Galéria umenia Ernesta Zmetáka v NZ strana 2 z 2

Katalóg bol vydaný k výstave, ktorá prebehla v galérii od 16. 5. 2019 do 22. 6. 2019. Výstava Mariána Mudrocha v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch má názov Zrkadlenie tmy. Mudroch na nej prezentuje výtvarné práce z niekoľkých konceptuálnych projektov rôzneho tematického zamerania. Katalóg obsahuje kurátorský text v slovenskom a anglickom jazyku, biografiu umelca a farebné reprodukcie vystavených diel.

Celofarebná publikácia je prvým výpravným sprievodcom po stálej expozícii Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Predstavuje stručný pohľad do dejín zbierky, ako sa z nej stala verejná galerijná inštutúcia, ktorá si našla svoje miesto medzi odborníkmi či milovníkmi umenia. Najstaršie diela pochádzajú zo 16. storočia, prevažujú krajinomaľby a portréty, zastúpené sú aj diela s kresťanskou ikonografiou, s antickou mytológiou alebo s profánnymi motívmi. Výber postupne prechádza k dielam európskeho umenia 19. storočia. Bez nadsázky možno povedať, že novozámocká zbierka je najucelenejším a najbohatším prehľadom malieb maďarských umelcov druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia. Dopĺňajú ho ukážky z tvorby významných slovenských maliarov.

Katalóg k retrospektívnej výstave s názvom Noteboom, ktorá sa konala na pôde Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch v čase od 20. 5. do 19. 6. 2010. Milota Havránková je poprednou predstaviteľkou súčasnej slovenskej fotografie. Publikácia je prierezom jej tvorby z rokov 1965–2009. Od nástupu na umeleckú scénu je jej tvorba výnimočná v odlišnosti výtvarného jazyka od aktuálnych trendov. Rezignuje na priamu fotografiu a jej doménou je inscenovaná a manipulovaná fotografia. Hľadá nové možnosti fotografie, nové výrazové prostriedky, presahy do iných médií, technológie spracovania i transformovanie fotografie do netradičných materiálov.

Katalóg výstavy na pôde Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, ktorá trvala od 26. 1. do 18. 3. 2017. Bolo predstavených 35 olejomalieb zo 17. až 19. storočia z daru Ernesta a Danice Zmetákovcov. Viaceré sú vystavené po prvý raz, niektoré neboli publikované: napríklad Smrť sv. Alexia z Edessy, potréty baróna Splényiho a jeho manželky, maďarského básnika a dramatika Mihálya Vörösmartyho, grófa Mihálya Esterházyho, grófky Henriety Erdödyovej. Podarilo sa presne identifikovať dobové kópie diel Clauda Jospeha Verneta a Johanna Carla Lotha. Diela Johanna Lucasa Krackera a Jana de Mompera boli nedávno zreštaurované.

Katalóg výstavy, ktorá sa konala na pôde Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch od 7. 4. do 14. 5. 2016. Sústreďuje sa na posledné desaťročie tvorby Igora Minárika. V autorových „kresbomaľbách“ sa opakujú veľké témy: monochrómne cykly a sviatky farby, vzorkovníky vlastnej zásobárne, premeny výtvarnej matérie na esenciálne obsahy. Novinkou je návrat k čistej bielej ploche, privlastnenie prázdnej plochy, expanzia do transcendentálneho priestoru. Súčasný maliarsky program Igora Minárika potvrdzuje jeho výnimočné kvality, založené na katarznej hravosti, kultivovanom nadhľade a tvorivej imaginácii.

Katalóg k výstave sprevádza malými dejinami interpretácií — diel z rokov 1967—2016. Popri relatívne veľkej kolekcii intrepretácií diel starého umenia, umelca najviac inšpirovalo moderné umenie 20. storočia, novátorské tendencie a najmä diela priekopníkov. Zvláštne miesto patrí Lajosovi Kassákovi, rodákovi z Nových Zámkov. Otis Laubert patrí k autorom, ktorí sa od počiatku zúčastňovali akcií realizovaných na počesť Kassáka. „Voľným krokom kumštom“ sú netradične formulované úvahy umelca o umení, ktoré odkrývajú svojrázny pohľad na inšpirujúce dejiny umenia.

V keramickej tvorbe do architektúry sa Vanek sústredí predovšetkým na monumentálny reliéf, celoplošne pokrývajúci stenu, Jeho monumentálne reliéfy sebavedome vstupujú do architektonického priestoru. Vanek v priebehu desaťročí dosahuje výnimočnú kvalitu pôsobenia svojích diel v architektonickom priestore. Plasticita, farebnosť, odvážne spájanie motívov, prelínanie abstrakcie so symbolizmom vyčleňujú jeho diela z radikálne prevažujúcej produkcie monumentálnych diel. Nič podobné nebolo vytvorené.

Katalóg nadväzuje na rovnomennú výstavu, ktorá sa v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch konala od apríla do augusta 2020. V programe galérie hrá kľúčovú rolu mapovanie výtvarných dejín regiónu a slovensko-maďarských vzťahov. Storočnicu novozámockého rodáka Lajosa Luzsiczu (1920 2005) si galéria pripomína prehľadom jeho umeleckoorganizátorských aktivít na slovensko-maďarskej scéne. Prvýkrát načrtáva kontexty dvojkoľajnej dráhy výtvarníka-organizátora formou retrospektívy odkrývajúc nové súvislosti. Výtvarné začiatky Lajosa Luzsiczu sa spájajú s podnetným multikultúrnym prostredím rodného mesta v časoch prvej Československej republiky. Na gymnáziu ho učil maliar, zberateľ, znalec folklóru a zakladateľ múzea János Thain, ktorý ho upozornil na výstavy českých a slovenských umelcov v meste. Ako študent sa pohyboval v kruhu miestnej bohémy, ku ktorej patrili maliari Ernest Zmeták a Károly Vágovits a básnik István Nagyfalussy. Na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (1940 1947) počas štúdií u Vilmosa Aba-Nováka, Bélu Kontulya a Jánosa Kmettyho, prešiel tradičným školením orientovaným na prejavy neoklasicizmu a moderny. Zásadný význam pre neho mali skúsenosti vo francúzskych zajateckých táboroch, ktoré zažil ako vojak počas druhej svetovej vojny (1945 1946). Po návrate dokončil štúdiá, pôsobil v Tatabányi (1947 1950), kde založil Slobodnú výtvarnú školu Baník. Text Heleny Markuskovej sa opiera o archívne dokumenty a fotodokumentáciu z archívu galérie, zverejnené po prvýkrát. Prostredníctvom nich interpretuje Luzsicovo pôsobenie najmä v 50. a 80. rokoch minulého storočia, ale aj v 90. rokoch, teda v období mečiarizmu, keď sa snažil o zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov a dokonca inicioval založenie Galérie súčasného umenia v Dunajskej Strede (1994 1997). Pripomína, že uvažoval aj o založení Galérie súčasného Slovenského umenia v Békéscsabe Výstava a vydanie katalógu boli zrealizované vďaka finančnej podpory Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.