Signis strana 2 z 2

Cestopisná kniha Jozefa Weisa čitateľom približuje jeho vlastné cestovateľské zážitky a najmä informácie o daných krajinách a jeho postrehy zo života v nich. Je Izrael pokojný, biblický alebo poskytuje dávku napätia a strachu? Oboje sme zažili na vlastnej koži. Stáť raz na Veľkom čínskom múre. Túžba? Mýtus? Pre mňa už len nezabudnuteľná spomienka. Kto nebol v Indii, akoby necestoval, pretože nevidel na vlastné oči Tádž Mahal. Dlhá je cesta Transsibírskou magistrálou k čarovnému Bajkalu. Ešte dlhšia je do mongolskej stepi, do jurty, kde pijú kumys a české pivo. Nie každý návrat domov z polárnej krajiny je bez problémov. Najmä, ak vám odletí lietadlo s batožinou bez vás. Toto a ešte oveľa viac zaujímavostí vás čaká v tejto knihe.

Katkine dobrodružstvá 2 je voľným pokračovaním príjemného príbehu o osemročnom dievčatku Katke a jej zvieracích priateľoch. Aj tentokrát sa všetci pokúšajú nájsť rodinu a šťastie svojmu malému priateľovi a pri svojich pátraniach zažívajú rôzne dobrodružstvá a stretávajú rôzne bytosti. Príbeh plný empatie a porozumenia odkrýva aj pozitívne rodinné vzťahy, ktoré sa odvíjajú v malom vidieckom mestečku. Čitateľ sa tak ponára ako do malomestského, tak aj do krásneho prírodného prostredia. Ako v predchádzajúcej časti, aj tu je Katkinou vernou družkou kolobežka. Dej jemne dotvárajú čiernobiele ilustrácie Ivany Vargončíkovej. Kniha je určená pre deti od šesť rokov.

Ľudský život píše rôzne príbehy. Napríklad aj o zákrutách a kľučkách, ktoré človek neočakáva, a do ktorých sa nechtiac dostane. Skutočný romanticko-melancholický príbeh Ruda Ovečku rozpráva o veľkej láske, ktorá prechádza nezvyčajnými peripetiami, o láske, ktorá je plná ľudskej pomoci, empatie, pochopenia. No niekedy nestačí ani nadľudské úsilie pomáhať...

V zime sa naoko všetko vyčisťuje a vybieľuje. Pred Vianocami máme dokonca pocit, že sa zázračne očisťujú aj naše myšlienky, a my, veľkí dospelí, sa odrazu stávame aspoň na chvíľu deťmi. Nostalgicky blúdime vo svojom detstve a hľadáme neposedného chlapca či copaté dievčatko pri vianočnom stromčeku, ktoré tak rýchlo vyrástlo. A čas nepostojí, prechádza našími dlaňami bez opýtania tak rýchlo, až odrazu zistíme, že už nemôžeme len tak, kedykoľvek, ako niekedy dávno, robiť anjelov v snehu. Bez detstva sa totiž snehoví anjeli robia oveľa ťažšie. Bohato ilustrovaná kniha piatich zimných rozprávok ponúka príbehy lesných zvieratiek, plné empatie, porozumenia, lásky a spolupatričnosti. Krásnu atmosféru knihy spoluvytvárajú aj ilustrácie Radoslavy Mončekovej Hrabovskej.

Niektorí ľudia si myslia, že sú nesmrteľní. Majú v rukách neobmedzenú moc, nerešpektujú zákony a myslia si, že môžu dokonca rozhodovať o živote a smrti druhých. Lenže... Skvelý kriminálny román plný dramatických zápletiek, akčnosti, ale aj emócií o príbehoch colného dôstojníka, ktorého jedného dňa znenazdajky napadnú nájomní zabijaci a následne ho prenasledujú. Major Hardin sa skryje do Roháčov, ktoré veľmi dobre pozná a postupne rozpletá uzly snáh svojej likvidácie. Príbeh je pretkaný nádhernými opismi roháčskej prírody, ktorú autor dokonale pozná, retrospektívnymi príbehmi, ale približuje aj colné prostredie a jeho činnosť.

V poradí druhá kniha epigramov hudobníka, rezbára, všestranného umelca Jozefa Pobočíka staršieho Polepšovňa svedomia briskným spôsobom uchopuje témy nedokonalých ľudských vlastností, pováh, správania, medziľudských vzťahov, zároveň konfrontuje politickú situáciu z rokov 2020-2023, ktorá v histórii Slovenska nebývalým spôsobom ovplyvňovala aj správanie sa samotnej spoločnosti. Do centra pozornosti si neberie iba vlastnosti typické pre politiku (napr. pokrytectvo, ľstivosť, lživosť pretvárku,...), ale všíma si otázky súčasnej propagandy, "vymývania mozgov", s tým súvisiacu povrchnosť a ľahostajnosť ľudí, rozširujúcu sa roztrieštenosť spoločnosti, rozvíjajúcu sa vzájomnú nenávisť medzi ľuďmi. Avšak hľadí aj na príjemné situácie, pozitívne emócie a hľadá nádej, vyjadruje presvedčenie, že v spoločnosti sa predsa len nachádzajú aj pekné a dobré nuancie, nie všetko je negatívne, dobro a láska predsa nemôžu a nesmú byť potlačené, takisto aj ľudská dôstojnosť a stabilita žitia.

