Nové mesto strana 4 z 5

Mária je srdcom duchovného dobrodružstva Chiary Lubichovej. Prináša nám ju vždy z nového uhla pohľadu ako vzor pre každého. Myslenie Chiary Lubichovej spojené s Ježišovou Matkou prijíma nielen Katolícka cirkev, ale aj ostatné cirkvi, pretože je zakorenené v evanjeliu. Členovia iných náboženstiev vidia v živote Márie, ako ženy v domácnosti a sídla múdrosti, spoločné črty s ich duchovnou cestou. V súčasnosti, keď sa v Cirkvi objavil „mariánsky profi l“, skúsenosť Chiary Lubichovej ponúka ďalšie bohaté podnety na zamyslenie a prináša aj aktuálne témy, ako je napríklad úloha ženy. Mária, bolestná Matka pod krížom, sa nám však ukazuje predovšetkým ako „Matka jednoty“, ktorá svojím príkladom učí ľudí, ako žiť, aby sme mohli na osobnej aj spoločenskej úrovni spolupracovať na obnove sveta. Kniha je zbierkou zamyslení vychádzajúcich z poznámok, listov, príhovorov a denníkov zakladateľky Hnutia fokoláre z celého jej života, pričom niektoré z nich sú publikované prvý raz. Chiara Lubichová (1920 – 2008), veľká charizmatická postava našich čias, známa svojím neúnavným pôsobením v prospech jednoty a pokoja. Duch Hnutia fokoláre, ktoré založila, sa rozšíril do celého sveta, aj medzi členov kresťanských cirkví, veriacich z iných náboženstiev a ľudí iného presvedčenia. Jej dielo obsahuje 58 publikovaných titulov s viac ako 220 vydaniami a prekladmi do viac ako dvadsiatich jazykov.

Náš život je plný dynamiky až zhonu. Ak sa tomu tlaku nebránime, ľahko nás stres z našich každodenné úloh pripraví o radosť zo života a zmysel toho, čomu žijeme, sa kamsi stráca... Dobre, že sú tu mnohé médiá, ktoré nás chcú a dokážu oslovovať. Jedným z nich je Rádio Regina v RTVS a jeho pravidelná päťminútová relácia Z duše.Autorka knihy Toľko dôvodov na vďačnosť, Terézia Lenczová, niekoľko rokov spolupracovala s touto reláciou a dnes nám ponúka výber zo svojich zamyslení. Usporiadala ich do 4 myšlienkových okruhov a - podľa jednotiacej zlatej nite - dala knihe motív vďačnosti za radosť zo života naplno. Je to svedectvo matky, manželky, odborníčky a občianky angažovanej v spoločnosti a v Cirkvi. Preto prvým okruhom je rodina, druhým nie je nám jedno, ako žijeme v našej spoločnosti, tretím duchovné bohatstvo v kolobehu roka, štvrtým čo nám/mi/ pomáha žiť naplno.

Darčeková publikácia z edície 365 myšlienok, tentoraz o bolesti od významných svetových osobností histórie i súčasnosti ako Sofokles, Albert Einstein, Matka Terézia, Ján XXIII. a ďalších, ktoré zozbieral Wilhelm Mühs .Vďačný darček pre akúkoľvek príležitosť.

Láska je dobrodružstvo, cesta. Na týchto stranách, ktoré sú ovocím dlhodobej skúsenosti s mnohými pármi v ťažkostiach, autor prirovnáva vzťah páru k motoru, ktorý na to, aby lepšie fungoval, potrebuje byť namazaný a kontrolovaný. Avšak neraz aj najlepšia prevodovka sa môže zablokovať. Aké kontrolky sa rozsvietia, aby oznámili poruchu motora páru? Ako rozpoznať a zmeniť správanie, ktoré nám bráni plne prijať druhého? Zdá sa, že uvedené skúsenosti vravia, že napriek bolestivým okamihom každý pár sa v ťažkostiach môže opäť zrodiť a že „navždy“ je preň možnou skutočnosťou.

