Slovart strana 208 z 542

Pokračovanie napínavých dobrodružstiev Rebeky a Douga MacKenzieovcov v juhočínskych moriach. Výskumná loď Expedient ochromená tajfúnom uviazne na sopečnom ostrove. Ťažko poškodená, bez rádiového spojenia, bez akejkoľvek nádeje na únik. Doug a Beka hľadajúci svojich nezvestných rodičov musia čakať. Napriek tomu nepoľavujú v úsilí preniknúť hlbšie do tajomstiev záhadnej organizácie so sídlom vo Florencii, najmä keď objavia zakódovaný odkaz a ďalšie súvislosti na mieste, kde stroskotali. Akú úlohu zohral Cech a staré artefakty v ich zmiznutí? Čo v skutočnosti hľadá ich strýko kapitán MacKenzie? Sú dôkazy, ktoré objavia na potulkách hlboko v útrobách ostrova, kľúčom k temným tajomstvám Cechu a pomôžu im uniknúť z ostrova, kde je posádka lode Expedient ohrozená nielen prírodnými živlami?

Nový román Dušana Dušeka s názvom Zima na ruky má podtitul Románik, čím sa tak trochu dáva na známosť rozsah, aj žáner knihy. Ide totiž o príbeh, v ktorom hlavné postavy, učiteľ Pajo a jeho priateľka z detstva Tamara, hľadajú vo vzájomnom vzťahu pravý opak chladu a zimy: teplo ľudských dotykov. Nádej sa raduje zo zázračných dôkazov.

Posledné dni II. svetovej vojny. Z Vroclavu, obkľúčeného Červenou armádou, spravili Nemci pevnosť. Zničené, spálené, mŕtve mesto. Šesťdesiatdvaročný suspendovaný dôstojník Eberhard Mock vedie súkromné vyšetrovanie prípadu vraždy mladého dievčaťa, netere známej antifašistky. Osamelý a šikanovaný bývalými nadriadenými váha medzi túžbou nájsť vraha a želaním odviezť ženu z bombardovaného mesta. Pevnosť Breslau je predovšetkým románom o úpadku: o konci III. ríše, vojnovom úpadku, demoralizácii a napokon aj o starnúcom Mockovi. Je to tanec smrti v umierajúcom Breslau.

Nový výběr z próz nejvýznamnějšího představitele českého romantismu.

Kniha Raba Suli je záverečný diel Filanovej bratislavskej trilógie. Autor hovorí, že už nie je čas niečo odkladať a niekoho šetriť. Cez Raba Suli, legendárnu hru prešporských chalanov, sa Filan vracia na Poľnú ulicu, do klubov a zákutí starého mesta. Oživuje stratený svet pouličných klzísk, kolotočov a dávnych veľkých lások. Vyťahuje zo zabudnutia postavy a postavičky, ktoré tvorili históriu Bratislavy. Raba Suli je kniha rovnako šťavnatá a zábavná ako úspešné prvé dve časti trilógie. Len Filan je ešte otvorenejší a úprimnejší ako kedykoľvek predtým. Pozýva vás na výlet do lunaparku svojej hlavy.

„Zalej Františka, miláčik," je veta, ktorú jeho majiteľka počúva zo všetkých strán. Udržať Františka – jediný živý zelený organizmus v byte – v dobrej kondícii je pre ňu rovnako ťažké, ako si udržať chlapa. David prichádza a odchádza, kedy sa mu zachce. Ešte že existuje Cafe Giovanni, ktorá presne vie, kedy ku káve priliať aj frťana a akú terapiu práve potrebuje trojica priateľov. Katastrofy pracovné, partnerské a rodinné sa ani jednému z nich nevyhýbajú, hoci by sa mohlo zdať, že majú atraktívne zamestnania a bohémsky život. Rannou kávou u Giovanniho sa začína každý deň – aj ten, keď Michal rieši tragédiu v rodine, aj ten upršaný, keď si Simona zlomí opätok, rána po tom, keď to večer predtým trochu prehnali s alkoholom a aj ďalší, keď sa milovaný Dávid definitívne vytratí. Je to však naozaj definitívne?

