Slovart strana 195 z 542

Ester M. Šimerová, významná slovenská maliarka, žila a študovala v Paríži aj v Prahe, aby sa po rokoch opäť vrátila do Bratislavy. Neskôr odišla na Liptov, kde vytvorila svoje posledné práce. Autorka textu Ľudmila Peterajová vo výpravnej monografii o známej umelkyni prezentuje známe, ale aj menej známe, ešte nepublikované diela (spolu takmer 300 reprodukcií) a odkrýva okolnosti aj udalosti, ktoré ovplyvňovali tvorbu Ester Šimerovej. Dôležitú časť monografie tvorí doteraz nezverejnená korešpondencia umelkyne.

Harry Bosch sa znovu tvrdohlavo snaží robiť svoju prácu. Počas vyšetrovania nedávneho zločinu zistí, že nájdená guľka súvisí s prípadom z roku 1992, keď počas nepokojov v Los Angeles prišla o život mladá fotoreportérka. Bosch úmrtie mladej ženy vyšetroval ako vraždu, ale prípad mu vzali a uzavreli ako nevyriešený. Nové balistické analýzy však naznačujú, že jej smrť nebola náhodná. Tentoraz je Harry pevne rozhodnutý dotiahnuť pátranie do úspešného konca, a to aj napriek tomu, že musí zabŕdnuť do temného obdobia dejín svojho mesta.

Tretie pokračovanie úspešnej ságy Nástroje smrteľníkov vhodnej pre čitateľov od 15 rokov. Jocelynin život je naďalej v ohrození. Clary ju chce zachrániť, a tak musí navštíviť Mesto skla, domov všetkých Tieňolovcov, aj napriek tomu, že vstupom do mesta porušuje všetky zákony. Až na mieste sa dozvedá, že Jace ju tam vôbec nechce a jej najlepší kamarát Simon skončil vo väzení. Tieňolovci totiž nedôverujú upírovi, ktorému neškodia slnečné lúče. Valentine zoskupuje svoju armádu démonov, s ktorou chce zničiť všetkých Tieňolovcov. V zmätku prichádzajúcej vojny sa musia Tieňolovci rozhodnúť, či budú bojovať po boku s upírmi, vlkolakmi a ostatnými Dolnosveťanmi, alebo proti nim. Jace si postupne uvedomuje, čo všetko je ochotný riskovať pre Clary, ktorá musí sústrediť svoju nové schopnosti, aby ochránila Mesto skla - ale za akú cenu? Láska je jedným zo smrteľných hriechov a tiene minulosti sa načahujú za Clary a Jaceom, ktorí sa musia postaviť Valentinovi.

V spomienkovom rozprávaní Jiří Menzel opisuje svoje detstvo a formujúce sa kultúrne zázemie pražskej meštianskej rodiny, ktoré ho formovalo, štúdium na FAMU a okolnosti svojho rozhodnutia pre film napriek tomu, že jeho pôvodnou láskou bolo divadlo. Pokračuje realizácia jeho najslávnejších filmov, ako boli Ostře sledované vlaky a Rozmarné léto v časoch „novej vlny.“ Za Ostře sledované vlaky získal Jiří Menzel Oscara a stal sa jedným z „mužov roka 1988“, a preto je opis nasledujúceho obdobia, dusných sedemdesiatych rokov, bizarným príbehom o boji proti tuposti a neschopnosti nadriadených a stranícko-úradníckeho aparátu, o dohodách a kompromisoch. Memoáre siahajú do roku 1988, na prah obnovenia slobody v Československu. Vďaka prepojeniu autorovho osobného a profesijného života s historicko-spoločenskou realitou dostáva čitateľ do ruky aj časť histórie českej spoločnosti v povojnovom období. Intímnejšie ladené spomienky sú obsahom monografických podkapitol, v ktorých spomína na učiteľov (predovšetkým Otakara Vávru), kameramanov, hercov, filmových kritikov, postavy „filmovej diplomacie“. Nie sú to len veselé príhody z natáčania. Menzel poskytuje najmä pohľad do genézy a utvárania svojej tvorivej metódy, svojich názorov na film a presvedčenie o tom, ako sa to má robiť. Ako červená niť sa potom celým textom tiahne jednoduchá maxima: „Chcem robiť filmy tak, aby sa páčili ľuďom, a aby na ne ľudia radi chodili.“

Tardek uteká počas druhej svetovej vojny spolu s manželkou a malým synom z frontovej línie v Poľsku, pretože mu hrozí nebezpečenstvo. Usadí sa na Slovensku, kde prežije koniec vojny i nástup komunistického režimu. Pochopí, že ak sa chce mať dobre, musí sa prispôsobiť – stane sa nadšeným stúpencom komunistov i funkcionárom, ktorý má možnosť ovplyvňovať životy iných ľudí. Svoje svedomie zaťaží ťažkým, nikdy nepotrestaným zločinom a finančné prostriedky získava aj nepoctivým spôsobom.

