storočia sa vo väčšej miere rozvíjajú vzdelávacie a vedecké inštitúcie orientované na ekonómiu. Ekonomické myslenie bolo ovplyvňované svojou dobou. Do roku 1990 bol ekonomický výskum a vzdelávanie limitované centrálnym direktívnym riadením ekonomiky. Radikálna transformácia od roku 1990 v Československu, a následne v samostatnom Slovensku, viedla k privatizácii a k premene na trhovú ekonomiku. Ekonomický výskum sa v súčasnosti realizuje vo viacerých inštitúciách - na akademickej pôde a v ďalších organizáciách. Druhá časť Lexikón ekonómov Slovenska obsahuje heslá o 179 nežijúcich osobnostiach z nášho územia do 31. 10. 2014. Zahŕňa aj osoby, ktoré sa narodili na našom území a pôsobili v zahraničí. Hlavným kritériom výberu boli vydané diela ekonomického charakteru a zastávané národohospodárske funkcie. Ojedinelá publikácia predstavuje posledné encyklopedické dielo Borislava Petríka (*27. 1. 1952 – †16. 5. 2017).

Publikácia je pokračovaním objasňovania súvislostí príjmovej polarizácie na Slovensku, ktoré boli súčasťou predchádzajúcej monografie z roku 2016. V nej sme predstavili našu metodológiu skúmania príjmových nerovností a polarizácie s prihliadnutím i na medzinárodné teoretické a praktické skúsenosti. V tejto monografii pokračujeme v odhaľovaní rozsahu pôsobenia determinantov nerovností a polarizácie predovšetkým na regionálnej úrovni Slovenska a okruh bádania rozširujeme o dôležité aspekty problémov financovania dôchodkového systému a obmedzenia spotreby domácností vo väzbe na potenciál rastu nerovností a prehlbovania polarizácie. Opäť si dovoľujeme upriamiť čitateľovu pozornosť na potrebu kritického myslenia, predovšetkým v súvislosti s prezentovanými výsledkami porovnania vývoja nezamestnanosti a miezd na Slovensku, v Čechách a v Maďarsku a pri charakteristike dopadov systémových zmien po roku 1989 na regionálnu úroveň Slovenska.

Globálna ekonomika sa v posledných rokoch vyznačovala čoraz početnejšími rizikami a väčšími neistotami. Jej vývoj je stále nerovnomerný, napriek tomu, že pozície rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín v globálnom ekonomickom raste sa oslabili. Tohoročná vedecká monografia skúma najnovšie javy vo vývoji svetovej ekonomiky, ktoré sú podrobne analyzované v jednotlivých kapitolách, berúc do úvahy potrebu periodicky sledovať a vedecky analyzovať ekonomické aktivity regiónov reprezentujúcich najvýznamnejšiu časť globálnej ekonomiky. Monografia je rozdelená do troch blokov a jedenástich kapitol a čitateľ v nich nájde kvantum ekonomických informácií tak o regiónoch, ako aj o niektorých globálne významných ekonomikách. The global economy in recent years characterized by increasingly numerous risks and greater uncertainties. The development of the global economy is still uneven despite the weakening of the position of emerging and developing countries in global economic growth. This year`s scientific monograph examines the latest events in the development of the world economy, which are analyzed in detail in separate chapters, taking into account the need to periodically monitor and scientifically analyze the economic activities of regions, where possible, representing the majority of overweight global economy. The monograph is divided into three parts and eleventh chapters, in which the reader will find a bounty of economic information not only about regions, but also about some of the globally major economies

