N Press, s.r.o. strana 24 z 25

Na Slovensku ročne prepadne desaťtisíc detí, z toho tritisíc prvákov. Ich materinským jazykom je rómčina a so slovenčinou sa mnohé z nich stretávajú prvýkrát v škole. Učitelia nerozumejú svojim žiakom, no neexistuje žiadna bežne dostupná učebnica, či šlabikár, ktorý by im pomohol. Rómsko-slovenská pracovná učebnica s názvom Deň Alice a Doda prevedie deti bežnými situáciami, s ktorými sa počas dňa stretnú, naučia sa abecedu, základné frázy a tvary často používaných slov, názvy predmetov, pozdravy, farby, geometrické tvary, a to s citlivým prihliadnutím na prostredie, v ktorom väčšina z nich vyrastá. Jej súčasťou je aj bilingválne pexeso. V Denníku N sme sa rozhodli systematicky sa venovať téme vzdelávania znevýhodnených detí. Vydali sme knihu Juraja Čokynu A okraje máš kde? Na základe skúseností z terénu, vďaka rozhovorom a debatám, ktoré sme po vydaní knihy zorganizovali a kontaktu s učiteľmi vieme, že deti z chudobného prostredia sú niekoľkonásobne znevýhodnené nielen pre svoj pôvod, ale aj materinský jazyk, ktorým nie je slovenčina. Často končia v špeciálnych školách, opakujú prvý ročník a táto stigma sa s nimi ťahá celé detstvo už v prvom ročníku je jasné, že nedokončia ani povinnú školskú dochádzku.  Táto pracovná učebnica je jednou z mála dostupných pomôcok, ktoré učiteľom pomôžu preklenúť ťažké obdobie nástupu do školy a pochopiť, aký odlišný a krásny je materinský jazyk ich žiakov - rómčina. Pre učiteľov sme pripravili učiteľský balíček, ktorý okrem učebnice a pexesa obsahuje aj bilingválne karty a príručku.

Na Slovensku ročne prepadne desaťtisíc detí, z toho tritisíc prvákov. Ich materinským jazykom je rómčina a so slovenčinou sa mnohé z nich stretávajú prvýkrát v škole. Učitelia nerozumejú svojim žiakom, no neexistuje žiadna bežne dostupná učebnica, či šlabikár, ktorý by im pomohol. Rómsko-slovenská pracovná učebnica s názvom Deň Alice a Doda prevedie deti bežnými situáciami, s ktorými sa počas dňa stretnú, naučia sa abecedu, základné frázy a tvary často používaných slov, názvy predmetov, pozdravy, farby, geometrické tvary, a to s citlivým prihliadnutím na prostredie, v ktorom väčšina z nich vyrastá. Jej súčasťou je aj bilingválne pexeso. V Denníku N sme sa rozhodli systematicky sa venovať téme vzdelávania znevýhodnených detí. Vydali sme knihu Juraja Čokynu A okraje máš kde? Na základe skúseností z terénu, vďaka rozhovorom a debatám, ktoré sme po vydaní knihy zorganizovali a kontaktu s učiteľmi vieme, že deti z chudobného prostredia sú niekoľkonásobne znevýhodnené nielen pre svoj pôvod, ale aj materinský jazyk, ktorým nie je slovenčina. Často končia v špeciálnych školách, opakujú prvý ročník a táto stigma sa s nimi ťahá celé detstvo už v prvom ročníku je jasné, že nedokončia ani povinnú školskú dochádzku.  Táto pracovná učebnica je jednou z mála dostupných pomôcok, ktoré učiteľom pomôžu preklenúť ťažké obdobie nástupu do školy a pochopiť, aký odlišný a krásny je materinský jazyk ich žiakov - rómčina. Pre učiteľov sme pripravili učiteľský balíček, ktorý okrem učebnice a pexesa obsahuje aj bilingválne karty a príručku.

