Forza Music strana 4 z 11

Kniha rozhovorov novinárky a spisovateľky Evy Bacigalovej s paralympijským víťazom a predsedom Slovenského paralympijského výboru Jánom Riapošom. Jeho osud a celý život sa zmenil v sekunde, keď ako dvadsaťštyriročný úspešný mladý podnikateľ utrpel vážnu dopravnú nehodu, po ktorej zostal pripútaný na vozíček. Pre niekoho by takéto vážne poranenie mohlo byť dôvodom k zúfalstvu a depresii. Prvým dvom etapám sa dočasne nevyhol ani Ján Riapoš, našťastie, jeho reakciou na tragickú udalosť nebola rezignácia. Naopak, nová situácia mu udala nové životné smerovanie a ciele. Stal sa úspešným športovcom a špičkovým motivátorom, ktorý prednáša po celom Slovensku. Dnes s úsmevom opakuje: Mal som vždy šťastie...

V druhej knihe o Štoplíkových neobyčajných dobrodružstvách sa stretneme s malým nezbedníkom už ako s prvákom. Spočiatku má zo školy obavy, lebo štvrták Fedor ho postrašil, že v škole sa počas vyučovania nesmie ani muknúť, čo je pre radorečného Štoplíka ten najhorší trest. Čoskoro však pochopí, že Fedor preháňal a opäť sa zapletie do každého huncútstva. Odkľaje spolužiaka Radka, ktorý stále mlčí, prinúti smutného leva Tartasa, aby žral, dostane sa do víchrice, ktorá ho zanesie až na Skalnaté pleso, naučí sa lyžovať ako šampión a z hvezdárne oznámi do časopisu Naše deti aj predpoveď počasia. Tým však Štoplíkove dobrodružstvá nekončia. Kým sa skončí školský rok, zažijete s ním ešte veľa veselých príhod. Kultová postavička Štoplíka uzrela svetlo sveta v roku 1961, odvtedy bola kniha vyšla vo viacerých reedíciách. Nezameniteľnú grafickú podobu jej dala ilustrátorka Božena Plocháňová-Hajdučíková.

Spisovateľ a publicista Ján Štrasser prichádza túto jeseň s ďalšou knihou rozhovorov. Tentokrát sa zhovára s prvou dámou slovenskej divadelnej a filmovej scény Emíliou Vášáryovou. No nielen slovenskej scény. Už vo svojich hereckých začiatkoch zaujala mladučká herečka aj tvorcov z Čiech. Ani nie dvadsaťročná nakrútila dnes už kultový film Až přijde kocour, ktorý ju okamžite katapultoval na herecké a divácke výslnie. A českí režiséri na ňu nezabudli ani neskôr. Preto o Emílii Vášáryovej možno bez najmenšieho zaváhania povedať, že označenie „československá umelkyňa“ je jediné správne. Svojím plachým úsmevom a zasneným pohľadom očarúvala celé generácie divákov. Rovnako presvedčivo stvárnila rozšafnú grófku, psychicky narušenú hrdinku či írečitú slovenskú žienku. Spomeňme len Evu Hlavajovú z Urbanovho Živého biča či Kristínu Habdžovú z Hečkovho Červeného vína. V jej prípade išlo vlastne o stelesnenie ideálu slovenských dievčat, ako sa nám zachoval v tvorbe klasikov. A hereckých rolí, v ktorých hrávala ženy oveľa mladšie, ako bol jej fyzický vek, bolo neúrekom. Až s pribúdajúcimi rokmi sa jej repertoár rozšíril o zrelé ženy a charakterové postavy. Prvé rozhovory s umelkyňou nahral Ján Štrasser už pred tromi rokmi a kniha mala vyjsť v roku jej okrúhleho jubilea. Ťažká choroba a smrť jej manžela scénografa Jaroslava Čorbu prerušili práce na knihe a v začatom dialógu pokračovali až na jar tohto roku. Emília Vášáryová patrí k tomu vzácnemu hereckému druhu, ktorého umenie vekom nielenže nestráca nič zo svojich kvalít, ale je stále príťažlivé pre divákov i tvorcov. V roku 2004 za svoj výkon vo filme Horem pádem získala prestížne ocenenie Český lev 2004. Emília Vášáryová hrá v divadle, nakrúca filmy a sem-tam sa objaví aj v televíznych seriáloch. Popritom učí na vysokej škole múzických umení a žije aktívny život, aký vedie od svojej útlej mladosti, ktorú prežila v milovanej Banskej Štiavnici. Najväčší vplyv na formovanie jej postojov a osobnosti mal jej predčasne zosnulý otec, jeho stratu pociťovala po celý život. Ale aj jeho odkaz: byť za každých okolností slušným človekom.

