Slovart strana 222 z 542

Nový román Borisa Filana je autentickým príbehom svojrázneho mladého dievčaťa, ktoré veľmi skoro začína žiť pestrý život podľa vlastných predstáv. Nedá sa obmedzovať ani rodinou, ani konvenciami, ani ničím, čo nevyhovuje jej ľahkomyseľnej, nespútanej povahe. Naráža na nepochopenie okolia, dostáva sa do konfliktu s matkou, s kamarátkami, s frajerom, so zamestnávateľmi, ba aj so zákonom, vyskúša alkohol, drogy, náhodný sex, až sa dostane na psychiatriu. Celou knihou sa ako červená niť vinie túžba po úplnej, normálnej rodine s bežnými vzťahmi, po tom, aby konečne našla otca, ktorý odišiel a odvtedy o ňom nikto nepočul. Rozprávanie v prvej osobe je plné drsných výrazov, aké si vyžiadal drsný život s drsnými príbehmi. V slovenskej literatúre nie je veľa príbehov, ktoré sa odohrávajú na ceste. Boris Filan napísal text, ktorý je ako raperská pesnička: drsný, zábavný, tvrdý, provokatívny. Lenže teraz má jeho text rozsah celej knižky. Wewerkin príbeh je rozprávanie o nekonečnom tuláckom blúdení a hľadaní ujdeného otca. Wewerka je dievča, aké môžete stretnúť na autobusovom nádraží, v pivárni, na stope – drzá ako opica, naivná ako líška a prefíkaná ako dieťa. Filan s Wewerkou prechádza dnešným Slovenskom, svetom lacných reštaurácií, zafajčených krčiem. Ide s ňou cez Senecké jazerá, väzenie, blázinec až do Ameriky a späť. Strhujúci, citlivý príbeh je obývaný postavami čudných taxikárov, citlivých zlodejov, šialených bačov, polokuriev, profesionálnych gamblerov, zúfalých učiteľov, neschopných policajtov a večných tulákov. Wewerka miluje, kradne, pomáha, podvádza, zachraňuje svoj život a je zmyslom iných životov. Šokujúco otvorene rozpráva o boľavej láske, drsnom aj úžasnom sexe a o drogách. S konaním hlavných postáv Wewerkinho príbehu nemusíte súhlasiť, ale pozorovať ho bude zaručene zábavné.

Druhé vydanie knižky, Polnočný denník ktorá sa v ankete časopisu Knižná revue stala Debutom roka 2002... Neuveriteľných 137 543 prístupov zaznamenal anonymný autor Maxim E. Matkin na svoju knihu príbehov Polnočný denník v internetovom časopise inZine. Do tohto čísla nie sú započítané reakcie na dielko, ktorých bolo niekoľko stoviek. Okolo identity autora sa v priebehu roka rozpútalo niekoľko škandálov, keď sa čitatelia snažili pod sľubmi finančných odmien dopracovať k informácii, kto sa za týmto, v slovenskom internetovom svete najznámejším menom, skrýva. Napriek tomu, že sa virtuálnym i reálnym priestorom šíria rôzne fámy o identite, veku a sexuálnych preferenciách Maxima E. Matkina, isté je len to, čo o sebe sám prezradil. Nikto nevie, čím sa vlastne živí, ale keď píše, je to hlavne o zmysle života, depresiách, o láske a o sexe. Hlavne o sexe...

V znamení Hovna nie je román výrazný len názvom. Na slovenskej literárnej scéne spôsobí minimálne rozruch. Román tvoria paralelné príbehy troch protagonistov "z oboch strán smrti". Jeden príbeh od narodenia rozpráva v prvej osobe samotný rozprávač, druhým "hrdinom", ktorého osudy sledujeme, dostal od autora meno Nula. Nomen Omen platí doslova. Tretím protagonistom, ktorý sa vlastne nikdy nenarodil, je Hombre. Symbolické meno naznačuje aj jeho funkciu v románe. Hombreho matka išla na potrat, a tak sa jeho život skončil skôr ako sa začal. Svet spočiatku osamelo žijúceho "Človeka" sa postupne zapĺňa tým, ako zo sveta živých (Nulu a rozprávača) navždy odchádzajú rôzne postavy.

Eva Borušovičová všetky texty z tejto kolekcie napísala exkluzívne pre tri obsahovo a personálne na seba nadväzujúce internetové projekty: inZine, T-Station a najnovšie INLAND. Tam si našla množstvo fanúšikov medzi čitateľmi, ktorí sa v jej riadkoch naučili očakávať humor, múdrosti o živote, láske, sexe, rodičovstve i detstve, pochopenie i podpichnutie, smútok i nádej, nečakané uhly pohľadu a pointy, kultivovaný a živý jazyk. Eva Borušovičová urobí pre svojho čitateľa všetko, čo sa dá.