V znalostnej spoločnosti bývajú zdôrazňované prvky ako otvorenosť, kreativita, flexibilita a rozmanitosť. Rozdielnosť v týchto parametroch pozorujeme pri porovnaní starých a nových členských krajín EÚ. Vo vyspelých ekonomikách je rozmanitosť aktérov výrazne vyššia ako v menej vyspelých ekonomikách. Staré členské krajiny, okrem Grécka a čiastočne Portugalska, majú vyspelé hospodárske štruktúry. Väčšina nových členských krajín musela prejsť transformáciou z centrálne plánovaných na trhové ekonomiky a ich nižšia ekonomická výkonnosť súvisí s horšími podmienkami pre oblasť výskumu a inovácií. Publikácia ukazuje, že oproti hospodársky vyspelejším krajinám je u nás značne nižší podiel účasti firemného sektora na financovaní výskumu a vývoja. Nevyvážená vlastnícka štruktúra firiem s vysokým podielom firiem so zahraničnými vlastníkmi prispieva k oslabovaniu domáceho inovačného potenciálu. Konkurencieschopnosť väčšiny firiem v SR je podložená inovatívnymi riešeniami, ktoré boli vyvinuté v zahraničí. Pri premene tradičného ekonomického systému na znalostnú spoločnosť je nutné rešpektovať širšie spoločenské súvislosti v komplexnom prostredí. Základná mapa priestoru identifikácie kľúčových zmien sumarizuje použité prístupy - paralelné fázovanie, kombinované využívanie znalostných základní, platformy príbuznej rozmanitosti, integráciu fyzického, kyberfyzického a digitálneho priestoru. Na potrebu zmeny vnímania nových procesov poukazuje porovnanie tradičného prístupu k formovaniu cieľov s novým prístupom k ťažko riešiteľným problémom. Publikácia sa zameriava na potenciál dôležitých kategórií ľudských zdrojov perspektívnych pre dynamizáciu znalostnej spoločnosti, ako sú študenti, mladí výskumníci a ženy. Autori využili výsledky vlastného prieskumu medzi expertmi z prostredia výskumu a vývoja. Tvoriví talentovaní ľudia tvoria jadro inovačných odvetví a preto jedno z najväčších obmedzení pre rozvoj potenciálu výskumu a vývoja je skutočnosť, že nie sme konkurencieschopní v udržaní a získavaní talentov. K nižšiemu zhodnocovaniu výskumného potenciálu prispieva nedostatočná spolupráca jednotlivých aktérov.

Ambíciou v poradí tretej publikácie, ktorá analyzuje súvislosti príjmovej polarizácie na Slovensku, je prispieť k rozšíreniu poznania v dotknutej oblasti. V troch kapitolách ponúkame výsledky analýzy vzťahu minimálnej, priemernej mzdy a nezamestnanosti, zobrazenie priestorového profilu vývoja mzdovej a príjmovej polarizácie a sprevádzame komplikovanými súvislosťami polarizácie a systémových implikácií štvrtej priemyselnej revolúcie v slovenských podmienkach. Postupné odkrývanie relevantných súvislostí príjmovej polarizácie začalo v prvej publikácii formulovaním metodológie, analýzami mzdových a príjmových nerovností vo väzbe na starnutie populácie, charakterizovaním stavu chudobných pracujúcich a chudobných dôchodcov, identifikovaním rizík rastu príjmových nerovností, vyplývajúcich z nastavenia penzijného systému a poukázaním na vplyv vonkajších faktorov, ktoré polarizáciu v slovenskej spoločnosti ovplyvňujú. V druhej publikácii bola pozornosť orientovaná na zistenie rozdielov vo vzťahu medzi mzdovým vývojom a nezamestnanosťou z medzinárodného pohľadu, na proces starnutia v odvetvovej zamestnanosti SR, na problémy a možnosti riešenia financovania penzijného systému s ohľadom na príjmové nerovnosti, na nerovnosti v spotrebe domácností, ktoré sú jedným z indikátorov polarizácie príjmov a na externé súvislosti formovania trhu práce na Slovensku.

Tradícia vydávania publikácie Hospodársky vývoj Slovenska je rovnako dlhá ako existencia samostatnej Slovenskej republiky. Tím z Ekonomického ústavu SAV pripravuje od roku 1993 každoročne svoj analytický a hodnotiaci pohľad na hospodársky vývoj Slovenska. Hoci v názve publikácie sú uvádzané konkrétne roky, snažíme sa posledný vývoj zasadiť aj do kontextu dlhšieho obdobia. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi prinášame inováciu. Každý rok bude mať publikácia Hospodársky vývoj Slovenska vybraný nejaký prierezový problém, na ktorý zaostrí svoju pozornosť. Tohto roku je takýmto prierezovým problémom prerušenie, resp. zaseknutie sa reálnej konvergencie. Slovenská ekonomika totiž v uplynulých rokoch prerušila proces dobiehania výkonnosti najvyspelejších ekonomík. Používame aj výraz zaseknutá konvergencia z dôvodu, že ono zaseknutie predstavuje dočasné prerušenie, ktoré sa môže znovu uvoľniť a spustiť. A tak vnímame aj problém reálnej konvergencie ako dočasne zablokovaný, s možnosťou znovuuvoľnenia. V ekonomických debatách na Slovensku v poslednom období silno rezonovali aj iné témy téma nedostatku pracovných síl alebo téma tlaku na rast miezd a z toho vyplývajúcej zmeny v konkurencieschopnosti. Tieto a ďalšie témy nemohli ujsť pozornosti ani v tohtoročnej publikácii. V jednotlivých kapitolách je venovaná pozornosť hodnoteniu ekonomickej úrovne a výkonu ekonomiky, hospodárskej politike, vývoju na trhu práce, pohybu cenovej hladiny ako aj opatreniam, ktoré zmenili ekonomické prostredie. Vo viacerých kapitolách, pri rôznych čiastkových problémoch sa však hľadá aj súvislosť s centrálnym problémom, konvergenciou. Po úvodnom súhrnnom pohľade na ekonomiku prichádza rad detailnejších pohľadov na čiastkové problémy, aby sme sa nakoniec vrátili k syntetickému pohľadu a naznačili očakávaný vývoj v blízkej budúcnosti.

