Eurokódex strana 2 z 15

Monografia je zameraná na špecifickú právnu formu pre naše územie, a to o pozemkových spoločenstvách. V máloktorej dedine či meste na Slovensku nie je pozemkové spoločenstvo, bežne nazývané urbár či komposesorát. Pozemkovým spoločenstvám sa venujem dennodenne, nielen v odbornej či vedeckej činnosti, ale aj ako advokát zastupujúci či už samotné spoločenstvá, alebo ich jednotlivých podielnikov. Problematika pozemkových spoločenstiev ma zaujala hneď po skončení vysokoškolských štúdií, v rámci praxe advokátskeho koncipienta, a to z jedného dôvodu – keď som dostal na stôl vec týkajúcu sa činnosti pozemkového spoločenstva, nevedel som o tejto právnej forme vôbec nič. Nerozumel som, prečo sa v právnickej literatúre, na právnických fakultách, ako aj v aplikačnej praxi tejto téme venuje tak málo priestoru, hoci takmer v každej obci na Slovensku pôsobí urbárske spoločenstvo. Pozemkové spoločenstvá sú pri nesmiernej rozdrobenosti vlastníctva ideálnou právnou formou na zabezpečenie hospodárenia v lesoch a na poľnohospodárskej pôde. Pozemkové spoločenstvá sú ideálnou právnou formou na ochranu lesnej a poľnohospodárskej pôdy pred špekulatívnymi nadobúdateľmi. Pozemkové spoločenstvá, hoci sú súkromnými právnickými osobami, svojou činnosťou sledujú verejný záujem v podobe ochrany lesnej a poľnohospodárskej pôdy tým, že na nej podnikajú na účely, na ktoré má táto pôda slúžiť. Verím, že pozemkové spoločenstvá budú v našom právnom poriadku ešte mnohé desaťročia. Tomu má pomôcť aj táto monografia, a to tým, aby objasnila základné otázky týkajúce sa pozemkových spoločenstiev a spoločných nehnuteľností, resp. spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, na ktorých pozemkové spoločenstvá zabezpečujú hospodárenie. Verím, že v tejto monografii nájdu užitočné informácie najmä samotné spoločenstvá a ich členovia. Zároveň je táto monografia určená sudcom, advokátom, ako aj pracovníkom okresných úradov pre ich potreby v aplikačnej praxi. V neposlednom rade je monografia určená študentom právnických fakúlt na oboznámenie sa s tým, čo je pozemkové spoločenstvo, ako funguje a aké činnosti vykonáva.

Na základe úpravy zákona o združovaní občanov v Slovenskej republike v súčasnosti pôsobí približne 60-tisíc občianskych združení, odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov. Predkladaný komentár je v zásade prvým komplexným slovenským komentárom k zákonu č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Keďže právo slobodne sa združovať v združeniach je jedným z ústavne garantovaných politických práv, komentár komunikuje aj s vedeckou a odbornou literatúrou ústavného práva. Právo slobodne sa združovať v združeniach má interdisciplinárny rozmer, preto komentár nadväzuje taktiež na základnú civilistickú spisbu, spisbu obchodného a správneho práva, napokon aj na spisbu trestného práva. Napokon komentár zahŕňa nielen aplikačnú prax slovenských a českých súdov, ale aj rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva. Komentár nadväzuje taktiež na zákon č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pri jednotlivých ustanoveniach prepája práva a povinnosti združení a ministerstva vnútra pri zapisovaní údajov v danom registri. Komentár je určený právnickej verejnosti v oblasti tvorby, realizácie a aplikácie práva, v oblasti právnej vedy, tiež je určený študentom práva, no azda bude nápomocný aj širokej verejnosti. Recenzenti ·prof. JUDr. Soňa Košičiarová, PhD., Právnická fakulta, Trnavská univerzita, Katedra správneho práva, práva životného prostredia a finančného práva ·prof. JUDr. Ladislav Orosz, CSc., Právnická fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Katedra ústavného práva a správneho práva ·doc. JUDr. Kristián Csach, PhD., LL.M., Právnická fakulta, Trnavská univerzita, Katedra občianskeho a obchodného práva

