Ringier Slovakia Media s. r. o.

Kto je Iveta Radičová, keď stojí mimo kamier a objektívov fotoaparátov? Kedy a prečo si postavila obranný múr a nasadila masku chladného odstupu i nekompromisnej tvrdosti? Kým je v skutočnosti žena, ktorú označili za „politickú mŕtvolu“ a ona v prezidentských prieskumoch porazila aj Roberta Fica? Prečo sa napriek tomu nestala prvou ženou na poste hlavy štátu a skončila vo vysokej politike? Čo považuje za rodinné striebro a kedy recituje Ferlinghettiho? Prečo sa nedokáže zastaviť, keď hovorí o deťoch a sociálnej politike? To je iba niekoľko otázok, na ktoré hľadá odpoveď prvý beletrizovaný životopis Ivety Radičovej. Kniha RADIČOVÁ však nie je tradičnou biografiou mapujúcou príbeh prvej slovenskej premiérky a profesorky sociológie. Je to skôr osobný rozhovor Ivety Radičovej s Petrom Bárdym, ktorý nám ukazuje nielen jej silu a integritu, ale aj citlivosť a zraniteľnosť. Šéfredaktor Aktuality.sk strávil s Ivetou Radičovou desiatky hodín v osobných rozhovoroch aj vášnivých diskusiách, aby prenikol za roky budovaný obranný múr. Nezaujímala ho „iba“ Radičová – premiérka, ktorá sa pokúsila zmeniť slovenskú politiku formovanú takmer výlučne mužmi. Chcel vedieť, aké bolo jej detstvo a dospievanie v totalite aj rodinný život so Stanom Radičom a vyrovnávanie sa (nielen) s jeho náhlym odchodom. Ako prežívala 80. roky v znormalizovanom Československu, november 1989 i turbulentné roky budovania slovenskej demokracie. Prečo chcela hrať čistú hru nielen v živote, ale aj v politike. Ako sa popasovala s pádom vlády aj odchodom z vysokej politiky. Či by vedela byť populistkou ako Fico, ak by to znamenalo koniec „našich ľudí“ v politike? „Ten môj život, ktorý bude na pár strán... To je zvláštny pocit. Polovicu z neho som prežila v totalite a polovicu v snahe pomôcť, aby tu bola sloboda. Nepoviem, že v slobode. Radšej zopakujem, že v snahe pomôcť, aby tu bola sloboda. Bohužiaľ, nie sú tri polovice, čo mi je veľmi ľúto, lebo by som tú tretiu ešte potrebovala. Ale nemám ju,“ priznáva ústredná postava 280-stranovej knihy RADIČOVÁ. Žena, ktorá odmietala robiť politiku v štýle ja tebe, ty mne a verila v silu argumentov a rozumu. Aj za cenu demisie a odchodu z politickej scény, nie však z verejného života, v ktorom je dodnes prítomná. Lebo Iveta Radičová nedokáže mlčať – slobodu i autenticitu má zapísanú v DNA. So všetkými plusmi aj mínusmi, ktoré to so sebou prináša. Aj vďaka tomu prelomila slovenské tabu, že na úrade vlády môžu sedieť len alfasamci, chladnokrvní stratégovia či populistickí krikľúni. A začala kliesniť cestu, v ktorej mohla o dekádu neskôr úspešne pokračovať i Zuzana Čaputová. Bonusom prvej biografie slovenskej premiérky sú fotografie zo súkromného archívu Ivety Radičovej, ktoré ilustrujú silné momenty z jej detstva, dospievania, manželstva, politického aj akademického života. O unikátnu grafickú podobu obálky a zalomenie vnútra sa postarali grafická dizajnérka a výtvarníčka Mikina Dimunová a grafik Pavel Kordoš. Autorom titulného portrétu je fotograf Branislav Wáclav. Kúpou knihy RADIČOVÁ podporíte nielen slobodnú žurnalistiku postavenú na faktoch. Časť z predaja pôjde priamo Nadácii Detského kardiocentra.