Pokračovanie melanchlolického príbehu J & J, v ktorom sa hlavná postava, mladý učiteľ Juraj Čierny snaží vysporiadať so smrťou milovanej osoby a vychovávať ich syna. Spoznáva nových ľudí, nájde si novú rodinu i prácu. Príbeh má podtitul Taký obyčajný príbeh – a je to tak. Dej sa odohráva v prostredí tých najbežnejších ľudí, akých si len vieme predstaviť, spoznávame v ňom aj svoje starosti a radosti. Navyše však v súvislosti s prácou hlavného hrdinu čitateľ hlbšie preniká aj do práce a starostí riaditeľa školy. Príbeh úplne bežného človeka je nezvyčajný tým, že sa odohráva na prelome osemdesiatych a deväťdesiatcyh rokov, a tak si sprítomňujeme aj zmenu režimu a problémy vtedajších pracujúcich ľudí a rodín.

Vybral som z drevenej truhlice veršované obrazy nielen videné, ale aj počuté a cítené. Bez okrasných ružových mašličiek zabalené do obyčajného papiera. Darček pre každého, z dávania pramení radosť. Rozbaľujte pomaly, potichu v súkromí vašich denných starostí, radostí, prekvapení a tiež očakávaní. Je vám dovolené moju ponuku prijať i odmietnuť, k ničomu vás nezaväzuje. Stačí mi len uveriť, že mi niekto uverí. Príjemná zbierka básní písaných v japonskej forme haiku čitateľovi poskytuje filozofické pohľady na prírodu, okolie, život i ľudské prežívanie a vnímanie. Kniha je určená pre príjemné chvíle oddychu.

Zaujímavý a výstižný názov zbierky autorka vysvetľuje konštatovaním, že Život je ako.../ karamelka/ chvíľu som malá/ a zrazu veľká/ chvíľu je sladký/ strašne ma ľúbi/ vzápätí má ma/ plné zuby... V tomto duchu sú ladené všetky básne v zbierke, na mnohých miestach nachádzame myšlienku, že nie rovnakosť spája, ale, naopak, rozdiely. Každý človek je iný a je potrebný vzájomný rešpekt a úcta, a to je podľa nej ten spájací moment. Autorka sa v celej zbierke drží myšlienky, že nech všetko plynie tak, ako má, všetko má svoju cestu, svoj prúd: Už viem, že netreba súperiť/ Kto vyhrať má, nech vyhráva/ Že zbytočné je víťaziť/ kde nie je pretek, len čistá hra/ A viem, že najkrajší je detský plač/ aj keď ma ruší a núti bdieť/ Že nebyť krivdy, zrady, temna, zla.../ je ťažko dobré uvidieť/ To málo viem... Svoje myšlienky podáva čitateľovi v zrozumiteľnej forme, neskrýva ich za zložité konštrukcie, vyjadruje sa ľahko a prístupne.

Kniha poviedok (Sladké bobule, ilustr. autorka) od ruskej autorky Oľgy Goč, viac než 40 rokov žijúcej na Slovensku. Autorka v nej ponúka príbehy jej dobrých známych - žien, ktoré v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, po rozpade Sovietskeho zväzu ako veľmi mladé opustili svoju vlasť a za vidinou lepšieho života odišli žiť do rôznych miest na Slovensko. Všetky príbehy sú reálne. Autorka i tieto ženy sa od svojho príchodu na Slovensko stretávali na rôznych podujatiach a postupne sa stali priateľkami, akousi vzdialenou rodinou. Odkrývali pred sebou svoje životné osudy, mohli sa rozprávať vo svojom rodnom jazyku, spievať národné piesne, spoznávať sa. Keď prišli na Slovensko ako veľmi mladé dievčatá, stretávali sa s jazykovou bariérou, museli sa integrovať do im vzdialenejšej kultúry, poznávať iné tradície, potýkali sa s bytovými problémami, často aj s rodinnými tragédiami. No na ich ceste novým životom im pomáhali dobrí slovenskí ľudia. Všetko to boli obyčajné, no veľmi odvážne a silné ženy, ktoré autorku inšpirovali k napísaniu týchto siedmich poviedok. Vydanie knihy podporil KULTMINOR - Fond na podporu národnostných menšín, ktorý autorke pridelil grant. O krásne ilustrácie sa postarala autorka.