Ringier Slovakia Media s. r. o. strana 2 z 11

Tretia kniha Petra Bárdyho vás opäť zavedie do zákulisia slovenskej politickej scény. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch titulov však bude v centre príbehu žena. Prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá pár mesiacov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ohlásila kandidatúru a ako politická outsiderka porazila ostrieľaného diplomata symbolizujúceho toxicitu vlád Smeru. Veľké víťazstvo znamenalo aj veľké očakávania a nádeje zo strany slovenskej verejnosti. Nakoľko sa ich podarilo naplniť, sa dozviete v najnovšej knihe z dielne Aktuality.sk Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti. Šéfredaktor Aktuality.sk sa podobne ako pri písaní predchádzajúcich dvoch politických bestsellerov stretol s mnohými ľuďmi z okolia ústrednej postavy knihy: nielen so súputníkmi, so spolupracovníkmi a s blízkymi ľuďmi Zuzany Čaputovej, ale aj s analytikmi a odborníkmi na slovenskú i zahraničnú politiku. Výsledkom niekoľkomesačného úsilia je obraz prvej ženy v prezidentskom kresle zasadený do turbulentného príbehu slovenskej demokracie. Kniha s názvom Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti však nebude iba portrétom štátničky a zrkadlom slovenskej politiky reprezentovanej takmer výlučne mužmi. Bude aj sondou do mysle a pocitov obyčajnej ženy Zuzany Čaputovej – matky dvoch dcér, právničky a občianskej aktivistky, ktorá sa rozhodla postaviť zlomoci mocných.

THE GUARDIAN: Robert Fico doubles down on pro-Russia stance after Slovakia election win THE WASHINGTON POST: Slovakia’s parliamentary election has the potential to complicate the Western response to Ukraine. Nearly complete results showed that Robert Fico, a populist former prime minister whose campaign has been laced with pro-Russian and anti-American discourse, defeated his progressive rival. FINANCIAL TIMES: Robert Fico wins Slovakia election with anti-Ukraine stance CNN: Pro-Russian politician wins Slovakia’s parliamentary election Robert Fico is a Slovak political leader who, after the murder of an investigative journalist Jan Kuciak in 2018, resigned from the prime minister’s chair involuntarily, only to return after the coronavirus pandemic and Russia’s invasion of Ukraine, armed with conspiracies, ready to inflame passions and usurp the lost power. His political career is associated with corruption scandals, clear enmity with media that resulted in the murder of an investigative journalist, and the connection of Robert Fico himself to the Calabrian mafia ‚Ndrangheta. Peter Bárdy’s book “Robert Fico - The man who stole the Slovak Republic. The political journey of pro-Russian populist”is a portrait of a man who won the Slovak parliamentary elections five times. However, it is not just the story of the most successful politician in the modern history of Slovakia. It is a picture of Slovak politics of the last three decades after the Velvet revolution and after the end of communism in the region of Central and Eastern Europe – associated with corruption, scandals and the arrogance of power. Testimonies of almost three dozen colleagues, companions, political opponents, and rivals of Robert Fico. Hundreds of hours of discussions and lots of e-mails with direct actors of political life and experts working behind the scenes of political parties and election campaigns. And all this for the sole purpose of answering the question of who really is Robert Fico?