Kto je Iveta Radičová, keď stojí mimo kamier a objektívov fotoaparátov? Kedy a prečo si postavila obranný múr a nasadila masku chladného odstupu i nekompromisnej tvrdosti? Kým je v skutočnosti žena, ktorú označili za „politickú mŕtvolu“ a ona v prezidentských prieskumoch porazila aj Roberta Fica? Prečo sa napriek tomu nestala prvou ženou na poste hlavy štátu a skončila vo vysokej politike? Čo považuje za rodinné striebro a kedy recituje Ferlinghettiho? Prečo sa nedokáže zastaviť, keď hovorí o deťoch a sociálnej politike? To je iba niekoľko otázok, na ktoré hľadá odpoveď prvý beletrizovaný životopis Ivety Radičovej. Kniha RADIČOVÁ však nie je tradičnou biografiou mapujúcou príbeh prvej slovenskej premiérky a profesorky sociológie. Je to skôr osobný rozhovor Ivety Radičovej s Petrom Bárdym, ktorý nám ukazuje nielen jej silu a integritu, ale aj citlivosť a zraniteľnosť. Šéfredaktor Aktuality.sk strávil s Ivetou Radičovou desiatky hodín v osobných rozhovoroch aj vášnivých diskusiách, aby prenikol za roky budovaný obranný múr. Nezaujímala ho „iba“ Radičová – premiérka, ktorá sa pokúsila zmeniť slovenskú politiku formovanú takmer výlučne mužmi. Chcel vedieť, aké bolo jej detstvo a dospievanie v totalite aj rodinný život so Stanom Radičom a vyrovnávanie sa (nielen) s jeho náhlym odchodom. Ako prežívala 80. roky v znormalizovanom Československu, november 1989 i turbulentné roky budovania slovenskej demokracie. Prečo chcela hrať čistú hru nielen v živote, ale aj v politike. Ako sa popasovala s pádom vlády aj odchodom z vysokej politiky. Či by vedela byť populistkou ako Fico, ak by to znamenalo koniec „našich ľudí“ v politike? „Ten môj život, ktorý bude na pár strán... To je zvláštny pocit. Polovicu z neho som prežila v totalite a polovicu v snahe pomôcť, aby tu bola sloboda. Nepoviem, že v slobode. Radšej zopakujem, že v snahe pomôcť, aby tu bola sloboda. Bohužiaľ, nie sú tri polovice, čo mi je veľmi ľúto, lebo by som tú tretiu ešte potrebovala. Ale nemám ju,“ priznáva ústredná postava 280-stranovej knihy RADIČOVÁ. Žena, ktorá odmietala robiť politiku v šty´le ja tebe, ty mne a verila v silu argumentov a rozumu. Aj za cenu demisie a odchodu z politickej scény, nie však z verejného života, v ktorom je dodnes prítomná. Lebo Iveta Radičová nedokáže mlčať – slobodu i autenticitu má zapísanú v DNA. So všetkými plusmi aj mínusmi, ktoré to so sebou prináša. Aj vďaka tomu prelomila slovenské tabu, že na úrade vlády môžu sedieť len alfasamci, chladnokrvní stratégovia či populistickí krikľúni. A začala kliesniť cestu, v ktorej mohla o dekádu neskôr úspešne pokračovať i Zuzana Čaputová. Bonusom prvej biografie slovenskej premiérky sú fotografie zo súkromného archívu Ivety Radičovej, ktoré ilustrujú silné momenty z jej detstva, dospievania, manželstva, politického aj akademického života. O unikátnu grafickú podobu obálky a zalomenie vnútra sa postarali grafická dizajnérka a výtvarníčka Mikina Dimunová a grafik Pavel Kordoš. Autorom titulného portrétu je fotograf Branislav Wáclav. Kúpou knihy RADIČOVÁ podporíte nielen slobodnú žurnalistiku postavenú na faktoch. Časť z predaja pôjde priamo Nadácii Detského kardiocentra.

Kto z vysokej politiky miluje chorvátske pobrežie a bude raz vláda zasadať aj na Jadrane? Ako dopadlo protičurillovské ťaženie digitálneho draka v kresle ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka? Prečo konsolidačné balíčky nefungujú a kto všetko bude musieť variť džem podľa receptu Ladislava Kamenického? Môže byť na Slovensku ešte horšie, alebo sme až po krk zapadli do bahnitého dna? Ako zastaviť nekultúrny valec riadený tandemom Machala – Šimkovičová a čo s Tarabovými buldozérmi v slovenskej krajine? Kedy praskne investičná bublina okolo umelej inteligencie? Odpovede nielen na tieto otázky vám prináša magazín Kauzy 2025. Kontextový prehľad kľúčových káuz a udalostí za posledných 365 dní pre vás pripravili viac ako dve desiatky redaktoriek a redaktorov Aktuality.sk. Súčasťou nášho tradičného predvianočného špeciálu, ktorý vychádza už od roku 2019, sú rozhovory, ankety, grafy a ikonické redakčné fotografie. Novinkou tohto ročníka sú dva pohľady našich komentátorov na súčasné Slovensko. Zistite, kto z dvojice Peter Bárdy – Martin Behul si myslí, že môže byť ešte horšie, a podľa koho sa brodíme bahnitým dnom. Magazín Kauzy 2025 vám prinášame v čase, keď premiér Robert Fico a jeho suita útočia nielen na opozíciu, mimovládne organizácie, médiá, vedeckú i kultúrnu obec či rovných policajtov, sudcov a prokurátorov, ale aj na nového nepriateľa – študentov a študentky. Každý, kto rozfúka Ficovu dymovú clonu a vyštrngá ho kľúčmi, dostáva nálepku triedny nepriateľ. Každý, komu sa nepáči podávanie rúk s Moskvou, je zradca. O to viac sú v týchto časoch dôležité nezávislé médiá.

Mala štyri roky, keď jej brat – dvojča dostal uprostred noci prvý epileptický záchvat, rodičia odišli do nemocnice a ona zostala doma úplne sama. Už ako dieťa dospela a uverila, že nie je hodná lásky. V škole ju prezy´vali slepúch. Po nástupe na univerzitu sa stali jej druhy´m domovom vlaky – aby pomohla v rodinnom kvetinárstve. Do manželstva vkĺzla ako mladá žena s nízkym sebavedomím. A keď sa skutočne zamilovala a priznala si, že už dávno nefunguje, prepadol ju strach z toho, že rozvodom zraní synov a rozbije obraz dokonalej matky. V práci mala povesť nekompromisnej workoholičky. Až firemny´ audit odhalil to, ako ju vníma okolie: „Tvrdá. Neprístupná. Chy´ba jej empatia.“ Hoci zmenila prístup k ľuďom a získala prestížne ocenenie Manažér roka, prišla o prácu definujúcu jej identitu. A v tej prázdnote si musela položiť otázku, ktorá bolela najviac: Kto som, keď už nie som líderkou firmy? Kto som, keď sa nik nepozerá? IVANA MOLNÁROVÁ nie je iba rešpektované meno v slovenskej manažérskej komunite. Je autorkou vy´nimočne úprimnej vy´povede o tom, čo znamená naraziť, padnúť a vstať. Otvorene píše o manželstve bez lásky, rozvode aj budovaní nového vzťahu. O živote v mužskom svete, terapiách, sexualite i znovunájdení potlačenej ženskosti. O tom, aké to je, keď ako šéfka najväčšieho pracovného portálu skončíte na úrade práce, ľúbite ženatého muža a Vianoce „slávite“ sama v dvojizbovom byte. Súčasťou jej knižného príbehu je sumár prakticky´ch rád a krokov, ako na to.

