Eurokódex strana 14 z 14

Ambíciou tejto publikácie je poskytnúť nezávislý pohľad na výkladové a aplikačné problémy, praktickú stránku požiadaviek na bezpečnostné opatrenia vrátane vysvetlenia všeobecného významu opatrení a procesných povinností, ktoré vyplývajú povinným osobám z legislatívy. Príručka je určená na vzdelávanie dospelých, teda čitateľom, ktorí už majú určitú prax v informatike a v manažmente. Preto jednotlivé témy nie sú rozpracované do úplného technického detailu. Primárnou snahou bolo prepojiť požiadavky právnych predpisov, najmä zákona o kybernetickej bezpečnosti, s praktickými otázkami kybernetickej bezpečnosti a poskytnúť náhľad do problematiky aplikácie bezpečnostných opatrení. So zreteľom na neustále sa rozvíjajúce hrozby v oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti je ošetrenie rizík, spojených s kybernetickou bezpečnosťou, jednou z hlavných výziev pre zabezpečenie udržateľného a dôveryhodného digitálneho trhu. Príručka nie je iba teóriou, ktorá nikdy nebola overená v praxi, ale naopak — pohľadom a poznámkami z reálnej praxe informačnej a kybernetickej bezpečnosti. Recenzenti: JUDr. Lucia Bezáková, prof. RNDr. Michal Greguš, PhD., Mgr. Ivan Kopáčik, por. Mgr. Matej Šalmík a Mgr. Marek Zeman, PhD.

Efektivita a predvídateľnosť rozhodovania je základným princípom, od ktorého by sa mal odvíjať procesný postup súdu pri riešení civilných sporov. V súvislosti s tým dielo poskytuje osobitný komentár k vybraným častiam Civilného sporového poriadku, ktorý je zameraný na právnu prax a zvládanie vybraných situácií, ktoré v priebehu sporového konania môžu nastať. Zameriava sa na to, ako by mali súd a sporové strany pristupovať k výkladu procesných inštitútov a ako v spore postupovať s cieľom rýchleho a efektívneho postupu vo veci. Toto dielo nie je možné považovať za doktrinálny výklad procesného kódexu, ale za skúsenosti autora pri jeho aplikovaní. Čitateľ v publikácii nájde množstvo príkladov, vzorov, ako aj poznatkov zo súdnej praxe. Úlohou autora bolo priblížiť odlišný prístup k sporom oproti zaužívanej súdnej praxi, ktorá sa, žiaľ, vyznačuje naďalej neprimeranou dĺžkou konania. V publikácii je poskytnutý návod, ako docieliť správnu aplikáciu koncentrácie konania, zachovať zásadu rozhodnutia na prvom pojednávaní, kedy použiť predbežné prejednanie sporu so zameraním na osobitnú poučovaciu povinnosť súdu, ktorá v podmienkach právnej doktríny na území Slovenskej republiky ešte nebola doposiaľ dostatočne spracovaná. V nadväznosti na to autor poskytuje výklad postupu súdu, ktorý by mal zodpovedať sociálnej koncepcii sporového konania a prostriedky na presadenie pozície tzv. silného sudcu. Vymedzuje rozsah, v akom sú strany sporu zodpovedné za výsledok sporu s poukazom na ich procesné povinnosti. Z obsahového hľadiska publikácia čerpá tiež zo zahraničnej právnej úpravy, súdnej praxe a právnej doktríny v Českej republike, kde došlo k presadzovaniu moderných inštitútov sporového konania skôr ako na území Slovenskej republiky. Výklad diela sa týka najmä civilného sporového konania na súde prvej inštancie, pretože podľa názoru autora ide o ťažiskovú časť sporového konania. Dielo je určené predovšetkým sudcom, vyšším súdnym úradníkom, advokátom a v neposlednom rade aj právnej teórii. Tým nie je vylúčené, že nájde svoje miesto aj u poslucháčov (študentov) právnických fakúlt ako pomôcka pri štúdiu, ako môže civilné sporové konanie v praxi vyzerať.

Monografia je zameraná na špecifickú právnu formu pre naše územie, a to o pozemkových spoločenstvách. V máloktorej dedine či meste na Slovensku nie je pozemkové spoločenstvo, bežne nazývané urbár či komposesorát. Pozemkovým spoločenstvám sa venujem dennodenne, nielen v odbornej či vedeckej činnosti, ale aj ako advokát zastupujúci či už samotné spoločenstvá, alebo ich jednotlivých podielnikov. Problematika pozemkových spoločenstiev ma zaujala hneď po skončení vysokoškolských štúdií, v rámci praxe advokátskeho koncipienta, a to z jedného dôvodu – keď som dostal na stôl vec týkajúcu sa činnosti pozemkového spoločenstva, nevedel som o tejto právnej forme vôbec nič. Nerozumel som, prečo sa v právnickej literatúre, na právnických fakultách, ako aj v aplikačnej praxi tejto téme venuje tak málo priestoru, hoci takmer v každej obci na Slovensku pôsobí urbárske spoločenstvo. Pozemkové spoločenstvá sú pri nesmiernej rozdrobenosti vlastníctva ideálnou právnou formou na zabezpečenie hospodárenia v lesoch a na poľnohospodárskej pôde. Pozemkové spoločenstvá sú ideálnou právnou formou na ochranu lesnej a poľnohospodárskej pôdy pred špekulatívnymi nadobúdateľmi. Pozemkové spoločenstvá, hoci sú súkromnými právnickými osobami, svojou činnosťou sledujú verejný záujem v podobe ochrany lesnej a poľnohospodárskej pôdy tým, že na nej podnikajú na účely, na ktoré má táto pôda slúžiť. Verím, že pozemkové spoločenstvá budú v našom právnom poriadku ešte mnohé desaťročia. Tomu má pomôcť aj táto monografia, a to tým, aby objasnila základné otázky týkajúce sa pozemkových spoločenstiev a spoločných nehnuteľností, resp. spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, na ktorých pozemkové spoločenstvá zabezpečujú hospodárenie. Verím, že v tejto monografii nájdu užitočné informácie najmä samotné spoločenstvá a ich členovia. Zároveň je táto monografia určená sudcom, advokátom, ako aj pracovníkom okresných úradov pre ich potreby v aplikačnej praxi. V neposlednom rade je monografia určená študentom právnických fakúlt na oboznámenie sa s tým, čo je pozemkové spoločenstvo, ako funguje a aké činnosti vykonáva.