Múzeum Slovenského Národného Povstania strana 3 z 5

Súčasťou histórie 2. svetovej vojny sú aj osudy vojnových zajatcov, ktorí sa ocitli v zajateckých táboroch bojujúcich armád. Medzi nimi boli aj tisíce príslušníkov povstaleckej 1. čs. armády na Slovensku, ktorí padli do nemeckého zajatia. Jedným z necelých štyroch stoviek zajatých dôstojníkov povstaleckej armády, ktorí v nemeckom zajatí pretrpeli takmer pol roka, bol poručík Štefan Antolík. Unikátne svedectvo o tom, čo v tom čase prežil, podáva tento denník, ktorí si viedol počnúc 28. októbrom 1944 až do 31. mája 1945.

Publikácia ponúka 22 fundovaných príspevkov slovenských, českých, poľských a talianskych historikov o "roku nula" tzv. Studenej vojny. S prioritným dôrazom na opis a nalýzu politického, ekonomického, kultúrneho či celkového spoločenského vývoja na Slovensku, resp. Československu v roku 1948, zameriava sa na priblíženie takých historických fenoménov ako komunistický prevrat z februára 1948 a etablovanie sa a prvé represie režimu, vyakčňovanie, prvá berlínska kríza, banderovci, protikomunistický odboj, poštátňovanie hospodárstva, repatriácia, situácia menšín a ďalšie.

Bedeker o protifašistickom odboji a slovenskom národnom povstaní

Publikácia ponúka v 9 kapitolách rôzne slovenské a rumunské analýzy, názory a pohľady na fenomén tzv. viedenských arbitráží, ktorými sa v rokoch 1938-1940 riešili územné nároky Maďarska voči Slovensku a Rumunsku. Slovensko prišlo v októbri 1938 na 6 rokov o svoje južné pohraničie, vrátane Košíc, ktoré sa stali súčasťou Maďarského kráľovstva Miklósa Horthyho. Rumunsko postihol rovnaký osud o necelé dva roky neskôr, keď muselo prenechať Maďarsku po zvyšok druhej svetovej vojny Severné Sedmohradsko. Prvý raz je na Slovensku predstavené najmä interesantné vnímanie týchto pre nás negatívnych územných zmien tak, ako sa dotkli resp. prebiehali v Rumunsku, aké boli ich príčiny a dôsledky pre naše národné dejiny, ale aj ich širší regionálny rozmer.

Eva Mârza, Marek Syrný et al.: Baníctvo na Slovensku a v Rumunsku v 15. až 18. storočí. Banská Bystrica 2018, 360 s. Publikácia je dvojjazyčným počinom (po 180 strán slovenskej aj rumunskej verzie), ktorý ponúka 13 jedinečných príspevkov slovenských a rumunských historikov o dejinách baníctva na Slovensku a v Rumunsku vo vrcholnom období tejto prioritnej priemyselnej aktivity neskorého stredoveku a novoveku. Kniha opisuje nielen vývoj baníctva v tomto období v slovenských a sedmohradských banských lokalitách, ktoré boli nielen v uhorskom kontexte najdôležitejšie, ale všíma si najmä personálne, právne, podnikateľské či technologické prepojenia medzi nimi. Okrem toho sa zaoberá napríklad dobovou lekárskou starostlivosťou o baníkov, ekonomickou prosperitou tohto priemyslu, vplyvom reformácie na vedenie banských podnikov, ale tiež súčasnou modernou digitálnou rekonštrukciou banských diel. Publikácia je tiež obohatená o sprievodnú obrazovú dokumentáciu.

Publikácia ponúka 22 príspevkov slovenských, českých, maďarských a poľských autorov týkajúcich sa povojnového roku 1947. Ten je na Slovensku resp. Československu charakterizovaný najmä vnútropolitickým bojom medzi demokratmi a komunistami o smerovanie štátu, ktorý sa odohráva na pozadí zhoršujúcich sa vzťahov medzi sovietskym blokom a Západom. Na pozadí začínajúcej Studenej vojny sa tak môžeme dočítať o stále prebiehajúcom súdení vojnových zločincov a previnilcov, čoho vrcholom bolo súdenie bývalého prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa. Načrieme tiež do procesov prebiehajúcich v armáde či polícii. Viacero kapitol pojednáva o ozbrojenom prechode tzv. banderovcov republikou v lete a na jeseň 1947 a politických komplikáciách, ktoré to prinieslo. Ďalšie príspevky sú venované riešeniu národnostnej otázky a problematike povojnovej repatriácie zahraničných Slovákov či Čechov. Nechýba ani pohľad na slovensko-poľský spor o Severný Spiš a Hornú Oravu či sondy do pomerov v židovskej, evanjelickej či grécko-katolíckej komunite. Publikácia je obohatená o sprievodné mapy, tabuľky či dobové fotografie a karikatúry.