Komentár k zákonu SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení zahŕňa ústavnoprávne i medzinárodnoprávne východiská ako rozsiahlejší a nevyhnutný základ pre právne bezchybnú interpretáciu ustanovení zákonnej úpravy právneho postavenia obcí a miest na Slovensku. Výklad paragrafového znenia zákona je napísaný stručne a zrozumiteľne. Ponúka precízne spracovaný zoznam súvisiacich ustanovení zákona a súvisiacich právnych predpisov. Text sa člení podľa jednotlivých častí zákona, odsekov a písmen v rámci paragrafov. Vzhľadom na to, že obce amestá sú podľa § 4 písm. b) Správneho súdneho poriadku orgánmi verejnej správy, ktorých rozhodnutia, opatrenia a iné zásahy sa preskúmavajú v správnom súdnictve, text komentára zahŕňa aj súvisiace vysvetlivky k ustanoveniam tohto osobitného zákona. Týkajú sa špeciálnej úpravy konaní vo veciach územnej samosprávy (§ 312a – § 374). Okrem kľúčových súdnych rozhodnutí komentár obsahuje aj odkazy na publikované príspevky právnej teórie a na úpravu nových inštitútov vo všeobecne záväzných nariadeniach a vnútorných predpisoch obcí a miest, ktorých využitie v praxi odporúča aj Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti. Život v obciach a mestách neustále prináša nové otázky vo veciach aplikácie zákona SNR č. 369/1990 Zb. Najväčšou inšpiráciou pre zákonodarcu a pre právnu teóriu je prax. Právny stav k 1. júlu 2023.

Predkladaná zbierka 70 súdnych rozhodnutí k poškodenému a obeti trestnej činnosti, čo už mimochodom nie je len kriminologický, ale aj trestno-procesný pojem (obzvlášť zraniteľná obeť), sa v prvom rade zameriava na samotného poškodeného , jeho procesné postavenie v trestnom konaní a uplatňovanie trestno-procesných práv atď. Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má o. i. právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Zbierka súdnych rozhodnutí je prehľadne členená na tri časti. V prvej časti sú súdne rozhodnutia zamerané na trestno-procesné postavenie poškodeného, jeho práva a trestno-procesné úkony, ktoré poškodenému Trestný poriadok umožňuje realizovať v trestnom konaní. V druhej časti nazvanej Poškodený z pohľadu posudzovania zavinenia a iných okolností súvisiacich s trestnými činmi sú zaradené súdne rozhodnutia, ktoré sa týkajú niektorých druhov škôd, a to aj z hmotno-právneho hľadiska v súvislosti s kvalifikovanými skutkovými podstatami, a tiež niektorých ďalších podistým špecifických otázok. Tretia časť je zameraná na náhradu škody a vymáhanie náhrady škody.