Muž spoza hraníc je príbehom muža a jeho posolstva o bratstve. Podarilo sa mu preniknúť za prísne stráženú hranicu, ktorá oddeľovala ľudí žijúcich v krajinách za železnou oponou počas rokov studenej vojny.Je to tiež príbeh o bolesti a prenasledovaní kresťanov v mnohých krajinách východnej Európy, živote podzemnej Cirkvi, ale aj o Hnutí fokoláre a jeho spiritualite, ktorú mu daroval Boh aj pre ateistický svet. Mons. Pavol Hnilica musí tajne opustiť´ krajinu a v Taliansku sa stretáva s Hnutím fokoláre a jeho zakladateľkou Chiarou Lubichovou, ktorej rozpráva o živote Cirkvi za železnou oponou.Fokolarín Guido Mirti, prezývaný Cengia, ako obchodník opakovane prichádza do bývalého Československa a nadväzuje styky s predstaviteľmi miestnej podzemnej Cirkvi, ktorým prináša dôležité správy z Vatikánu a od predstavených Spoločnosti Ježišovej (jezuitov). V roku 1966 je Quido Mirti zatknutý, väznený v Prahe, následne vypočúvaný, odsúdený a vyhostený z krajiny.

Ježiš, ktorý sa cíti na kríži opustený nielen ľuďmi, ale aj svojím nebeským Otcom, je priepastným tajomstvom, čo naznačuje rozprávanie Markovho a Matúšovho evanjelia. Ide o takú neslýchanú skutočnosť, že kresťanstvo po stáročia radšej upriamovalo pozornosť na iné aspekty Ježišovho utrpenia. A predsa na konci druhého tisícročia Chiara Lubichová jedného dňa cítila, že si má položiť túto otázku: „Čakal som dvadsať storočí, aby som sa ti dal poznať. Ak ma ty nemiluješ, kto ma bude milovať?“ Už od začiatku svojho duchovného dobrodružstva Lubichová totiž Ukrižovaného prosila: „Daj mi vstúpiť do svojho najväčšieho utrpenia.“ A práve v Ježišovom výkriku na kríži postupne objavila väčšiu lásku, kľúč k jednote, tvár Boha, čo sa najviac prihovára ľudstvu dneška. Cez stránky, čiastočne ešte nepublikované, pri ktorých sa vychádzalo z poznámok, listov, príhovorov, denníkov, nás tento zväzok pozýva k tomu, aby sme nanovo prežili objav Boha, ktorý sa z lásky neváhal stať otázkou všetkých otázok: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

Priblížiť sexualitu a Eucharistiu by sa v prvej chvíli mohlo javiť ako nedostatok rešpektu, alebo aspoň zveličenie, zatiaľ čo však môže ukrývať nielen tajomstvo Božej lásky, ale aj tajomstvo lásky, ktorú Boh ukryl v našom tele, ktoré stvoril, aby ho predurčil k zmŕtvychvstaniu. Boh sa už od stvorenia sveta „chcel dať poznať“ prostredníctvom muža-ženy: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1, 27) Znamená to, že táto ľudskosť nás môže voviesť do Božieho tajomstva, predpokladá však, že keď ju kontemplujeme, stále hlbšie chápeme ľudské súradnice: pôvod, význam, predurčenie muža-ženy. (...) To, čo píše Raimondo Scotto, je vzácny nástroj, aby si ľudia znovu osvojili duchovnú krásu sexuality, aby ju žili intenzívnejšie a zároveň ju vnímali ako Božiu lásku vo všetkých jej výrazoch až po tú najvyššiu, ktorú máme na zemi, a tou je Eucharistia. Ona nielen že ľudskej bytosti nikdy nič neodníma, ale privádza ju k plnosti a dáva jej pritom nazerať na jej konečné predurčenie. (z úvodu Dona Renza Bonettiho) Eucharistia, nevysloviteľné tajomstvo lásky, je výzvou našej viere a našej túžbe po nesmrteľnosti. Je aj výzvou našej telesnosti, povolanej prijať to božské a dať sa pretvoriť. No predovšetkým Eucharistia predstavuje výzvu nášmu spôsobu, ako milovať, a pripomína nám, že pravou mierou lásky je úplný dar seba samého. Svetlo tejto sviatosti preniká aj sexualitu vo všetkých jej aspektoch, každému mužovi a žene môže pomôcť objaviť vlastné konečné predurčenie stvorenia na „Boží obraz a podobu“. Raimondo Scotto je lekár a odborník na sexualitu. So svojou manželkou Máriou sprevádzajú mnohých manželov a pomáhajú im na ich spoločnej ceste. Počas týchto rokov sa venovali téme sexuality, prednášali na národných a medzinárodných kongresoch, čím nadobudli bohatú skúsenosť v kontakte s mnohými sexuálnymi problémami v rozličných krajinách po celom svete, ako aj prostredníctvom osobných rozhovorov a listov od mnohých mladých a snúbencov. Raimondo Scotto je autorom mnohých článkov v časopisoch La Famiglia a Citta Nuova.