Prológ: Pred stáročiami istá indická princezná navštívila múdreho pustovníka a dala mu prsteň s prosbou, nech tam vyryje slovko, ktoré by ju potešilo v zármutku a varovalo, keď sa bude cítiť priveľmi šťastná. Keď jej pustovník po niekoľkých dňoch prsteň vrátil, bolo na ňom vyryté: „To prejde." Z obsahu: Mladý novinár Boris je úplne obyčajný chalan, ktorý pracuje v malej redakcii uprostred hlavného mesta. Má milujúcich rodičov, citlivú kamarátku Sofi a skvelého kolegu Leoša, ktorého humor ho drží nad vodou počas vyčerpávajúcich spravodajských zmien. V okamihu, keď nachádza svoju veľkú lásku, zasiahne do jeho života nečakaná tragédia a jeho usporiadaný svet sa rozsype na kusy. Ako sa vyrovná Boris s tragickou stratou? Aké tajomstvo ukrýva jeho krehká kamarátka Sofi? Kto je neznáme dievča z blogu, ktorého spoveď Borisom otrasie? Aj vo svojom druhom románe Tamara Tainová zostáva verná údernému a sviežemu rozprávačskému štýlu, ktorý vám umožní prežívať nielen rôzne vtipné a menej vtipné peripetie zo života hlavného hrdinu, ale dovolí vám nazrieť aj do zákulisia spravodajskej redakcie, zavedie vás do blízkosti prebudeného islandského vulkánu a odhalí odvrátenú stranu rodičovskej lásky... O autorovi: Tamara Tainová je spisovateľka, ktorá sa nebojí výziev ani kontroverzných tém. Už pri svojej prvej knihe s názvom "Je to inak, mami..." siahla po námete, ktorý je predmetom mnohých diskusií a rozdeľuje slovenskú verejnosť na dva tábory. Príbeh o mladom gayovi napísala s takou presvedčivosťou, že okamžite vzbudila zvedavosť, kto sa v skutočnosti skrýva pod týmto menom. Pri druhej knihe so zaujímavým názvom "To prejde" zabŕdla do ďalšej tabuizovanej témy a napísala príbeh, ktorý ohromí svojou autentickosťou.

V autobiograficky motivovanom románe Miesta v sieti sa Veronika Šikulová sústreďuje na osudy troch žien jednej rodiny, starej mamy Jolany, jej dcéry Alice a vnučky Verony, ktorá sa pohľadom na ich smutné, no statočné životy snaží vyrovnať so svojimi smútkami a zmätkami a nájsť vďaka nim svoje „miesto v sieťach" a rovnováhu v sebe. Jej rozprávanie sprítomňuje nielen farby, vône a chute, rôzne postavy a postavičky sveta, ktorý je dávno preč, ale hovorí aj o menších a väčších ľudských tragédiách aj zásahoch kolobehu dejín ako vojna alebo totalitná moc. Jej román vôbec nie je iba príbehom o dejinách s veľkým D a o ich zásahoch do každodenných ľudských životov, je to román, v ktorom sa čitateľovi spovedajú silné ženy, ktoré v momente, keď všetko strácajú a ostávajú na všetko samy, musia nájsť odvahu žiť ďalej a starať sa o svojich blízkych.