Mala štyri roky, keď jej brat – dvojča dostal uprostred noci prvý epileptický záchvat, rodičia odišli do nemocnice a ona zostala doma úplne sama. Už ako dieťa dospela a uverila, že nie je hodná lásky. V škole ju prezývali slepúch. Po nástupe na univerzitu sa stali jej druhým domovom vlaky – aby pomohla v rodinnom kvetinárstve. Do manželstva vkĺzla ako mladá žena s nízkym sebavedomím. A keď sa skutočne zamilovala a priznala si, že už dávno nefunguje, prepadol ju strach z toho, že rozvodom zraní synov a rozbije obraz dokonalej matky. V práci mala povesť nekompromisnej workoholičky. Až firemný audit odhalil to, ako ju vníma okolie: „Tvrdá. Neprístupná. Chýba jej empatia.“ Hoci zmenila prístup k ľuďom a získala prestížne ocenenie Manažér roka, prišla o prácu definujúcu jej identitu. A v tej prázdnote si musela položiť otázku, ktorá bolela najviac: Kto som, keď už nie som líderkou firmy? Kto som, keď sa nik nepozerá? IVANA MOLNÁROVÁ nie je iba rešpektované meno v slovenskej manažérskej komunite. Je autorkou výnimočne úprimnej výpovede o tom, čo znamená naraziť, padnúť a vstať. Otvorene píše o manželstve bez lásky, rozvode aj budovaní nového vzťahu. O živote v mužskom svete, terapiách, sexualite i znovunájdení potlačenej ženskosti. O tom, aké to je, keď ako šéfka najväčšieho pracovného portálu skončíte na úrade práce, ľúbite ženatého muža a Vianoce „slávite“ sama v dvojizbovom byte. Súčasťou jej knižného príbehu je sumár praktických rád a krokov, ako na to.

Čo robiť, keď sa nedostanete na vysokú školu a ponuka z úradu práce vám doslova vyrazí dych? Odskočíte si s kamošom na konkurz do rádia, po ktorom vám jeho programový šéf oznámi, že z vás moderátor „naozaj nikdy nebude“. Keď po otázke, či viete čítať, nechápavo prikývnete, v kutici oblepenej kartónmi od vajec vás bude dookola nútiť čítať rozprávkovú knihu. Aby po pár dňoch svojrázneho školenia usúdil, že môžete čítať ranné správy naživo. A vy začnete robiť v médiách bez toho, aby ste na to niekedy čo i len pomysleli. Žiaden splnený sen, iba zhoda náhod a z núdze cnosť. Taký bol v skratke začiatok novinárskeho príbehu Petra Bárdyho, ktorý vám namiesto klasického prológu otvorí pomyselné dvere do knihy s príznačným názvom Na východ od zdravého rozumu. Najnovší knižný titul vychádzajúci pod hlavičkou Aktuality.sk sa vymyká všetkému, čo sme doteraz vydali. A to nielen obsahom, ale aj grafickým spracovaním, papierom a tlačou. Prostredníctvom zbierky 22 esejí vstúpite do krajiny Dubčekových rožkov, rekreačných poukazov a bryndze, Tisovej vily s archívmi komunistickej tajnej služby či predvolebných, maďarských a iných gulášov. Peter Bárdy vo svojej najlepšej knihe nie je iba Petrom Bárdym, ktorého poznáte. Autorom politických bestsellerov o Zuzane Čaputovej, Robertovi Ficovi či Igorovi Matovičovi. Šéfredaktorom Aktuality.sk a politickým komentátorom. Je chalanom z robotníckej rodiny, ktorý sa síce stal novinárom náhodou, no je ním už takmer tri dekády. A vďaka tomu zažil na vlastnej koži mocenské hry „otcov zakladateľov“ na čele so svojho času neohrozeným Muftim aj moment, keď najväčší národovec Ján Slota spoznal internet. Keď sociálny demokrat Robert Fico vrátil do hry Mečiara aj Slotu. Keď Igor Matovič neporazil mafiánsky štát a otvoril bránu úradu vlády i dvere Národnej rady „našim ľuďom“. Na východ od zdravého rozumu je zbierka esejí – príbehov, z ktorých Peter Bárdy skladá obraz Slovenska. Smutný aj smiešny. Vážny aj vtipný. Láskavý aj (seba)ironický. Osobný aj celkom odosobnený. Peter Bárdy nebuduje mýtus o národe, ktorého DNA nosí hlboko v sebe, ani o svojej krajine, z ktorej nechce odísť, hoci to chvíľu zvažoval. Vrství na seba príhody o mostoch, z ktorých sa v detstve zhadzuje munícia z druhej svetovej vojny a ktoré sa v dospelosti menia na pseudomosty medzi Východom a Západom, ktoré rozdeľujú. On však nezostáva ani na jednom brehu: nie je proti ani za, nie je s „našimi“ ani „vašimi“ ľuďmi. Snaží sa postaviť most, po ktorom môžu chodiť všetci, a cez autentické a istým spôsobom univerzálne príbehy presahujúce hranice osobného zážitku nájsť reč. Nie spoločnú, jednoducho iba reč. Veď kto niekedy z mosta nepustil na cestu aspoň slinu či neprešiel v zamyslení na červenú?