Odhaľoval prešľapy a podozrivé obchody mocných. Upozorňoval na klientelizmus a korupciu za bývalých vlád Smeru. Rozkrýval pavučinu vzťahov smerujúcich na najvyššie poschodia politiky a biznisu. Napokon zomrel rukou vraha, ktorý popravil i jeho snúbenicu. Sledujte krok za krokom vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá otriasla spoločnosťou, vyvolala najväčšie občianske protesty od novembra ’89 a spôsobila búrku na politickej scéne. Kniha VRAŽDA JÁNA A MARTINY – VYŠETROVANIE vychádza na šieste výročie spomienky na novinára a archeologičku. Autorka Laura Kellö Kalinská sleduje kauzu od konca februára 2018, keď sa dostali na svetlo sveta oficiálne informácie o ich smrti. Odvtedy absolvovala stovky stretnutí, rozhovorov a konzultácií a naštudovala tisícky strán dostupných dokumentov. Výsledkom je kniha, ktorá prináša zhrnutie všetkých faktov na jednom mieste, vyvracia špekulácie a vysvetľuje verejnosti, prečo pred súdom napokon skončili, respektíve boli medzičasom právoplatne odsúdení konkrétni obžalovaní. Autorka v knihe analyzuje, čo sa dialo po príchode prvej policajnej hliadky na miesto činu v nedeľu večer 25. februára 2018, aké chyby sprevádzali prvotnú obhliadku a ktoré nepovolané osoby prišli do Veľkej Mače. Detailne mapuje kroky najväčšieho vyšetrovacieho tímu v dejinách slovenskej kriminalistiky pod vedením Petra Juhása. Podrobne rozoberá, na základe čoho vylúčili muži zákona jednotlivé vyšetrovacie verzie i falošné stopy. Čitateľ sa tak na základe faktov a logických argumentov dozvie, ako policajti vyskladali obraz posledných hodín Jána a Martiny pred smrťou aj čo robili páchatelia niekoľko dní i pár desiatok minút pred zločinom. Dostane tiež odpoveď na otázky, prečo bol identikit už „len“ návnadou či prečo nemohli k dolapeniu vrahov pomôcť satelitné snímky z americkej družice. Pridanou hodnotou knihy je doteraz nepublikovaná fotodokumentácia vyšetrovacieho pokusu polície i neskoršej rekonštrukcie zločinu za účasti vraha, unikátne zábery Miroslava Marčeka z výsluchovej miestnosti, keď sa po mesiacoch mlčania rozhodol povedať pravdu, či fotografie z konfrontácie Aleny Zsuzsovej a Zoltána Andruskóa. Nechýbajú snímky dôkazov a kľúčových dokumentov vrátane priznania vraha či prvej výpovede šoféra, zábery z policajných razií aj zo sledovania podozrivých pred ich zadržaním. Obálku knihy ilustroval výtvarník a pedagóg Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Gábor Gyenes.

Svedectvá takmer troch desiatok kolegov, súputníkov i politických oponentov a rivalov Roberta Fica. Stovky hodín diskusií a desiatky e-mailov s priamymi aktérmi politického života aj expertmi pracujúcimi v zákulisí politických strán a predvolebných kampaní. Stovky hodín rešeršovania a analýz dobovej tlače, odborných kníh i popularizačných titulov. Aj tak by sa dala v skratke zhrnúť práca, ktorá predchádzala vzniku druhej knihy Petra Bárdyho s názvom FICO. Vyše tristostranový titul, doplnený o desiatky fotografií a bohatý poznámkový aparát, nie je iba strhujúcim príbehom najúspešnejšieho politika v novodobej histórii Slovenska, ktorý sa pohybuje na scéne už od roku 1992. Je obrazom slovenskej politiky posledných troch dekád, spojenej s korupciou, kauzami a papalášizmom. A v neposlednom rade je tiež pokusom dlhoročného politického komentátora nahliadnuť do myslenia trojnásobného premiéra, ktorého túžba po moci bola silnejšia ako služba štátu. „Nechcel som napísať sumár toho, čo je známe, ani knihu Bárdyho názorov na Fica. Ak mala kniha vzniknúť, musel som sa rozprávať s ľuďmi, ktorí boli v jeho blízkosti. Ktorí ho poznajú alebo poznali, vedia, aký je naozaj. Chcel som pochopiť, kto je Robert Fico,“ konštatoval šéfredaktor Aktuality.sk v prológu k svojej druhej knihe s názvom FICO. Publikácia FICO – Posadnutý mocou mapuje vzostupy i pády politického lídra reprezentujúceho špecifický fenomén v novodobých slovenských dejinách. Analyzuje konkrétne kroky a skúma motiváciu muža, ktorý sa cestou na úrad vlády zmenil z tvrdo pracujúceho a načúvajúceho profesionála na stroj posadnutý mocou. Autor oceneného debutu Obyčajný Matovič. Homo vulgaris prináša správu nielen o Ficovi a Slovensku, ale aj o nás – voličoch. Kniha FICO je tak ďalším sklíčkom do mozaiky, z ktorej sa skladá obraz turbulentného politického života na Slovensku.