Praktická príručka efektívneho verejného obstarávateľa je určená pre široký okruh čitateľov, ktorými nemusia byť výhradne iba verejní obstarávatelia, ale aj predstavitelia akýchkoľvek iných subjektov, ktoré v najrôznejšej miere prichádzajú do kontaktu s verejným obstarávaním. Publikácia predstavuje problematiku verejného obstarávania z pohľadu verejných obstarávateľov, pričom na jednej strane poskytuje práve samotným verejným obstarávateľom istý návod a praktické rady, ako správne verejné obstarávanie organizovať a realizovať, a zároveň vytvára prehľadne spracovanú množinu vzácnych informácií o verejnom obstarávaní vnímaných práve z pohľadu verejných obstarávateľov, majúcu potenciál výrazne rozšíriť obzory iných subjektov (napr. hospodárskych subjektov) a zvýšiť ich efektivitu v rámci tejto náročnej a významnej problematiky. Táto publikácia je koncipovaná spôsobom, ktorý reflektuje na bezpodmienečný zámer nastavenia optimálnej miery vyváženosti medzi praktickými potrebami verejných obstarávateľov spočívajúcimi v neustálej snahe o zabezpečovanie dodania tovaru, poskytovania služieb a uskutočňovania stavebných prác v dostatočnej kvalite a za primeranú cenu, a medzi dodržiavaním príslušných vnútroštátnych legislatívnych rámcov, ako aj rámcov vytvorených Európskou úniou. V uvedených intenciách sa príručka nezameriava iba na rýdzu legislatívu v oblasti verejného obstarávania, a teda najmä na zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale predstavuje celú predmetnú problematiku v širšom legislatívnom kontexte, ako aj v kontexte viacerých relevantných dokumentov medzinárodných inštitúcií a organizácií, ktoré nie sú vo všetkých prípadoch právne záväzné, avšak poskytujú zaujímavé a konštruktívne odpovede na mnohé praktické otázky, aké si verejní obstarávatelia často v rámci svojej každodennej činnosti kladú.

Predkladané dielo prináša praktický náhľad do problematiky vecných bremien ako vecnoprávnych obmedzení vlastníckeho práva. Cieľom autora bolo zosumarizovať čo najširšie množstvo praktických prípadov a ich riešení, ktoré má napomôcť právnej praxi. Základom tohto diela je judikatúra, a to najmä tzv. vlastníckeho senátu Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá tvorí primárny zdroj tohto diela. Poskytuje tiež kritické názory k známej a publikovanej judikatúre Slovenskej republiky, najmä k spôsobu vedenia sporov pred súdmi, ako aj vydržaniu vecných bremien. Čitateľ tu nájde aj vzory žalobných návrhov, návod, akým spôsobom má uplatňovať subjekt z vecného bremena svoje nároky a s tým spojené ďalšie procesné aspekty konaní o vecných bremenách pred súdmi.

Predkladaný výber súdnych rozhodnutí je zameraný na tieto aj veľa ďalších skutočností týkajúcich sa väzby. Celá zbierka právnych viet je prehľadne a tematicky rozdelená na niekoľko častí a zaoberá sa ústavnou a trestno-procesnou charakteristikou väzby, materiálnymi a formálnymi podmienkami väzby vrátane dôvodov väzby, lehotami a trvaním väzby, rozhodovaním o väzbe, prostriedkami nahradenia väzby, opätovnou väzbou a nakoniec aj väzbou v právnom styku s cudzinou a v európskom trestnom práve. Väzba v trestnom konaní predstavuje najzávažnejší a najinvazívnejší zaisťovací prostriedok zaistenia osôb na účely trestného konania, najmä vo vzťahu k obvinenému a jeho základným právam a slobodám, predovšetkým osobnej slobode. Práve kvôli závažnosti tohto zaisťovacieho prostriedku, s ktorým sú nevyhnutne spojené takéto zásahy, sa väzba označuje ako prostriedok zaistenia osôb (obvinených) ultima ratio, tzn. že do väzby by mali byť obvinení braní iba vtedy, ak neexistuje iná možnosť, ako dosiahnuť účel trestného konania, najmä ak berieme ohľad na to, že vo výkone väzby sú osoby (obvinených), ktoré sú z formálneho hľadiska nevinné. Hoci väzba znamená porovnateľný zásah do osobnej slobody ako trest odňatia slobody bez možnosti podmienečného odkladu, väzba nemá sankčnú povahu. Pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o otázke viny a trestu, preto sa ani dôkazy nehodnotia vo vzťahu k týmto otázkam, ale výlučne iba vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam väzby, vrátane dôvodov väzby. Väzba nie je trestom, preto aj účel väzby je úplne iný ako účel trestu odňatia slobody. Podľa povahy konkrétnych skutočností napĺňajúcich konkrétne dôvody väzby môže ísť napríklad o zabránenie úteku obvineného (úteková väzba), marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie (kolúzna väzba) alebo pokračovania v trestnej činnosti (preventívna väzba). No práve dôvody väzby celkom jasne ukazujú, že aj napriek naznačeným závažným súvislostiam realizácie tohto zaisťovacieho prostriedku, väzba je v mnohých prípadoch nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestného konania. Pri jej realizácii, rozhodovaní o samotnej väzbe aj súvisiacich otázkach, však treba postupovať striktne v zmysle zákona.

