Múzeum Slovenského Národného Povstania strana 3 z 5

Súčasťou histórie 2. svetovej vojny sú aj osudy vojnových zajatcov, ktorí sa ocitli v zajateckých táboroch bojujúcich armád. Medzi nimi boli aj tisíce príslušníkov povstaleckej 1. čs. armády na Slovensku, ktorí padli do nemeckého zajatia. Jedným z necelých štyroch stoviek zajatých dôstojníkov povstaleckej armády, ktorí v nemeckom zajatí pretrpeli takmer pol roka, bol poručík Štefan Antolík. Unikátne svedectvo o tom, čo v tom čase prežil, podáva tento denník, ktorí si viedol počnúc 28. októbrom 1944 až do 31. mája 1945.

Publikácia obsahuje 18 príspevkov slovenských, českých, poľských a francúzskych historikov mapujúcich udalosti súvisiace s vývojom na Slovensku, resp. Československu v zlomovom roku 1938, poznamenanom najmä bojom veľmocí o novú tvárnosť československých hraníc, ústiacu do neslávne známej Mníchovskej dohody. Kniha si všíma nielen vnútro- a zahranično-politické, vojenské a spravodajsko-bezpečnostné aspektu tohto významného historického osmičkového roku, ale tiež prejavy zmien v hospodárskej, kultúrnej či dokonca v telovýchovnej oblasti na Slovensku, ale tiež v širšom kontexte strednej Európy.

Bilinguálna slovensko-anglická publikácia je zložená z 13 vedeckých príspevkov a 3 spomienkových a historicko-filozofických reflexií od slovenských, českých, poľských, nemeckých, talianskych a rumunských historikov. Obsahovo aj širokým záberom ojedinelá publikácia sa zameriava na opis a analýzu vnímania rasistickej vojnovej politiky v Európe v rokoch 1939-1945 a jej súdne potrestanie a vyrovnávanie sa povojnovej spoločnosti, vrátane samotných preživších Židov, s bezprecedentnými formami a dôsledkami rasovej vojny. Okrem iného ponúka napríklad pohľad na konfrontáciu slovenských vojakov na východnom fronte s prejavmi antisemitizmu a vyvražďovania nacistami, zlyhania v stíhaní vojnových zločinov v povojnovej Kanade, slovensko-americkú reflexiu povojnového súdenia vojnových zločinov a samozrejme viacero hĺbkových sond do konštruovania, limitov, úspechov a neúspechov povojnovej snahy o potrestanie vojnových zločinov na Slovensku v kontexte predošlej politiky antisemitizmu a holokaustu.

Na piedestály zlomových rokov 20. storočia nepochybne zaujíma veľmi významné miesto rok 1939. Rok, v ktorom vypukol najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva. Rok, kedy sa zavŕšili dôležité zmeny medzinárodnej politiky, ale tiež vnútorného vývoja jednotlivých štátov, pre ktoré bol rok 1939 skutočne osudovým. Väčšine týchto javov, resp. práve tým najpodstatnejším pre dejiny našej strednej Európy, sa venuje táto kolektívna publikácia. Prispelo do nej 41 slovenských, českých, poľských, maďarských, ruských a nemeckých autorov, ktorí vytvorili veľmi široký, plastický a interesantný obraz udalostí, spojených so zánikom Československa a existenciou Slovenského štátu, či so začiatkom druhej svetovej vojny. Zároveň predostreli obraz začínajúcej vojnovej reality v oblasti politiky, vojenstva, hospodárstva či kultúry. Reality prvých mesiacov vojny v poľskom prípade, ale najmä okupácie i kolaborácie, ktorá v česko-slovensko-podkarpatoruskom prípade trvala už od marca 1939...