Prvému prezidentovi uniesli syna, ďalší sadil so zahraničnými návštevami stromy a kul rýle. Najdlhšie úradujúca hlava štátu nemala počas politickej kariéry problém porušiť zákony, popliesť mená štátnikov, názvy organizácií, zemepisné či historické fakty a lietať, kam vietor fúka. Bývalý podnikateľ v čele krajiny hovoril po vražde novinára o mafiánskom štáte. Prvá žena na prezidentskom poste bola pre svoje postoje častým terčom populistických lídrov. Nepomerne pestrejšia bola plejáda politikov zastávajúcich druhý najvyšší ústavný post. Predsedom Národnej rady bol už spomínaný milovník pretekárskych áut, poľovačiek a športových zápasov, ktoré si vychutnával po boku oligarchov ako Juraj Široký či Ivan Kmotrík, a neskôr to dotiahol až na hlavu štátu. Do pamäti verejnosti sa zapísal i vyštudovaný estetik a marxistický filozof, ktorý 17. novembra 1989 kachličkoval kúpeľňu, postaral sa o nákladnú rekonštrukciu Bratislavského hradu i kritizovanú sochu Svätopluka a prioritne sa angažoval najmä v zdravotníckom biznise. Najvyššiemu orgánu parlamentnej demokracie šéfovalo aj niekoľko politikov, ktorí spôsobili pád vlastných vlád. Nelichotivé charakteristiky, až na výnimku, sprevádzali tiež našich viacnásobných premiérov: únos prezidentovho syna a Slovensko ako čierna diera, reformy a stretnutia v konšpiračnom byte na Vazovovej, vražda novinára a korupčná mafia na najvyšších poschodiach štátu. Tri dekády modernej slovenskej samostatnosti boli nezriedka jazdou ohrozujúcou samotné základy demokracie a voliči si často vyberali medzi veľkým a ešte väčším zlom. Napriek tomu boli v príbehu Slovenska aj viaceré pozitívne momenty. Vydajte sa s nami na cestu po trinástich vybraných fenoménoch slovenskej politiky, na ktoré sa pozreli komentátori, analytici a spolupracovníci redakcie Aktuality.sk vrátane autora bestselleru Fico Petra Bárdyho, šéfa politického oddelenia Martina Sliza, experta na slovenský extrémizmus Tomáša Kyseľa či autora bestselleru Slovenská mafia Jána Petroviča. Knihu ilustrujú ikonické fotografie.

Riadil vplyvný úrad s dôležitým postavením v bezpečnostnej štruktúre štátu. Nedokázal dôveryhodne vysvetliť početné majetky ani vyvrátiť väzby na firmy, z ktorých viaceré profitovali zo štátu. V septembri 2020 ho zadržala NAKA a putoval do väzby, kde začal svedčiť proti bývalým kumpánom a rozkrývať korupčnú chobotnicu fungujúcu za vlád Smeru. Hlavný aktér knihy Kajúcnik Ľudovít Makó nie je iba jedným zo skorumpovaných exfunkcionárov a kľúčový svedok najzávažnejších káuz. Je ukážkovým príkladom toho, kam až dospel systém našich ľudí. Dvestostranová analýza sa prísne drží faktov. Vznikla vo verejnom záujme a v plnej nahote demaskuje obludnú mašinériu postavenú na peniazoch a moci. Autor knihy Kajúcnik Martin Turček pracoval s otvorenými zdrojmi a dostupnými svedeckými výpoveďami. Absolvoval desiatky stretnutí a precíznu prácu v teréne. Ako investigatívny reportér Aktuality.sk už od roku 2019 systematicky analyzoval Makóove majetky, prepojenia na miliónové firmy aj podozrivé tendre spojené s jeho menom či niekdajšou funkciou. Turčekov knižný debut je tak výsledkom jeho viacročného pátrania, doplneného o doteraz nepublikované zistenia. Súčasťou publikácie sú infografiky a desiatky ikonických aj menej známych fotografií.

