Eurokódex strana 11 z 14

Vzhľadom na kvantitatívny nárast rozsahu učebnice je výber rozsudkov Ústavného súdu Slovenskej republiky a niektorých textov právnych predpisov umiestnený na priloženom USB nosiči.

Komentár k Nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov/GDPR, vychádza v edícii Veľkých komentárov vydavateľstva EUROKÓDEX. Rozšírené a doplnené druhé vydanie veľkého komentára vychádza po viac ako 2 rokoch uplatňovania Nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov (GDPR) vo viac ako 29 štátoch. Tvorí komplexný komentár, ktorý je zhrnutím skúseností autorov s aplikáciou Nariadenia a postojov inštitúcií, ktorých rozhodnutia a usmernenia prispievajú k výkladu Nariadenia. Priebežne sa v celom komentári nachádzajú relevantné stanoviská Európskeho výboru pre ochranu údajov, judikatúra Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva k problematike ochrany osobných údajov, ako aj nové rozhodnutia dozorných orgánov aj s uvedením sankcií, resp. správnych pokút, ktoré boli uložené. 2. vydanie komentára je rozdelené do dvoch zväzkov a pre správne pochopenie problematiky je vhodné pracovať s oboma zväzkami. Prvý zväzok obsahuje predmet a ciele Nariadenia vrátane stručného prehľadu histórie ochrany osobných údajov, vymedzenie jeho pôsobnosti, vysvetlenie vzťahu Nariadenia a slovenského zákona o ochrane osobných údajov, základné pravidlá spracúvania osobných údajov, podmienky vyjadrenia súhlasu dotknutej osoby, spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, ako aj údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky a práva dotknutých osôb. Prvý zväzok obsahuje tiež praktické príklady spracúvania osobných údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na Slovensku rozšírila pandémia spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2, je prvý zväzok komentára doplnený o prílohu, v ktorej je zahrnuté stanovisko autorov na meranie telesnej teploty zamestnanca a pravidlá pre prácu z domu. Druhý zväzok upravuje postavenie prevádzkovateľa, sprostredkovateľa a zodpovednej osoby, podmienky kladené Nariadením na bezpečnosť spracúvania osobných údajov, okolnosti, za ktorých sa vyžaduje posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov vrátane zoznamu všetkých zverejnených black listov a návrhov white listov, právnu úpravu kódexov správania a certifikácie, podmienky pre realizáciu prenosov osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, postavenie a úlohy dozorných orgánov, zabezpečenie ich spolupráce a pravidiel konzistentnosti vrátane ukladania sankcií, prostriedky nápravy neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobných údajov a na záver podmienky stretu práva na ochranu súkromia s inými právami (s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, s právom na prístup verejnosti k úradným dokumentom, možnosti zásahu do povinnosti profesijnej mlčanlivosti, podmienky spracúvania rodného čísla, osobných údajov zamestnancov ich zamestnávateľmi vrátane rôznych foriem monitorovania, spracúvanie v oblasti archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo štatistické účely, pravidlá ochrany údajov cirkví, spracúvanie osobných údajov v oblasti elektronických komunikácii, nastavenie cookies a iné). Druhý zväzok obsahuje rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, vďaka ktorej sa čitateľ bude jasnejšie orientovať v problematike ochrany osobných údajov v osobitných situáciách zahrnutých v druhom zväzku komentára.

Komentár k Nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov/GDPR, vychádza v edícii Veľkých komentárov vydavateľstva EUROKÓDEX. Rozšírené a doplnené druhé vydanie veľkého komentára vychádza po viac ako 2 rokoch uplatňovania Nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov (GDPR) vo viac ako 29 štátoch. Tvorí komplexný komentár, ktorý je zhrnutím skúseností autorov s aplikáciou Nariadenia a postojov inštitúcií, ktorých rozhodnutia a usmernenia prispievajú k výkladu Nariadenia. Priebežne sa v celom komentári nachádzajú relevantné stanoviská Európskeho výboru pre ochranu údajov, judikatúra Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva k problematike ochrany osobných údajov, ako aj nové rozhodnutia dozorných orgánov aj s uvedením sankcií, resp. správnych pokút, ktoré boli uložené. 2. vydanie komentára je rozdelené do dvoch zväzkov a pre správne pochopenie problematiky je vhodné pracovať s oboma zväzkami. Prvý zväzok obsahuje predmet a ciele Nariadenia vrátane stručného prehľadu histórie ochrany osobných údajov, vymedzenie jeho pôsobnosti, vysvetlenie vzťahu Nariadenia a slovenského zákona o ochrane osobných údajov, základné pravidlá spracúvania osobných údajov, podmienky vyjadrenia súhlasu dotknutej osoby, spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, ako aj údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky a práva dotknutých osôb. Prvý zväzok obsahuje tiež praktické príklady spracúvania osobných údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na Slovensku rozšírila pandémia spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2, je prvý zväzok komentára doplnený o prílohu, v ktorej je zahrnuté stanovisko autorov na meranie telesnej teploty zamestnanca a pravidlá pre prácu z domu. Druhý zväzok upravuje postavenie prevádzkovateľa, sprostredkovateľa a zodpovednej osoby, podmienky kladené Nariadením na bezpečnosť spracúvania osobných údajov, okolnosti, za ktorých sa vyžaduje posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov vrátane zoznamu všetkých zverejnených black listov a návrhov white listov, právnu úpravu kódexov správania a certifikácie, podmienky pre realizáciu prenosov osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, postavenie a úlohy dozorných orgánov, zabezpečenie ich spolupráce a pravidiel konzistentnosti vrátane ukladania sankcií, prostriedky nápravy neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobných údajov a na záver podmienky stretu práva na ochranu súkromia s inými právami (s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, s právom na prístup verejnosti k úradným dokumentom, možnosti zásahu do povinnosti profesijnej mlčanlivosti, podmienky spracúvania rodného čísla, osobných údajov zamestnancov ich zamestnávateľmi vrátane rôznych foriem monitorovania, spracúvanie v oblasti archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo štatistické účely, pravidlá ochrany údajov cirkví, spracúvanie osobných údajov v oblasti elektronických komunikácii, nastavenie cookies a iné). Druhý zväzok obsahuje rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, vďaka ktorej sa čitateľ bude jasnejšie orientovať v problematike ochrany osobných údajov v osobitných situáciách zahrnutých v druhom zväzku komentára.