V poradí už tretí román Pavla Weissa je životným príbehom troch kamarátov, ktorí vyrastajú v socializme a aktívny stredný vek žijú po prevrate a rozdelení Československa. Umelecký fotograf, zbohatlík-podnikateľ, kurič-alkoholik a ... jedna žena. Traja priatelia je jedným z mála slovenských románov reflektujúcich súčasnosť a nedávnu minulosť.

Autor vyzlieka donaha nielen profesorku nemčiny, ale všetky svoje postavy. Niektoré naozaj, niektoré, pravda - iba obrazne, ale všetky dostatočne dôkladne na potvrdenie známej pravdy, že nežijeme, ako chceme, žijeme len, ako vieme... Takmer dvadsiatka bývalých spolužiakov a ich triedna profesorka sa chystajú na stretnutie po desiatich rokoch. Každý z nich je zvedavý na to, ako sa zmenili ostatní, a nechce za ten svet, aby ostatní videli, ako sa zmenili oni sami. Maturitné stretnutie napokon asi nedopadne celkom tak, ako si predstavovali, ale určite dopadne tak, aby sa čitatelia dobre zabavili a od srdca zasmiali.

Po úspešnej prvotine Dominika Dána Popol všetkých zarovná prichádza jeho druhá kniha, v ktorej je napätie dávkované presne podľa receptu skúseného majstra. V príbehu sa autenticita opäť prelína s autorovou fikciou. Dvojica detektívov z oddelenia vrážd Richard Krauz a Jozef Fischer, zvaný Chosé, vyšetrujú nový prípad, beštiálnu vraždu študentky architektúry Moniky, ktorú vrah zaškrtil v jej izbe na poschodí rodičovského domu. Tak ako obyčajne, najväčším nepriateľom skúsených detektívov nie sú pištole protivníka ani úskoky zákerného vraha na úteku ale čas, ktorý neúprosne letí... avšak nie vždy zákonite vpred. Minulosť sa nedá vymazať... Udalosti z minulého roka prenasledujú Krauza, vystupujú do popredia a preplietajú sa so súčasnosťou ako farebné stuhy vo vlasoch nevinného dievčaťa. Kto ju zneuctil a zavraždil? Je smrť bossa, ktorého niekto zavraždí, závažnejšia než smrť mladej študentky? Kedy už skončia mafiánske vraždy v podsvetí mesta? Kto presvedčí prominentných rodičov zavraždenej a večne ufrflaného riaditeľa kriminálky, že chlapci z mordpartie robia čo môžu?

Určujúcim predpokladom tejto práce je vlastne poznanie, že umenie je kontextuálna záležitosť: teda že to nie je akási uzavretá entita, na ktorej esencii a kvalitách sa možno raz a navždy, a najmä objektívne dohodnúť. Skôr je zrejmé, že Umenie „ako také“, teda umenie s veľkým U – univerzálne, nadčasové, „objektívne kvalit¬né“ – jednoducho neexistuje. Existuje len umenie, ktoré sa Umením stáva za istých okolností, ktoré sú síce predvídateľné, no nie sú nemenné. Otázku: Čo je umenie?, ktorá dlhé roky trápila kunsthistóriu a aj dnes sa občas pripletie do amatérskych estetických debát, dnes teda v odbornejšom diskurze nahradila iná, opatrnejšia: Kde je umenie?

The use of color, in any artistic discipline, is one of the most complex tasks, as it not only serves a decorative purpose, it is also used to convey an intention and certain aesthetic effects. In addition, there is the psychological factor, considering that a color and even shades of a color, can trigger certain feelings and this can have a dcisive impact on how a person perceives a space of object.

Jeden múdry človek, ale nebol to policajt, raz odhalil tajomstvo vraždy a z tajomstva sa razom stalo najstaršie kriminalistické pravidlo. Je jednoduché: vraždí sa buď pre peniaze, alebo kvôli ženám. Krauz a Fischer odrobili na oddelení vrážd pekných pár rokov a mohli iba prikývnuť, prax staré kriminalistické pravidlá poväčšinou potvrdzovala. Aj na jar roku 2003, keď našli zohavené telá mileneckej dvojice, vedeli už od začiatku, že motív dvojnásobnej vraždy bude buď v peňaženke mladého tiežpodnikateľa, alebo v nohavičkách jeho milenky. Aby sa dostali ďalej, museli rozplietať klbko udalostí spred roka, ale to im neprekážalo, lebo rozpletať klbká bola ich každodenná rutinná práca, len im nešlo do hlavy, čo za sviňu v ľudskej koži dokáže inému človeku prestreliť hlavu a potom aj telo... Nebol to pekný pohľad, keď ich našli, a smradu sa vyvalilo toľko, že aj požiarnici v maskách sa dusili a súdny lekár, uznávaný svetaskúsený rutinér, si po naozaj dlhej dobe úprimne vzdychol: ježišukriste. Ale inak to bol veľmi pekný a milý príbeh...