Predkladaný výber 63 súdnych rozhodnutí je zameraný na rôzne aspekty týkajúce sa väzby. Celá zbierka je prehľadne a tematicky rozdelená na niekoľko častí. Zaoberá sa ústavnou a trestno-procesnou charakteristikou väzby, materiálnymi a formálnymi podmienkami väzby vrátane dôvodov väzby, lehotami a trvaním väzby, rozhodovaním o väzbe, prostriedkami nahradenia väzby, opätovnou väzbou a nakoniec aj väzbou v právnom styku s cudzinou a v európskom trestnom práve. Väzba v trestnom konaní predstavuje najzávažnejší a najinvazívnejší zaisťovací prostriedok zaistenia osôb na účely trestného konania, najmä vo vzťahu k obvinenému a jeho základným právam a slobodám, predovšetkým osobnej slobode. Práve kvôli závažnosti tohto zaisťovacieho prostriedku, s ktorým sú nevyhnutne spojené takéto zásahy, sa väzba označuje ako prostriedok zaistenia osôb (obvinených) ultima ratio, tzn. že do väzby by mali byť obvinení braní iba vtedy, ak neexistuje iná možnosť, ako dosiahnuť účel trestného konania, najmä ak berieme ohľad na to, že vo výkone väzby sú osoby (obvinených), ktoré sú z formálneho hľadiska nevinné. Hoci väzba znamená porovnateľný zásah do osobnej slobody ako trest odňatia slobody bez možnosti podmienečného odkladu, väzba nemá sankčnú povahu. Pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o otázke viny a trestu, preto sa ani dôkazy nehodnotia vo vzťahu k týmto otázkam, ale výlučne iba vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam väzby, vrátane dôvodov väzby. Väzba nie je trestom, preto aj účel väzby je úplne iný ako účel trestu odňatia slobody. Podľa povahy konkrétnych skutočností napĺňajúcich konkrétne dôvody väzby môže ísť napríklad o zabránenie úteku obvineného (úteková väzba), marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie (kolúzna väzba) alebo pokračovania v trestnej činnosti (preventívna väzba). No práve dôvody väzby celkom jasne ukazujú, že aj napriek naznačeným závažným súvislostiam realizácie tohto zaisťovacieho prostriedku, väzba je v mnohých prípadoch nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestného konania. Pri jej realizácii, rozhodovaní o samotnej väzbe aj súvisiacich otázkach, však treba postupovať striktne v zmysle zákona. Predkladaný výber súdnych rozhodnutí je zameraný na tieto aj veľa ďalších skutočností týkajúcich sa väzby. Celá zbierka právnych viet je prehľadne a tematicky rozdelená na niekoľko častí a zaoberá sa ústavnou a trestno-procesnou charakteristikou väzby, materiálnymi a formálnymi podmienkami väzby vrátane dôvodov väzby, lehotami a trvaním väzby, rozhodovaním o väzbe, prostriedkami nahradenia väzby, opätovnou väzbou a nakoniec aj väzbou v právnom styku s cudzinou a v európskom trestnom práve. Verím, že tento výber súdnych rozhodnutí pomôže čitateľovi získať lepší prehľad a orientáciu v judikatúre slovenských súdov, a tým aj vo výklade niektorých otázok týkajúcich sa väzby. (doc. JUDr. Miloš Deset, PhD.)