Na Slovensku ročne prepadne desaťtisíc detí, z toho tritisíc prvákov. Ich materinským jazykom je rómčina a so slovenčinou sa mnohé z nich stretávajú prvýkrát v škole. Učitelia nerozumejú svojim žiakom, no neexistuje žiadna bežne dostupná učebnica, slovník či šlabikár, ktorý by im pomohol. Rómsko-slovenská pracovná učebnica s názvom Deň Alice a Doda prevedie deti bežnými situáciami, s ktorými sa počas dňa stretnú, naučia sa abecedu, základné frázy a tvary často používaných slov, názvy predmetov, pozdravy, farby, geometrické tvary, a to s citlivým prihliadnutím na prostredie, v ktorom väčšina z nich vyrastá. Učitelia v nej nájdu pomôcku, ktorá im pomôže nájsť cestu k žiakom z odlišného prostredia a pomôže preklenúť ťažké obdobie nástupu do školy a pochopiť, aký odlišný a krásny je materinský jazyk ich žiakov, teda rómčina.   Pre učiteľov sme pripravili aj sadu bilingválnych kariet s obrázkami (obsahujú podstatné mená, predložky a slovesá), s ktorými sa dá hrať množstvo vzdelávacích hier. Tipy na hry s kartami, možnosti na využívanie učebnice a nápady ako pracovať pri učení s bilingválnymi deťmi učitelia nájdu v príručke k učebnici. Učiteľský balíček obsahuje: - 1ks Rómsko-slovenskú pracovnú učebnicu - 1ks príručku pre učiteľov Hráme a učíme sa - 1 sadu bilingválneho pexesa - sadu 42 bilingválnych kariet   V Denníku N sme sa rozhodli systematicky sa venovať téme vzdelávania znevýhodnených detí. Vydali sme knihu Juraja Čokynu A okraje máš kde? Na základe skúseností z terénu, vďaka rozhovorom a debatám a kontaktu s učiteľmi vieme, že deti z chudobného prostredia sú niekoľkonásobne znevýhodnené nielen pre svoj pôvod, chudobu v ktorej vyrastajú ale aj pre materinský jazyk. Často končia v špeciálnych školách, opakujú prvý ročník a táto stigma sa s nimi ťahá celé detstvo už v prvom ročníku je jasné, že nedokončia ani povinnú školskú dochádzku.

Keď sa vám narodia deti, život už nikdy nebude rovnaký. Predstierať niečo iné je bláznovstvo. Lin Manuel Miranda, držiteľ Pulitzerovej ceny za scenár k muzikálu Hamilton Byť rodičom nie je ľahké. Deti plačú, robia neporiadok a je potrebné venovať im čas, aby z nich vyrástli poriadni ľudia. Človeka celkom oprávnene môže prepadnúť pocit, že sa na nejakú dobu musí vzdať vlastných snov a voľného času. Stand-up komik, herec, režisér a autor niekoľkých úspešných kníh Mike Birbiglia vo svojom bohatom živote prešiel od presvedčenia, že otcom nikdy nebude až po objavenie radosti a naplnenia z rodinného života a napísal o tom autentickú a vtipnú knihu o rodičovstve. Ak potrebujete dodať trochu energie a opäť nájsť zmysel rodičovstva po vyčerpávajúcich rokoch, ktoré ste naplno venovali svojim deťom, či po mesiacoch strávených v karanténe v stiesnenom byte so svojimi ratolesťami vyžadujúcimi si neustálu pozornosť - Birbiglia vám pomôže. Brilantne napísaná kniha je plná humoru a zároveň autentickou výpoveďou autora. Text je doplnený poéziou Mikovej manželky, ktorá prináša osviežujúci pohľad na malé veci vo veľkých súvislostiach. Kniha pre všetkých, ktorí niekedy boli deťmi, vychovávali dieťa alebo sa odmietajú stať dospelými.

„Keď sa vám narodia deti, život už nikdy nebude rovnaký. Predstierať niečo iné je bláznovstvo.“ Lin Manuel Miranda, držiteľ Pulitzerovej ceny za scenár k muzikálu Hamilton Byť rodičom nie je ľahké. Deti plačú, robia neporiadok a je potrebné venovať im čas, aby z nich vyrástli poriadni ľudia. Človeka celkom oprávnene môže prepadnúť pocit, že sa na nejakú dobu musí vzdať vlastných snov a voľného času. Stand-up komik, herec, režisér a autor niekoľkých úspešných kníh Mike Birbiglia vo svojom bohatom živote prešiel od presvedčenia, že otcom nikdy nebude až po objavenie radosti a naplnenia z rodinného života a napísal o tom autentickú a vtipnú knihu o rodičovstve. Ak potrebujete dodať trochu energie a opäť nájsť zmysel rodičovstva po vyčerpávajúcich rokoch, ktoré ste naplno venovali svojim deťom, či po mesiacoch strávených v karanténe v stiesnenom byte so svojimi ratolesťami vyžadujúcimi si neustálu pozornosť - Birbiglia vám pomôže. Brilantne napísaná kniha je plná humoru a zároveň autentickou výpoveďou autora. Text je doplnený poéziou Mikovej manželky, ktorá prináša osviežujúci pohľad na malé veci vo veľkých súvislostiach. Kniha pre všetkých, ktorí niekedy boli deťmi, vychovávali dieťa alebo sa odmietajú stať dospelými.