Čo robiť, keď sa nedostanete na vysokú školu a ponuka z úradu práce vám doslova vyrazí dych? Odskočíte si s kamošom na konkurz do rádia, po ktorom vám jeho programový šéf oznámi, že z vás moderátor „naozaj nikdy nebude“. Keď po otázke, či viete čítať, nechápavo prikývnete, v kutici oblepenej kartónmi od vajec vás bude dookola nútiť čítať rozprávkovú knihu. Aby po pár dňoch svojrázneho školenia usúdil, že môžete čítať ranné správy naživo. A vy začnete robiť v médiách bez toho, aby ste na to niekedy čo i len pomysleli. Žiaden splnený sen, iba zhoda náhod a z núdze cnosť. Taký bol v skratke začiatok novinárskeho príbehu Petra Bárdyho, ktorý vám namiesto klasického prológu otvorí pomyselné dvere do knihy s príznačným názvom Na východ od zdravého rozumu. Najnovší knižný titul vychádzajúci pod hlavičkou Aktuality.sk sa vymyká všetkému, čo sme doteraz vydali. A to nielen obsahom, ale aj grafickým spracovaním, papierom a tlačou. Prostredníctvom zbierky 22 esejí vstúpite do krajiny Dubčekových rožkov, rekreačných poukazov a bryndze, Tisovej vily s archívmi komunistickej tajnej služby či predvolebných, maďarských a iných gulášov. Peter Bárdy vo svojej najlepšej knihe nie je iba Petrom Bárdym, ktorého poznáte. Autorom politických bestsellerov o Zuzane Čaputovej, Robertovi Ficovi či Igorovi Matovičovi. Šéfredaktorom Aktuality.sk a politickým komentátorom. Je chalanom z robotníckej rodiny, ktorý sa síce stal novinárom náhodou, no je ním už takmer tri dekády. A vďaka tomu zažil na vlastnej koži mocenské hry „otcov zakladateľov“ na čele so svojho času neohrozeným Muftim aj moment, keď najväčší národovec Ján Slota spoznal internet. Keď sociálny demokrat Robert Fico vrátil do hry Mečiara aj Slotu. Keď Igor Matovič neporazil mafiánsky štát a otvoril bránu úradu vlády i dvere Národnej rady „našim ľuďom“. Na východ od zdravého rozumu je zbierka esejí – príbehov, z ktorých Peter Bárdy skladá obraz Slovenska. Smutný aj smiešny. Vážny aj vtipný. Láskavý aj (seba)ironický. Osobný aj celkom odosobnený. Peter Bárdy nebuduje mýtus o národe, ktorého DNA nosí hlboko v sebe, ani o svojej krajine, z ktorej nechce odísť, hoci to chvíľu zvažoval. Vrství na seba príhody o mostoch, z ktorých sa v detstve zhadzuje munícia z druhej svetovej vojny a ktoré sa v dospelosti menia na pseudomosty medzi Východom a Západom, ktoré rozdeľujú. On však nezostáva ani na jednom brehu: nie je proti ani za, nie je s „našimi“ ani „vašimi“ ľuďmi. Snaží sa postaviť most, po ktorom môžu chodiť všetci, a cez autentické a istým spôsobom univerzálne príbehy presahujúce hranice osobného zážitku nájsť reč. Nie spoločnú, jednoducho iba reč. Veď kto niekedy z mosta nepustil na cestu aspoň slinu či neprešiel v zamyslení na červenú?

Učiteľka na dôchodku Julija Votčer najprv dvíhala na Majdane mobily nebohých demonštrantov a oznamovala smutnú správu ich príbuzným. Potom založila organizáciu Moľfar a dodnes vozí na front potraviny, šatstvo, technológie i lieky pre vojakov. Gréckokatolícky kňaz Vasyľ Ivaňuk odšoféroval v prvý rok vojny s humanitárnou pomocou pre civilistov i vojakov 80-tisíc kilometrov. Dnes sa pravidelne vracia na Donbas, aby slúžil liturgie a ďalej distribuoval pomoc. Učiteľka francúzštiny Anna Zajcevová prežila s niekoľkomesačným synom Svjatoslavom a rodičmi 65 dní v podzemí Azovstaľu, jej manžel skončil ako vojak v ruskom zajatí. Vysokoškolský pedagóg Ihor Kozlovskyj šiel vysypať smeti a skončil ako politický väzeň na 700 dní v pivničnej kobke. Oleksandr Sarabun prežil ilovajské peklo a na front sa vrátil s protézou. Aj to sú hrdinovia časozberných reportáží Stanislavy Harkotovej, ktorá mapuje dianie na Ukrajine priamo v teréne už od roku 2015. Správu o ruskej invázii sa dozvedela cestou vo vlaku do Kramatorska. Na vojnou sužovaných územiach strávila súvisle niekoľko mesiacov. Jej knižný debut Ešte sme nezomreli je správou o ľuďoch vo vojne, ktorú ilustrujú fotografie oceňovaného fotografa Juraja Mravca.