Maxo po letných prázdninách pokračuje vo svojej počítačovej hre Záhadná cesta do minulosti. V druhom leveli musí podľa pokynov šlohnúť Rimanom Dunaj, aby sa jeho Slovania mohli dostať do vnútrozemia a osídľovať ho. Táto úloha je pre Maxa veľmi náročná, rovnako náročný a zložitý je aj jeho vzťah k Viole, ktorú ľúbi, a k spolužiakovi Julovi Bachratému, ktorý ho šikanuje. Maxo má však statočné srdce a bystrú hlavu. Aj sprievodca počítačovej hry bielovlasý starec mu pripomína, že bez boja niet víťazstva, a Maxo sa tejto myšlienky drží.

Vianočná akcia obsahuje- 2 tituly Ako naštvať Rimana, Ako šlohnúť Rimanovi Dunaj

Detektívny prípad, ktorý sa začína dvojnásobnou vraždou, sa síce odohráva v hlavnom meste, no mohol sa stať kdekoľvek na Slovensku. Čo spája obete – desaťročného Jakuba s päťdesiatročným podivínom Jozefom Orechom? A ako s nimi súvisí zranené, sotva dvanásťročné dievča Rebeka, ktoré nikomu nechýba? Čo tají rodina zavraždeného chlapca a kam sa stratil ich starší syn, ktorý mal dávať na mladšieho brata pozor? Na tieto, ale i na ďalšie otázky hľadá odpovede vyšetrovateľ kapitán Richard Čontoš a mladá doktorandka Hana Filová, ktorá mu pri práci asistuje. Ich spočiatku nanútená spolupráca je poznačená nedôverou na oboch stranách: vyšetrovateľ sa domnieva, že Filová je predĺženou rukou jeho nadriadeného a psychologičke sa nepáči, že detektív jej prácu podceňuje. Postupne sa vzťahy medzi nimi urovnajú a spoločnými silami sa im podarí nielen vyriešiť prípad, ale aj odhaliť pozadie zločinu, ktorého korene siahajú do desať rokov starej minulosti, keď sa na jarmoku stratilo trojročné dievčatko...

Štyridsiatnik Peter je učiteľ fyziky a matematiky na strednej školy. Jeho žena Irena je sebavedomá majiteľka reklamnej agentúry. On je ústupčivý rojko, ona vždy vie, čo chce a ide si nekompromisne za tým. On si tajne sťahuje z internetu obrázky vecí, čo sa mu páčia a nič netuší. Ona má zbrojný pas a dobrú mušku. Jedno ráno si zastrelila bažanta, aby si uvarila polievku. Rozhodla sa zjesť len to, čo si sama uloví. Spočiatku nudný víkend manželskej dvojice v chate ďaleko od civilizácie sa v priebehu jedného dňa mení na boj o záchranu holého života, keď sa o svoj podiel prihlásia bývalí kumpáni, ktorí sa chcú dostať k tučnej koristi. Autorke sa podarilo na malej ploche vykresliť strhujúci príbeh o večných ľudských hodnotách a pochybeniach - o láske i zločine, o nešťastnej náhode aj sile vzoprieť sa osudu.