Kniha Medzi dobrom a zlom šachového veľmajstra a autora bestselleru Sila rozumu v bláznivej dobe prináša 16 etických dilem z bežného života, 16 situácií, s ktorými sa môže každý z nás raz stretnúť. Kniha je rozdelená do štyroch okruhov: v časti Bioetika môžete premýšľať nad interrupciou, asistovanou reprodukciou, eutanáziou a na chvíľu sa môžete stať otcom či mamou chlapca, ktorý túži, aby bol akceptovaný ako dievča. V časti Sloboda prejavu preskúmate, kde má sloboda prejavu hranice. Ktoré informácie je správne nechať voľne šíriť, a ktoré je, naopak, lepšie potlačiť v zárodku? Povedať kamarátke o nevere manžela? Ako narábať s firemným facebookovým profilom? Ísť na výstavu mŕtvych ľudských tiel či na nelegálny protest? Časť Spoločnosť sa venuje dilemám, ktoré sa menia v čase - to, čo bolo ešte nedávno bežné, dnes už neakceptujeme. Je venovaná sexuálnemu obťažovaniu, korupcii, utrpeniu zvierat aj odpúšťaniu. Zamestnali by ste napríklad bývalého spolupracovníka ŠTB? Pandémia nás postavila pred etické dilemy, ktoré sme doteraz nemuseli riešiť. Má rodina prednosť, keď ide o život? Ako udržať otca doma? Aká je cena ľudského života a kto celú túto situáciu zavinil? Každú dilemu sprevádza esej, v ktorej sa autor snaží čo najzrozumiteľnejšie a čo najčitateľnejšie zhrnúť všetky fakty a argumenty, ktoré považuje k danej téme za najpodstatnejšie. Neponúka však jasné riešenie: Je len na vás, ako sa s týmito dilemami popasujete. Ako ich vyriešite. Budem však rád, ak sa na túto úlohu nepodujmete sami. Vezmite túto knižku do kaviarne, na pivo či ak ste učiteľkou či učiteľom do školy. Spýtajte sa manžela, mamy, kamaráta alebo študentov, ako by sa k danej dileme postavili oni. Diskutujte, argumentujte. Možno sa nezhodnete, ale určite sa dobre porozprávate, hovorí Ján Markoš v úvode knihy. ...rýchle odstraňovanie všetkých vzdialeností však nevytvára blízkosť, pretože nepatrná miera vzdialenosti nie je ešte blízkosťou. Slová nemeckého filozofa Martina Heideggera, ktoré vyslovil na prednáške v roku 1950, nestratili na aktuálnosti ani po siedmich desaťročiach. Ani dnes, na Slovensku 21. storočia, nemáme problém s prekonávaním vzdialeností. Máme však problém s blízkosťou. Pri hodnotových, etických otázkach je to viac než zrejmé. Medzi súperiacimi či skôr bojujúcimi tábormi nie sú žiadne informačné bariéry. Liberál si môže za pár minút stiahnuť do počítača všetky pápežské encykliky. Človek konzervatívneho razenia sa rovnako ľahko môže dostať ku knihám liberálnych autorov. Absencia informačnej vzdialenosti však ešte nevytvára blízkosť. Túto blízkosť musíme vytvoriť my sami a inak. Blízkosť súvisí so vzájomnou dôverou, s otvorenosťou, intelektuálnou poctivosťou, rešpektom. A tiež s priznaním vlastnej zraniteľnosti, neistoty a nevedomosti. Cieľom knihy Medzi dobrom a zlom Jána Markoša je prispieť k hľadaniu tejto blízkosti. A ešte jeden cieľ má táto kniha: zabrániť, aby hodnotové otázky boli zneužívané. Bohužiaľ, dnes etické otázky najčastejšie slúžia ako návnady či dymové clony. Keď populistický politik či iný manipulátor potrebuje odviesť pozornosť či vyhrať voľby, vytiahne niektorú z eticky kontroverzných tém, ako sú napríklad interrupcie či práva LGBT komunity, a hodí ju verejnosti ako návnadu. Diskusia o hodnotách môže však prebiehať aj inak. Nemusí byť bojom, ale môže byť hľadaním spoločného riešenia.