Robert Fico získal moc a roztočili sa kolesá pomsty. Kniha Fico – Posadnutý pomstou je pokračovaním bestselleru Petra Bárdyho o kariére a politike štvornásobného premiéra a predsedu Smeru, ktorá nás zavedie do zákulisia, kde sa rozhoduje o veľkých veciach. Autor demaskuje udalosti a strategické ťahy jednej z najvýraznejších postáv slovenskej politiky. Sleduje, ako populistické prvky a spojenectvá formujú realitu, v ktorej sa pomsta stáva jedným z primárnych cieľov. Pre čitateľov, ktorí hľadajú analýzu politických hier a psychológiu lídrov, je táto kniha dobrým sprievodcom. Nechajte sa pohltiť príbehom, ktorý odhaľuje, čo sa skrýva za dverami moci, kde je motiváciou pomsta.

Robert Fico získal moc a roztočili sa kolesá pomsty. Kniha Fico – Posadnutý pomstou je pokračovaním bestselleru Petra Bárdyho o kariére a politike štvornásobného premiéra a predsedu Smeru, ktorá nás zavedie do zákulisia, kde sa rozhoduje o veľkých veciach. Autor demaskuje udalosti a strategické ťahy jednej z najvýraznejších postáv slovenskej politiky. Sleduje, ako populistické prvky a spojenectvá formujú realitu, v ktorej sa pomsta stáva jedným z primárnych cieľov. Pre čitateľov, ktorí hľadajú analýzu politických hier a psychológiu lídrov, je táto kniha dobrým sprievodcom. Nechajte sa pohltiť príbehom, ktorý odhaľuje, čo sa skrýva za dverami moci, kde je motiváciou pomsta.

V krátkom čase dokáže spracovať informácie obsiahnuté v tisíckach článkov, kníh či umeleckých diel a vygenerovať text, obraz alebo pieseň. Expresne rýchlo zvláda vyhodnotiť genetické či molekulárne informácie a pomôcť pri hľadaní nových liekov na doteraz neliečiteľné choroby. V reálnom čase spracúva astronomické dáta z teleskopov a posúva ľudstvo bližšie k nájdeniu odpovede na to, ako vznikol vesmír. V budúcnosti by mohla riadiť robotické misie na Mars, prispieť k predĺženiu života, pomáhať so vzdelávaním detí bez ohľadu na ich predispozície a sociálny status, dohliadať na našu bezpečnosť či upratovať naše domácnosti. Umelá inteligencia je fenomén, ktorý zásadným spôsobom mení takmer všetky oblasti nášho života: od medicíny, vedy, vzdelávania a umenia cez podnikanie i pracovný trh až po (kyber)kriminalitu či vyšetrovanie zločinov. Jej súčasny´ vy´voj má však aj svoje limity. Trénovanie a prevádzka modelov umelej inteligencie sú vy´počtovo i finančne extrémne náročné. Spotrebúva sa pritom také množstvo energie, že firmy špecializujúce sa na danú oblasť zvažujú vy´stavbu vlastny´ch jadrovy´ch reaktorov. Zároveň stále existujú úlohy, s ktory´mi si dnešná AI nevie poradiť. Prostredníctvom série tematických rozhovor, ktoré viedli redaktori rešpektovaného technologického portálu Živé.sk Filip Hanker, Ján Trangel a Maroš Žofčin, tak nazriete pod povrch revolučného fenoménu. A cez prizmu expertov a expertiek na danú problematiku nahliadnete do budúcnosti, ktorá bude spätá s umelou inteligenciou a robotmi. Pridanou hodnotou knihy sú prehľadné súpisy najzaujímavejších trendov pre oblasti, ako sú nielen medicína, výskum vesmíru, podnikanie či trh práce, ale aj etika, právo, kybernetická bezpečnosť alebo vplyv AI na deti i mládež. Ďalším praktickým bonusom je slovník pojmov a skratiek, v ktorom autori knihy zrozumiteľným jazykom vysvetľujú potrebnú terminológiu. Sériu rozhovorov ilustrujú umelecké fotografie respondentiek a respondentov z dielne fotografov redakcie Aktuality.sk a vydavateľstva Ringier Slovakia Media, s. r. o. Kniha Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť je unikátnym pohľadom na fenomén AI hneď z viacerých dôvodov. Je prvou knihou slovenskej proveniencie, ktorá dala dokopy špičkových slovenských odborníkov a odborníčky i zástupcov podnikateľskej sféry, aby ponúkli vlastný pohľad na život v ére AI. O najnovších trendoch, možných scenároch pre budúcnosť i rizikách umelej inteligencie hovorí 16 autorít z oblasti vedy, právnej či medicínskej praxe alebo podnikania, ktorí sa dokážu pozrieť na obe strany pomyselnej mince. Nazrite vďaka nim pod povrch revolučného fenoménu a nahliadnite do budúcnosti, ktorá bude spätá s umelou inteligenciou a robotmi. Pripravte sa na budúcnosť s najnovšou knihou vychádzajúcou pod hlavičkou Živé.sk a Aktuality.sk, do ktorej prijali pozvanie nasledujúci hostia a hostky: Mária Bieliková, Michal Valko, Štefan Korec, Žofia Chrobáková, Vanda Benešová, Jozef Rodina, Daniela Vacek, Miroslav Chlipala, Michal Gregor, Radoslav Balajka, Zuzana Juráneková, Lukáš Hlavička, Marek Rosa, Ivana Molnárová, Dalibor Cicman a František Novák.