Predkladaná monografia s vybranou judikatúrou sa zaoberá problematikou kriminalizácie marihuany v rámci Slovenskej republiky. Na základe oficiálnych štatistických údajov trestná činnosť súvisiaca s marihuanou, a to najmä prechovávanie malého množstva pre vlastnú potrebu, je najvyššia vzhľadom na ostatné omamné a psychotropné látky. Taktiež je možné poukázať na vysoký počet užívateľov tejto návykovej látky a v spoločnosti je čoraz viac rozšírená najmä medzi mladými ľuďmi. Užívanie marihuany je odporúčané Európskou úniou z medicínskeho hľadiska, avšak ani takéto užívanie nie je v Slovenskej republike legislatívne upravené. Viaceré štáty na túto skutočnosť reagovali liberalizáciou svojej drogovej politiky a prestali za určitých pravidiel marihuanu kriminalizovať v režime trestného práva a využívajú miernejšie alebo žiadne sankcie pri prechovávaní a pestovaní množstva, ktoré slúži pre vlastnú potrebu. Monografia poukazuje na minulé a súčasné trendy a vývoj spoločnosti v oblasti protidrogovej politiky ostatných štátov, ako aj poskytuje rozbor aktuálnej legislatívy platnej v Slovenskej republike s návrhmi de lege ferenda a aktuálnou rozhodovacou praxou súdov.

Výber obsahuje 68 rozhodnutí k zásade náležitého zistenia skutkového stavu, k zásade voľného hodnotenia dôkazov, k zásade prezumpcie neviny, k právu na obhajobu a k zásade in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), k nezákonným dôkazom a k zásade nemo tenetur se ipsum accusare (nikto nie je povinný obviniť sám seba) a tiež k zásade bezprostrednosti. Dokazovanie v trestnom konaní sa odvíja od zásad dokazovania, ktoré patria medzi základné zásady trestného konania. Ide o vedúce právne idey, ktorým toto postavenie priznáva zákon a ktorými je ovládané celé dokazovanie v trestnom konaní. Vyhľadávacia zásada, zásada prezumpcie neviny, zásada bezprostrednosti a ústnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností vyjadrujú takpovediac základné pravidlá dokazovania zakotvené v zákone a dotvorené judikatúrou, ktoré v užšom kontexte determinujú zákonnosť dokazovania a dosiahnutie účelu trestného konania vyjadreného v § 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej len Trestný poriadok alebo TP), ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov podľa zákona pri súčasnom rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb. V širšom kontexte však majú zásady dokazovania aj určitú nadväznosť na niektoré ďalšie základné zásady trestného konania, najmä na všeobecné zásady trestného konania, resp. zásady platiace pre celé trestné konanie, napr. na právo na spravodlivý proces či právo na obhajobu, pretože práve od zákonnosti dokazovania do značnej miery závisí zákonnosť a spravodlivosť celého trestného konania. Nerešpektovanie, resp. porušovanie procesných pravidiel/štandardov pri vykonávaní dôkazov, napr. zákazu inkriminácie vlastnej osoby, kontradiktórnosti výsluchu svedkov či zákonných podmienok použitia informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, by totiž znamenalo také procesné chyby, že trestné konanie, v ktorom by sa vyskytli, by nespĺňalo parametre zákonnosti ani spravodlivosti. Zásady dokazovania upravené v § 2 Trestného poriadku sú charakteristické pre trestné konanie upravené v demokratickom štáte. Tieto zásady, samozrejme, spoločne s ďalšími zásadami trestného konania, poskytujú priestor stranám trestného konania na uplatnenie častokrát aj ich protichodných záujmov. V tomto kontexte sú aj dotvárané, resp. vykladané súdmi, ktorých rozhodnutia obsahuje aj tento výber súdnych rozhodnutí. Verím, že odbornej verejnosti predkladaná zbierka súdnych rozhodnutí pomôže ľahšie sa zorientovať v sudcovskom výklade základných zásad dokazovania v trestnom konaní aj niektorých pojmov či pravidiel, ktoré z týchto zásad vyplývajú, a aj pri samotnej realizácii práva Zásady dokazovania v trestnom konaní patria medzi základné zásady trestného konania.