JUDIKATÚRA k zákonu č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície vychádza v edičnej rade JUDIKATÚRA vydavateľstva EUROKÓDEX. Publikácia obsahuje vybrané pasáže právnych názorov z rozhodnutí súdov Slovenskej a Českej republiky, nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozsudkov Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva v Štrasburgu, ktoré by mohli pomôcť lepšej orientácii v danej právnej oblasti.

Zákonník práce ako základný právny predpis pracovného práva na území Slovenskej republiky upravuje vykonávanie závislej práce zamestnancom pre zamestnávateľa v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Pri výkone závislej práce môže dôjsť ku škode tak na strane zamestnanca, ako aj na strane zamestnávateľa. Vychádzajúc z premisy povinnosti škodcu nahradiť škodu, ktorú poškodenému spôsobil, aj Zákonník práce zakotvuje v ust. § 177 až § 222 predpoklady, pri naplnení ktorých vzniká deliktuálna zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa za škodu spôsobenú druhej zmluvnej strane pracovnoprávneho vzťahu. Vzhľadom na cieľ Zákonníka práce, a to čo najväčšmi vyrovnať rozdiely spôsobené nadriadenosťou zamestnávateľa a podriadenosťou zamestnanca, aj zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie je koncipovaná odlišne. Na strane zamestnanca ide o zodpovednosť za zavinenie, zatiaľ čo na strane zamestnávateľa sa jeho zavinenie škody spôsobenej zamestnancovi nevyžaduje. Napriek pomerne rozsiahlej zákonnej úprave zodpovednosti za škodu v pracovnom práve vzniká v aplikačnej praxi veľa situácií, keď je otázne, či došlo k naplneniu predpokladov zodpovednosti za škodu, či škodu zamestnanec zavinil, či neexistuje na strane zamestnávateľa liberačný dôvod, ktorý by ho zodpovednosti za škodu zbavil a pod. Odpovede na tieto otázky môže dať len všeobecný súd príslušný na riešenie sporov medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov. Cieľom publikácie, bolo zosumarizovať významné súdne rozhodnutia (52 judikátov) z oblasti zodpovednosti za škodu v pracovnom práce a tým sa stať pomocníkom advokátom, podnikovým právnikom, personalistom, ale aj študentom právnických fakúlt a širokej verejnosti pri riešení otázok zodpovednosti zamestnanca a zamestnávateľa za škodu. Sekundárnym, a o to odvážnejším cieľom, je pokiaľ možno eliminovať súdne konania o náhradu škody, pretože pri riadne odôvodnenom rozhodnutí zamestnávateľa o povinnosti zamestnanca nahradiť škodu, resp. rozhodnutí o uznaní či neuznaní pracovného úrazu, či choroby z povolania, podloženom aj konkrétnym súdnym rozhodnutím, sa znižuje percento pravdepodobnosti, že sa zmluvné strany pracovnoprávneho vzťahu namiesto na pracovisku stretnú v pojednávacej miestnosti príslušného okresného súdu.