Martin M. Šimečka na niekoľko mesiacov v roku opúšťa civilizáciu a sťahuje sa na samotu, do maringotky pod Muránskou planinou. Tu zredukuje svoje potreby na asketické minimum a oslobodí sa od tlaku vonkajšieho sveta. Tu vznikla Telesná výchova, skvelá, ľahká kniha o vášnivej ceste k hraniciam výkonnosti vlastného tela a k ich poznaniu, spojenej s rozkošou a trápením pri neustálom dokazovaní správneho výkladu seba samého. Vychádzal z predpokladu, že máloktorý spisovateľ má takú bláznivú telesnú históriu ako on a že máloktorý celoživotný športovec sa stane spisovateľom. Kto iný by mal napísať knihu o tele a mysli? O princípe neistoty, o kontraintuícii pohybu pri tenise či kraule, o starnutí, o kráse cvalu ale aj hlivenia?

Mal dvadsaťštyri rokov, za sebou niekoľko osobných tragédií, dva úspešné romány a sľubne rozbehnutú kariéru reportéra. Vyzbrojený mimoriadnou vnímavosťou, literárnym talentom a schopnosťou zachovať si odstup bez straty súcitu vyrazil v roku 1946 do Nemecka, aby napísal sériu reportáží pre švédsky denník Expressen. Tak vznikla ojedinelá zbierka štylisticky vybrúsených reportáží, ktoré zachytávajú apokalyptickú atmosféru povojnového Nemecka krajiny porazených, krajiny páchateľov, krajiny, ktorá sa rúca navonok aj vo vnútri. Dagerman sarkasticky popisuje absurdné denacifikačné súdy, prostredníctvom ktorých sa Nemci snažili vyrovnať s nacizmom, vysvetľuje triedne rozdelenie povojnového Nemecka, sugestívne a do detailov opisuje útrpné putovanie hladujúcich obyvateľov v preplnených vlakoch, život v pivniciach zaliatych vodou, v troskách rozbombardovaných miest. Vníma útrapy presídlencov a preživších z koncentračných táborov, no čo je ojedinelé, všíma si najmä utrpenie tých, u ktorých sa považuje za zaslúžené bývalých nacistov, mladíkov, ktorí sami pred sebou aj pred súdom obhajujú svoj vstup do Hitlerjugend, predávajúcih sa nemeckých dievčat či správcu domu, ktorý udával svojich nájomníkov. Elfriede Jelinek, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, v predslove píše: Učím sa od veľmi mladého muža, ktorý cestuje po rozbitom a vypálenom povojnovom Nemecku, od spisovatela Stiga Dagermana sa učím, čo znamená bez hnevu a zaujatosti. Sine ira et studio. (...) Dagerman vracia hladujúcim a mrznúcim ľuďom tej doby slovo, na ktoré síce nemajú nárok, ale ktoré napriek tomu vyjadruje určitú pravdu. Nemecká jeseň je druhou knihou Stiga Dagermana preloženou do slovenčiny a vychádza v preklade Miroslava Zumríka.

Depresia je stále tabu – mnohí ju nevedia ani len identifikovať, málokto sa prizná, že ňou trpí a len malé percento ľudí navštívi odborníka. Je ťažké sa o nej baviť s nadhľadom a nepatrí sa o nej vtipkovať. John Moe, rozhlasový moderátor a autor podcastov, sa o to pokúsil a napísal knihu Úžasný svet depresie. Moe má s depresiou veľa neveselých skúseností – sám si chorobou prešiel a jeho brat si v jej dôsledku vzal život, no napriek tomu je presvedčený, že o nej treba otvorene hovoriť a dá sa o nej hovoriť aj s humorom. Podľa jeho vlastných slov je totiž depresia „nebezpečná, ale vo svojej podstate komická“. Poskladal teda spomienky na vlastnú zložitú cestu sprevádzanú depresiou a príbehy ľudí, ktorých počas nej stretol, pretože z vlastnej skúsenosti vie, že aj zdieľanie môže mať terapeutický účinok. V tejto citlivej a zároveň zábavnej knihe ponúka Moe nový a nevšedný pohľad na depresiu, poskytuje nádej a hovorí, že je v poriadku, ak nie ste v poriadku. A je v poriadku, ak sa na tom smejete.