Debutový román nositeľa Pulitzerovej ceny Jeffreyho Eugenidesa, na motívy ktorého vznikol v roku 1999 rovnomenný kultový film, rozvíja príbeh rodiny Lisbonovcov z pokojného predmestia Detroitu. Jeho kronikármi sú muži v strednom veku, čo sa prostredníctvom spomienok snažia odhaliť tajomstvo melanchólie tejto rodiny. Všetko sa začalo jedného leta, keď Lisbonove dcéry, krásne a excentrické, jedna za druhou spáchali samovraždu. Muži, v tom čase ešte len chlapci, fascinovaní dospievajúcimi dievčatami, pozorovali ich osudy z diaľky a s odstupom času skladajú mozaiku fatálneho úpadku Lisbonovcov. Eugenidesovo dielo Smrť panien súčasná americká literárna kritika radí medzi modernú klasiku, jeho lyrický a nadčasový príbeh transformuje a demytologizuje život americkej strednej triedy.

Leto vo veľkomeste je kruté. Žeravé slnko rozpaľuje betón, roztápa asfalt, do duší vnáša nepokoj. Ľudia odhadzujú šaty aj zábrany. Dusivá atmosféra v meste ešte väčšmi zhustne, keď niekto zavraždí mladučkú prostitútku. Životom ošľahaný detektív sa púšťa do riešenia zdanlivo banálneho prípadu, no vyšetrovanie ho zavedie do nečakaných končín: do vlastnej minulosti a temných zákutí vlastnej duše.

Paranormálny román. Mara Dyerová vie, že sa nezbláznila. Dokáže zabíjať svojou mysľou a Noah zasa tou svojou liečiť. Mara vie aj to, že Jude nie je len halucinácia. Nedarí sa jej však presvedčiť rodičov a lekárov, že nepotrebuje psychiatra ani hospitalizáciu. Jediný, kto jej naozaj verí, je Noah. Mara má však oňho strach, je preňho nebezpečná – pri ich prvom bozku ho totiž takmer zabila. Spoločne však pátrajú po tom, ako Jude prežil zrútenie inštitútu na Rhode Islande a prečo vie o Mariných schopnostiach viac než ona sama... Druhé pokračovanie knihy Čo sa stalo Mare Dyerovej?

Na začiatku svojej kariéry detektíva oddelenia vrážd bol Krauz vystavený tvrdej skúške. Jeho zmysel pre spravodlivosť bol konfrontovaný s vtedajším právnym systémom a s výkladom spravodlivosti podľa socialistických právnych noriem deformovaným mocenskými praktikami. Po skončení akcie Rusalka, keď sa svojvoľne rozhodol pomôcť manželkinej spolužiačke Dane nájsť svojho otca v cudzine, dostal na výber. Krauz sa rozhodol. Rozsekol svoj gordický uzol a rozhodol sa ostať na oddelení vrážd. Lenže to ani Burger a ani elév Krauz netušili, že ich o pár dní čaká prípad, ktorý preverí nielen ich odborné schopnosti, ale aj najdôležitejší princíp spolupráce detektívov – dôveru. Z detektíva Krauza sa stane podozrivý zo spáchania série vrážd mladých dievčat. Pomôcť mu môže iba kolega, ktorý mu aj napriek kontroverzným dôkazom ostane verný, a vrah – básnik, ktorý ukradnutými básňami manipuluje všetkým a všetkými.

Na začiatku svojej kariéry detektíva oddelenia vrážd bol Krauz vystavený tvrdej skúške. Jeho zmysel pre spravodlivosť bol konfrontovaný s vtedajším právnym systémom a s výkladom spravodlivosti podľa socialistických právnych noriem deformovaným mocenskými praktikami. Po skončení akcie Rusalka, keď sa svojvoľne rozhodol pomôcť manželkinej spolužiačke Dane nájsť svojho otca v cudzine, dostal na výber. Krauz sa rozhodol. Rozsekol svoj gordický uzol a rozhodol sa ostať na oddelení vrážd. Lenže to ani Burger a ani elév Krauz netušili, že ich o pár dní čaká prípad, ktorý preverí nielen ich odborné schopnosti, ale aj najdôležitejší princíp spolupráce detektívov – dôveru. Z detektíva Krauza sa stane podozrivý zo spáchania série vrážd mladých dievčat. Pomôcť mu môže iba kolega, ktorý mu aj napriek kontroverzným dôkazom ostane verný, a vrah – básnik, ktorý ukradnutými básňami manipuluje všetkým a všetkými.