Knižka, hoci malá rozsahom, prináša bohatstvo myšlienok, ktoré sa môžu stať sprievodcom na našej ceste životom. Milosrdenstvo. Práve týmto slovom začal pápež František svoj príhovor, keď sa objavil v okne na Námestí sv. Petra pri prvej nedeľňajšej modlitbe Anjel Pána. Slovo, ktoré „mení všetko... mení svet. Trocha milosrdenstva urobí svet menej chladným a viac spravodlivým“. Milosrdenstvo ukazuje lásku Boha, nášho Otca, ktorý nás nesmierne miluje. Jeho láska sa prejavuje až do tej miery, že zomiera za tých, ktorých miluje. Cez najkrajšie myšlienky cirkevných otcov, svätých, blahoslavených a pápežov o milosrdenstve kniha svedčí o istote vtlačenej v srdciach kresťanov: Boh ma vždy miluje, teda nesmierne. Je mi nablízku, odpúšťa mi, dáva mi šancu začať odznova, a to v nás vyvoláva vďačnosť a nádej. Keď zakúsim túto milosrdnú lásku, aj ja môžem stať milosrdným.

Čo je modlitba? Ako sa môžem ja, obyčajný človek, modliť? O čo môžem Boha prosiť? Čo môžem od neho dostať? Chce Boh naozaj, aby sme sa modlili? Krátka esej talianskeho filozofa a teológa Pasquale Foresiho nás zavedie priamo do srdca modlitby a odhalí, čo v skutočnosti znamená modliť sa. Nové knižné spracovanie so zaujímavými fotografiami dávajú vyniknúť sile myšlienok autora a robia z čítania autentický duchovný zážitok.

Pútavo napísaná kniha prináša skutočné príbehy. Niektoré z nich sa síce nekončia šťastne, ale otvárajú nové obzory... „Keď sa pozerám vôkol seba, v mnohých ľuďoch... odhaľujem a tuším tie... rany, ktoré už možno nik nepozná, nad ktorými sa nikto neskláňa.... Na týchto stránkach som sa usilovala v takomto duchu pozerať na niektorých ľudí, opísať a priblížiť ich... Aby som ich pochopila, snažila som sa stotožniť s ich bolesťami... Preto som všetky príbehy písala v prvej osobe, akoby som ich v skutočnosti sama prežila.“ Bolestné vyznanie autorky vovádza do spletitosti životov ľudí, ktorí sa ocitajú v úzkosti fyzickej alebo morálnej bolesti, v samote, beznádeji. Tieto podoby bolesti predstavuje galéria trinástich postáv, ktoré zovšeobecnene vnímame ako ľudstvo. Všetky postavy v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii však ponú-kajú nový rozmer – nádej.

Publikácia Myšlienky Jána XXIII. je útle dielo veľkého obsahu a nadhľadu. Miniatúra slov je často humorne ladená a príjemná. Oblažuje myseľ, vlieva nádej a nabáda konať. Sto myšlienok nás zoznámi s osobou pápeža a s celým jeho životom. Stručné a dobre mierené vyjadrenia sú plodom mimoriadne hlbokého spojenia s Bohom. Okrem oficiálnych slov z príhovorov a encyklík mnohé ďalšie čerpajú z každodenného vnútorného života Angela Roncalliho, tak ako ich zveril svojmu denníku Il Giornale dell’anima (Denník duše), ktorý vznikal z väčšej časti ešte pred jeho nástupom na Petrov stolec. Spôsob myslenia Jána XXIII. môže byť vzorom pre našu unavenú a uvravenú dobu, môže byť pozvaním, ako vnímať veci jasnejšie a s väčším pokojom. Sú tu slová plné útechy a tvorivosti tak pre prítomnosť, ako aj pre budúcnosť. Istotne sa môžu stať dobrým darčekom pre každého, kto je nám drahý a blízky

Obsahom útla knižočka talianskeho spisovateľa Igina Giordaniho nám približuje modlitbu ruženca možno tak, ako sme o nej nezvykli rozjímať. Ide o jeho, mohli by sme povedať, mystickú skúsenosť...

Už približne desaťtisíc rokov človek zaznamenáva svoje dejiny. Od dávnej minulosti sa ľudský um pokúša vynájsť najrozličnejšie nástroje a zariadenia, ktorými by sa mohol „zmocniť“ času a merať ho. Obľúbená darčeková publikácia pre potešenie i inšpiráciu z edície 365 myšlienok.