Depresia je stále tabu mnohí ju nevedia ani len identifikovať, málokto sa prizná, že ňou trpí a len malé percento ľudí navštívi odborníka. Je ťažké sa o nej baviť s nadhľadom a nepatrí sa o nej vtipkovať. John Moe, rozhlasový moderátor a autor podcastov, sa o to pokúsil a napísal knihu Úžasný svet depresie. Moe má s depresiou veľa neveselých skúseností sám si chorobou prešiel a jeho brat si v jej dôsledku vzal život, no napriek tomu je presvedčený, že o nej treba otvorene hovoriť a dá sa o nej hovoriť aj s humorom. Podľa jeho vlastných slov je totiž depresia nebezpečná, ale vo svojej podstate komická. Poskladal teda spomienky na vlastnú zložitú cestu sprevádzanú depresiou a príbehy ľudí, ktorých počas nej stretol, pretože z vlastnej skúsenosti vie, že aj zdieľanie môže mať terapeutický účinok. V tejto citlivej a zároveň zábavnej knihe ponúka Moe nový a nevšedný pohľad na depresiu, poskytuje nádej a hovorí, že je v poriadku, ak nie ste v poriadku. A je v poriadku, ak sa na tom smejete.

Keď sa koncom sedemdesiatych rokov zjavil v Bratislave mladý francúzsky intelektuál Etienne Cornevin, ktorý prišiel na Slovensko pomôcť nášmu školstvu šíriť a kultivovať výučbu francúzštiny, sotvakto tušil, že sa čoskoro výrazne zapojí do slovenského i českého výtvarného života. Presnejšie, do jeho neoficiálnej scény. Biografia Alexandra Balogha, blízkeho priateľa Etienna Cornevina, prináša pútavý príbeh človeka, ktorý sa podľa vlastných slov usiloval byť nielen filozofom, ale i teoretikom, historikom a kritikom výtvarného umenia, literárnym kritikom, básnikom, umelcom, humoristom, kurátorom, filmárom a vydavateľom. A tiež, ako zvykol s úsmevom vravieť, aj odborníkom na nedefinovateľné disciplíny. Už dávno vieme, že sa o to nielen usiloval, ale tým všetkým asi aj bol. Obraz Etienna Cornevina doplnili archívnymi fotografiami Eva Cisárová-Mináriková, Ladislav Čarný, Xénia Hoffmeisterová, Peter Procházka, Gabriela Albrecht Žiaková, rodina Filovcov a Marián Mudroch. Etienne Cornevin (26. júl 1950, Kamerun 2. máj 2016, Châteauroux, Francúzsko) vyštudoval na Sorbonne filozofiu, no rovnako mal rád výtvarné umenie, a tak na jednej z parížskych univerzít prednášal teóriu a dejiny umenia. Skutočnosť, že témou jeho okolo 1200-stranovej habilitačnej práce na Université Paris Nanterre v roku 1989 boli osobnosti a estetika súčasného umenia v Československu, príliš neprekvapuje, veď v rokoch 1976 až 1988 žil na Slovensku. Najskôr v Prešove a potom desať rokov v Bratislave. To, čo robili Kolář, Novák, Fila, Jankovič, Šimotová, Fischer, Laubert a rad ďalších, na mňa silne zapôsobilo. Mal som pocit, že najpôvodnejšie a najhĺbavejšie umenie vo svete sa rodí práve v Československu a nie vo Francúzsku či v Spojených štátoch. To všetko bolo u nás neznáme, nikto o tom nič nevedel. Rozhodol som sa teda, že podám o tom všetkom svedectvo. Trvalé svedectvo, pravdivú stopu. Etienne Cornevin Naďalej sa často vracal na Slovensko aj do Česka, kde publikoval eseje, recenzie, katalógové texty a preklady, otváral výstavy, napísal monografiu a nakrútil prvú sériu šiestich filmových dokumentov o slovenských výtvarníkoch. Aj to bola súčasť tej pravdivej stopy, o ktorej mi neraz rozprával, trvalého svedectva o neoficiálnom umení v Československu, ktoré ho doživotne očarilo. A keď náhle odišiel, stala sa samozrejmou povinnosť pokúsiť sa podať svedectvo o ňom samotnom. Alexander Balogh

