Nové mesto strana 5 z 5

Po Ježišovom odsúdení na smrť sa kríž stal jedným zo základných znakov kresťanstva. Ťažké je predstaviť si kresťanstvo bez kríža, pretože jedno z tajomstiev Kristovho života je poznačené práve touto skúsenosťou. Ak by Kristus nebol ukrižovaný, kresťanstvo by určite nadobudlo úplne odlišný charakter. Autor rozvíja myšlienku o ústrednom postavení kríža vo viere v Ježiša Krista. Myšlienkovú trasu začína opisom popravy s malými historickými poznámkami, v krátkosti sa zastaví pri niektorých teologických úvahách o kríži, inšpirovaných samotným Ježišom a autormi Nového zákona. Napokon sa dostane k vymedzeniu významov kríža ako podnetov na uvažovanie pre dnešných mužov a ženy, pričom berie do úvahy štyri objasňujúce významy: vykúpenie, zadosťučinenie, obetu a zásluhu. Táto trasa je síce krátka, ale bohatá na podnety pre duchovný život.

Ježiš, ktorý sa cíti na kríži opustený nielen ľuďmi, ale aj svojím nebeským Otcom, je priepastným tajomstvom, čo naznačuje rozprávanie Markovho a Matúšovho evanjelia. Ide o takú neslýchanú skutočnosť, že kresťanstvo po stáročia radšej upriamovalo pozornosť na iné aspekty Ježišovho utrpenia. A predsa na konci druhého tisícročia Chiara Lubichová jedného dňa cítila, že si má položiť túto otázku: „Čakal som dvadsať storočí, aby som sa ti dal poznať. Ak ma ty nemiluješ, kto ma bude milovať?“ Už od začiatku svojho duchovného dobrodružstva Lubichová totiž Ukrižovaného prosila: „Daj mi vstúpiť do svojho najväčšieho utrpenia.“ A práve v Ježišovom výkriku na kríži postupne objavila väčšiu lásku, kľúč k jednote, tvár Boha, čo sa najviac prihovára ľudstvu dneška. Cez stránky, čiastočne ešte nepublikované, pri ktorých sa vychádzalo z poznámok, listov, príhovorov, denníkov, nás tento zväzok pozýva k tomu, aby sme nanovo prežili objav Boha, ktorý sa z lásky neváhal stať otázkou všetkých otázok: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

Chiara Badanová (29. 10. 1971 – 7. 10. 1990). Dievča plné života, nabité elánom a túžbou po veľkom ideáli. Obľúbená u priateľov i v rodine, rada športovala a venovala sa aktivitám v sociálnej sfére i v cirkvi. Smrteľná choroba otáča kormidlo jej života a odhaľuje nový, ešte krajší plán, plný bolesti i svetla, ktorý má Boh s ňou. Chiara Luce (Svetlo) – životná púť naplnená v osemnástich rokoch, ktorá pokračuje a je stále aktuálna. Je veta „Ak to chceš ty, Ježišu, chcem to aj ja“ už obletela celý svet rovnako aj jej veta krátko pred smrťou, ktorú povedala svoje mamke „Mama, buď šťastná, pretože ja som šťastná.“ 2. vydanie úspešnej knihy o mladej dievčine, ktorú pápež Benedikt XVI. v prítomnosti jej rodičov, vyhlásil v roku 2010 za blahoslavenú.

Chiara Badanová (29. 10. 1971 – 7. 10. 1990). Dievča plné života, nabité elánom a túžbou po veľkom ideáli. Obľúbená u priateľov i v rodine, rada športovala a venovala sa aktivitám v sociálnej sfére i v cirkvi. Smrteľná choroba otáča kormidlo jej života a odhaľuje nový, ešte krajší plán, plný bolesti i svetla, ktorý má Boh s ňou. Chiara Luce (Svetlo) – životná púť naplnená v osemnástich rokoch, ktorá pokračuje a je stále aktuálna. Je veta „Ak to chceš ty, Ježišu, chcem to aj ja“ už obletela celý svet rovnako aj jej veta krátko pred smrťou, ktorú povedala svoje mamke „Mama, buď šťastná, pretože ja som šťastná.“ 2. vydanie úspešnej knihy o mladej dievčine, ktorú pápež Benedikt XVI. v prítomnosti jej rodičov, vyhlásil v roku 2010 za blahoslavenú.

Ján Frátrik sa narodil 9- októbra 1916 v Žiline. Učil na základných, stredných a odborných školách. Žije na dôchodku v rodnom meste. Vydal básnické zbierky: Vám, rodní moji (1941), Pramienky (triptych, 1968), V domovine zvonov (triptych, 1969), Kamenný vzdych (1969), Zem zvoní (výber z veršov, 1972), So zdvihnutou básňou (1976), Monológy na úvetrí (1980), Sneží na lásku (1981), Vzácna po dúhe (1984), Diaľky v nás (1986), Dobrý deň, Žilina (básnická skladba, 1986), Svedectvo slova (výber z veršov, 1986), Večné dialógy (výber z veršov, aj nepublikovaných, 1996). Okrem poézie vydal eseje Moderné postupy pri rozbore verša (1969), K rozboru literárneho diela (1976), Slovenská katolícka moderna v premenách času (1994) a umeleckú reportáž Krajšie mesto Žilina (1984). Ján Frátrik sa venoval aj prekladu. Vydal básnickú skladbu Paula Valéryho Námorný cintorín (1970). Väčšinu prekladov z francúzskej poézie má v rukopise. Poému Kríž a sedem slov napísal v rokoch 1954 - 1960.

Ján Frátrik sa narodil 9- októbra 1916 v Žiline. Učil na základných, stredných a odborných školách. Žije na dôchodku v rodnom meste. Vydal básnické zbierky: Vám, rodní moji (1941), Pramienky (triptych, 1968), V domovine zvonov (triptych, 1969), Kamenný vzdych (1969), Zem zvoní (výber z veršov, 1972), So zdvihnutou básňou (1976), Monológy na úvetrí (1980), Sneží na lásku (1981), Vzácna po dúhe (1984), Diaľky v nás (1986), Dobrý deň, Žilina (básnická skladba, 1986), Svedectvo slova (výber z veršov, 1986), Večné dialógy (výber z veršov, aj nepublikovaných, 1996). Okrem poézie vydal eseje Moderné postupy pri rozbore verša (1969), K rozboru literárneho diela (1976), Slovenská katolícka moderna v premenách času (1994) a umeleckú reportáž Krajšie mesto Žilina (1984). Ján Frátrik sa venoval aj prekladu. Vydal básnickú skladbu Paula Valéryho Námorný cintorín (1970). Väčšinu prekladov z francúzskej poézie má v rukopise. Poému Kríž a sedem slov napísal v rokoch 1954 - 1960.