Forza Music strana 3 z 11

Rozprávky z večerníčkového seriálu ČO VIDELI STROMY Ilustrácie: Miroslav Regitko Obsah: - Zvedavá Katarínka - Tvrdohlavý baran - Hrbatý toreador - Púšťový obor - Baba Jaga - Ubolený duch - Drak so šikmými očami - Chudobný hrnčiar

Rozhovory s Jánom Štrasserom Spisovateľa, textára a prekladateľa Jána Štrassera v posledných mesiacoch zamestnávali naraz tri ženy: moderátorka Adela Banášová, herečka Petra Polnišová a sopranistka Adriana Kučerová. Túto výnimočnú kombináciu talentu sa mu podarilo priviesť dokopy vo svojej najnovšej knihe rozhovorov s príznačným názvom TRI. Napriek tomu, že sú všetky tri mediálne známe, v knihe hovoria najmä o doteraz neznámych faktoch z ich života. Čitateľ sa dozvie nielen o ich vzťahoch, ktoré rozoberajú veľmi otvorene, ale napríklad aj o tom, že Adriana Kučerová miluje extrémne situácie pri cestovaní, ako sú výbuchy sopky, kedy si Adela Banášová vykladá tarotové karty a prečo Petra Polnišová utekala z domu.

Hlavnou postavou najnovšej knihy skúseného detského autora Jozefa Kollára je úplne obyčajný fialový kvet, ktorý rastie na každej lúke bodliak. Na pohľad pekný, na dotyk pichľavý. Autorská fantázia mu vdýchla ľudskú dušu a premenila kvety na malých ľudkov - Bodliačikov. V šestnástich kapitolách poodhalí malému čitateľovi všetky taje života jej obyvateľov. Ich sprievodcami sú malý Bodliačik Pípí a slávny vynálezca Leo Nardo. Spolu s nimi zažijú deti rôzne dobrodružstvá: stretnú sa s mimozemšťano m Tinim, zachránia Bodliačikovo od povodne či vyslobodia zo zajatia lesné Bublinky. Niektoré príbehy sú interaktívne na ich konci je návod na vlastný vynález, recept alebo hádanky.

Kniha vydaná pri príležitosti 20-ich rokov kapely GLADIATOR na hudobnej scéne

Román Druhé podanie je príbehom o tínedžeroch, o ich predstavách a problémoch na prahu dospelosti. Sebaistá až cynická tvár, ktorou sa prezentujú navonok, je neraz len obrannou maskou, za ktorou sa ukrýva strach a krehká duša túžiaca po láske a harmónii. Ak nenachádzajú porozumenie v rodine, hľadajú ho na ulici, v partii, v droge. Z každej cesty však existuje návrat.

Kto by nechcel aspoň raz v živote vedieť čarovať? Kto by odmietol čarovné formulky, ktoré mu pomôžu rýchle a hlavne bez námahy vyriešiť naliehavý problém? Kto by nechcel byť tak trochu čarodejníkom? Hlavná hrdinka najnovšej knihy pre deti z pera Petra Gajdošíka je na prvý pohľad obyčajné dievča, ktoré sa líši od svojich rovesníkov len tým, že nechodí do normálnej školy, ale do čarodejníckej. Nežije preto v bežnom byte, ale aby na seba nepútala pozornosť, vybrala si za svoj domov strojovňu v paneláku, ktorú večer čo večer čarovnými formulkami mení na útulnú izbičku. Z pavúka sa stáva mobil, z hračky bicykel, z dážďovky veľký had a čarovný vysávač jej slúži na to, na čo jej predchodkyniam metla. Zvedavé dievčatko v snahe pomôcť svojmu okoliu to so svojimi čarami neraz prestrelí, lebo k dobrému výsledku nestačí len dobrý úmysel. Moderným jazykom, zasadením do súčasného prostredia , no s večne aktuálnymi pohnútkami aj vytvoril autor svieže dielko, ktoré nadväzuje na najlepšie tradície slovenskej tvorby pre deti.