Kniha Jozefa Bednára Nezlomní prostredníctvom 18 otvorených rozhovorov otvára dvere do komplikovanej, tabuizovanej a mýtmi opradenej problematiky, ktorá sa týka tisícok slovenských rodín. V knihe sú fotografie jedného z najlepších slovenských reportážnych fotografov Tomáša Benedikoviča. Jozef Bednár, novinár, bloger a mimoriadne angažovaný otec dospelého autistického syna Mareka, urobil rozhovory s ľuďmi, ktorí autizmom intenzívne žijú  či už ako terapeuti, rodičia, starí rodičia, alebo súrodenci, a ktorí sa rozhodli otvorene o svojich problémoch aj radostiach hovoriť. Každá rodina má svoj vlastný príbeh ohraničený jednou alebo viacerými diagnózami a každá má k diagnóze iný prístup a iné možnosti intervencie. Dospelý asperger Ján v rozhovore so svojou mamou hovorí o práci v Anglicku a vodičskom preukaze, súrodenci Froncovci zasa o spolužití s autistickým bratom. Rodina z Fintíc veľmi otvorene opisuje dlhoročnú sociálnu izoláciu, ale aj radosť z malých pokrokov dcérky. Mária sa už 15 rokov sama stará o svojho autistického vnuka Tomáša, Filip má zas pomerne raritnú kombináciu Downovho syndrómu a autizmu a k tomu ďalšie vážne zdravotné problémy a Klára v štyridsiatke začala študovať, aby zvládla zápas s byrokraciou a pre svoju autistickú vnučku vybojovala to, na čo má právo. To sú len niektorí z ľudí, ktorí sa rozhodli hovoriť o svojom živote s autizmom. Otvorene o autizme Napriek tomu, že detí s touto poruchou pribúda (nejakú z foriem autizmu má podľa posledných výskumov jeden zo sto ľudí), koluje o nej množstvo mýtov, rodičom často chýbajú základné informácie aj inštitucionálna podpora. Kniha nie je určená len pre rodičov, ktorí tušia, že ich dieťa je iné, ktorých dieťa už bolo diagnostikované alebo ktorí hľadajú ľudí s podobnými skúsenosťami. Je určená všetkým, ktorí chcú spoznať zblízka život rodín s akokoľvek zdravotne znevýhodneným členom. Veríme, že kniha prinesie viac empatie a pochopenia voči ľuďom, ktorí sú iní. Autizmus má mnoho podôb a výrazne ovplyvňuje život celej rodiny. Niektoré deti dokážu bez väčších problémov fungovať v bežnej spoločnosti a udivujú svojimi schopnosťami, iné potrebujú celoživotnú starostlivosť. Vieme si predstaviť, aké situácie riešia rodičia autistických detí a ako táto porucha ovplyvňuje ich partnerský vzťah? Aké majú skúsenosti so školou, škôlkou či s terapiami? Ako sa cítia ich súrodenci a ako vidí svoj život dospelý autista? Čo hovoria o príčinách a prejavoch autizmu odborníci, na akú podporu od štátu majú autisti nárok a kde môžu hľadať pomoc? Čo o autizme hovoria niektorí rodičia či odborníci z našej knihy? Predstavte si dlhočiznú chodbu a po oboch jej stranách dvere do rôznych miestností. Človek bez autizmu vie, že to a to sú dvere, a vie si to zariadiť tak, že dvere, ktoré majú byť otvorené, otvorené aj nechá. A iné si zatvorí, aby ho niečo zbytočne nevyrušovalo. Je to na jeho rozhodnutí. Ale predstavte si situáciu, že autistovi niekto všetky tie dvere ukradol. Úplne všetky. Nemá ako zavrieť čo i len jednu z toho množstva izieb. A všetko, čo ide z izieb von, ho teda vyrušuje. Vnemy, zvuky, všetko." otec štrnásťročného Petra Neinklinujem k rozdeľovaniu autistov špeciálne na nízkofunkčných a vysokofunkčných. Čo naznačuje nízka funkčnosť? Že nevie dobre fungovať? My skôr preferujeme hodnotenie, že deti majú zníženú schopnosť adaptívneho správania a zníženú schopnosť mentálneho výkonu. Lebo keď poviete o niekom, že je nízkofunkčný, tak akoby ste ho zatratili. Nie! S každým dieťaťom sa dá robiť." prednostka Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Daniela Ostatníková Na mestskom úrade mi povedali, že som veľmi naivná, keď chcem založiť súkromnú základnú školu pre autistov. Vraj súkromná škola pre autistov áno, ale len pre tých bez mentálneho postihnutia. Môj syn však bol mentálne postihnutý. Nedala som sa." Helena, mama dvanásťročného Miška