Výpravná publikácia fotografií Karola Kállaya o bájnom slovenskom končiari Kriváň s pôsobivým textom básne Smrť Kriváňa od P. O. Hviezdoslava. Báseň Smrť Kriváňa (1906) síce nepatrí medzi Hviezdoslavove najznámejšie diela, je však vrúcnym vyznaním Tatrám, horstvu, ktoré naňho mocne zapôsobilo pri častých cestách z rodnej Oravy do Prešova, kde študoval advokátstvo. Čaro tatranskej prírody si tento veľký slovenský básnik spájal s prehlbujúcim sa národným uvedomovaním, so silnejúcim bojom za národné sebaurčenie. Základný motív básne – smrť, resp. rozpad obrovitého skalného masívu – je rozvedený do príprav na pohreb, ku ktorému prichádza zástup slovenských hôr. Čitateľ je ohromený autorovou obdivuhodnou personifikáciou horských masívov Slovenska, alebo ich význačných vrcholov, úžasnou znalosťou bohatstva jazykových možností slovenčiny, ako aj umením ich básnického využitia do čarovných väzieb.“ Táto báseň, citlivo doplnená fotografiami Karola Kállaya z rozličných období, by nemala chýbať v knižnici nijakého milovníka a obdivovateľa našich majestátnych Tatier.

Šéfkuchár Patrik Jaros a fotograf jedál Günter Beer sa rozhodli vytvoriť skutočne novú kuchársku knihu – kuchársku knihu pre osamelo žijúcich a malé kuchyne 21. storočia, ktorá bude denne použiteľná, zrozumiteľná každému amatérskemu kuchárovi a v receptoch bude používať prísady, ktoré má zvyčajne každý doma. Obsahuje mnoho nových, ešte neznámych receptov a pracuje so zvyškami, ktoré sú dostupné všade, kde sa varí a konzumuje. Navyše prezentuje známe prísady v úplne nových súvislostiach a používa hotové výrobky z regálov supermarketov, aby ich s minimálnymi nákladmi prekvapujúcim spôsobom zošľachtila. Najvlastnejšou ingredienciou tejto knihy je však fantázia.

Každé miesto má svoje tajomstvo. Každý človek niečo skrýva. Niekedy musíme ísť do minulosti, aby sme pochopili prítomnosť, niekedy musíme niekoho opustiť, aby sme sa k nemu dokázali vrátiť. Nový román Maxima E. Matkina prichádza až po troch rokoch a rozpráva o ľuďoch, ktorí sú schopní naozaj milovať, pretože vedia, že láska nie je nič také, na čo máme vždy právo. Ak chcete vedieť, čo to znamená byť päť minút v Číne, v čom tkvie tajomstvo neviditeľnosti a aké môžu byť skutočné city, čítajte túto knihu. Všetko je niekde pod povrchom.

Román Miramar, s. r. o. tvoria tri zdanlivo samostatné celky, venované trom hlavným postavám, medzi ktorými prichádza k silnej vzájomnej interakcii. Zdanlivo jednoduchý príbeh o troch priateľoch, ktorí sa v minulosti rozhodli založiť spoločnú firmu, nadobúda spôsobom rozprávania nové dimenzie. Hlavný hrdina Tony, ktorý oberie svojich spoločníkov o všetok majetok, sa na začiatku príbehu ocitá bez peňazí a dokladov na Kube, kam ho ako akt pomsty dostanú prostredníctvom fiktívnej cestovnej kancelárie Miramar, s.r.o. jeho dvaja bývalí spoločníci. Ich úmysel zraziť hrebienok tomuto zloduchovi, trochu ho potrápiť, aby za svoje činy a zločiny aspoň symbolicky pykal, sa však zmení na tragédiu, s ktorou sa musia vedieť vyrovnať a ktorá sa v konečnom dôsledku obráti proti nim.

Autorkou tejto krásnej knižky o mačkách je Pam Brown. Roztomilé a vtipné postrehy dopĺňajú obrázky japonského fotografa Yonea Moritu. Yoneo tieto chlpaté potvory zbožňuje a je dosť trpezlivý, niekedy to trvá aj vyše týždňa, aby si získal priateľstvo a dôveru svojich "modelov". Takýto prístup mu umožňuje zachytiť ich vo vtipných, uvoľnených a dôverných záberoch, na ktoré používa techniku rybieho oka. Jeho fotografie už obleteli celý svet.

Výroky o našich najvernejších priateľoch psíkoch patria rôznym autorom a autorkám. Roztomilé a vtipné postrehy dopĺňajú obrázky japonského fotografa Yonea Moritu. Yoneo tieto chlpaté potvory zbožňuje a je dosť trpezlivý, niekedy to trvá aj vyše týždňa, aby si získal priateľstvo a dôveru svojich "modelov". Takýto prístup mu umožňuje zachytiť ich vo vtipných, uvoľnených a dôverných záberoch, na ktoré používa techniku rybieho oka. Jeho fotografie už obleteli celý svet.