JA SOM OPTIMISTA 1. MILUJEM HANKU 2:38, 2. ŽENY NEMOŽNO IGNOROVAŤ 4:31, 3. DNES MÁM PRVÉ RANDEVÚ 2:43, 4. JA SA NEDÁM OD TEBA UŽ ZA NOS VODIŤ 3:30, 5. KEBY SOM SA NEBÁL 3:29, 6. PÔJDEME DNES 2:53, 7. ŠUHAJ VEZMI MA DO TANCA 2:47, 8. JA SOM OPTIMISTA 2:39, 9. SKÔR NEŽ ODÍDEŠ 3:09, 10. HALÓ, DOBRÝ VEČER SLEČNA 3:24, 11. ABDULLAH 3:35, 12. VESELO SA NA TENTO SVET POZERÁM 2:38, 13. JA VIEM VŠETKO 3:03, 14. SAIGON 4:17, 15. JA SA NEVIEM NIKDY HNEVAŤ 2:51, CELÝ SVET SA MRAČÍ 1. TY SA MI ĽÚBIŠ 2:35, 2. MILUŠKA MOJA 3:25, 3. PODAJ MI RÚČKU 3:01, 4. CELÝ SVET SA MRAČÍ 2:53, 5. TAK SMUTNO MI JE BEZ TEBA 3:00, 6. ĽÚBIM VÁS 4:22, 7. PREČO TAK POZDE, KRÁSNA PANI 3:11, 8. ŠUHAJKO 2:12, 9. TAK NEKONEČNE KRÁSNA 3:00, 10. NIE SOM JA EŠTE TAK STARÝ 3:24, 11. AŽ NAŠE ŠŤASTIE ODLETÍ 3:43, 12. JAJ ZUZKA, ZUZIČKA 2:42, 13. PREČO SA MÁME ROZÍSŤ 3:10, 14. ANČA, ANČA, ANČA, HANA 3:19, 15. DO ZAJTRA ČAKAJ 3:23, MILAN LASICA THE SWINGS SERENADERS SISTERS BRATISLAVA HOT SERENADERS Venované odkazu Františka Krištofa Veselého

Milý Emil, nevieš si predstaviť, čo sa teraz deje u nás v starobinci. Povedali nám, že si máme zvoliť samosprávu, pretože my vraj najlepšie vieme, čo potrebujeme a čo nám chýba. Nuž, trochu sme sa s Hrdličkom zasmiali, pretože to, čo nám chýba, nám už sotva niekto poskytne a to, čo potrebujeme, je už dávno za nami. S Hrdličkom sme sa zhodli, že by sme potrebovali byť o takých dvadsaťpäť rokov mladší. Nie o viac, načo, dvadsaťpäť rokov stačí, to by bol práve ten najlepší vek, Hrdlička akurát dodal, že by to bral, ale bez komunistov. Na komunistov sa po osemdesiatom deviatom dosť nadávalo, niekedy aj prehnane, ale Hrdličkovi naozaj ublížili, desať rokov sedel za to, že chcel ilegálne prejsť do Rakúska, lebo tam mal sesternicu, tiež sa volala Hrdličková, teda po rakúsky Hrdlicka, bez mäkčeňa. Hrdlička mal smolu, on bol vždy trochu škodoradostný, rád sa zabáva na cudzí účet a vždy sa potom tak idiotsky smeje, ako keby lapal po dychu, takže to vyzerá, akoby sa dusil. A keď chcel zdrhnúť cez ten pečniansky les pri Petržalke, zrazu uvidel, ako oproti nemu kráčajú dvaja pohraničníci bez psa, ale s automatmi, schoval sa do kríkov, oni okolo neho prešli a nič si nevšimli a keď boli vzdialení asi na dvadsať krokov, Hrdlička to nevydržal a začal sa tak debilne smiať, ako to mal vo zvyku. Po desiatich rokoch ho pustili na amnestiu, takže pekné spomienky na bývalý režim nemá. Potom ho zase zavreli, ale už len na dva roky, lebo sa vraj v kaviarni schádzal s kamarátmi a zostavovali tam nekomunistickú vládu. No, keď zato vyfasoval len dva roky, tak ten režim zase veľmi neohrozovali. V kaviarni sa seriózny prevrat pripravovať nedá, v kaviarni sa dá len tárať dve na tri, na druhej strane, keď uvážime, že išlo iba o táranie, tak tie dva roky sú za táranie dosť. Pre mňa je dôležité, že Hrdlička nezatrpkol a je s ním stále sranda. Pokiaľ ide o to, keď som bol na vojne, tiež sme takto srandovali, zostavili sme vládu a mali sme aj zasadnutia, bol tam s nami jeden Romovec a ten bol v tej vláde za komunistickú stranu a my, demokrati, sme sa s ním stále hádali a vždy sme ho prehlasovali. Potom to skončilo, lebo Romovec povedal, že ak nám na to prídu, pôjdeme všetci pred vojenský súd a to je koniec. Vidíš, momentálne som zabudol, o čom som ti začal písať, aha, samospráva. Na tej schôdzi, kde sa samospráva ustanovovala, sa prihlásil Hrdlička a opýtal sa, či rozhodnutia samosprávy bude akceptovať vedenie starobinca. Nastalo ticho a po chvíli povedal riaditeľ: „Od prípadu k prípadu.“ A Hrdlička povedal, že to mu stačí a odišiel. Potom sme volili vedenie samosprávy a vtedy stal akýsi Čambal, ktovie čím bol predtým, a povedal, že môžeme voliť členov výboru, ale že predsedom bude on, lebo má veľké skúsenosti, vraj bol celý život predseda, len raz bol podpredseda. Tak sme ho zvolili. Hrdlička by iste bol proti. Ale dá sato pochopiť, vytrpel si svoje. Emil, v mene samosprávy ťa zdravím.