Mladá slovenská študentka čínštiny sa v Pekingu zaľúbi do staršieho, bohatého, slávneho muža, navyše sochára, silno ovplyvneného európskou kultúrou. Napriek tomu však zisťuje, že nie je pri ňom šťastná. Rozíde sa s ním a po rokoch skúma, ako by sa ich vzťah bol vyvíjal, a čo by bolo s ňou, keby zostala vedľa neho. Akú podobu nadobudne ich vzťah, keď sa po rokoch vráti do Číny a stretne sa s ním pri veľkolepom odhaľovaní jeho slávnej sochy v Šanghaji? Napriek všetkému totiž ostáva jeho osudovou ženou. Z tohto exotického ľúbostného príbehu o čínskom milencovi však autorka vyťaží celé lyricko-filozofické podložie, v ktorom sa krížia odlišné kultúry, odlišné cítenie, no vždy prevažuje mužsko-ženské vnímanie sveta a jeho prelínanie, vyrozprávané na viacerých rovinách. Grafické odlišovanie jednotlivých vrstiev ich myslenia a vnímania dodáva rozprávaniu dynamiku a psychologickú hĺbku. Z príbehu Lianga a Angely sa tak stáva príbeh o múdrej sile lásky. V románe Eleny Hidvéghyovej-Yung Dážď slivkových kvetov je takáto veta: " Milujem papier. Jeho dotyk, zvuk i vôňu." A ja dodávam: Aj telo nás vie očariť svojím dotykom, zvukom i vôňou. Aj myšlienka. Žiaľ, my na to často zabúdame. Som veľmi rád, že spisovateľka nám to pripomína tak nástojčivo a vášnivo. Je to silná kniha. Tomáš Janovic Autorka našla správnu mieru medzi príbehovou a reflexívnou vrstvou románu a dosiahla tak jeho mnohovrstevnatosť a viacvýznamovosť, čo si v súčasnej, často veľmi jednorozmernej pôvodnej tvorbe (osobitne v milostných príbehoch ženských autoriek) zaslúži osobitnú pozornosť i uznanie. Anton Baláž Prvý román Eleny Hidvéghyovej-Yung Dážď slivkových kvetov vzrušujúcim spôsobom spája priezračnú atmosféru jej básní s pohľadom na krajinu, o ktorej, napriek rozľahlosti, vieme vlastne prekvapivo málo. Čína je tu živá a plná vôní. Telesná láska tajomná a symbolická, odrážajúca stretnutie dvoch kultúr. Príbeh sa odohráva v náznakoch a drobnostiach, ako minimalistická klavírna skladba. Peter Krištúfek O čom je nový román Eleny Hidvéghyovej-Yung? O neuchopiteľnej energii prenikania duší i tiel, o mystériu splynutia a oddelenia dvoch rôznych kultúr. O nezachytiteľnosti hmatateľného toku osudovej príťažlivosti, ktorá existuje mimo slov. O láske, ktorú nevidieť, a predsa pôsobí ako prelínanie aury jedného v druhom. Dalo by sa to vyjadriť sedemnástimi slabikami v jedinom hajku: Posvätná maska. Môj milenec mi bleskom poodchýlil tvár. Dana Podracká Väčšina ľúbostných príbehov je o tom, ako vášeň vzplanie. Spisovateľka Elena Hidvéghyová-Yung nám však ponúka pohľad na dohasínajúcu vášeň. Hlavní aktéri, mladá slovenská študentka a čínsky umelec, sa akoby nevedia rozlúčiť navždy, hoci už dlhší čas netvoria pár. No ako sa vyrovnať s pretrvávajúcou príťažlivosťou na oboch stranách, keď dvojica pred sebou nemá už nijakú budúcnosť? Elena Hidvéghyová-Yung predostiera čitateľovi farbistý a krehký príbeh odohrávajúci sa v dvoch čínskych veľkomestách, kde kedysi sama žila. Knihu som prečítala s pôžitkom, a to nielen preto, že autorka je mojou priateľkou. Denisa Fulmeková

Inžinier K. z titulnej poviedky zbierky Pavla Weissa zisťuje, že niečo ovláda jeho osud. Máva tušenia, keď sa má stať niečo zlé, a všetko sa splní. Pointa sa vinie celou knihou. Okrem dvoch-troch jasných tónov je kniha Treba na chvíľu odísť správou o človeku, ktorého život riadia sily mocnejšie než on sám. Weissov hrdina má navyše schopnosť uvedomiť si to a dokáže otvoriť oči aj čitateľovi. Autor ukázal aj širokú paletu štýlov, v zbierke Treba na chvíľu odísť sa pohybuje od tradičnej poviedky, sci-fi a erotickej poviedky až po vydarený experimentálny text.

Čo sa stane, ak jedna sestra zo Slovenska príde navštíviť druhú sestru žijúcu v Austrálii v prípade, že jedna z nich hľadá lásku a druhá pomstu? Vznikne niekoľko šialených plánov a niekoľko ešte šialenejších spôsobov, ako ich uskutočniť. Pretože láska musí byť horúca, pomsta studená, ale pokojne aj naopak, lebo, ako hovorí domorodá Ebba, keď ti je muž neverný, máš len dve možnosti - nevšímať si to, alebo ho zabiť. Román o sesterskej láske plný humoru, odvahy a chuti žiť. Pre všetkých, ktorí nepotrebujú ku šťastiu vždy len tradičné riešenia a pokojne by sa nechali odfotiť aj s Russelom Croweom na titulku bulváru. Lebo žijeme len raz.