Ako vyzerá knižnica nesúca meno zločinca, ktorý nemal doma takmer žiadne knihy? Aký režim platil na mieste, ktoré predstavovalo prístupový bod k 70 miliónom megabajtov dát? Prečo bolo treba rozobrať všetky zásuvky i lampy v miestnosti a odstrániť každý prebytočný kus nábytku? Ako pracovali, čomu čelili a čo odhalili novinárky a novinári zapojení do projektu, ktorý začal písať svoj príbeh po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Odpovede nielen na tieto otázky prináša knižný debut investigatívneho reportéra Tomáša Madleňáka – Tajomstvá Kočnerovej knižnice. Redaktor Investigatívneho centra Jána Kuciaka vás zavedie do zákulisia unikátneho projektu, ktorý spojil sily viac ako desiatky konkurujúcich si redakcií s cieľom demaskovať prepojenia, vplyv a biznisové aktivity Mariana Kočnera. Hoci sa preň zaužíval názov Kočnerova knižnica, netreba si predstavovať regály plné kníh. Desiatky terabajtov dát uložených na serveri v zahraničí obsahujú súbory, fotografie, audio- aj videonahrávky z mobilov zločinca posadnutého zbieraním informácií o vlastných „kontaktoch“ – ženách a mužoch pôsobiacich na poli súdnictva, prokuratúry a polície, vo vysokých štátnych funkciách či na najvyšších poschodiach politiky i biznisu. Kompromitujúce materiály vhodné na vydieranie či budovanie vplyvu aj lustrácie a zvodky zo sledovania nepohodlných osôb vrátane novinárok a novinárov. A čo je najdôležitejšie – cely´ vyšetrovací spis vraždy Jána a Martiny zahŕňajúci aj forenzné správy, fotografie z miesta činu i domových prehliadok i ďalšie súvisiace dokumenty. Tisícky súborov sa vďaka precíznej novinárskej práci zmenili na kauzy odhaľujúce tristnú realitu Slovenska za predchádzajúcich vlád Smeru. Kým sa však dostali až k novinárom, uplynuli dlhé mesiace. „Na konci roka 2019, pár dní po tom, čo neznámy zdroj oslovil Pavlu Holcovú, sedel Arpád Soltész za veľkým stolom. Vedľa neho Fridrich, technik z OCCRP, ťukal čosi do laptopu. Na stole bolo sedem mikropočítačov – vecičiek, čo pripomínajú skôr kus techniky vytrhnutej zvnútra naozajstného počítača, než samostatný kus funkčnej technológie. Každý z nich spájali káble s jedným zo siedmich desaťterabajtovy´ch diskov, na ktoré kopírovali dáta,“ približuje začiatky Kočnerovej knižnice autor knihy, ktorá vychádza pod hlavičkou domovskej redakcie Jána Kuciaka Aktuality.sk a vydavateľstva Ringier Slovakia Media. Tomáš Madleňák vám odhalí aj to, kto vymyslel názov knižnice. Zavedie vás tiež na kľúčové porady spojené so zrodom a fungovaním projektu či na vášnivé diskusie týkajúce sa práce s dátami rôzneho charakteru, citlivosti i závažnosti. Umožní vám sledovať prácu ľudí, ktorí sa stretávali či míňali v stroho zariadenej miestnosti so stále zatiahnutými žalúziami a sklami oblepenými fóliou proti odpočúvaniu. A medzi ktorými bola aj reportérska trojica z investigatívneho oddelenia redakcie Aktuality.sk. Tajomstvá Kočnerovej knižnice však nie sú iba pohľadom do zákulisia investigatívnej žurnalistiky. Autor na 256 stranách demaskuje pozadie viacerých známych káuz, prinášajúc nové a doteraz nepublikované súvislosti. Na základe faktov a detailných analýz rozkrýva pavučinu vzťahov pretínajúcich sa v osobe Mariana Kočnera, ktorý si dnes odpykáva 19-ročný trest za falšovanie televíznych zmeniek a čaká na právoplatný verdikt v kauze vraždy Jána a Martiny. Kniha o pozadí vzniku a fungovaní Kočnerovej knižnice sa však nekončí len pri pomyselnej špine. V neposlednom rade je tiež apelom na verejnosť, aby nezabudla na pamiatku novinára a archeologičky, ktorí zomreli rukou nájomného vraha. Je poctou ľuďom bojujúcim za svet, v ktorom platia zákony pre všetkých. A dôležitým posolstvom o nevyhnutnosti spolupráce v čase, keď krajine vládne rovnaký premiér ako 21. februára 2018, keď zastrelili Jána a Martinu.