Predkladaný výber súdnych rozhodnutí ďalej obsahuje rozhodnutia, v ktorých sa súdy zaoberali konkrétnymi výkladovými, resp. aplikačnými problémami. Pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky je to napríklad použiteľnosť záznamu v inej trestnej veci, pri agentovi je to napríklad otázka právomoci agenta, konkrétne zákonné podmienky policajnej provokácie. Právne vety, ktoré tento výber súdnych rozhodnutí zahŕňa, preto čitateľovi môžu poskytnúť minimálne základnú orientáciu či prehľad v relevantnej judikatúre vrátane riešení konkrétnych aplikačných problémov týkajúcich sa problematiky informačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. V procese dokazovania sa orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy môžu neraz ocitnúť v dôkaznej núdzi, v ktorej takpovediac bežné dôkazné prostriedky, akými sú napríklad výsluchy, nevedú k dosiahnutiu účelu trestného konania, ktorým je náležité zistenie trestných činov, aby ich páchatelia mohli byť spravodlivo potrestaní. V takýchto situáciách, ak nie je možné dosiahnuť legitímny cieľ šetrnejšími dôkaznými prostriedkami, alebo ak by dosiahnutie tohto cieľa bolo podstatne sťažené, a za splnenia príslušných zákonných podmienok, im Trestný poriadok umožňuje použiť prostriedky zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie – informačno-technické prostriedky (napríklad odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky) a prostriedky operatívno-pátracej činnosti (napríkladagent). S prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie sú nevyhnutne spojené zásahy do základných práv a slobôd, najmä do práva na súkromie, preto predkladaný výber súdnych rozhodnutí čitateľovi ponúka základný prehľad rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, z komparatívneho hľadiska aj Najvyššieho súdu ČR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Táto judikatúra predovšetkým obsahuje relevantný výklad práva na súkromie a základné zásady, ktoré súdy aplikujú pri posudzovaní legitimity a legality zásahov do práva na súkromie prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie. Výber 56 rozhodnutí k výkladu práva na súkromie a základným zásadám, ktoré súdy aplikujú pri posudzovaní legitimity a legality zásahov do práva na súkromie prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie. Predkladaný výber súdnych rozhodnutí ďalej obsahuje rozhodnutia, v ktorých sa súdy zaoberali konkrétnymi výkladovými, resp. aplikačnými problémami.

V porovnaní s predchádzajúcim 4. vydaním diela sú v 5. aktualizovanom vydaní zapracované všetky zmeny a aktualizované aj uvádzané súvisiace predpisy tak, aby zodpovedali právnemu stavu k 15. 8. 2021. Veľký komentár je doplnený o novú judikatúru, čím stúpa jeho informačná hodnota pre čitateľa. Pokiaľ ide o systematiku spracovania komentára, k jednotlivým ustanoveniam zákona sa uvádzajú súvisiace medzinárodné zmluvy a predpisy EÚ, súvisiace právne predpisy SR, súvisiace ustanovenia, vzťah k iným ustanoveniam; komentáre; judikatúra. Dielo má všetky predpoklady stať sa publikáciou, ktorá bude obohatením trestnoprávnej teórie i praxe orgánov činných v trestnom konaní a justície.