Cieľom predkladanej vedeckej monografie, ktorá je v sérii publikácií Ekonomického ústavu SAV o vývoji a perspektívach svetovej ekonomiky v poradí trinástou, je prostredníctvom rôznych analýz priblížiť ekonomické dianie vo svete z národného, regionálneho i globálneho hľadiska a zosumarizovať závery autorského kolektívu vypracované na báze poznania sledovaných problematík vyplývajúceho z ich dlhodobého skúmania. Autorský kolektív v jednotlivých kapitolách použil tak prvotné, ako aj sekundárne dostupné a licencované informácie čerpané z medzinárodných inštitúcií (WB, IMF, WTO, FAO, ILO, UNCTAD, Eurostat, CPB atď.) a iných renomovaných vedeckých organizácií a nadnárodných spoločností. Obsah predkladanej monografie je určený nielen odbornej a podnikateľskej verejnosti, ale aj študentom ekonomického zamerania minimálne 2. a 3. stupňa štúdia. Tohtoročná vedecká monografia je rozdelená na jedenásť kapitol. V prvých siedmich kapitolách sa zaoberá vývojom globálneho outputu a obchodu a makroekonomickým vývojom troch kľúčových ekonomických centier v rámci rozvinutých a niektorých rozvíjajúcich sa krajín BRICS (Čína, India a Ruská federácia) vzhľadom na ich narastajúci význam vo svetovej ekonomike. V ostatných štyroch kapitolách analyzuje vybrané aktuálne globálne a re¬gionálne problémy v geopolitickej a ekonomickej rovine a ich vplyv na globálnu ekonomiku a vybrané aktuálne otázky, ktoré majú v súčasnosti kľúčový multiplikačný efekt na globálnu ekonomiku.

Ekonomický ústav SAV už od vzniku SR každoročne publikuje svoj pohľad na vývoj slovenskej ekonomiky, aj s krátkodobým výhľadom. Snaží sa odhaliť zmeny v trendoch, či charakteristické problémy pre aktuálne obdobie. Hoci si každoročná publikácia primárne všíma vývojové tendencie v uplynulom roku, vždy sa snaží zasadiť obraz aktuálneho vývoja do širšieho časového rámca. Aktuálna analýza vznikala v jedinečnej situácii: V čase tvorby analýzy už bolo známe, že ekonomika upadáva do hlbokej depresie vyvolanej globálnou pandémiou. A tak na pozadí hodnotenia vývojových tendencií a problémov ekonomiky už stála vidina otrasu, ktorý mnohé zmení. Vykreslený obraz ekonomiky SR je obrazom stavu, ku ktorému ekonomika dospela tesne pred globálnou depresiou. Za centrálny problém, ktorý si tohoročná publikácia zvlášť všíma, sme vybrali jav, ktorý nebol krátkodobý a má aj presahy do budúcnosti: ide o problém oslabenia rastu produktivity a jeho zaostávania za rastom nákladov práce. Tento problém pravdepodobne nestratí na svojej odbornej a výskumnej atraktívnosti ani po prekonaní súčasnej depresie. Ide o jav, ktorý v minulosti nebol pre SR charakteristický. Práve naopak, SR bola medzi lídrami v raste produktivity práce, rast nákladov práce väčšinou zaostával za rastom produktivity. Bol to pilier konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. V posledných rokoch sa však rast produktivity výrazne spomalil pri zrýchlení rastu nákladov práce. Na začiatku prinášame súhrnný pohľad z výšky, následne sa pohľad zúži na podrobnejší rozbor čiastkových tém v jednotlivých kapitolách: Tie sa zameriavajú na odvetvové špecifiká, trh práce, cenový vývoj, faktory konkurencieschopnosti, na realizáciu politík či prijímané opatrenia. V záverečnej časti prinášame postrehy k otázkam budúceho vývoja. Vzhľadom na ťažko predvídateľný rozsah a dĺžku depresie korigujeme v tomto vydaní charakter poslednej kapitoly. Tradične posledná kapitola obsahovala výhľad vývoja na najbližšie dva roky, s kvantifikáciou základných parametrov. V tejto publikácii sme dočasne obmedzili ambície: snažíme sa skôr v kvalitatívnej rovine naznačiť pravdepodobnejší scenár, očakávané sprievodné javy a dopady. S krátkym časovým odstupom (približne štvrťrok) pripravíme podrobnejší aktualizovaný výhľad, s kvantifikáciami očakávaného vývoja vybraných parametrov.

