Eurokódex strana 4 z 14

Protiprávne konanie fyzických a právnickych osôb je v podmienkach Slovenskej republiky štandardne vnímané ako relatívne oddelená agenda samostatných právnych odvetví, do ktorých predmetu patria aj príslušné delikty. Táto koncepcia platí aj pre právny poriadok Slovenskej republiky, ktorý dlhodobo deliktuálne právo vníma len cez prizmu práva verejného, a preto sa často špecifikácia/označenie deliktuálneho práva na právo verejné v praxi ani téorii neaplikuje, dokonca sa takéto označenie ani nepoužíva. Delikty sú totiž akoby automaticky a samozrejme vnímané ako integrálna zložka verejného práva so všetkými súvisiacimi atribútmi, a to tak, že delikty patria buď do práva trestného, alebo práva správneho. Predkladaná monografia sa snaží – aj keď len vo všeobecných hmotnoprávnych základoch – od vyššie uvedeného a izolovaného vnímania deliktov odchýliť. Namiesto vnímania deliktov ako uzavretých a oddelených celkov spadajúcich do jednotlivých právnych odvetví sa snaží poskytnúť prvotný priestor na ich komplexnejšie vnímanie, najmä v kontexte vzájomných väzieb.

Máloktorá ľudská činnosť má také mytologizujúce korene ako výkon súdnictva. V demokratických i menej demokratických štátnych režimoch je osoba sudcu pri výkone súdnictva obdarená nevídanou právomocou. Sudca má právo a spravidla aj posledné slovo pri určovaní osudu človeka, a to aj v tých najzákladnejších rozmeroch. V najextrémnejšom prípade právo sudcu odsúdiť človeka na trest smrti konkuruje Božej spravodlivosti na zemi. Najmä v očiach stredovekého človeka sa tak sudca stal neraz stelesnením Boha na zemi a takéto videnie neobchádzalo ani odbornú verejnosť, o čom najlepšie svedčí úvodný citát veľkého francúzskeho právnika Domata: „Les juges sont des Dieux“ .... Publikácia je dvojjazyčná - slovenský text je preložený do angličtiny!

Publikácia prináša prierez publicistickou, vedecko-publikačnou a názorovou tvorbou autora za produktívne obdobie cca päťdesiat rokov. Pri štúdiách a odborných článkoch ide o publikované texty v užšie špecializovaných vedecko-teoretických periodikách a zborníkoch, ku ktorým sa širšia odborná verejnosť nedostáva. Štruktúra publikácie sa účelovo (i logicky) delí na tri časti: V prvej Publicistika na základe výberu z vlastnej tvorby ide o žánrovo rôzne stvárňované jednotlivé aktuálne i nadčasov é udalosti a problémy (od roku 1961). Druhá časť Štúdie a odborné články predstavuje samostatné celky (od roku 1983), v ktorých sa vďaka bohatej faktografii odráža reálny stav systému a typológie novinárstva, žánrológie, metód novinárskej tvorby , ako aj stúpajúci vplyv nových informačných technológií na typologické znaky periodickej tlače i prácu novinárov. Tretia časť Rozhovory obsahuje profesionálne, občianske, ale tiež osobné názory a postoje na novinárstvo a médiá vôbec, na ich mie sto a poslanie v rôznorodom mediálnom prostredí (od roku 1990). Dielo tak dostáva charakter uzavretej, ucelenej a užitočnej publikácie.

Publikácia sa zaoberá novinárskymi žánrami, ich dnešnou podobou, čitateľskými skúsenosťami a praktickými potrebami. Mnoho z textov bolo a je súčasťou prednáškových cyklov, viaceré pasáže vznikali ako repliky v rámci diskusií s budúcimi žurnalistami. Nejde však o klasickú publikáciu, v ktorej by sa dávali hotové informácie. Žurnalistika a spracovanie informácií je živý, premenlivý svet, v ktorom je väčšina práce podriadená diktátu aktuálnosti. Kniha je rozdelená do štyroch základných okruhov. •Na úvod sa venujeme teórii žánrov a stavu súčasnej žurnalistiky. •Druhá časť je venovaná spravodajstvu – nielen písaniu, ale aj obsahovej príprave správy. •Tretia časť sa venuje publicistike – reportáži, interview a názorovej publicistike. •Záver knihy sme venovali najmodernejším spôsobom žurnalistickej práce – internetovej žurnalistike. Táto kniha je len receptom. Majster kuchár sa ukáže vtedy, ak ho recept inšpiruje, ale vie ho aj vylepšiť...

Kniha sa orientuje na charakteristiku základov miestnej samosprávy a to najmä v komparácii štátov Európskej únie. Ponúka analytické spracovanie a oboznamuje nielen s teoretickými myšlienkami a legislatívnymi návrhmi, ale hľadá prepojenie medzi teóriou-legislatívou a praxou. Kniha je síce učebnicou, ale využiteľná je aj pre teoretikov verejného práva a najmä praktikov z oblasti verejnej správy.

Na Jamajke dnes koexistujú dva svety – svet turistov, ktorí básnia o svojich luxusných, pri plážach ležiacich, umelo vytvorených rezerváciách „All Inclusive“, a svet ostatných obyvateľov ostrova, ktorí žijú za hranicami týchto turistických pseudosvetov. Ja som chcela spoznať ten druhý. Málokto napísal, ako to v takej jamajskej domácnosti vyzerá, aký rytmus tu má bežný deň. Dôvod vidím v tom, že väčšina insitných cestovateľov, ktorí o svojich zážitkoch na Jamajke písali, bývala buď v hoteloch, alebo im bolo poskytnuté prístrešie u európskych prisťahovalcov. Ani jeden z týchto variantov v mojom prípade neprichádzal do úvahy. Som presvedčená, že človek si vytvorí správny vzťah k cudzej krajine len za predpokladu, že nadviaže bezprostredný kontakt s domorodcami. Keď bude s nimi bývať, jesť, upratovať, variť, pracovať, i zabávať sa. Že je to príliš odvážne??? Hlúposť! Odvážny je ten, čo si naraz vezme preháňadlo aj prášky na spanie, ale nie romantická duša, čo si zmyslí žiť týždeň v rastafariánskej osade... :-)