Ambíciou tejto publikácie je napomôcť pri posudzovaní rôznych situácií riešených v praxi v súvislosti s aplikovaním zákona o dani z pridanej hodnoty (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.). Základné princípy uplatňovania DPH sú jednotné v rámci Európskej únie a sú upravené smernicou o DPH (smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH). Závery Súdneho dvora EÚ v rámci jeho odpovedí na predložené prejudiciálne otázky členských štátov pri uplatňovaní DPH v praxi sú významným zdrojom informácií aj pri aplikovaní DPH v SR. Súdny dvor EÚ často poukazuje v konkrétnych prípadoch daňové orgány, daňoví poradcovia, advokáti, správne súdy a tiež Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach. Publikácia obsahuje 60 vybraných rozhodnutí vydaných správnymi senátmi Najvyššieho súdu SR, predmetom ktorých bolo rozhodovanie vo veciach podaných správnych žalôb proti rozhodnutiam Finančného riaditeľstva SR v súvislosti s predpísaním rozdielu dane z pridanej hodnoty daňovými úradmi vo väzbe na dokazovanie podľa daňového procesného predpisu [zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. Vzhľadom na uvedené môže byť táto publikácia užitočnou pomôckou pre podnikateľov, ekonómov, daňových poradcov, advokátov a študentov daňového práva.

Otázka náhrady trov konania úzko súvisí so základným právom na spravodlivý proces, ale tiež s právom vlastniť majetok. S prihliadnutím na uvedené by mali byť normy upravujúce náhradu trov vždy interpretované tak, aby uplatnenie oprávneného nároku v konečnom dôsledku neprinieslo víťaznej strane sporu majetkovú ujmu. Zároveň však musia byť pravidlá konštantne aplikované tak, aby bolo zabránené krokom, ktoré nemajú za cieľ presadzovanie práv, ale len navyšovanie priznanej náhrady trov na úkor protistrany. Počiatočné náklady na súdne konanie popritom nesmú predstavovať neprekonateľnú prekážku pre prístup k spravodlivosti. Všetky vyššie uvedené postuláty sa (viac či menej) pretavujú aj do konkrétnych súdnych rozhodnutí. Táto publikácia si kladie za cieľ poskytnúť čo najkomplexnejší obraz o aktuálnej rozhodovacej činnosti ohľadom trov konania a ich náhrady. Zohľadňuje právnu úpravu obsiahnutú vo všetkých troch základných procesných kódexoch účinných od roku 2016. Vybrané rozhodnutia v prevažnej miere reprezentujú väčšinový právny názor súdov na danú problematiku; publikácia však upozorňuje aj na nejednotnú rozhodovaciu prax v niektorých otázkach. Orientácia v jednotlivých tematických aspektoch je uľahčená prehľadným rozčlenením rozhodnutí podľa ich obsahovaného zamerania. Pre rýchlejšie vyhľadanie častí judikátov odôvodňujúcich stanovisko súdu vyjadrené v právnej vete sú texty rozhodnutí skrátené a ich časti sú oddelené do významovo ucelených odsekov označených rímskymi číslicami. Judikatúra k trovám súdneho konania Obsahuje výber 225 rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, krajských súdov aj súvisiacich rozhodnutí českých súdov, ktoré sa týkajú úpravy trov súdneho konania. Obsahuje judikáty využiteľné k všetkým trom procesným kódexom CSP, CMP a SSP.

Publikácia zahŕňa výber 55 súdnych rozhodnutí zahŕňa relevantné, systematicky usporiadané tematické okruhy týkajúce sa svedka a jeho výsluchu v trestnom konaní. Ide napríklad o povinnosť mlčanlivosti, právo svedka odoprieť výpoveď, zákaz výsluchu svedka, zákonnosť a kontradiktórnosť výsluchu svedka vrátane ústavno-právnych štandardov kontradiktórnosti výsluchu svedka. Tieto situácie priamo súvisia s právom obvineného na spravodlivé súdne konanie, ďalej prítomnosť advokáta pri výsluchu svedka, rozpory vo výpovediach svedka a čítanie zápisníc o jeho predchádzajúcej výpovedi (výpovediach), krivú výpoveď a krivú prísahu, či špecifické prípady výsluchov svedkov, ako napríklad výsluchov svedkov mladších ako 18 rokov, výsluchov utajených svedkov či agentov. Výsluch svedka patrí k najčastejšie vykonávaným dôkazným prostriedkom, ktorý sa vykonáva prakticky v každej trestnej veci. Osoba svedka, ktorá svojimi zmyslami vnímala relevantné skutočnosti tvoriace predmet dokazovania v konkrétnej trestnej veci, je prameňom dôkazu. Jej výsluch zasa dôkazným prostriedkom, prostredníctvom ktorého vypočúvajúcemu sprostredkuje (odovzdá) informácie dôležité pre trestné konanie, ktoré pre orgány činné v trestnom konaní a súdy majú z hľadiska dokazovania dôkaznú hodnotu. Výpoveď svedka je preto dôkazom, ktorý výrazným spôsobom prispieva k objasneniu trestného činu a zisteniu jeho páchateľa, ktorému tak môže byť uložený spravodlivý trest. Tento výber judikatúry a súdnych rozhodnutí obsahuje rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a niektorých krajských súdov.