Galéria umenia Ernesta Zmetáka v NZ strana 2 z 2

Publikácia je samostatným výstupom z výstavy výtvarníka Vladimíra Kordoša v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Pristúpil k nej netradične, ako umelec a kurátor v jednej osobe. Okrem prezentácie vlastnej tvorby, videoperformancií od 80. rokov, súčasných malieb, kolekcie diel kolegov zo Skupiny A-R a Rudolfa Filu, vybral obrazy z depozitára galérie, ktoré slovne komentoval. Katalóg je tak prehliadkou rôznych spôsobov, akými sa dá výtvarné dielo prezentovať a vnímať. Vedie nás k zastaveniu sa a zážitku pomalého vnímania v zrýchlenej dobe.

Katalóg pätnásteho ročníku projektu PERTU, sa zameriava na hľadanie analógií v súčasnom slovenskom a maďarskom výtvarnom umení. Skúma náhodné paralely v tvorbe dvoch výrazných osobností, ktoré sú založené na názorovej, štýlovej, tematickej či generačnej príbuznosti. Vytvára jedinečný komunikatívny priestor pre dialóg dvoch kultúr a objavenie nových súvislostí. Projekt realizovaný v dvojročných intervaloch, je ojedinelý v stredoeurópskom priestore – patrí ku kľúčovým projektom galérie. Jeho aktérmi boli Bohdan Hostiňák (1968) a László Szotyory (1957). V ich odlišne zameranej tvorbe sa objavujú analogické témy a postupy vyrastajúce z podobných spoločensko-historických skúseností a zaujatia maľbou. Hoci sa nikdy nestretli, spája ich meditatívny, jemne ironický pohľad, oddanosť závesnému obrazu, záľuba v tradičných maliarskych technikách, erbových motívoch a sugestívnej symbolike. Projekt bol koncipovaný ako komunikatívna hra s prvkami retrospektívy – kde jednotlivé témy vzájomne korešpondovali a dopĺňali sa. Previedol od 90-tych rokov po súčasnosť – zdôraznil styčné body a odlišnosti tvorby autorov. Obaja čerpajú z dejín umenia a veľkých tém, vytvárajúc nadčasové kompozície, presýtené vlastnou symbolikou. Maľujú z vnútornej nevyhnutnosti – nezávisle od aktuálnych trendov maľby. Ich diela predstavujú maľované rébusy, podobenstvá či vizuálne metafory. Obklopuje ich atmosféra tajomstva a melanchólie. Tajomstvo je súčasťou príbehu – zahŕňa odkaz na fragmentárnosť poznania. U oboch autorov dominantné miesto zaujíma meditatívna krajina – ako dejisko symbolických nadčasových udalostí. Ženské postavy odkazujú u nich buď na arkadický vek nevinnosti a sublimovanú zmyselnosť, alebo sú nositeľkami zložitých symbolických významov a personifikáciami mýtu krásy. Zvieratá, červy, larvy – predstavujú prechodné formy bytia – alebo vyjadrujú elementárnu silu inštinktov. Tvoria kontrasty k civilizačným výdobytkom. Veľkou témou, ktorá sa tiahne ich tvorbou je téma harmónie a kontrastu – konfrontácia a komplementárnosť protikladov, ktorá dodáva dielam existenciálny rozmer, napätie a dynamiku. Diela oboch umelcov sú nesmierne kompaktibilné – ich dialóg obohatil slovensko-maďarský výtvarný kontext o nové poznatky.

Katalóg výstavy performera, básnika a organizátora festivalov Rokka Juhásza (1963) predstavuje výber z jeho performerskej dráhy z uplynulých rokov (2013 – 2023). Jeho aktivity sa realizujú najmä na zahraničných intermediálnych platformách, projektoch a rezidenčných pobytoch. Všestranného tvorcu s viacerými identitami, možno považovať za duchovného dediča novozámockého rodáka, avantgardistu Lajosa Kassáka (1887 – 1967). Hlásil sa k nemu vo svojej tvorbe a v rôznych projektoch (Kassák mail art, 1987, Album Kassákov kód, 2007). V roku 1987 s Ilonou Németh, Ottom Mészárosom a Attilom Simonom, si založili skupinu STÚDIÓ ERTÉ, vytvorili platformu pre experimentálne žánre a organizovali medzinárodné festivaly intermediálneho umenia (1988 – 2018), ktoré vošli do dejín pod názvom Transart communication. Katalóg glosuje jeho performerskú dráhu za uplynulé desaťročie. V tomto období sa zúčastnil diania na medzinárodnej scéne, ako etablovaný aktér performerskej špičky. Ťažisko výstavy tvorili ikonické performance (Ľudský hľadinomer, 2013, Budapešť; Kto si ty Piri? 2015 – 2023, Machu Picchu, Oaxaca, New York, Jeruzalem, Hongkong; Čakanie na zázrak, 2015, Jeruzalem, 2016 Budapešť; Transport času, 2016, Lijiang; Národné sny, 2016, Changsha; Niečo sa stane, 2018, Bratislava – Viedeň; Macondo I.- II., 2022, Praha, Jáger), v ktorých autor skúmal reakcie okolia, problém národnej či kultúrnej identity, zdieľania vedomostí a pocitov, zásadné otázky existencie, fungovanie pamäte, plynutia času – uvažoval o univerzálnych otázkach v univerzálnych kategóriách - v rámci vlastnej subjektívnej histórie, „stredoeurópanstva“ a cestovateľa. Od roku 2011 Rokko Juhász sa stal cestovateľom medzi svetmi - kozmonomádom – naplno rozvinul rolu sprostredkovateľa „kultúrnej misie“ a transkultúrneho dialógu. Prostredníctvom performance prepája rôzne krajiny s rôznymi spoločenským systémami a kultúrnymi tradíciami – od Číny, Thajska, Indie, Chile, Peru, Izrael, Bangladéš, Tajvan, Argentínu – po Mexiko – zdieľa vlastné skúsenosti a systém hodnôt.