Svedectvá takmer troch desiatok kolegov, súputníkov i politických oponentov a rivalov Roberta Fica. Stovky hodín diskusií a desiatky e-mailov s priamymi aktérmi politického života aj expertmi pracujúcimi v zákulisí politických strán a predvolebných kampaní. Stovky hodín rešeršovania a analýz dobovej tlače, odborných kníh i popularizačných titulov. Aj tak by sa dala v skratke zhrnúť práca, ktorá predchádzala vzniku druhej knihy Petra Bárdyho s názvom FICO. Vyše tristostranový titul, doplnený o desiatky fotografií a bohatý poznámkový aparát, nie je iba strhujúcim príbehom najúspešnejšieho politika v novodobej histórii Slovenska, ktorý sa pohybuje na scéne už od roku 1992. Je obrazom slovenskej politiky posledných troch dekád, spojenej s korupciou, kauzami a papalášizmom. A v neposlednom rade je tiež pokusom dlhoročného politického komentátora nahliadnuť do myslenia trojnásobného premiéra, ktorého túžba po moci bola silnejšia ako služba štátu. „Nechcel som napísať sumár toho, čo je známe, ani knihu Bárdyho názorov na Fica. Ak mala kniha vzniknúť, musel som sa rozprávať s ľuďmi, ktorí boli v jeho blízkosti. Ktorí ho poznajú alebo poznali, vedia, aký je naozaj. Chcel som pochopiť, kto je Robert Fico,“ konštatoval šéfredaktor Aktuality.sk v prológu k svojej druhej knihe s názvom FICO. Publikácia FICO – Posadnutý mocou mapuje vzostupy i pády politického lídra reprezentujúceho špecifický fenomén v novodobých slovenských dejinách. Analyzuje konkrétne kroky a skúma motiváciu muža, ktorý sa cestou na úrad vlády zmenil z tvrdo pracujúceho a načúvajúceho profesionála na stroj posadnutý mocou. Autor oceneného debutu Obyčajný Matovič. Homo vulgaris prináša správu nielen o Ficovi a Slovensku, ale aj o nás – voličoch. Kniha FICO je tak ďalším sklíčkom do mozaiky, z ktorej sa skladá obraz turbulentného politického života na Slovensku.

Môže osvietený premiér ochrániť ľudí pred zemetrasením? Čo robí humanoidný robot NICO na Univerzite Komenského? Akú úlohu zohrávajú súkromné armády, bojujúce po celom svete? Prečo Uršuľa Esterházyová rodila po prvý raz ako 12-ročná, za 25 rokov priviedla na svet 19 potomkov a vo veku 39 rokov zomrela na vysilenie organizmu a aký bol osud šľachtičien v 17. storočí? Vďaka čomu dokážeme nahliadnuť do vnútra Zeme, planét a hviezd? Prečo sa vírusy správajú ako geniálni zloduchovia? Kam zmizlo 16-tisíc dievčat, ktoré na Slovensku trpia poruchami autistického spektra, a kto im pomáha? Čo majú spoločné odtlačky prsta s poruchami učenia a agresivitou? Prečo by sme sa nemali hrať na holubičí národ, ale ani sa bičovať za prešľapy z minulosti? Aký bol príbeh elektrifikácie na Slovensku a prečo boli prvými dedinskými objektmi využívajúcimi elektrinu fara a kostol? Ako je možné, že Mayovia nepoužívali luk, nepoznali koleso ani žiadne kovy a napriek tomu dokázali vybudovať mesto palácov, pyramíd, ciest a umenia, popri ktorom vyzerajú súdobé rímske fresky viac než rustikálne? Prečo je pre nás dôležité zistiť, kde urobili chybu a ich svet sa zrútil ako domček z kariet? Prečo Slovensko prehráva v súťaži o ľudský kapitál a kde končia naše najlepšie mozgy? Odpovede aj na tieto otázky prináša kniha O osvietenom premiérovi, vianočnom kaprovi a slovenskej Gréte z dielne 34 slovenských vedkýň a vedcov, ktorí pôsobia na našich i zahraničných univerzitách a v Slovenskej akadémii vied. Súbor 39 popularizačných textov mapuje rôzne oblasti nášho života a odpovedá na kľúčové otázky súčasnosti. Je nielen oknom do nekonečného vesmíru poznania, ale aj unikátnou príležitosťou pozrieť sa na svet očami slovenských vedkýň a vedcov, ktorí si získali uznanie doma i vo svete. Editorom publikácie, vychádzajúcej pod hlavičkou Aktuality.sk, je rešpektovaný seizmológ Peter Moczo. Súčasťou titulu, zahŕňajúceho rôzne oblasti výskumu od psychológie, politológie, ekonómie, práva, histórie, medicíny, aplikovanej informatiky, seizmológie, sociológie, literatúry, stavebného inžinierstva, mayológie, fyziky či chémie, sú portréty slovenských vedkýň a vedcov.