Milujete niekoho, ale je to iné, než ste dúfali? Hľadáte niekoho, ale nie a nie ho nájsť? Chcete zmeniť svoj život, ale namiesto toho život mení vás? Čítajte. Niet lepšieho lieku na pocit, že svet a ľudia v ňom sú trochu divní. Alebo že ste divní práve vy. Deviata kniha Maxima E. Matkina predstavuje hrdinov, ktorí sú ako vy alebo ako ľudia, ktorých poznáte: Mladá žena na ceste pomsty. Muž s kliatbou sexuálneho štvanca. Otec, ktorý tápa v chaose reality a predstáv. Učiteľka očarená ukrajinským robotníkom. Dievča, ktoré chce vyliečiť svet. Lekár, ktorému dochádza, že všetko je inak. Krásna žena v okamihu, keď pochopí, že všetko je dočasné. Muž, ktorý vie viac než ostatní. Všetci túžia po láske a každý z nich robí celkom iné veci, ktorými sa jej vyhýba a zároveň snaží priblížiť. Všetci sa nakoniec stretnú v miestnosti bez okien, kde čakajú na zázrak. Otázkou je, či sa dá veriť v existenciu zázrakov a či máme schopnosť ich rozoznať, keď skutočne prídu. Nie ste to, čo cítite, ale to, čo robíte.

Austrálska prozaička sa vo svojom debutovom románe vracia do obdobia, keď v Nemecku nastupoval k moci fašizmus. Príbeh je kolážou spomienok rozprávačky Ruth Beckerovej, doplnený o zápisky dávno nebohého Ernsta Tollera, významného predvojnového ľavicovo orientovaného dramatika. Z Ruthinej pamäti sa vyplavujú spomienky na predvojnový Berlín a emigráciu, ktorých impulzom bola zásielka z USA s fiktívnymi Tollerovými zápiskami. V nich spomína nielen na spoločné pôsobenie v protifašistickom hnutí mladých, najmä židovských, ľavicovo orientovaných intelektuálov, ale aj na svoju bývalú milenku Doru Fabianovú, ľavicovú intelektuálku a protivojnovú aktivistku, ktorú našli mŕtvu v emigrácii v Londýne za dodnes nevyjasnených okolností.

Historický román. Príbeh sa odohráva krátko po skončení prvej svetovej vojny a vyhlásení vzniku Československej republiky. Vojna poriadne zasiahla do osudov protagonistov, ale ich skutočný boj sa ešte len začína. Michal, ktorý prerušil štúdiá v Prahe, pôsobí ako dôležitý predstaviteľ novej československej armády. Šándor, jeho priateľ zo strednej školy, sa ako Maďar a syn popredného prešporského advokáta ocitne na druhej strane barikády – medzi tými, ktorý by radi dosiahli pripojenie Prešporka k Maďarsku. Navyše Šándor miluje Michalovu sestru Hanku. Politická situácia sa zo dňa na deň mení a na jej pozadí sa odohrávajú osobné drámy.

Chcel byť obyčajným záhradníkom, ale nakoniec prešiel toľkými odbormi, toľkými profesiami a povolaniami, že sa jeho život podobá ruským matrioškám, z ktorých každá, od najväčšej po najmenšiu, skrýva tisíc a jedno tajomstvo. Antoine de Saint Exupéry tak prežil mnoho skvelých osudov, o ktorých prináša svedectvo toto dielo, bohato doložené väčšinou dodnes nepublikovanými dokumentmi, uloženými v archíve Consuely de Saint Exupéryovej.

„V mojom meste sú všelijaké domy. Tehlové, kamenné, betónové. Niektoré sú hladké, iné majú zasa hrboľaté steny. Sú vysoké. Viem to, pretože vtáčiky, čo čvirikajú na strechách, počujem dosť slabo.“ Takto hovorí Mimi, ktorá žije vo svete za zavretými očami. No jej svet vôbec nie je nudný a čiernobiely. Spolu s neposednou Lízou spoznávajú susedov a prežívajú dobrodružstvá, kde zrak zrazu nie je taký dôležitý. Knižka vznikla podľa rovnomenného animovaného seriálu, ktorý odvysiela RTVS počas vianočných sviatkov 2013. Príbehy Mimi a Lízy ilustrovali Katarína Kerekešová, Boris Šíma a Ivana Šebestová.

Ben neznáša piatkové večery u svojej babky. Je to tá najnudnejšia babka na svete. Nezaujíma ju nič iné len scrabble a kapustová polievka. Ben však o svojej babke ani zďaleka nevie všetko. Jedného dňa zistí, že zamladi bola medzinárodnou zlodejkou šperkov a navyše celý život sníva o krádeži korunovačných klenotov. Dokáže si babička gaunerka splniť svoj celoživotný sen? A ako jej pri tom môže pomôcť jej vnuk Ben? Zoznámte sa s Benovou babkou. Je to typická babka: Má biele vlasy. Nosí zubnú protézu. V rukáve má zastrčenú špinavú vreckovku. A... je medzinárodnou zlodejkou šperkov!