Veľký komentár k zákonu o TZPO prináša podrobné komentáre jednotlivých ustanovení k časovej verzii zákona k júlu 2021. Analyzované sú všetky paragrafové ustanovenia, ktoré sú zároveň doplnené o teoretické poznatky. Postupne je analyzovaná hmotnoprávna časť, ako aj procesnoprávna časť či ďalšie relevantné ustanovenia zákona. Prezentované teoretické poznatky pomôžu čitateľom lepšie pochopiť postup prijímania trestnej zodpovednosti právnických osôb do nášho právneho poriadku, ako aj samotnú potrebu zakotvenia tohto inštitútu. Trestná zodpovednosť právnických osôb je dlhodobo diskutovaným inštitútom, ktorému je v podmienkach Slovenskej republiky venovaná pozornosť už viac ako desať rokov. Hlavným účelom zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb je vytvorenie trestnoprávneho mechanizmu postihovania protiprávnej činnosti právnických osôb a ich následného sankcionovania trestami či ochrannými opatreniami, ktoré sú právnym následkom protiprávneho konania právnickej osoby.

Predkladaný výber 82 súdnych rozhodnutí je zameraný na hmotnoprávne aj trestno-procesné otázky znaleckého dokazovania. Z hmotnoprávneho hľadiska môže byť znalecké dokazovanie zamerané na skúmanie podmienok trestnej zodpovednosti alebo na zisťovanie jednotlivých skutkových okolností, ktoré tvoria objektívnu stránku konkrétneho trestného činu. Z trestno-procesného hľadiska je zase nevyhnutné skúmať zákonnosť znaleckého dokazovania, zákonnosti priberania znalcov, výsluchov znalcov, čítania znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení a hodnotenia znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Znalecké dokazovanie tvorí neodmysliteľnú súčasť dokazovania v trestnom konaní. Nielen v zmysle výsluchu znalca či čítania znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní, ale aj v širších súvislostiach hmotnoprávnych aj trestno-procesných. Z hmotnoprávneho hľadiska môže byť znalecké dokazovanie zamerané na skúmanie podmienok trestnej zodpovednosti (napr. otázky príčetnosti páchateľa v čase spáchania trestného činu) alebo na zisťovanie jednotlivých skutkových okolností, ktoré tvoria objektívnu stránku konkrétneho trestného činu. Neraz ide o zložité odborné otázky, ktoré nemôžu orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy posúdiť sami a ktoré si vyžadujú odbornú (vedeckú) analýzu či expertízu. Z trestno-procesného hľadiska je zase nevyhnutné skúmať zákonnosť znaleckého dokazovania, pretože zákonnosť je vlastnosť dôkazu, ktorá sa týka akéhokoľvek dôkazu vrátane znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia. Trestno-procesné hľadisko znaleckého dokazovania, samozrejme, zahŕňa aj ďalšie trestno-procesné aspekty dokazovania, ktoré sa týkajú napríklad zákonnosti priberania znalcov, výsluchov znalcov, čítania znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení a hodnotenia znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Predkladaný výber zo súdnych rozhodnutí je zameraný na tieto i niektoré ďalšie hmotnoprávne a trestno-procesné otázky znaleckého dokazovania. Právnikovi, ktorý sa venuje trestnému právu, môže pomôcť zorientovať sa v dôkazných súvislostiach v trestných veciach, ak sa na dokazovaní podieľajú znalecké ústavy, znalci či rôzni experti.