Stalo sa už dobrým zvykom, že každý rok má naša publikácia nejaký ústredný motív, prierezový problém, na ktorý zaostruje svoju pozornosť. Pri hodnotení hospodárskeho vývoja v roku 2020 by bolo ťažké konkurovať téme dopadov koronavírusovej krízy, a preto sme ju vybrali za centrálnu oblasť záujmu. Nechceme ju však vidieť iba ako jav, ktorý v danom roku otriasol ekonomikou. Skôr ako jav, ktorý síce ekonomikou otriasol, ale pritom ju aj trvalejšie mení (preto je v podnadpise výraz „mení“ a nie „zmenila“). Všímame si, samozrejme, aj šok a zmeny hospodárskych parametrov, ktoré priniesla koronavírusová kríza a s ňou spojená ekonomická depresia, ale aj dlhodobejšie procesy a zmeny, ktoré sú nimi vyvolané.

V sérii pravidelných publikácií Hospodársky vývoj Slovenska si už dvadsiaty deviaty rok všímame to, čo považujeme za jedinečné a zaujímavé v ekonomike SR v jednotlivých obdobiach. Hospodársky vývoj v rokoch 2020 a 2021 bol určovaný silami, ktorých pôvod je mimoekonomický. Ekonomiku regulovali pandemické pravidlá. Tie boli určované orgánmi, ktoré za „normálnych“ okolností nie sú tvorcami hospodárskej politiky. V roku 2020 to viedlo k hlbokej recesii s očakávaním priaznivejšieho vývoja už o rok neskôr. O tom, v akej miere bol skutočne priaznivejší a ako bol poznačený novými problémami a výzvami, sa možno dočítať v tejto publikácii. Naša publikácia má zakaždým svoj ústredný motív, vybraný prierezový problém. Pri hodnotení hospodárskeho vývoja v roku 2021 sme sa zamerali na zmeny, ktoré súvisia s postpandemickým zotavovaním. Predpokladáme, že šok spôsobený pandémiou prinesie rad dlhodobejších zmien v správaní ekonomiky. Nejde totiž iba o pokles ekonomiky a následný návrat k pôvodnej úrovni; vzniká séria nových, jedinečných javov. V Ekonomickom ústave SAV pripravujeme tento každoročný analytický a hodnotiaci pohľad na hospodársky vývoj Slovenska od roku vzniku samostatnej SR. Názov publikácie síce obsahuje konkrétny rok, ale to neznamená pozornosť venovanú vývoju v izolovanom jednoročnom období. Hodnotené javy sú vsadené aj do kontextu tendencií v dlhšom období. Pozornosť v tejto analýze postupuje od vstupného súhrnného pohľadu cez celý rad detailnejších pohľadov na čiastkové problémy. V poslednej časti sa venujeme očakávaným zmenám v blízkej budúcnosti.

Táto monografia predstavuje ohliadnutie sa za vývojom na slovenskom trhu práce od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Zhodnotenie vývoja na slovenskom trhu práce za ostatných takmer tridsať rokov poskytneme z pohľadu základných ukazovateľov (napr. nezamestnanosť, zamestnanosť) zasadených do dobových reálií a analyzovaných z viacerých uhlov pohľadu (napr. regionálneho, vzdelanostného a pod.). V prvej kapitole je vývoj na trhu práce prezentovaný prostredníctvom analýzy dvoch zložiek ekonomicky aktívneho obyvateľstva – zamestnaných a nezamestnaných. V ďalšej časti je pozornosť venovaná vývoju v mzdovej oblasti, ktorá predstavuje neoddeliteľnú súčasť vývoja na trhu práce. V tretej kapitole je vývoj na trhu práce zhodnotený prostredníctvom pohľadu na proces párovania dopytu a ponuky. Štvrtá kapitola sa venuje zhodnoteniu troch hlavných prúdov pracovnej migrácie. Prvým je odchod Slovákov za prácou v zahraničí, rast záujmu zahraničnej pracovnej sily o zamestnanie sa na našom území a vnútorný pohyb obyvateľstva. Záverečná kapitola predstavuje komplementárny pohľad retrospektívneho zamerania predchádzajúcich a zameriava sa na identifikáciu hlavných výziev slovenského trhu práce počas nadchádzajúcej dekády