Výsledky svojich početných výskumov publikoval Dušan Halaj najmä vo Vlastivednom zborníku Považia. Ako vedúci odborný pracovník Múzea SNP sa výrazne podpísal pod námety, libretá a scenáre rôznych výstav s tematikou druhej svetovej vojny, ktoré Múzeum v tom čase realizovalo. Po roku 1989 bolo možné načrieť aj do tém, ktoré boli v rokoch komunistického režimu zatláčané do úzadia. V prelomovom období rokov 1989 a 1990 zastával Dušan Halaj funkciu námestníka riaditeľa Múzea SNP a potom až do svojho odchodu do dôchodku koncom roka 1997 ostával na čele historického oddelenia Múzea. Veríme, že takto zostavené dielo bude značným kladom k lepšiemu pochopeniu a hlbšiemu vnímaniu zložitosti doby a jej slávnych aj menej slávnych momentov, ktoré lemovali boj proti nacizmu a neslobode na severozápade povstaleckého Slovenska.

Karvašove pamäti patrili medzi najvýznamnejšie publikácie, ktoré boli k problematike príprav Povstania, ale tiež celkovo k vykresleniu situácie v rokoch 1939-1945 na Slovensku vydané. Ide o osobné spomienky, viac či menej dobovo autentické, prevažne však písané až s odstupom niekoľkých desaťročí. Pamätiam Imricha Karvaša však napriek zviazanosti s dobou ich vzniku (väčšia pozornosť vzťahom s Gustávom Husákom a komunistami, dôraz na vlastnú "ľavicovosť" a sociálne cítenie) nemožno uprieť snahu vypovedať skutočne iba o tom, ako danú dobu a jej protagonistov vnímal, čo vedel, na základe čoho sa rozhodoval a ako sa správali a javili z jeho pohľadu jednotlivé československé, ľudácke, odbojové i nacistické osobnosti. Či už ide o odboju naklonených zriadencov gestapáckych väzníc alebo tzv. spojok, ktoré prenášali najmä informácie medzi ohrozeným či uväzneným Karvašom a jeho rodinou a okolím na slobode. Ponúkaný príbeh Imricha Karvaša tak prináša ojedinelý slovenský príspevok k fungovaniu a praxi nacistického represívneho režimu v posledných mesiacoch druhej svetovej vojny, keď sa už "večná" Tretia ríša ocitala v troskách.

Kolektívna monografia slovenských, českých, poľských, maďarských a ruských historikov prináša 30 kapitol venovaných prvému povojnovému roku na Slovensku v kontexte európskeho (najmä stredoeurópskeho) vývoja. Okrem vykreslenia všeobecnej politicko-spoločenskej situácie v Európe je viacero príspevkov zameraných na bázové fenomény roku 1946, najmä na osudové parlamentné voľby či na prebiehajúce povojnové súdenie vojnových zločinov alebo presuny obyvateľstva. Značná časť práce sa venuje riešeniu národnostnej otázky na národnej i medzinárodnej úrovni, resp. hospodárskym a kultúrnym, ale aj bezpečnostným aspektom na udalosti bohatého roku 1946. Publikácia je obohatená o situáciu vykresľujúce fotografické prílohy i tabuľky.

Nová kniha už overenej autorky literatúry faktu Heleny Pažurovej sa opäť vracia k problematike spracovania témy partizánske hnutia v rokoch II. svetovej vojny na Slovensku. Tentoraz – po nedávnom spracovaní partizánskej brigády Čapajev na východnom Slovensku – siahla po drobnokresbe jednej z najväčších a historicky najvýznamnejších partizánskych jednotiek na povstaleckom strednom Slovensku, po brigáde vedenej kapitánom Červenej armády A. S. Jegorovom. Publikácia plasticky mapuje vznikanie a tvorenie základov budúcej brigády v lete 1944 ešte pred SNP, jej výraznú účasť v povstaleckých bojoch o Telgárt či o Turiec, obranu Veľkej Fatry a Nízkych Tatier, až po neľahké prežívanie v horách v zime 1944/1945. Nechýba ani obligátny profil veliteľa brigády, grafické znázornenia štruktúry brigády či desiatky jedinečných dobových fotografií na kriedovom papieri.

