Nové mesto

Ako fungujú firmy, ktoré si dávanie zvolili za základný princíp svojej činnosti? Anouk Grevinová sa s nadšením pustila do výskumu tohto zatiaľ okrajového fenoménu, ktorý spochybňuje naše doterajšie predstavy a ponúka konkrétnu podobu „zľudšteného kapitalizmu“. „Táto publikácia vás môže inšpirovať a zrazu budete vidieť možnosti, ktoré sa vám nemuseli predtým zdať dosiahnuteľné. Pootvorí vám dvere do sveta ľudí, ktorí chceli urobiť niečo viac pre spoločnosť a nemali potrebu za to chcieť aj niečo naspäť.“ Martina Baumann, novinárka Anouk Grevinová pôsobí ako pedagogička a výskumníčka v oblasti manažmentu na Univerzite v Nantes, kde vedie výskumnú katedru Le don au travail (Dar v práci).

V tejto knihe sa čitateľovi prihovára sama Chiara Luce Badanová, dievča, ktoré dosiahnutím plnoletosti dalo svojmu životu najhlbší zmysel – otvorilo sa večnosti. Cez krátke úryvky z toho, čo napísala či povedala, môžeme spoznať krásu jej duše. Chiarin krátky život sa vyznačoval veľkou láskou a odhodlanosťou, s ktorou dokázala čeliť aj utrpeniu a smrti. Bola dcéra, priateľka, žiačka, ktorá mala svoje sny a tiež trápenia ako aj mnohí dnešní mladí. Rozhodla sa však pre pravé šťastie a život v plnosti. Prijmi aj ty Chiarino pozvanie a nasmeruj svoje bytie na Svetlo, pretože: „Máš len jeden život.“ Chiara Badanová. Dievča plné života, nabité elánom a túžbou po veľkom ideáli. Obľúbená u priateľov i v rodine, rada športovala a venovala sa aktivitám v sociálnej sfére i v Cirkvi. Smrteľná choroba otáča kormidlo jej života a odhaľuje nový, ešte krajší plán, plný bolesti i svetla, ktorý má Boh s ňou. Nadácia Chiary Badanovej má za cieľ chrániť a uchovávať pamiatku blahoslavenej Chiary Badanovej, s osobitným zreteľom na spiritualitu (Hnutia fokoláre), ktorej bola žiarivým znamením.

9. augusta 1945 americký bombardér B-29 zhodil atómovú bombu na japonské mesto Nagasaki. Výbuch v okamihu zabil desaťtisíce ľudí a tisíce ďalších zranil alebo otrávil. Medzi preživšími bol aj Takaši Nagai, priekopník v oblasti rádiologického výskumu a konvertita na katolícku vieru. Nagai žil v troskách zničeného mesta a trpel leukémiou, ktorú spôsobilo nadmerné ožiarenie. Zvyšok svojho života venoval fyzickému a duchovnému uzdravovaniu svojho vojnou vyčerpaného národa. Pieseň pre Nagasaki rozpráva dojímavý príbeh tohto mimoriadneho človeka. Odhaľuje inšpiratívny príbeh Nagaiovej pozoruhodnej duchovnej cesty od polyteistického národného náboženstva cez ateizmus až po katolicizmus. Po katastrofe, ktorá pripravila o život obrovské množstvo ľudí vrátane Nagaiovej milovanej manželky Midori, sa tento lekár vrhol do služby obetiam tragédie, nedbajúc na smrteľné žiarenie, ktorého následkom podľahol vo veku nedožitých štyridsiatich troch rokov.

Máme důvod důvěřovat v bezmezné Boží milosrdenství? O hlavici sloupu z katedrály ve francouzském Vézelay řekl papež František: „Je hluboce dojemná. Na Jidášovi dává pochopit, co je to milosrdenství.“ Je na ni zobrazen Ježíš jako Dobrý pastýř, který nese na svých ramenou „zrádce“ Jidáše. Jezuita Christoph Wrembek zve na základě tohoto výjevu čtenáře na cestu do samého srdce evangelní radostné zvěsti. Jeho hluboce duchovní kniha je plná překvapujících objevů. Jidášův případ je prubířským kamenem, na němž se ukazuje, že Bůh se nikdy nevzdává žádného člověka. Svou mezinárodně oceňovanou knihou Judas, der Freund vyvolal Wrembek širokou debatu na téma Božího milosrdenství. Ve svém dalším spise (K)eine Chance für Judas reagoval na otázky a podněty čtenářů. Předkládáme obě publikace v jednom svazku, který nabízí ujasnění i nové impulzy k úvaze o tom, zda Bůh nakonec zachrání všechny lidi. Palčivé otázky, nad nimiž se kniha zamýšlí: Co zbývá z lítosti a pokání, mají-li být všichni spaseni? – Jak je tomu s lidskou svobodou a Boží všemohoucností? – Je zatracení článkem víry? – „Peklo“ v Bibli? – Přijdou do nebe všichni darebáci? – Je Jidáš „synem zatracení“? – Kdo je pastýř z Vézelay, když ne Ježíš?