Delí ich len pár desiatok metrov, no každá sa nachádza v inom časovom pásme. Aký paradox! Veď slnko nad nimi vychádza i zapadá v rovnakom čase. Príbeh rozdelenej dediny Veľké a Malé Slemence, ktorú po druhej svetovej vojne – povedané slovami hrdinu filmu Hranica z roku 2009 – Sovieti rozkrojili ako bochník chleba, pozná v pohraničí každý. Jej obyvatelia boli ako vystrihnutí z anekdoty o dedinčanovi žijúcom v niekoľkých štátoch bez toho, aby vystrčil päty z dvora. Obec s vyše šesťsto ročnou históriou napokon doplatila na povojnovú sovietsku mocenskú expanziu. Keď sa Sovietom v roku 1944 podarilo dostať za karpatský oblúk, už sa z územia, v minulosti patriaceho najskôr rakúsko-uhorskej monarchii a neskôr na dvadsať rokov medzivojnovému Československu, nestiahli. Naopak, Moskva a Praha podpísali 29. júna 1945 zmluvu o tom, že sa Zakarpatská Ukrajina (československá ústava poznala toto územie pod názvom Podkarpatská Rus, pozn. autorky) stane súčasťou Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Priestor, kde predtým nestála žiadna hranica, začali vytyčovať hraničnými zábranami. Stavali sa strážne veže, naťahoval sa ostnatý drôt. Reportážna kniha Hranica je druhým titulom Stanislavy Harkotovej, ktorej vlani vyšla zbierka reportáží z vojnovej Ukrajiny Ešte sme nezomreli. Reportérka Aktuality.sk začala zaznamenávať obraz slovensko-ukrajinského pohraničia a osudy jeho obyvateľov krátko pred ruskou inváziou. Do krajiny existujúcej na pomyselnom okraji všetkého sa opäť vrátila na jeseň 2022, aby zistila, ako veľká vojna zmenila jej perspektívy. Príbehy zo slovensko-ukrajinského pohraničia ilustrujú fotografie Zuzany Gogovej.

Dvadsiateho prvého februára 2023 uplynie päť rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Pri tejto príležitosti vychádza mimoriadna knižná publikácia KUCIAK. Vyše 350-stranová kniha je výberom článkov Jána Kuciaka, ktoré vyšli v rokoch 2015 až 2018 na spravodajskom webe Aktuality.sk. Investigatívne reportáže a analýzy, rozdelené do dvanástich tematických celkov, ilustrujú originálne infografiky a desiatky ikonických fotografií. Súčasťou grafického spracovania knihy sú novinárove poznámky, sumáre, tabuľky, rukopisy či dokumenty, s ktorými pracoval. Pôvodné odhalenia Jána Kuciaka dopĺňajú najnovšie informácie o hlavných aktéroch káuz. Autorkami aktualizačných textov sú členky investigatívneho tímu Aktuality.sk Annamária Dömeová a Laura Kellöová. Špeciálna knižná publikácia KUCIAK je nielen zrkadlom pokriveného systému našich ľudí, ktorý sa počas vlád Smeru zakorenil na všetkých úrovniach štátu. Je poctou výnimočnej novinárskej osobnosti, ktorú umlčala ruka nájomného vraha. S odstupom piatich rokov potvrdzuje, že Ján Kuciak predbehol dobu a svojou precíznou prácou s otvorenými zdrojmi položil základy modernej investigatívnej žurnalistiky na Slovensku.