Katalóg nadväzuje na výstavu Žofie Dubovej. Obsahuje výber diel z uplynulých troch rokov, predovšetkým najnovšie diela, z ktorých niektoré boli prvýkrát predstavené. Sú v ňom zastúpené veľkoformátové maľby na plátne, akvarely na papieri, maľby na skle, ale aj inštalácie z objektov vznikajúcich spojením plátna a skla. Žofia Dubová sa venuje najmä maľbe a téme krajiny. Zaujíma ju maľba v rôznych formách a médiách. Vedie dialóg s krajinou, ktorá je pre ňu nevyčerpateľnou témou. Inšpiráciou sú jej predovšetkým osobné zážitky z pobytu v krajine. V jej dielach sa objavujú motívy hôr, jazier, lavín, sopiek, prírodných živlov a úkazov. Niekedy sa jedná o konkrétne miesta, inokedy o mentálne krajiny. Pri práci využíva kombinované techniky - okrem samotnej maľby, plátno vyšíva, používa ceruzky či fixky. Zaujímajú ju hranice obrazu a možnosti jeho prekročenia.

Katalóg k výstave sérii starej grafiky zo zbierok Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej. Je zameraný na vzťahy dvoch kultúrnych oblastí – francúzskej a nizozemskej – ako sa inšpirovali a zároveň si zachovali vlastnú identitu. Výber diel poskytol prehľad od biblických príbehov, videných očami protestantov v 17. storočí, k ničím nerušenej hravosti a roztopašnosti francúzskeho rokoka 18. storočia až do začiatkov revolučných premien v 19. storočí. Francúzi vtedy naplno využili novoobjavené grafické techniky a tlačiarenské postupy, vytvorili z nich účinný nástroj politickej satiry alebo propagandy hospodárskych či technologických úspechov. Na druhej strane holandskí grafici 19. storočia sa snažili o dokonalé ovládnutie nových grafických techník a obnoviť slávu flámskych majstrov 16. a 17. storočia. Najstaršia francúzska grafika v kolekcii je dielom Leonarda Gautiera a reprodukuje Michelangelov Posledný súd zo Sixtínskej kaplnky. V súbore prevládali práce rytcov a litografov 18. a 19. storočia. Napríklad: významného portrétistu Françoisa Chéreaua (1680 – 1729), jedného z najznámejších medirytcov francúzskeho rokoka Jacquesa-Philippea Le Basa (1707 – 1783), Claudea Augustinea Duflosa (1700 – 1786), syna známeho medirytca Claude Augustin Duflos (1665 – 1727), maliara a medirytca Philliberta Louisa Debucourta (1756 – 1832), Louisa Jacquesa Beaublého (činného 1801 – 1819) alebo medirytca Charlesa Alberta Waltnera (1846 – 1925). Raritou je portrét kniežaťa Christiana von Hardenburg (1808), vyhotovený technikou „physionotrace“, ktorú si nechal patentovať Edme Quénedey (1756 – 1830). Väčšia kolekcia portrétov vyhotovených touto technikou, sa nachádza v Britskom múzeu v Londýne. Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, je na Slovensku jedinou zbierkotvornou inštitúciou, ktorá uchováva takýto exemplár. Z diel nizozemskej proveniencie boli zastúpené práce Jana Ditmaera (1538/1558 – 1603), Adriaena Collaerta (1560 – 1618), Willema van Swanenburgha (1580 – 1612), Adriaena van Ostade (1610 – 1685), Pietra van Lissebettena (1630 – 1678), Jacoba Peetersa (1637 – 1695), Valentina Lefebvreho (1642 – 1682), ale aj mladších autorov, napríklad Jana Punta (1711 – 1779).