Lupio, podľa ktorého je pomenovaná táto komiksová séria, je sirota. Putuje ako muzikant a básnik po Taliansku 13. storočia, kde stretne Františka z Assisi práve vo chvíli, keď sa rozpráva s obávaným vlkom, ohrozujúcim dedinčanov. František zverí chlapca tejto šelme, ale ešte predtým jej premení srdce, aby bolo láskavé. Tak sa zrodí priateľstvo medzi Lupiom a bratom Vlkom. Aj chlapcovo meno odkazuje na latinské slovo „lupus“, teda „vlk“. Dobrodružstvá, ktoré Lupio s bratom Vlkom zažijú, dokazujú, ako mladý trubadúr rastie vo viere, radosti a láske.

Dnes je situácia pre Cirkev veľmi náročná. Ide o jednu z mnohých kríz, ktorými kresťanstvo v dejinách prešlo, alebo o definitívny úpadok? Je to otázka, ktorá znepokojuje aj tých, čo sa na kresťanstvo pozerajú zvonka. No kríza nemusí nevyhnutne znamenať koniec. Môže byť príležitosťou otvoriť sa budúcnosti, s vedomím, že veľkým rizikom je uspokojiť sa len s prežívaním a ľutovať „lepšiu minulosť“. Riešením je žiť krízu. Cirkev je dnes povolaná do zápasu – tentoraz nie proti vonkajším nepriateľom, ale proti ľahostajnosti a znevažovaniu. „V noci z 15. na 16. apríla 2019 zachvátil oheň katedrálu Notre-Dame v Paríži.“ Tento požiar – ktorým sa kniha začína – spustošil jedno z historických centier európskeho kresťanstva a zároveň symbolicky predstavoval krízovú situáciu, v ktorej sa Cirkev nachádza už mnoho rokov. V západnej Európe i inde vo svete sme boli svedkami neustáleho úbytku náboženskej praxe, poklesu počtu povolaní a menšej prítomnosti katolíkov vo verejnom živote. Situáciu prázdna, ktorá – ako tvrdí Riccardi – sa týka všetkých, táto kniha dokumentuje nielen číslami a udalosťami, ale aj vyjadreniami hlavných aktérov vnútrocirkevnej diskusie – od pápežov a biskupov, cez teológov až po animátorov hlavných náboženských hnutí. Od významného cirkevného a náboženského historika, ktorý je zároveň známou osobnosťou talianskeho verejného života, prichádza pôsobivá reflexia krízy kresťanského sveta a analýza diskusie i rozličných návrhov, ako z nej vyjsť.

Súrodenci Ela, Luki a Tomi sa konečne dočkali vytúženého šteniatka. S Goldy zažijú veľa napínavých dobrodružstiev. Psia šibalka a veľká cestovateľka si nedá ujsť nijakú zábavu a vie aj poriadne prekvapiť. V rodine sa postará o rozruch, keď sa na pár dní zatúla, privedie na svet rozkošné šteniatka alebo sa vyznamená ako záchranárka. Deti s oddanou Goldy zakúsia veselé aj smutné chvíle, najmä keď jej srdiečko odmietne fungovať, ako by malo. Príbehy s Goldy potešia malých i veľkých, všetkých, čo vedia, že život so štvornohým spoločníkom stojí zato.

Táto publikácia si kladie za cieľ ponúknuť odpovede na tému formovanie emocionality, a to najprv z pohľadu medicínskeho výskumu, a následne z teologického pohľadu autora. V posledných desaťročiach sa čoraz naliehavejšie ukazuje potreba ponúknuť solídnu formáciu citového života, ktorá napomáha zdravému a harmonickému rozvoju osoby – na telesnej, psychologickej aj duchovnej úrovni. Kniha je určená všetkým, ktorí formujú druhých (v širokom zmysle slova), a snaží sa im sprístupniť niektoré poznatky modernej psychológie, ktoré im môžu pomôcť v tejto kľúčovej úlohe. Rieši témy ako osobnosť a jej rôzne prejavy, formácia charakteru, zrelosť, špecifiká jednotlivých vývinových štádií, sexualita, celibát, duševné ochorenia – v kombinácii vedeckej presnosti a praktického uplatnenia. Pre autora formovanie emocionality zahŕňa zapojenie rozumu a vôle, aby sa osoba naučila rozlišovať, čo je dobré, túžila po tom a hľadala vhodné prostriedky, ako to dosiahnuť.