Ako vyzerá knižnica nesúca meno zločinca, ktorý nemal doma takmer žiadne knihy? Aký režim platil na mieste, ktoré predstavovalo prístupový bod k 70 miliónom megabajtov dát? Prečo bolo treba rozobrať všetky zásuvky i lampy v miestnosti a odstrániť každý prebytočný kus nábytku? Ako pracovali, čomu čelili a čo odhalili novinárky a novinári zapojení do projektu, ktorý začal písať svoj príbeh po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Odpovede nielen na tieto otázky prináša knižný debut investigatívneho reportéra Tomáša Madleňáka – Tajomstvá Kočnerovej knižnice. Redaktor Investigatívneho centra Jána Kuciaka vás zavedie do zákulisia unikátneho projektu, ktorý spojil sily viac ako desiatky konkurujúcich si redakcií s cieľom demaskovať prepojenia, vplyv a biznisové aktivity Mariana Kočnera. Hoci sa preň zaužíval názov Kočnerova knižnica, netreba si predstavovať regály plné kníh. Desiatky terabajtov dát uložených na serveri v zahraničí obsahujú súbory, fotografie, audio- aj videonahrávky z mobilov zločinca posadnutého zbieraním informácií o vlastných „kontaktoch“ – ženách a mužoch pôsobiacich na poli súdnictva, prokuratúry a polície, vo vysokých štátnych funkciách či na najvyšších poschodiach politiky i biznisu. Kompromitujúce materiály vhodné na vydieranie či budovanie vplyvu aj lustrácie a zvodky zo sledovania nepohodlných osôb vrátane novinárok a novinárov. A čo je najdôležitejšie – celý vyšetrovací spis vraždy Jána a Martiny zahŕňajúci aj forenzné správy, fotografie z miesta činu i domových prehliadok i ďalšie súvisiace dokumenty. Tisícky súborov sa vďaka precíznej novinárskej práci zmenili na kauzy odhaľujúce tristnú realitu Slovenska za predchádzajúcich vlád Smeru. Kým sa však dostali až k novinárom, uplynuli dlhé mesiace. „Na konci roka 2019, pár dní po tom, čo neznámy zdroj oslovil Pavlu Holcovú, sedel Arpád Soltész za veľkým stolom. Vedľa neho Fridrich, technik z OCCRP, ťukal čosi do laptopu. Na stole bolo sedem mikropočítačov – vecičiek, čo pripomínajú skôr kus techniky vytrhnutej zvnútra naozajstného počítača, než samostatný kus funkčnej technológie. Každý z nich spájali káble s jedným zo siedmich desaťterabajtových diskov, na ktoré kopírovali dáta,“ približuje začiatky Kočnerovej knižnice autor knihy, ktorá vychádza pod hlavičkou domovskej redakcie Jána Kuciaka Aktuality.sk a vydavateľstva Ringier Slovakia Media. Tomáš Madleňák vám odhalí aj to, kto vymyslel názov knižnice. Zavedie vás tiež na kľúčové porady spojené so zrodom a fungovaním projektu či na vášnivé diskusie týkajúce sa práce s dátami rôzneho charakteru, citlivosti i závažnosti. Umožní vám sledovať prácu ľudí, ktorí sa stretávali či míňali v stroho zariadenej miestnosti so stále zatiahnutými žalúziami a sklami oblepenými fóliou proti odpočúvaniu. A medzi ktorými bola aj reportérska trojica z investigatívneho oddelenia redakcie Aktuality.sk. Tajomstvá Kočnerovej knižnice však nie sú iba pohľadom do zákulisia investigatívnej žurnalistiky. Autor na 256 stranách demaskuje pozadie viacerých známych káuz, prinášajúc nové a doteraz nepublikované súvislosti. Na základe faktov a detailných analýz rozkrýva pavučinu vzťahov pretínajúcich sa v osobe Mariana Kočnera, ktorý si dnes odpykáva 19-ročný trest za falšovanie televíznych zmeniek a čaká na právoplatný verdikt v kauze vraždy Jána a Martiny. Kniha o pozadí vzniku a fungovaní Kočnerovej knižnice sa však nekončí len pri pomyselnej špine. V neposlednom rade je tiež apelom na verejnosť, aby nezabudla na pamiatku novinára a archeologičky, ktorí zomreli rukou nájomného vraha. Je poctou ľuďom bojujúcim za svet, v ktorom platia zákony pre všetkých. A dôležitým posolstvom o nevyhnutnosti spolupráce v čase, keď krajine vládne rovnaký premiér ako 21. februára 2018, keď zastrelili Jána a Martinu.

Presne 98 strán, 22 článkov, 18 autorov, dve ankety s osobnosťami na poli umenia a umelej inteligencie, desiatky ikonických fotografií i prehľadné infografiky a grafy. Aktuality.sk vám už po šiesty raz prinášajú analýzu najdôležitejších domácich udalostí roka v súvislostiach – magazín Kauzy 2024. Mimoriadny špeciál vychádza tento rok v elektronickej podobe a mapuje všetky kľúčové udalosti. Od časovej osi atentátu cez kobercový nálet na kultúru po víťazov i porazených vládnej konsolidácie. Od dôsledkov povolebného vytriezvenia cez amnestiu našich ľudí a policajnú brutalitu po slabiny Roberta Fica. Od statkov klanu Gašparovcov cez pseudobádanie Petra Kotlára na poli očkovania až po vedeckú analýzu najrozšírenejších potravinových hoaxov. Od pohľadu na neistú budúcnosť našich národných parkov po revolučné zmeny i odvrátenú stranu umelej inteligencie. A to je len malá ochutnávka z pestrého obsahu magazínu Kauzy 2024. Novinkou tohto ročníka sú odpovede na vaše otázky, ktoré ste adresovali redakcii Aktuality.sk.