Knižka s príznačným názvom prináša portréty dvadsiatich novodobých slovenských multimilionárov, ľudí, ktorí premenili svoj vízie a sny na finančné impériá. Ako sa im to podarilo? Naozaj boli iba v správnom čase na správnom mieste, alebo sa jednoducho narodili pod šťastnou hviezdou? A ako si tie svoje milióny užívajú? Majú ešte motiváciu a chuť pracovať? Na tieto i ďalšie otázky sa pokúšajú dať odpoveď (no nie návod, ako zbohatnúť) autori knihy. Obaja sú novinári s dôvernou znalosťou prostredia. A kto sú tí údajne najbohatší? V čase, keď medailóny vznikali, nimi boli: Andrej Babiš, Mária Blašková, Marek Dospiva, Milan Fiľo, Slavomír Hatina , Jaroslav Haščák, Mario Hoffman, Ivan Jakabovič, Juraj Kamarás, Ladislav Krajňák, Zoroslav Kollár, Peter Korbačka, , Martin Kúšik, Vladimír Lexa, Jozef Oravkin, Branislav Prieložný, Anton Siekel, Juraj Široký, Jozef Tkáč, Patrik Tkáč) Súčasťou knihy je aj bohatý fotografický materiál.

Piatak Maxo vášnivo rád číta knihy, no rovnako nadšene hráva aj počítačové hry. Zanietene sa ponára do fantastických príbehov a stotožňuje sa s ich hrdinami, i keď reálny život mu často prináša oveľa väčšie prekvapenia než vymyslené dobrodružstvá. Nová počítačová hra privádza Maxa na územie stredného Dunaja v časoch Rímskej ríše. A na základe pokynov tajuplného bielovlasého starca sa zakrátko stáva nielen jej účastníkom, ale aj tvorcom nových hrdinov a ich osudov...

Spisovateľ a publicista Ján Štrasser ponúka čitateľom v tomto roku už druhú knihu rozhovorov: po rozhovoroch s jubilujúcim spevákom, skladateľom a naším najznámejším džezmenom Petrom Lipom zalovil v delikátnejších vodách a „do slovného tanca“ vyzval dámu. Ako býva jeho zvykom, nie hocijakú, lebo tou vyvolenou je herečka Kamila Magálová. Kamila Magálová upútala na seba pozornosť hneď od začiatkov svojej kariéry, kedy popri divadle dostala skvelé príležitosti aj v televízii. Všestranným hereckým umením, šarmom a v neposlednom rade civilným i citlivým prejavom sa veľmi skoro zaradila a medzi obľúbené herecké hviezdy. Treba jedným dychom dodať, že na hviezdnej jagavosti jej roky neubrali. Ba práve naopak. Kamilu Magálovú objavila česká kinematografia a v čase, keď sláva mnohých hercov jej generácie pomaly vädne, tá jej rozkvitá. Zaujímavý je aj herečkin osobný príbeh. Hoci pochádza z prominentnej umeleckej rodiny, svoju kariéru si musela vybudovať vlastným talentom a úsilím. Za žiarivým úsmevom, ktorý je jej poznávacím znamením, sa skrývajú i smutné životné míľniky: vyrastala v neúplnej rodine a v mladom veku stratila matku, po smrti starých rodičov sa odcudzili s bratom... a rozpadlo sa jej dlhoročné manželstvo. Kamila Magálová je nielen skvelá divadelná, televízna a filmová herečka, ale aj výborná speváčka - do sŕdc divákov sa zapísala ako nezabudnuteľná hrdinka prvého slovenského muzikálu Cyrano z predmestia. Je aj naslovovzatou kuchárkou. Už niekoľko rokov prináša gazdinkám a gurmánom nové kuchárske recepty a nápady v obľúbenej relácii Tajomstvo mojej kuchyne. Je to skrátka žena do voza aj do koča.