Riadil vplyvný úrad s dôležitým postavením v bezpečnostnej štruktúre štátu. Nedokázal dôveryhodne vysvetliť početné majetky ani vyvrátiť väzby na firmy, z ktorých viaceré profitovali zo štátu. V septembri 2020 ho zadržala NAKA a putoval do väzby, kde začal svedčiť proti bývalým kumpánom a rozkrývať korupčnú chobotnicu fungujúcu za vlád Smeru. Hlavný aktér knihy Kajúcnik Ľudovít Makó nie je iba jedným zo skorumpovaných exfunkcionárov a kľúčový svedok najzávažnejších káuz. Je ukážkovým príkladom toho, kam až dospel systém našich ľudí. Dvestostranová analýza sa prísne drží faktov. Vznikla vo verejnom záujme a v plnej nahote demaskuje obludnú mašinériu postavenú na peniazoch a moci. Autor knihy Kajúcnik Martin Turček pracoval s otvorenými zdrojmi a dostupnými svedeckými výpoveďami. Absolvoval desiatky stretnutí a precíznu prácu v teréne. Ako investigatívny reportér Aktuality.sk už od roku 2019 systematicky analyzoval Makóove majetky, prepojenia na miliónové firmy aj podozrivé tendre spojené s jeho menom či niekdajšou funkciou. Turčekov knižný debut je tak výsledkom jeho viacročného pátrania, doplneného o doteraz nepublikované zistenia. Súčasťou publikácie sú infografiky a desiatky ikonických aj menej známych fotografií.

Učiteľka na dôchodku Julija Votčer najprv dvíhala na Majdane mobily nebohých demonštrantov a oznamovala smutnú správu ich príbuzným. Potom založila organizáciu Moľfar a dodnes vozí na front potraviny, šatstvo, technológie i lieky pre vojakov. Gréckokatolícky kňaz Vasyľ Ivaňuk odšoféroval v prvý rok vojny s humanitárnou pomocou pre civilistov i vojakov 80-tisíc kilometrov. Dnes sa pravidelne vracia na Donbas, aby slúžil liturgie a ďalej distribuoval pomoc. Učiteľka francúzštiny Anna Zajcevová prežila s niekoľkomesačným synom Svjatoslavom a rodičmi 65 dní v podzemí Azovstaľu, jej manžel skončil ako vojak v ruskom zajatí. Vysokoškolský pedagóg Ihor Kozlovskyj šiel vysypať smeti a skončil ako politický väzeň na 700 dní v pivničnej kobke. Oleksandr Sarabun prežil ilovajské peklo a na front sa vrátil s protézou. Aj to sú hrdinovia časozberných reportáží Stanislavy Harkotovej, ktorá mapuje dianie na Ukrajine priamo v teréne už od roku 2015. Správu o ruskej invázii sa dozvedela cestou vo vlaku do Kramatorska. Na vojnou sužovaných územiach strávila súvisle niekoľko mesiacov. Jej knižný debut Ešte sme nezomreli je správou o ľuďoch vo vojne, ktorú ilustrujú fotografie oceňovaného fotografa Juraja Mravca. Po prvý raz navštívila Ukrajinu ako reportérka v roku 2015 a odvtedy sa do krajiny pravidelne vracia. Dianie u našich susedov mapuje nielen cez kľúčové dejinné zvraty a udalosti, ale najmä cez osobné príbehy vojakov, zajatcov a veteránov, ich matiek a manželiek či aktivistov a dobrovoľníkov z radov obyčajných mužov i žien. Reportérka Aktuality.sk STANISLAVA HARKOTOVÁ je aktuálne v Kyjeve, kde dokončuje knihu časozberných reportáží. 200-stranová publikácia vyjde na jeseň pod hlavičkou domovskej redakcie Aktuality.sk.