Kniha Počúvajme, čo Duch hovorí cirkvám. Malý sprievodca synodalitou vznikla ako odpoveď na potrebu priblížiť tému synodality každému členovi Cirkvi – nie ako abstraktný pojem, ale ako praktickú duchovnú cestu. Publikácia je výsledkom spolupráce slovenských a českých autorov. Ich cieľom bolo vytvoriť text, ktorý je prístupný širokej verejnosti, no zároveň pevne zakotvený v teologickej reflexii a učení Cirkvi. Text je usporiadaný formou otázok a odpovedí, vďaka čomu sa čitateľ ľahko zorientuje a nájde odpovede na aktuálne otázky týkajúce sa synodálneho procesu. Kniha vysvetľuje základné pojmy, objasňuje vývoj inštitúcie Synody biskupov, zakotvuje synodalitu v Tradícii Cirkvi a zároveň predstavuje konkrétne nástroje – metódu rozhovoru v Duchu a komunitné rozlišovanie. Predslov napísal kardinál Mario Grech, generálny sekretár Synody biskupov, a svojím odborným pohľadom prispel aj prof. Piero Coda, generálny sekretár Medzinárodnej teologickej komisie. Táto kniha je vhodná pre kňazov, laikov, členov pastoračných rád, ale aj pre každého veriaceho, ktorý túži žiť svoju vieru v duchu spoločného kráčania. Je to viac než kniha – je to výzva a pozvanie kráčať spolu ako Boží ľud.

Stále s hlavou v oblakoch, snívajúci o veľkých cestách a plavbách na plachetniciach, milovník poézie a rytierstva – taký bol malý Jacques, keď vyrastal na úsvite 20. storočia. Život tohto temperamentného a umelecky založeného žiaka z jezuitského kolégia navždy poznačia dve stretnutia: najskôr jeho osobné stretnutie s Ježišom, ktoré mu ukáže duchovný smer, a následne stretnutie s Robertom Badenom-Powellom, zakladateľom skautingu v Anglicku. Jacques Sevin sa stane zakladajúcou osobnosťou katolíckeho skautingu vo Francúzsku. Neskôr sa podieľa na založení Kongregácie sestier Svätého kríža z Jeruzalema. Tento „apoštol nového typu“ však bude musieť za svoju víziu budúcnosti tvrdo bojovať…

Carlo Acutis bol napohľad obyčajný chlapec z talianskeho Milána. Mal množstvo záľub – okrem športu či lásky k prírode vynikal najmä v tom, ako sa vyznal vo svete počítačov a internetu. A ako ich vedel šikovne využívať na dobré veci. Carlo mal rád ľudí. V jeho očiach bol dôležitý každý: pani, ktorá potrebovala peniaze pre svoju zranenú mamu, kamarát, ktorého ostatní odsunuli nabok, alebo chudobný človek bez jedla a prístrešku. Za 15 rokov svojho života zanechal tento chlapec stopy láskavosti v mnohých srdciach. Ako sa mu to len podarilo? Určite, je tu aj isté tajomstvo pomoci „zhora“, bez ktorej by to nešlo. Tým druhým tajomstvom bolo, že Carlo spoznal, že zmysel svojho života nájde jedine vtedy, keď sa ním stane Boh. Pochopil, že nič nie je dôležitejšie, ako zamerať sa na nebo, na večnosť. A zo všetkých síl sa o to každý deň usiloval. Tento chlapec však nie je žiadnym „svätuškárom“. Priprav sa, že Carlova radosť je nákazlivá a že ti možno nebude stačiť jedna kapitola z knižky na večer. Kniha, ktorú držíš v rukách, ti pomôže zistiť, ako nasmerovať svoj život na to, čo je skutočne dôležité. Carlovi sa podarilo prísť víťazne do cieľa za rekordne krátky čas. Vďaka tomu ho môžeme od 27. apríla 2025 oslavovať ako svätého.