Kniha osvedčenej autorskej dvojice prináša na viac ako 400 strán veľkého formátu A4 stovky autentických amerických, nemeckých a slovenských dokumentov o nálete amerického letectva na rafinériu ropy Apollo. Cudzojazyčné dokumenty vo forme faksimile sú sprevádzané slovenským prekladom a vysvetľujúcimi poznámkami. Publikácia zároveň ponúka takmer stovku dobových fotografií z príprav, realizácie a najmä dôsledkov náletu na rafinérku, ktorý vážne poškodil tento významný podnik nemeckého vojnového hospodárstva, ale znamenal tiež nemalé straty na životoch bratislavského civilného obyvateľstva. Kniha je obohatená tiež o niektoré odborné články a výpovede aktérov a svedkov náletu.

Publikácia mladého historika Juraja Krištofíka precízne a pútavo mapuje spoločenskú situáciu a predpoklady odboja a partizánskeho hnutia v kopaničiarskom regióne Bielych Karpát v širšom regióne okolo Starej Turej. Medzi Váhom a Novým Mestom nad Váhom na jednej a moravsko-slovenskými hranicami na strane druhej sa odohrával príbeh prevádzačov cez slovensko-protektorátne hranice v rokoch II. svetovej vojny, odbojných miestnych obyvateľov s rozdielnym náboženským i politickým presvedčením voči Slovenskému štátu a ľudáckemu režimu a s jedinečnou regionálnou mentalitou, ktoré ich nakoniec viedli do radou odboja. Kniha sa zameriava najmä na postihnutie osudov najvýraznejších odbojových formácií v regióne – partizánskeho oddielu Hurban s legendárnym i legendarizovaným miestnym veliteľom Milošom Uhrom a partizánskej brigády J. V. Stalina, vedenej pôvodne Ukrajincom Dibrovom. Autor sa nevyhýba ani kontroverzným témam zabitia oboch spomínaných partizánskych veliteľov či lúpežnej a násilnej činnosti niektorých partizánov či osôb, ktoré sa za partizánov vydávali. Prácu obohacujú desiatky autentických dobových fotografií.

Populárno-náučná publikácia Emila Šimončíka čitateľsky zaujímavo vykresľuje počiatky leteckých aktivít na Pohroní v kontexte budovania československého civilného a najmä vojenského letectva v medzivojnovom období. Veľmi podrobne sa zaoberá tiež všetkými nuansami, ktoré viedli k vzniku letiska Sliač. Venuje sa a hodnotí vplyv každého významnejšieho veliteľa či osobnosti, ktorá sa nezmazateľne zapísali do dejín letiska Tri Duby, dnešného letiska Sliač. Významnú časť knihy tvorí plastické postihnutie miesta a významu tohto letiska v Slovenskom národnom povstaní. Venuje sa tiež jeho povojnovému budovaniu, priebehu sovietskej okupácie a neobchádza ani nedávnu históriu letiska a jeho letcov a personálu po roku 1968. Kniha ponúka tiež profily veliteľov a významných letcov, ktorí pôsobili na sliačskom letisku, ako aj za priehrštie príbehov z lietania, vrátane opisov leteckých katastrof. Môže sa tiež pochváliť stovkami dobových fotografií zachytávajúcich letcov, lietadlá a ich osudy spojené s letiskom Sliač.

Holokaust predstavuje špeciálny typ genocídy, keď sa štát (nacistické Nemecko) rozhodol vyvraždiť židovskú komunitu v Európe, nahľadiac na "nebezpečnosť" tejto komunity pre majoritné obyvateľstvo. Židia však boli deportovaní a vraždení aj zo štátov, ktoré boli spojencami, satelitmi či nacistickým Nemeckom obsadenými územiami. Holokaust však nezačal tým, že sa Židia ocitli pred bránami krematórií. Proces holokaustu je spojený s postupnou marginalizáciou židovskej komunity v Európe. Vychádzajúc zo slovenského autochtónneho antisemitizmu, ktorý mal kresťanskú, národnú, politickú a sociálno-hospodársku rovinu, realizovali politici slovenského štátu svoj vlastný politický antisemitizmus, ktorý mal prejavy v podobe arizácií a príprav a realizácie deportácií Židov až po hranice Slovenska.

Vojnová kronika – druhé číslo odborného časopisu Múzea Slovenského národného povstania za rok 2016.

Vojnová kronika – prvé číslo odborného časopisu Múzea Slovenského národného povstania za rok 2016.