Prvý diel veselých príbehov korkového panáčika, ktorý svojou bezprostrednosťou očaril už celé generácie detí. Krok za krokom sa Štoplík zoznamuje nielen s deťmi, ale i so zvieratkami, kvetinkami, hračkami a zažíva také dobrodružstvá, až sa malému čitateľovi zatajuje dych. Štoplíka v námorníckej čiapke a modrých nohavičkách, kamaráta, ktorý sa zmestí aj do vrecka, si pritom poľahky môže urobiť každé dieťa samo. Stačí mať obyčajný korkový štoplík a farebný papier. Ilustrácie: Božena Plocháňová - Hajdučíková

HYPNOS sa mi zjavil v mysli len tak, z ničoho nič. Akoby niekto škrtol zápalkou. Odrazu som vedel, že toto je príbeh, ktorý chcem napísať. Zo začiatku som nemal zámer niečo zverejňovať, nedajbože vydať. Písanie som bral ako formu relaxu a ventilácie vnútorných konfliktov. Nie je to nič výnimočné, viem, že aj moji kamaráti, ktorí píšu príbehy do šuplíkov, to robia z podobných, ak nie z rovnakých dôvodov. Keď píšem, neexistuje pre mňa čas ani svet okolo. Sedím síce doma na stoličke, no v mysli sa nachádzam niekde inde. To, kde som, závisí najmä od konkrétnych emócií a pocitov, ktoré v danej chvíli prežívam. Keď sú emócie príjemné, píšem o zábave, kamarátstve, láske. Keď sú emócie nepríjemné, píšem o tom, čo ma trápi, o smutných a vážnych veciach. Poviem vám, nie je to vždy med lízať, keď si uvedomíte, že príbeh vzniká mesiace. Niekedy, keď múza kope, tak to bolí... Moje písanie nevnímam ako dar alebo talent. Bol som k nemu donútený samým sebou. Písaňnie sa mi však už stalo potrebou.

Slnko kdesi pod obzorom, zasneženú krajinu osvetľuje polárna žiara. V diaľke bliká zopár svetiel, naznačujúcich ľudské príbytky ponorené v snehu. Som na mieste, kde noc nekončí. Toto ma vždy lákalo. Takto si predstavujem ideálny zvyšok svojho života kedysi v budúcnosti. V okrúžení bielej, bez zbytočného spoločenského tlaku, bez zbytočnej snahy o bezvýznamné veci. Zatiaľ som na také miesto poslala iba hlavnú postavu svojho románu. Či sa to podarí aj mne, zostáva v nedohľadne ako slnko v Tromsø v období temna. Mladá banskobystrická autorka Alica Bartková vtrhla do slovenskej literatúry ako víchor. Vo veľmi krátkom čase jej v najlepších slovenských vydavateľstvách vyšli tri romány a do tlače sú pripravené ďalšie. Román Trhlina začína ako obyčajný príbeh mladej ženy, ktorá ako väčšina jej súčasníkov je tak trochu nespokojná so smerovaním svojho života. Aj by ho chcela zmeniť, aj sa jej nechce. Nečakanú šancu na zmenu jej prinesie nález vzácneho starožitného náramku. 0drazu sa pred ňou objaví možnosť opustiť stereotypný život a splniť si dávny sen - odcestovať k polárnemu kruhu. No jej tu aj iné riešenie. Vrátiť ho právoplatnej majiteľke. Okrem toho trápi mladú hrdinku ešte jeden problém – občasné a veľmi nevyspytateľné výpadky krátkodobej pamäte...

Dva roky sa čitatelia časopisu .týždeň mohli zabávať nad listami dôchodcu Mira, ktoré písal zo starobinca svojmu spolužiakovi Emilovi. Cez Mirove reminiscencie na mladosť, dobové reálie, zamestnanie až po súčasnosť zhrnul Milan Lasica v skratke so svojím typickým humorom okoreneným (seba)iróniou polstoročie našich dejín. S nadhľadom a eleganciou nastavil minulosti zrkadlo, v ktorom sa odrazilo pokrivenie doby, deformácia spoločnosti či slabosti jedinca. Zvuková verzia sa teraz k fanúšikom dostáva v podobe úž štvrtého pokračovania série audiokníh s názvom Listy Emilovi, ktoré Milan Lasica aj sám načítal.

Rukopis Zabijaci už svojím názvom avizuje čitateľovi, že pôjde o drsný príbeh, kde vražda a pomsta sa dostanú do kruhu, v ktorého vyjsť je takmer nemožne. Alica Bartková, talent, aký sa vyskytne raz za desať rokov, presnými ťahmi zachytáva tápanie stratenej generácie, ktorá podľahla drogám a násilie sa stalo jej samozrejmou súčasťou. Hrozivé napätie tohto explozívneho mechanizmu vytvára stupňujúce sa tempo. Autorka príbeh situovala do Ameriky, ale môže sa odohrávať kdekoľvek blízko nás. Veď čo je pomsta, koniec alebo začiatok? A dá sa vôbec utiecť pred sebou samým? Bytostné otázky, ktoré autorka nastoľuje, sú v rôznych obmenách vždy aktuálne. Menia sa len kulisy.