Miro Kusý patril k tým vzácnym ľuďom, ktorí si nepotrebovali vylepšovať vlastnú minulosť. O svojej viere v komunistickú utópiu hovorí s rovnakou poctivosťou, ako keď priznáva svoje omyly po roku 1989, vraví o Miroslavovi Kusom Martin Šimečka, editor knihy Byť slušný nestačí. Rok po smrti Miroslava Kusého vychádza v knižnej edícii Denníka N kniha rozhovorov, ktoré s ním urobila novinárka Ľuba Lesná. V čase ich stretnutí mal Miroslav Kusý 86 rokov a Ľuba Lesná s ním prešla opäť celý jeho turbulentný život detstvo vo vojnových časoch, vstup do komunistickej strany aj následné prehodnocovanie marxizmu, život v okupovanom Československu, podpis Charty 77 aj to, ako podpis ovplyvnil kariéru a rodinu, roky v disente a spolužitie so Štátnou bezpečnosťou, Nežnú revolúciu aj pôsobenie na univerzite. Zomrel, keď sa naše rozhovory chýlili ku koncu. Niečo ostalo nedopovedané a niečo by možno ešte povedal inak. Som však presvedčená, že to podstatné sa nám v našich rozhovoroch zachytiť podarilo, a to že život človeka je prikrátky na to, aby sa čo len na okamih podrobil lži a neprávosti. Ľuba Lesná Názov knihy Byť slušný nestačí vychádza z textu, ktorý Miroslav Kusý napísal v roku 2018 pre Denník N a ktorý je aktuálny najmä teraz, počas prebiehajúcej predvolebnej kampane, keď slovo slušný využívajú všetky strany politického spektra. Podľa Miroslava Kusého však nestačí byť slušný. Je potrebné byť aj angažovaný a starať sa o veci verejné. Angažovaný občan nie je a nesmie byť protikladom slušného človeka. On je jeho nevyhnutným logickým pokračovaním v rozvinutej demokratickej spoločnosti. Tam, kde slušný človek končí, angažovaný občan začína. A Miroslav Kusý bol jeden z tých, ktorí sa starali a angažovali po celý svoj život. Táto kniha je návodom na život, v ktorom sa odvaha a česť zákonite menia časom na hlbokú múdrosť. Martin M. Šimečka Veľmi sa musím brániť nutkaniu dovysvetľovať jeho život inými úsekmi, zážitkami, inými citátmi a fotografiami. Ale to hádam inokedy. Toto je rozhovor 86-ročného Mira Kusého s Ľubou Lesnou na poslednú chvíľu. Jolana Kusá Detstvo sme prežili v šťastnej bubline. Zároveň sme však veľmi vnímali otca ako vzor pracovitosti, zásadovosti, spravodlivosti. Sklamať ho bolo vždy pocitom najväčšieho zlyhania. To nám zostáva dodnes. Alexandra Bražinová a Dagmar Kusá

Dialóg medzi ľuďmi s úplne odlišnými názormi sa často nezaobíde bez obviňovania, zosmiešňovania či vzájomných útokov. Konzervatívci nerozumejú, prečo liberáli premýšľajú tak, ako premýšľajú, a liberáli nechápu konzervatívcov o nič viac o dialóg sa však snaží málokto. Kniha rozhovorov skúseného novinára a autora stoviek rozhovorov, liberála Karola Sudora s matematikom a bývalým politikom, konzervatívcom Vladimírom Palkom je tak ojedinelým počinom. V rozhovore sa dotýkajú všeobecnejších výbušných tém, ktoré slovenskú spoločnosť čím ďalej, tým viac rozdeľujú Istanbulský dohovor, interrupcie, eutanázie či vzťah katolíckej cirkvi k Jozefovi Tisovi. Sudor je mimoriadne dobre pripravený a Palko úprimne a z odstupu odpovedá aj na nepríjemné otázky týkajúce sa vtedajších káuz. Cez osobnejšie rozhovory o živote v socializme, o sviečkovej manifestácii až po pôsobenie vo vrcholovej politike sa snaží Karol Sudor pochopiť zmýšľanie kresťanského konzervatívca, prostredie, v ktorom vyrastal a ktoré ho formovalo, jeho vnútorný svet, dilemy, trápenia a výzvy. To, prečo má niekto z môjho pohľadu zvláštne, nepochopiteľné názory, musí mať predsa svoje dôvody, vraví Karol Sudor. A možno mi trochu pomáhate, aby som pochopil sám seba. Nikdy by som nepovedal, že raz budem takéto veci vykladať práve liberálovi. Ale je to inšpirujúce. Myslím si, že sme sa v našom rozhovore dosť natrápili, aj sme vzájomne zápasili, aj sme si v niečom porozumeli. Vladimír Palko