Prvá publikácia o Charlesovi de Foucauldovi v slovenčine. Spomedzi mnohých textov o Charlesovi de Foucauldovi je táto kniha pozoruhodná tým, že ju napísala Malá sestra Ježišova so zámerom predstaviť tohto univerzálneho brata na základe jeho listov a duchovných poznámok. Autorka poukazuje na evanjeliový radikalizmus Charlesa de Foucaulda v jednotlivých etapách jeho života (1858 – 1916). Tieto stránky, ktoré majú charakter rozprávania i duchovnej hĺbky, jasne ukazujú, ako tento nasledovník Krista môže svojím vášnivým dobrodružstvom pomáhať mnohým ľuďom objavovať evanjelium. Charlesa de Foucaulda svätorečil pápež František 15. mája 2022. Kniha je obohatená o fotografie a mapy.

A čo sme my? Sme prach túžiaci po dosiahnutí neba. Naše sily sú chabé, no mocné je tajomstvo milosti, ktorá je prítomná v živote kresťanov. Sme verní tejto zemi, ktorú Ježiš miloval v každom okamihu svojho života. Ale vieme a chceme dúfať v premenu sveta, v jeho definitívne naplnenie, kde nebude viac sĺz, zloby ani utrpenia. Témou Jubilejného roka 2025 je nádej, čnosť, na ktorú sa často zabúda, hoci je ústredným prvkom v živote veriaceho človeka. Pápež František svojimi gestami a slovami nezlomne svedčí o nádeji. Chápe ju ako duchovné konanie človeka, ktorý nekapituluje pred nocou zla vo svete a nevystačí si s chabými slovami útechy. Naopak, ten, kto žije nádejou, hovorí Svätý Otec, spolupracuje s Bohom na tom, aby „všetko bolo nové“. Aj o tom je útla zbierka pápežových meditácií o tejto pokornej čnosti, ktorú držíte v rukách.

Putovať znamená cítiť povolanie a podnet kráčať spoločne a prosiť Pána o milosť premeniť dávne i terajšie nevraživosti a nedôveru na nové príležitosti pre jednotu spoločenstva. Znamená to odpútať sa od vlastných istôt a pohodlia v záujme hľadania novej zeme, ktorú nám Pán chce dať. (...) Znamená to veriť v Pána, ktorý prichádza medzi nás a podporuje a povzbudzuje solidaritu, bratstvo, túžbu po dobre, pravde a spravodlivosti. Pápež František vždy považoval vieru za skúsenosť, ktorá človeka uvádza do pohybu. Veriaci človek sa nikdy nezastaví, je pútnikom absolútna, ktorý sa snaží prehlbovať dôvody svojej viery. V tejto knihe úvah, zozbieraných počas pontifikátu Svätého Otca, sa jednoducho a zároveň jasne ukazuje hodnota človeka na ceste osobnej skúsenosti s vierou.

Český překlad této knihy, který se nám dostává do ruky nyní v tištěné podobě, spatřil poprvé světlo světa téměř před padesátí roky jako samizdat, tedy text vydaný po domácku v podobě strojopisu. Byl pravděpodobně určen pro nějaký neveřejný kroužek teologického vzdělávání, jakých existovala tehdy celá řada. Od té doby se mnohé změnilo, v církvi i ve společnosti, ale otázka víry v Boha a jejího „uchopení“ je pro dnešního člověka stále aktuálnější. Autor nám představuje cestu víry jako událost přibližujícího se Božího království, která vede „oklikou“ přes Ježíšův kříž, skrze jeho zmrtvýchvstání, k autentickému setkání Boha s člověkem a mezi lidmi navzájem. Chce nás naučit propojení mezi Písmem, dogmatem a spiritualitou, mezi nevyhnutelným požadavkem závazného svědectví víry a osobní snahou víru uskutečňovat.

V hlbokých rozhovoroch s desiatimi osobnosťami Slovenska sa rozprávame o udalostiach, ktoré ich vytvarovali nanovo. Ako sa stali tým, kým sú dnes? Akým spôsobom sa vysporiadali s utrpením, ktoré stretáva každého z nás? V spoločnom dialógu sa vraciame do okamihov, ktoré ich donútili zastaviť sa a opätovne premyslieť svoj život. Je to kniha otázok, ktoré sa bežne nedávajú a odpovedí, ktoré by možno nečakali ani respondenti sami – aj keď si ich z času na čas potrebujeme klásť všetci. Čo to vlastne znamená byť človekom? Kam smerujeme a čo nás pri tom vedie?