Jedna mala 27 rokov, keď ju komunisti poslali do kláštora bez vody a elektriny, kde sa pod dohľadom ŠtB tlačila s desiatkami žien a hlodavcov. Druhá mala dvadsať, keď prisluhovači režimu prepílili mreže na oknách niekdajšieho šľachtického sídla, vtrhli do kaplnky a vyhnali mladé ženy z noviciátu. Jedna mala vysokoškolský diplom z Univerzity Komenského, druhá bola absolventkou učiteľského ústavu, keď im komunisti zakázali učiť a poslali ich na polia, do fabrík či sociálnych ústavov. S cieľom donútiť ich, aby vyzliekli rehoľné rúcho. Kniha Ivany Hečkovej Jedna svieca stačí je vzácnou sondou do verejnosti málo známej témy likvidácie ženských reholí v temných 50. rokoch s označením Akcia R (Rehoľníčky). Mapuje dramatické osudy dvoch výnimočných osobností, odohrávajúce sa na pozadí historických udalostí a s presahom do súčasnosti. Autentické svedectvo o živote v 40-ročnom vyhnanstve dopĺňajú desiatky vzácnych fotografií, unikátne listinné dôkazy, archívne dokumenty, originálne mapy i najnovšie zistenia historikov. Súčasťou knihy je štúdia historika Františka Neupauera z Ústavu pamäti národa, ktorý bol spolu s Annou Kissovou (sestra Anna) a Danou Harmáčkovou (sestra Samuela) odborným konzultantom knihy.

Zákulisie zrodu a pádu „obyčajného človeka“ – populistu Igora MatovičaIgor Matovič napísal za vyše desať rokov v politike nesporne zaujímavý príbeh. Aké boli jeho začiatky, čo rozhodlo o jeho angažmáne v politike a prečo sa nedokázal vymaniť z role opozičného krikľúňa a provokatéra, sa dozviete v knihe Petra Bárdyho Obyčajný Matovič. Homo vulgaris. Knižný debut šéfredaktora Aktuality.sk nemá ambíciu komplexne zhodnotiť Matovičovu dekádu v politike, čo ani nie je vzhľadom na chýbajúci časový odstup možné. Je pokusom o sondu do sveta antipolitika a populistu, ktorý samého seba označil za homo vulgaris – človeka obyčajného a na „obyčajnosti“ postavil svoju komunikačnú stratégiu. Peter Bárdy sa pokúša nájsť odpoveď na to, ako a prečo práve Matovič presvedčil obyčajných ľudí – voličov Smeru, že éra „našich ľudí“ musí dostať stopku. Analyzuje, čo všetko prispelo k tomu, že Matovičova stávka na jednu kartu vyšla. Skúma, aký podiel na tom mali pád Radičovej vlády, Gorila, vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej i následné demaskovanie skutočnej povahy štátu v rukách eseročky Smer, či presnejšie jeho vrcholových predstaviteľov a sponzorov z radov oligarchov. Skúsený novinár a dlhoročný politický komentátor sa pri písaní knihy stretol s desiatkami ľudí – od politikov, cez analytikov až po expertov na politické kampane. Vychádzal nielen z dokonalej znalosti slovenskej politickej scény a Matovičovho príbehu, ale aj z rozhovorov s jeho niekdajšími politickými spojencami a protivníkmi sa dotýka aj povahy masových hnutí s exkurzom do histórie. Súčasťou publikácie z dielne dlhoročného politického komentátora Petra Bárdyho sú ikonické fotografie. Mozaiku komplikovanej osobnosti politického lídra i samotnej doby dopĺňajú komentáre/analýzy troch skúsených politických komentátorov Arpáda Soltésza, Daga Daniša a Petra Tkačenka.