Karvašove pamäti patrili medzi najvýznamnejšie publikácie, ktoré boli k problematike príprav Povstania, ale tiež celkovo k vykresleniu situácie v rokoch 1939-1945 na Slovensku vydané. Ide o osobné spomienky, viac či menej dobovo autentické, prevažne však písané až s odstupom niekoľkých desaťročí. Pamätiam Imricha Karvaša však napriek zviazanosti s dobou ich vzniku (väčšia pozornosť vzťahom s Gustávom Husákom a komunistami, dôraz na vlastnú "ľavicovosť" a sociálne cítenie) nemožno uprieť snahu vypovedať skutočne iba o tom, ako danú dobu a jej protagonistov vnímal, čo vedel, na základe čoho sa rozhodoval a ako sa správali a javili z jeho pohľadu jednotlivé československé, ľudácke, odbojové i nacistické osobnosti. Či už ide o odboju naklonených zriadencov gestapáckych väzníc alebo tzv. spojok, ktoré prenášali najmä informácie medzi ohrozeným či uväzneným Karvašom a jeho rodinou a okolím na slobode. Ponúkaný príbeh Imricha Karvaša tak prináša ojedinelý slovenský príspevok k fungovaniu a praxi nacistického represívneho režimu v posledných mesiacoch druhej svetovej vojny, keď sa už "večná" Tretia ríša ocitala v troskách.

Kolektívna publikácia obsahuje 42 príspevkov mapujúcich medzinárodný kontext, politický, vojenský, hospodársky a kultúrny vývoj Slovenska v poslednom roku druhej svetovej vojny, zvlášť s dôrazom na oslobodzovanie krajiny. Autori zo Slovenska, Česka, Poľska, Ruska, Rumunska, Izraela či Francúzska podrobne zobrazujú peripetie partizánskeho hnutia v zime 1944-1945, činnosť oslobodzovacích a okupačných jednotiek, ako aj režimné prejavy koncom vojny, vrátane aktivít Hlinkovej gardy. Nechýba ani konkrétnejší pohľad na činnosť rumunských vojsk na slovenskom území, zbrojárska výroba v posledných bojových mesiacoch a počiatky hospodárskej povojnovej obnovy. Rovnako sa čitateľ dozvie aj o situácii na zabratých územiach južného Slovenska či Hornej Oravy a Severného Spiša, o politickej a kultúrnej situácii krátko po oslobodení, o zložitej situácii preživšieho židovského obyvateľstva, repatriácii, cirkevnom živote, či počiatkoch Zväzu slovenských partizánov. Nechýba ani porovnanie s vývojom v Poľsku či reflexia československo-španielskych vzťahov v sledovanom roku.

Unikátna kniha učiteľa z nováckeho židovského pracovného tábora z rokov II. svetovej vojny, ktorý skonal krátko po ukončení tejto knihy a oslávení svojej storočnice v novembri 2019, nerozpráva iba príbeh uznávaného bojovníka proti fašizmu, vyznamenaného a uznávaného nielen domácimi, ale aj zahraničnými hlavami štátov, ale je najmä citlivým obrazom doby a života nielen židovskej komunity a jej vyrovnávania sa s holokaustom, ale fakticky celej slovenskej spoločnosti: kolaborujúcej, pasívne sa prispôsobujúcej, ale tiež vzdorujúcej aj za cenu vlastného života v radoch povstalcov či partizánov.

Publikácia obsahuje 5 hlavných kapitol zachytávajúcich prípravy, priebeh a výsledky leteckého angažovania sa Sovietskeho zväzu na území Slovenska počas Slovenského národného povstania, či už ide o diplomaticko-vojenské pozadie tejto akcie, cez peripetie Karpatsko-duklianskej operácie až po presun paradesantnej brigády či samotného tzv. leteckého mosta na podporu povstalcov. Jedinečnosť publikácie, okrem kvalitných odborných textov popredných odborníkov na letectvo v rokoch II. svetovej vojny, dotvára najmä obrovské množstvo dobových, málo známych aj úplne neznámych autentických fotografií.

Vojnová kronika – prvé číslo odborného časopisu Múzea Slovenského národného povstania za rok 2015.

Zaťkove Spomienky nie sú len o povstaní a jeho mieste v československom a slovenskom národnom hospodárstve. Sú obrazom doby, ktorú prežil. Spomienkami na kľúčové udalosti dejín našej vlasti.