Dvojnásobný majster ČSSR v cyklistike Robert Hutyra sa v roku 1983 rozhodol s rodinou opustiť republiku. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, no po odmietnutí spolupráce s Štb, pociťoval zo strany vládnucej triedy šikanu a navyše v socialistickom zriadení, kde všetko patrilo všetkým a nikto nebol za nič zodpovedný, nemohol rozvinúť svoj podnikateľský talent. Na cestu za železnú oponu si vybral teplovzdušný balón. Veľké dobrodružstvo sa odohralo v noci zo 6. na 7. september. Keď ich zachytila pohraničná hliadka, boli už v bezpečnej výške a po 55 minútach zosadli v rakúskom vinohrade blízko dedinky Falkenstein. Spôsobov ako uniknúť železnú oponu bolo viacero. Nie všetky mali šťastný koniec. Autor v druhej časti knihy podáva svedectvo nielen o útekoch cez našu hranicu, ale aj o útekoch cez Berlínsky múr, ktorý bol desaťročia symbolom rozdelenia nemeckého národa.

Po úspechu prvej knihy z prostredia, ktoré každý z nás aspoň raz navštívil, teda z ambulancií, polikliník či nemocníc, zozbieral autor Peter Valo ďalšiu päťdesiatku vtipných príbehov z lekárskej praxe s rovnomenným názvom Čierny humor v bielom plášti 2. Jej hrdinami sú skutoční lekári z rôznych kútov Slovenska počnúc obvoďákmi až po vysoko špecializovaných operatérov. Nie všetky príbehy iskria humorom, sú medzi nimi aj také, ktoré nútia čitateľa skôr k hlbšiemu zamysleniu. Všetky sa však udiali v reálnom čase reálnym ľuďom. Mnohí spomedzi lekárov, o ktorých autor píše, už nie sú medzi živými, no zanechali po sebe nezmazateľnú stopu či už na poli nových objavov a medicínskych postupov alebo v mysli svojich vďačných pacientov a kolegov. Na Slovensku je tento typ literatúry, ktorý osciluje medzi spomienkou a beletriou, pomerne ojedinelý. Autor, ktorý prácu lekárov dôverne pozná z dlhoročnej novinárskej praxe, podľa rozprávania priamych účastníkov alebo spomienok na tých, ktorí už odišli, vdýchol dušu príbehom a udalostiam, ktoré nás rozosmievajú aj dnes a potvrdzujú staré známe, že smiech lieči.

Najnovší román Petra Štrelingera ZLATÁ VODA možno považovať za vzrušujúci žurnalistický thriller. Čitateľ je od prvých stránok vtiahnutý do deja, v ktorom autor, investigatívny novinár, odkrýva kauzy, ktoré sa na slovenskej politickej scéne zjavili hneď po „zamatovom“ prevrate v roku 1989: vlakovú lúpež a „profesora zločinu“, ako ho nazvali médiá; tragickú autohaváriu Alexandra Dubčeka, kde autor nastoľuje otázku, či išlo skutočne o nehodu; ďalej prípad Percheron o podivnej snahe cudzieho kapitálu ovládnuť slovenský tranzit plynu, ale i ďalšie. Hlavný protagonista románu sa vyberie aj do vojnou zmietanej Juhoslávie, aby získal svedectvo o bratovražednej občianskej vojne. Základ všetkých spomínaných kauz je reálny, čo však autorovi nebráni, aby do príbehu vnášal aj fikciu. Novinár Ján Eugen nie je nijaký papierový hrdina, ale človek z mäsa a kostí, ktorý si užíva život naplno: s jeho pôžitkami, ale i prehrami či nešťastiami. Druhou líniou románu je preto súkromný život protagonistu, konkrétne jeho vzťah k ženám, ktoré miluje a zároveň zrádza. Láska dominuje v celom románe, no najkrajší vzťah asi nachádzame v dramatickom ľúbostnom príbehu o Konvalinke, ktorý má znaky tajomstva a takmer detektívne rozuzlenie. V tejto osobnej línii sa autor však dokázal vyhnúť tomu, k čomu takéto spovede v literatúre zvádzajú – k sentimentalite, falošnému pátosu a sebaľútosti.