Igor Matovič napísal za vyše desať rokov v politike nesporne zaujímavý príbeh. Aké boli jeho začiatky, čo rozhodlo o jeho angažmáne v politike a prečo sa nedokázal vymaniť z role opozičného krikľúňa a provokatéra, sa dozviete v knihe Petra Bárdyho Obyčajný Matovič. Homo vulgaris. Knižný debut šéfredaktora Aktuality.sk nemá ambíciu komplexne zhodnotiť Matovičovu dekádu v politike, čo ani nie je vzhľadom na chýbajúci časový odstup možné. Je pokusom o sondu do sveta antipolitika a populistu, ktorý samého seba označil za homo vulgaris - človeka obyčajného a na "obyčajnosti" postavil svoju komunikačnú stratégiu. Peter Bárdy sa pokúša nájsť odpoveď na to, ako a prečo práve Matovič presvedčil obyčajných ľudí - voličov Smeru, že éra "našich ľudí" musí dostať stopku. Analyzuje, čo všetko prispelo k tomu, že Matovičova stávka na jednu kartu vyšla. Skúma, aký podiel na tom mali pád Radičovej vlády, Gorila, vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej i následné demaskovanie skutočnej povahy štátu v rukách eseročky Smer, či presnejšie jeho vrcholových predstaviteľov a sponzorov z radov oligarchov. Skúsený novinár a dlhoročný politický komentátor sa pri písaní knihy stretol s desiatkami ľudí - od politikov, cez analytikov až po expertov na politické kampane. Vychádzal nielen z dokonalej znalosti slovenskej politickej scény a Matovičovho príbehu, ale aj z rozhovorov s jeho niekdajšími politickými spojencami a protivníkmi. sa dotýka aj povahy masových hnutí s exkurzom do histórie. Súčasťou publikácie z dielne dlhoročného politického komentátora Petra Bárdyho sú ikonické fotografie. Mozaiku komplikovanej osobnosti politického lídra i samotnej doby dopĺňajú komentáre/analýzy troch skúsených politických komentátorov Arpáda Soltésza, Daga Daniša a Petra Tkačenka. O autorovi: Kto je Peter Bárdy Peter Bárdy sa narodil 1. apríla 1977 v Žiline. Novinárčine sa začal venovať hneď po skončení gymnázia - tri roky robil spravodajcu v žilinskom rádiu Frontinus. Nasledovalo trojmesačné pôsobenie v týždenníku Reportér, ktorý založila skupina novinárov vrátane Paľa Rýpala (nezvestný od jari 2008). Odtiaľ sa presunul do Žilinského večerníka, ktorému istý čas šéfoval. Medzičasom písal pre viaceré médiá a tlačové agentúry, jeho texty vychádzali v denníku Nový čas či týždenníku Live. Popri práci novinára vyštudoval externe publicistiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V roku 2008 dostal ponuku viesť začínajúci spravodajský portál Aktuality.sk so sídlom v Žiline, z ktorého vybudoval rešpektované celoštátne médium so silnou a oceňovanou investigatívou a viacerými regionálnymi redakciami.

Dejiny mafie na starom kontinente nepamätajú taký masaker, ako spáchali zločinci v marci 1999 v mestečku Dunajská Streda. Všetky hriechy aj so svojimi obeťami pochovali do zeme na južnom Slovensku. Obete škrtili, aby po sebe zanechali čo najmenej stôp, vraždy páchali až nad tajnými hrobmi, aby ich nemohli muži zákona prichytiť s mŕtvolou v kufri. Od desaťnásobnej vraždy členov gangu pápayovcov už ubehlo viac než 20 rokov a je najvyšší čas, aby sme sa dozvedeli, prečo na Žitnom ostrove vyrástla taká krutá zločinecká skupina, ktorá má na svedomí zrejme stovky ľudí. Od siposovcov cez pápayovcov až po sátorovcov. Prečo sa krvavý gang vyzabíjal navzájom a ako sa popri tejto krvavej histórii odvíjal príbeh jedného z najznámejších policajtov na Slovensku. Kniha Zahrabaná pravda – krvavý teror v Dunajskej Strede prvý raz prináša pohľad na vyčíňanie mafie na južnom Slovensku očami autentického účastníka udalostí. Dávid Barak je novinár slovensko-maďarského spravodajského portálu Parameter.sk. V rokoch 2018 – 2019 sledoval súdny proces s gangom sátorovcov a vďaka svojim zdrojom a spomienkam dunajskostredského policajta Jaroslava Spišiaka napísal príbeh otrasného zločinu na južnom Slovensku.