Viktor Tupalo žil v roku 2022 v Rusmi okupovanej Buči a priamo z dvora sledoval, ako sa jeho krajinou valili tanky. Napriek ostreľovaniu vychádzal vonku, aby pochoval zabitých susedov. V marci 2023 narukoval, 15. marca 2024 padol na fronte. Mal 59 rokov, zostal po ňom dospelý syn Maksym. Oleksandr si odslúžil svoje na fronte ako člen prieskumnej roty v roku 2014. Anatolij pôsobil v radoch armády ako granátometčík a neskôr ako seržant inštruktor do roku 2016. Oboch z bojov vyradili ťažké zranenia. Anatolij prišiel o obe nohy, Oleksandr stratil ľavú dolnú končatinu. Už ako veteráni sa zapojili do obrany Súm, ktoré po spustení plnoformátovej ruskej invázie dokázali vzdorovať okupantom. Príbehy obyvateľov okupovaných území či skúsených vojnových veteránov predstavujú len časť mozaiky, prostredníctvom ktorej prináša Stanislava Harkotová už druhú správu o živote mnohomiliónového národa vo vojne. Osudy hrdinov jej najnovšej knihy Kým dýchaš, bojuješ siahajú ďaleko pred február 2022 a sú unikátnym pohľadom priamych svedkov i priamych účastníkov dejinných udalostí na boj za slobodu a nezávislosť. Reportérka Aktuality.sk sa takmer dekádu opakovane vracia na miesta poznačené ozbrojeným konfliktom, aby zaznamenala ich premeny v čase. V novembri 2015 po prvý raz navštívila Sloviansk, kde Rusi v roku 2014 odštartovali hybridnú operáciu na cudzom území. Počas nasledujúcich deviatich rokov zavítala do miest a obcí v blízkosti frontovej línie. V čase, keď ruské vojská vo februári 2022 vtrhli do Ukrajiny, sedela vo vlaku smerujúcom do Kramatorska. V lete 2023 sa dočasne presťahovala do Kyjeva, odkiaľ dodnes vyráža za vojakmi, veteránmi, zajatcami, otcami či matkami vzdorujúcimi mocensky´m chúťkam Moskvy. Zbierka časozberných reportáží Kým dýchaš, bojuješ je už Harkotovej druhou knihou prenikajúcou hlboko pod povrch medializovaného obrazu vojny. Prvá séria príbehov z vojnovej Ukrajiny jej vyšla v roku 2022 pod názvom Ešte sme nezomreli. Desivú tvár vojny ilustrujú v oboch tituloch fotografie oceňovaného Juraja Mravca. Reportérka Aktuality.sk prispela v roku 2022 svojím textom do vy´beru reportáží Chleba z minového pole od česky´ch a slovensky´ch publicistov a publicistiek. V roku 2023 napísala samostatnú autorskú knihu Hranica, v ktorej zaznamenala obraz slovensko-ukrajinského pohraničia a osudy jeho obyvateľov krátko pred ruskou inváziou a niekoľko mesiacov po nej.

Viktor Tupalo žil v roku 2022 v Rusmi okupovanej Buči a priamo z dvora sledoval, ako sa jeho krajinou valili tanky. Napriek ostreľovaniu vychádzal vonku, aby pochoval zabitých susedov. V marci 2023 narukoval, 15. marca 2024 padol na fronte. Mal 59 rokov, zostal po ňom dospelý syn Maksym. Oleksandr si odslúžil svoje na fronte ako člen prieskumnej roty v roku 2014. Anatolij pôsobil v radoch armády ako granátometčík a neskôr ako seržant inštruktor do roku 2016. Oboch z bojov vyradili ťažké zranenia. Anatolij prišiel o obe nohy, Oleksandr stratil ľavú dolnú končatinu. Už ako veteráni sa zapojili do obrany Súm, ktoré po spustení plnoformátovej ruskej invázie dokázali vzdorovať okupantom. Príbehy obyvateľov okupovaných území či skúsených vojnových veteránov predstavujú len časť mozaiky, prostredníctvom ktorej prináša Stanislava Harkotová už druhú správu o živote mnohomiliónového národa vo vojne. Osudy hrdinov jej najnovšej knihy Kým dýchaš, bojuješ siahajú ďaleko pred február 2022 a sú unikátnym pohľadom priamych svedkov i priamych účastníkov dejinných udalostí na boj za slobodu a nezávislosť. Reportérka Aktuality.sk sa takmer dekádu opakovane vracia na miesta poznačené ozbrojeným konfliktom, aby zaznamenala ich premeny v čase. V novembri 2015 po prvý raz navštívila Sloviansk, kde Rusi v roku 2014 odštartovali hybridnú operáciu na cudzom území. Počas nasledujúcich deviatich rokov zavítala do miest a obcí v blízkosti frontovej línie. V čase, keď ruské vojská vo februári 2022 vtrhli do Ukrajiny, sedela vo vlaku smerujúcom do Kramatorska. V lete 2023 sa dočasne presťahovala do Kyjeva, odkiaľ dodnes vyráža za vojakmi, veteránmi, zajatcami, otcami či matkami vzdorujúcimi mocenským chúťkam Moskvy. Zbierka časozberných reportáží Kým dýchaš, bojuješ je už Harkotovej druhou knihou prenikajúcou hlboko pod povrch medializovaného obrazu vojny. Prvá séria príbehov z vojnovej Ukrajiny jej vyšla v roku 2022 pod názvom Ešte sme nezomreli. Desivú tvár vojny ilustrujú v oboch tituloch fotografie oceňovaného Juraja Mravca. Reportérka Aktuality.sk prispela v roku 2022 svojím textom do výberu reportáží Chleba z minového pole od českých a slovenských publicistov a publicistiek. V roku 2023 napísala samostatnú autorskú knihu Hranica, v ktorej zaznamenala obraz slovensko-ukrajinského pohraničia a osudy jeho obyvateľov krátko pred ruskou inváziou a niekoľko mesiacov po nej.