Stanislav Štepka je majstrom v spájaní vecí a postáv zdanlivo nespojiteľných. A tak vo svojich hrách spája funkcionársky komunistický žargón s ľudovým nárečím, Kuba s Predanou nevestou, orgány politické s orgánmi ľudského tela... Z tých zdanlivo neorganických spojení vzniká veľmi organický a veľmi originálny humor. Jedno ozvláštňuje druhé, vznešené sa stretá s profánnym, vysoké s nízkym a oficiálne s neoficiálnym. Z tých vzájomných krátkych spojení vykreše Štepka iskry humoru, ktoré osvetľujú podstatu veci a javov v prenikavých zábleskoch, pri ktorých obecenstvo vybuchuje salvami smiechu a potlesku. Na Štepkovej Lodi Svet sa stretá pestrá a rôznorodá spoločnosť. Slávna hviezda amerického nemého filmu Pola Negri s Ferdinandom d’Este, Nataša Tolstá s vynálezcom padáka Štefanom Baničom, budúci atentátnik Gavrilo Princip s námorníkom z Auróry Jedovkinom Ognevom, nórsky námorný kapitán s českým kapelníkom. A v tej skrumáži sa opäť stretávajú osudy vznešené s osudmi všednými, historické osobnosti s obyčajnými pešiakmi dejín, mentalita ľudí z rôznych kútov Európy. Že také stretnutie nebolo možné? Akože nie? Stalo sa tak predsa v Štepkovej fantázii a na scéne Radošinského naivného divadla, a to je skutočnosť rovnako skutočná a razantná ako výstrely z Auróry či v Sarajeve. Často sa píše o našom chystanom kroku do Európy. Veď hej, bolo už načase. Štepka však ten krok do Európy urobil trochu skôr ako my – hoci iba na vratkej palube svojej Lode Svet. Radošinské naivné divadlo ju hrá od roku 1988 a doplávalo s ňou i na túto kazetu. Celkom spoľahlivo. Kam doplávame po kroku do Európy my, to sa ešte ukáže. Keď sa budeme dobre držať, hádam sa z tej európskej plavby nezošmykneme. Šťastnú plavbu, priatelia. A dobré vetry! (Martin Porubjak) CD I. NA LODI SVET JE VESELO ŠTEFAN BANIČ SA PRIHOVÁRA SMOLENICKÉMU PUBLIKU KTO JE KTO NA LODI SVET (1. Už štúrovci) KAPITÁNOVI GABLEROVI SA PREDSTAVÍ POLA NEGRI (2. Berlín) OZAJ, KDE JE VLASTNE AMERIKA? (3. Chaplinov hostinec) V SPOLOČNOSTI FERDINANDA, POLY NEGRI A BANIČA NATAŠA TOLSTÁ A OKOLITÝ CESTUJÚCI ĽUD (4. Hlásenie) KONEČNE SA PREDSTAVÍ AJ ŠTEFAN BANIČ NEVŠEDNÁ UDALOSŤ POČAS VŠEDNÝCH DNÍ CD II FERDINAND BERIE MIMORIADNU UDALOSŤ DO SVOJICH RÚK (5. Čo je v nás) KAŽDÝ Z NÁS MÁ ČIERNY HRIECH (6. Americký sen) SPOVEDÁ SA CELÁ LOĎ SVET (7. Včela v zime) AJ NATAŠA A FERDINAND NIE SÚ ŽIADNI ANJELI BANIČ A NEGRI SÚ SI ČORAZ BLIŽŠÍ VŠETKO DOBRE DOPADLO, NAKONIEC KONŠTATUJE ALICA (8. Happy End) A EŠTE: V ŠÍREM POLI STUDÁNEČKA Autor hry a textov piesni: Stanislav Štepka Hudba: Ján Melkovič Réžia divadelného predstavenia a nahrávky: Juraj Nvota Premiéra v Radošinskom naivnom divadle 12. decembra 1988. Nahrávka sa uskutočnila v Radošinskom naivnom divadle v Bratislave v januári 1990. Účinkujú: Stanislav Štepka (Štefan Banič), Katarína Kolníková (Alica), Jozef Sloboda (Kapitán), Anna Warchalová (Pola Negri), Pavel Schwarz (František Ferdinand), Darina Porubjaková (Nataša Tolstá), Ján Melkovič (Tumba), Alena Michalidesová (Žofka), Mária Mišenčíková (Dorka), Tamara Greksáková (Speváčka), Milan Šago (Gavrilo Princip), Vladimír Svítek (Jedovkin Ognev), Ján Krchňavý (Hans) Spievajú: Tamara Greksáková (1, 3 – 8), Mária Mišenčíková (1 – 4, 6, 7, 8), Alena Michalidesová (1, 3), Darina Porubjaková (6), Hudobnú skupinu vedie Ján Melkovič Divadelná dramaturgia Martin Porubjak Zodpovedná redaktorka Elena Matulayová Zvuková réžia Rastislav Martinický Hudobná réžia Peter Zagar Technická spolupráca Stanislav Beňačka, Ján Machút

