Petit Press strana 3 z 41

Dejová línia prózy udržiava čitateľa v neustálom napätí a neistote. Veď akoby ste sa cítili, keby vás, tak ako protagonistu Jozefa K., v jedno ráno zobudili neznámi muži a odviedli nasledujúci deň na výsluch? V prípade Jozefa K. však nejde o nijaký žart, stáva sa súčasťou súdneho procesu, v ktorom figuruje ako obvinený.

Daniel Defoe, bol agentom, často menil identity a cestoval rovnako ako jeho hlavná postava. Ten v románe navštívi rôzne krajiny, nevyhne sa potopeniu lode, zajatiu pirátmi, predaniu do otroctva, stroskotaniu, pri ktorom ako jediný prežije. V jeden deň však na pláži nájde odtlačok ľudského chodidla, dôkaz, že na ostrove nie je sám.

Hlavného hrdinu s povesťou sukničkára a vdovca spája jediné - žena. Pre jedného len milenka, pre druhého životná láska, ktorá ho sklamala. Príbeh je psychologickou sondou - muži si bolestne uvedomujú svoju životnú situáciu - prázdnotu po neviazanom živote a naivitu oddanosti a trpkosť klamstva. Mladý učiteľ z knihy Hráč sa zaľúbi do generálovej dcéry, zasiahnu ho vlastné aj cudzie dlhy a preto sa stane vášnivým, hráčom rulety, hazard ho opantáva viac ako láska k Poline. Rusko druhej polovice 19. storočia ovplyvnilo autora na toľko, že by sa mohlo zdať, že nepíše o ničom inom. Trestanci, zločinci, zadĺžení, žobráci, kurtizány, ľudia pudoví, protirečiaci si, suroví, neustále meniaci sa – takéto postavy si vyberá pre svoje kratšie aj rozsiahlejšie prózy. Aj Alexej Ivanovič z knihy Hráč najprv vyzerá ako uhladený učiteľ. Učí v rodine ruského generála, ktorý sa s rodinou často sťahuje, momentálne bývajúci v menšom nemeckom mestečku. Počas učiteľského pôsobenia sa zaľúbi do generálovej dcéry, zasiahnu ho vlastné aj cudzie dlhy a preto sa z neho stane vášnivý hráč rulety, ktorého hazard opantáva viac ako láska k Poline. Dostojevskij v ideálne ukončenie či happyendy neverí – vzťah Alexeja Ivanoviča a Poline kolíše medzi láskou a nenávisťou, ich cesty sa nakoniec rozídu a vzťah zostáva nenaplnený. Aj druhá novela je psychologickou drámou s tragickou zápletkou – hlavný hrdina Velčaninov s povesťou sukničkára a záletníka je prenasledovaný Trusockým – mužom jednej z mileniek. O existencii milenca sa manžel dozvie po smrti ženy, keďže si odkladala všetku ľúbostnú korešpondenciu. Vzťah podvedeného muža a milenca je ako na hojdačke – raz mu Trusockij dôveruje natoľko, že ho sprevádza na návšteve u možnej novej manželky, inokedy sa Velčaninova snaží zabiť. Autor necháva záver novely otvorený – po čase sa muži stretávajú na stanici a vyzerá to, že sa nič nezmenilo – Trusockij je znova ženatý a zostáva tým istým večným manželom.

Hlavná postava počas deja prichádza na to, že nemožno ľuďmi manipulovať podľa vlastných predstáv. Prostredníctvom hľadania vhodného muža pre svoju chránenkyňu je konfrontovaná s vlastnou pýchou a prehnaným sebavedomím, ktoré jej takmer znemožnia nájsť vlastné šťastie.

Kniha patrí medzi jeden z najznámejších gotických románov, ktorý bol viacnásobne filmovo spracovaný a inšpiroval veľké množstvo nových hororových príbehov. Aj napriek všeobecnému povedomiu mnohých prekvapí fakt, že Frankenstein nie je meno samotného monštra, ale jeho vynálezcu. Omylom je aj charakter stvorenia – vyzerá síce ohavne, vo vnútri je však múdry a emocionálne cítiaci. Rozprávajúc svoj príbeh od stvorenia po opätovné stretnutie so svojim tvorcom, odhaľuje nemožnosť nájsť blízkosť vo vzťahu kvôli svojej desivej podobe. Zaväzuje preto Frankensteina, aby mu stvoril jemu podobnú ženu. Tvorca svoj sľub nesplní a netvor zo zúfalstva a hnevu zabije Frankensteinovu manželku. Román sa končí tragicky – netvor prosí svojho tvorcu o odpustenie až nad jeho hrobom, zatiaľ čo on sám zomiera.

Mestský kat iba nestínal hlavy, ale riadil aj nevestinec a vyprázdňoval latríny. Deti zas bežne raňajkovali zohriate pivo s chlebom a dvanásťdňový ničivý požiar v Podhradí akoby zázrakom obišiel kostoly aj synagógu. Denník SME prináša knihu plnú pikošiek a legiend, no zároveň aj historických faktov o Bratislave. Určená je nielen potomkom rodených Prešporákov a obyvateľom hlavného mesta, ale všetkým, ktorých zaujíma ako sa kedysi u nás žilo. Dozviete sa v nej, že prvý telefón v meste spojil kanceláriu s maštaľou v Grasalkovičovom paláci, povodeň z ľadových krýh zmietla Petržalku zo zeme alebo dokedy jazdili autá v meste po ľavej strane. Informácia v skratke: Kniha plná zaujímavostí, legiend, ako aj historických faktov o Bratislave pre všetkých, ktorých zaujíma, ako sa u nás kedysi žilo. Otázky v skratke: Dokedy jazdili autá v našom hlavnom meste po ľavej strane? Čo zmietlo Petržalku zo zeme? Ktoré budovy zázračne prežili ničivý požiar v Podhradí?