Publikácia obsahuje výber 60 súdnych rozhodnutí je zameraný na výsluch obvineného, ale tiež na súvisiace práva obvineného vo všeobecnosti ako subjektu trestného konania, a tiež na práva obvineného pri jeho výsluchu i pri vykonávaní iných dôkazov, ako napr. pri výsluchu svedkov alebo iných dôkazov. Pri spracovaní tohto výberu súdnych rozhodnutí je vychádzané z toho, že osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie a ktorá sa v závislosti od štádia trestného konania označuje ako podozrivá, obvinená, obžalovaná a odsúdená, disponuje najväčším penzom informácií o trestnom čine, ktorý sama spáchala. Iba páchateľ trestného činu najlepšie vie, aký mal motív spáchať trestný čin, ako sa na trestný čin pripravoval, čo robil bezprostredne pred spáchaním trestného činu, akým spôsobom spáchal trestný čin, ako sa ho prípadne snažil utajiť a čo robil bezprostredne po jeho spáchaní. Svedkovia sú spravidla schopní svedčiť iba o niektorých epizódach jeho konania v rámci skutkového deja, ktoré vnímali svojimi zmyslami a ktoré sa odrazili v objektívnej realite. Vyšetrovatelia, znalci a technici prostredníctvom vyhľadávania, zaisťovania a dekódovania kriminalistických stôp sú zasa schopní až následne objasniť páchateľom spáchaný trestný čin na základe zmien kriminalistických stôp ktoré páchateľ trestného činu spôsobil (vytvoril) svojím konaním. Objasňovanie trestného činu je totiž objasňovaním minulej udalosti do značnej miery to platí aj pre situácie, v ktorých sú páchatelia prichytení pri páchaní trestných činov alebo bezprostredne po ich spáchaní. Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti, že výsluch obvineného (osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie) je nezastupiteľným dôkazným prostriedkom, prostredníctvom ktorého môžu orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy získať informácie, ktoré by inak nezískali, resp. ktorých získanie iným spôsobom by bolo o poznanie náročnejšie (z kriminalistického i trestno-procesného hľadiska). Samozrejme, že obvinený si môže zvoliť aj pasívnu formu obhajoby a využiť svoje právo nevypovedať, ale to nič nemení na fakte, že ak by sa rozhodol vypovedať, mohol by svojou výpoveďou poskytnúť orgánom činným v trestom konaní a trestným súdom nenahraditeľné informácie o trestnom čine. Ak sa však rozhodne vypovedať, pre jeho výsluch platia medzinárodné, ústavno-právne i trestno-procesné štandardy, pri ktorých dodržaní môže byť jeho výsluch považovaný za zákonný a ktoré sú o. i. zahrnuté v tejto zbierke súdnych rozhodnutí. No nielen na výsluch obvineného je zameraná táto zbierka súdnych rozhodnutí. Zaoberá sa právami obvineného vo všeobecnosti ako subjektu trestného konania, právami obvineného pri jeho výsluchu i pri vykonávaní iných dôkazov, ako napr. pri výsluchu svedkov alebo iných dôkazov. Bez ohľadu na to, či je právo na obhajobu realizované prostredníctvom materiálnej obhajoby alebo formálnej obhajoby. A bez ohľadu na to, či tieto dôkazy svedčia v prospech obvineného alebo v jeho neprospech.

Predstavujeme Vám novinku z dielne autora motivačných kníh Juraja Málika s názvom Objavuj radosť. Než sme sa pustili do tejto témy, nikdy som neveril, že radosť a jej hľadanie majú toľko odtieňov. Som prekvapený, aké procesy mám v hlave. Postupne ich objavujem, pretože mi pracovali úplne automaticky. Ja som vlastne o sebe skoro nič nevedel predtým, ako som to začal vedome odkrývať v tejto knižke. Som naozaj prekvapený bohatosťou svojho podvedomia a šírkou mentálneho delenia sa. (Juraj Málik) Kniha Objavuj radosť je jedinečná. Nielenže do detailov vysvetľuje jednotlivé situácie, kde môžeme radosť objaviť, ale mňa najviac oslovil jej presah a nabádanie čitateľov na uskutočnenie zmeny, aby radosť našli v sebe, v okolí a mohli ju ďalej rozdávať. Zmenou prístupu a uvedenými postupmi pomáha kniha vytvoriť si nový pohľad na život a uvedomiť si súvislosti. Verím, že táto kniha pomôže zmeniť život státisícom ľudí k lepšiemu a k radostnejšiemu životu.