Aj keby som sa v živote nikam nepohol, spoznal som dôverne mnoho miest: Prešporok, Presburg, Willsonovo město, Pozsony, Bratislavu, Blavu, Paštekár City. Moja Bratislava – na jar unavená ako po výprasku, na prelome júna a júla balkánska, polonahá, od konca augusta karpatská, zafarbená jeseňou a voňajúca burčiakom. A celkom ináč naladená so zamrznutým Dunajom a prikrytá snehom. Bratislava je iná planéta v daždi a iná v slnečnom dni. Iná je v stredu, iná sobotná, nedeľná a pondelňajšia. Mesto, z ktorého by človek utekal, keď v ňom žije, a hneď by sa nasťahoval, keby žil inde. Zvyknem mestám pripisovať ľudské charaktery a načúvať, čo mi hovoria a akou rečou. Pri Bratislave mi to napadlo až nedávno. Bratislava je staršia dáma, v mladosti krásavica, veď mala otecka Rakúšana, mamičku Maďarku. Kedysi bola vydatá za Bystričana, od ktorého sa ako-tak naučila po slovensky, ale prekážajú jej nové, zle urobené zuby. Bratislava, stará pani v nových šatách. Mohla by mať aktuálne výstižný slogan. Bratislava, mesto lekární a pizzérií. Boris Filan (1949) textár, prozaik a obľúbený rozprávač, autor, ktorý to jednoducho vie. Človek so širokým rozhľadom a impozantnou pamäťou.

Jeden múdry človek, ale nebol to policajt, raz odhalil tajomstvo vraždy a z tajomstva sa razom stalo najstaršie kriminalistické pravidlo. Je jednoduché: vraždí sa buď pre peniaze, alebo kvôli ženám. Krauz a Fischer odrobili na oddelení vrážd pekných pár rokov a mohli iba prikývnuť, prax staré kriminalistické pravidlá poväčšinou potvrdzovala. Aj na jar roku 2003, keď našli zohavené telá mileneckej dvojice, vedeli už od začiatku, že motív dvojnásobnej vraždy bude buď v peňaženke mladého tiežpodnikateľa, alebo v nohavičkách jeho milenky. Aby sa dostali ďalej, museli rozplietať klbko udalostí spred roka, ale to im neprekážalo, lebo rozpletať klbká bola ich každodenná rutinná práca, len im nešlo do hlavy, čo za sviňu v ľudskej koži dokáže inému človeku prestreliť hlavu a potom aj telo... Nebol to pekný pohľad, keď ich našli, a smradu sa vyvalilo toľko, že aj požiarnici v maskách sa dusili a súdny lekár, uznávaný svetaskúsený rutinér, si po naozaj dlhej dobe úprimne vzdychol: ježišukriste. Ale inak to bol veľmi pekný a milý príbeh...

Od vraždy Cley Petresku ubehol presne rok. Opäť bolo leto, opäť boli prázdniny a ľudia sa tešili na dovolenky a zaslúžený oddych pri vode. Na oddelení vrážd sa nikto netešil a odniesť dovolenkový lístok šéfovi sa každý bál. Naozaj vtedy nebol vhodný čas na záhaľku, práce bolo vyše hlavy. Prišlo obdobie Beštie a muž vraždiaci staršie ženy priamo v ich bytoch ich zásoboval prídelom stále nových a nových prípadov. V jeho tieni sa pohyboval aj iný muž a nebyť toho, že pracovali v rovnakom období, a nebyť toho, že Ondrej-Beštia bol o niečo pracovitejší, bol by aj on zožal slávu najmasovejšieho vraha v histórii Nášho Mesta. Nezožal. Flákal sa a zostal druhý. No i keď zavraždil iba päť žien, aj tak napísal celkom pekný príbeh a chlapci zo starej vraždárskej partie o ňom rozprávali vždy, keď sa stretli na pive a nostalgicky spomínali na staré časy. Krauz nespomínal, Krauz zúril, lebo jemu šéf dovolenku podpísal, a tým sa to vlastne všetko začalo...

Prehľadný, jednoduchý a zároveň vyčerpávajúci sprievodca pomocou kvalitných detailných fotogafií približuje život vyše 300 druhov živočíchov a rastlín charakteristických pre morské pobrežie. Kniha je priamo v teréne neoceniteľným spoločníkom všetkých záujemcov o poznanie života na morskom pobreží.