Už dávno není jen dcerou svého slavného otce. Je tragikomička, zkušená divadelní i filmová herečka, aktivistka a žena s názorem. Říkají o ní, že by měla trochu brzdit, ale ona jakoby se právě teprve rozjížděla. Zuzana Kronerová. Rozhovor Jána Štrassera se Zuzanou Kronerovou není jen povrchním vzpomínáním na její dětství a bohatou kariéru herečky. Ján Štrasser díky své zkušenosti divadelního dramaturga, překladatele a textaře zná důvěrně prostředí, ve kterém se Zuzana více než půlstoletí pohybuje a jejich společný rozhovor přináší nejen obraz života jedné herecké rodiny, ale i obecnější pohled do československého divadelního a filmového světa a společnosti. Kniha je doplněna množstvím fotografií ze soukromého archivu i z archivů divadel a filmových společností. V posledních letech Zuzana Kronerová působí zejména v Čechách jako úspěšná filmová i divadelní herečka, je držitelkou dvou Zlatých lvů a proto kniha vychází i v české jazykové mutaci v překladu Miroslava Zelinského pod názvem Optimistka z přesvědčení. „Nemyslím si, že dosáhnu velikosti svého otce. Byli jsme zvyklí vést v naší kuchyni při čaji nebo nad červeným vínem dlouhé rozhovory a jednou mi řekl: „Zuzko, nemusíš být ani slavná, ani nejlepší, stačí, když budeš takovou štikou v rybníku, co občas rozčeří vody.“ Dodnes si to často připomínám.“ Zuzana Kronerová se narodila v Martině a pochází ze slavného hereckého rodu. Jejím otcem byl významný herec Jozef Kroner a matkou herečka Terézia Hurbanová-Kronerová. Hrála v Divadle pro děti a mládež v Trnavě, v bratislavském divadle Nová scéna, Radošinském naivním divadle, ve Slovenském národním divadle a později v legendárním Divadle Astorka. Hrála v mnoha slovenských filmech a od devadesátých let pravidelně natáčí v Čechách, kde dvakrát získala prestižní filmové ocenění Český lev. Věnuje se i zpěvu, působila jako pedagožka na VŠMU v Bratislavě a angažuje se v občanských iniciativách.

Autorská reportážna kniha o svete na oboch stranách frontovej línie Donbasu. "Pravda býva často menej uveriteľná než fikcia, pretože vymyslený príbeh sa musí riadiť pravidlom pravdepodobnosti, kým ten pravdivý nie. Táto poučka amerického spisovateľa Marka Twaina platí do bodky pre knihu pôvodných reportáží, ktorej autorom je Tomáš Forró. Je plná neuveriteľných, ale pravdivých príbehov, ktoré prežili - a naďalej prežívajú - ľudia v ukrajinskom Donbase, spustošenom vojnou. Tomáš Forró dokázal to, čo sa žiadnemu inému novinárovi nepodarilo: získal si dôveru ľudí z oboch bojujúcich strán, ktorí ho vzali k sebe, do zákopov aj do bytov, kde s nimi prežíval bombardovanie a kde mu rozprávali svoje osudy. Na počiatku bol autorov zámer pokúsiť sa porozumieť záhade, ako vzniká vojna, pochopiť korene zla. Túto záhadu sa mu podarilo rozlúštiť, ale podarilo sa mu ešte oveľa viac: napísať strhujúci ľudský príbeh, ktorý je natoľko nepravdepodobný, že môže byť len pravdivý." (Martin M. Šimečka)