Tracklist: CD I - ZÁHRADNÁ KAVIAREŇ (1983) 1. Spomínanie 2. Sveták 3. Záhradná kaviareň 4. Ranné dvojhry 5. Zrkadlo rokov 6. Tajomstvo hier 7. Medové srdce 8. Haliere 9. Keď nastúpia veteráni 10. Sťahovák CD II - NAJLEPŠIE DIEVČATÁ (1984) 1. Z pleca na plece 2. Ale vyzerám 3. Otec a syn 4. Ty, ja a môj brat 5. Kamoš z dvora 6. Najlepšie dievčatá 7. Prenasledovateľ 8. Hudobníčka 9. Opustená loď 10. Predajňa strateného času CD III - KAŽDÝ NIEČO HRÁ (1985) 1. Má iba 16 + 1 deň 2. Domov kráča trieda 3. Tichá voda 4. K.O. 5. Každý niečo hrá 6. Cirkusanti 7. Blesk na perách 8. Udržujte čistotu 9. Klubový lev 10. Slepé balady 11. Prepadák

Peter Valo (4. 7. 1948 Komárno), novinár a spisovateľ, rozhlasový a televízny scenárista, autor pätnástich kníh. V jeho tvorbe sa humor skloňuje vo všetkých pádoch, lebo, ako sám hovorí, človek je smrteľný, sranda večná. Bol blízkym priateľom mnohých dnes už legendárnych hercov, režisérov, spisovateľov, ale i výtvarníkov a lekárov. Tí všetci defilujú na stránkach jeho početných poviedok, kníh, ale i reportáží. Jeho najnovšia próza s názvom SPOVEDNÉ TAJOMSTVO je súhrnom na seba voľne nadväzujúcich poviedok, inšpirovaných vlastnými zážitkami a pozorovaniami od čias štúdia na Vysokej škole múzických umení, cez povinnú vojenskú službu so všetkými jej absurdnosťami, až po bohatú novinársku prax. Humor a tragika majú k sebe blízko, je na vás, čo si vyberiete. Peter Valo sa dôsledne drží prvého prístupu. Aj preto sa čitateľ spolu s ním dokáže zasmiať nad tým, čo je skôr smutný obraz doby a jej pokrútených vzťahov.