Slovart strana 223 z 539

Módne kúpeľné mestečko Bath v Anglicku pred dvesto rokmi: sem si chodili anglickí otcovia liečiť v horúcich prameňoch kĺby trápené reumou a spolu s manželkami uvádzať dcéry do spoločnosti s cieľom upútať záujem vyhliadnutých ženíchov. Hrdinky príbehu, úprimná, naivná mladučká Catherine a jej prefíkaná priateľka Isabella, si toto svoje poslanie spestrujú čítaním v tých časoch veľmi obľúbených hororových gotických románov a ich rekvizity vidia na každom kroku. Takáto situácia dáva Jane Austen výbornú príležitosť rozohrať svoj typický zmysel pre humor a ironický vtip.

The 35 paintings that have come down to us from the hand of Jan Vermeer (1632-1675) place him beside Rembrandt and Frans Hals as one of the great masters of the golden age of Dutch art. Little is known of Vermeer's early life and training, though we can be certain that he never knew great success or acclaim during his lifetime, and after his death—reputedly in part because of the stress of his debts—his work was almost completely forgotten for the best part of two centuries. And yet today he is acknowledged as an exquisitely talented and highly original artist. Most of his pictures (all of which are reproduced in this book) show middle-class women about their daily business. Vermeer records the tasks and duties of these women, the imperatives of virtue under which their lives were lived, while also evoking their dreams and their contrasting inner worlds.

Marcelo Sandoval počuje hudbu, ktorú nikto iný počuť nemôže. Je to jeden z prejavov autistickej poruchy. No jeho otec tomu nikdy celkom neveril, ani hudbe, ani Marcelovej odlišnosti. Prinúti Marcela brigádovať cez leto v podateľni svojej právnickej firmy, aby ho zapojil do skutočného sveta. Tu Marcel spoznáva Jasmine, ktorá ho učí rozumieť, čo je to súťaživosť, žiarlivosť, hnev i túžba. No až obrázok dievčaťa s polovicou tváre ho privedie do skutočného sveta plného trápenia, nespravodlivosti a naučí ho, ako s tým všetkým bojovať. Tento jedinečný príbeh je príbehom o láske, práve a nespravodlivosti, ale najmä oslavou hudby, ktorú počuje každý z nás vo svojom vnútri.

As a blind person might see the world if the gift of sight were suddenly returned—this is how we might describe the effect of William Turner's paintings on the observer. John Ruskin, Turner's uncompromising 19th-century defender, alluded to this idea when he spoke of an "innocence of the eye" which perceived the world's colours and forms before it could recognize their significance. But to develop such a style, William Turner (1775-1851) first had to overcome the legacy of late rococo academic teachings. He was simultaneously a romantic and a realist—and yet he transcended both styles. His landscapes, far in advance of their time, have been called forerunners of Impressionism, yet they also possess traits that influenced Expressionism, and many of his late compositions are undeniably surrealistic. Turner's art cannot be bound by such classifications, and remains an oddity to art history even today. His work arises from a unique relation to the nature that it depicts: through his brilliant sketches, he found a rigorously open kind of painting in which nature sets free the use of colour. And through the workings of the natural elements—especially atmospheric light—Turner confronted nature at the point where nature itself is an image. This book opens up Turner's paintings for the eye, demonstrating that he was not simply illustrating nature, but that his pictures speak directly to the eye as nature does itself—through a world of light and colour.

Kunsthistorička Katarína Bajcurová prináša v monografii nový pohľad na život a dielo Ľ. Fullu. Venuje sa tvorbe tohto jedinečného umelca, ktorú dokumentuje bohatým ilustračným materiálom. Odhaľuje niektoré menej známe skutočnosti zo súkromného života, poh

Bola jedna babka a tá mala capka. Figu borovú! Nijakého capka nemala. No mala rodinu: syna Ignáca, ktorý bol poštárom v neďalekom mestečku, nevestu Katarínku, najrýchlejšiu cyklistku na okolí, aj vnučku Lujzku – a títo všetci mali ešte niekoho. Koho? No predsa vnuka, syna a brata Ferička! Za každé huncútctvo ho ťahali za uši, až z nich zrazu mal veľké ušiská. Kto by také niečo chcel? Nikto! Aby sa ich zbavil, musel vyrásť, dorásť svoje uši, zažiť všelijaké veselé, ba aj trochu strelené a pojašené príhody, až sa z neho stal František s normálnymi ušami. A kto mu pri tom najväčšmi pomohol? Predsa babka, ktorá namiesto figy borovej mala a má svoju rodinu.

Rok po nežnej revolúcii bolo v Našom Meste založené samostatné oddelenie vrážd, ale vraždilo sa aj dovtedy, aj za socíku, aj v prechodnom období roku 1990. Kriminalisti zápoliaci so starým "závratným" počtom vrážd, až päť ročne, si odrazu museli zvykať na prídel dvadsiatich, po niektoré roky až tridsiatich prípadov a s nárastom brutality, o akom sa im zatiaľ ani nesnívalo. Jednou z nich bola aj vražda mladého dievčaťa. Nebola dcérou žiadneho skorumpovaného politika, žiadneho multimiliónového otecka, nebola ničím zvláštna, iba taká obyčka. Ibaže ju jedného dňa našli pri jazere v lesoparku zavraždenú. Mladé a pekné dievča. Zaživa, teraz už nie. Niekto jej zviazal ruky za chrbtom vlastnými pančuchami, zaškrtil ju a možno aj znásilnil, ale to sa už zistiť nedalo. Telo sa už začalo rozkladať a všetky stopy zmizli. Krauz a jeho kumpáni začínajú od nuly, ako už veľakrát predtým a veľakrát potom. Niečo im ale predsa len ostalo, malá, takmer nepostrehnuteľná stopa, ktorú po sebe zanechala mucha. Uvidíme, či to bude stačiť na vyriešenie tejto záhady.

Trojka je debutovým románom o troch ženách – priateľkách, Dorote, Hane a Lujze. Každá z nich je výraznou individualitou a každá rozpráva svoj príbeh špecifickým, poetickým i drsným spôsobom. Je to román nabitý emóciami, erotikou. Ženské postavy v ňom spontánne a s vášňou vyzradia mnoho o intimite svojej duše i tela. Dorota sa snaží vymotať zo siete domáceho násilia, v ktorej uviazla, Hana intenzívne a s hravou sebairóniou prežíva svoju graviditu, ktorá naberá zaujímavé zvraty, Lujza rieši svoj komplikovaný milenecký život. Vždy nanovo vytvárajú spletité vzťahy v trojici. Cez svoje mikropríbehy vypovedajú o ženskom vesmíre, ktorý nie je ani lepší, ani krajší ako ten mužský, ale naisto chutí a vonia inak. Postavy majú vyhranený postoj k životu, odvahu riešiť konflikty, otvorene hovoriť o svojej sexualite. Príbehy žien sa jemne preplietajú a v epilógu prekvapivo gradujú. Trojka je šťavnatý text, a to v jazyku i v príbehu. Veľmi subjektívny, veľmi emočný, veľmi ľudský.

Kniha Biblické príbehy pre celú rodinu ponúka napínavý úvod do sveta Biblie. Vyše 200 bohato ilustrovaných príbehov zo Starého aj Nového zákona živým spôsobom približuje dnešnému čitateľovi dávne časy a objasňuje politické, hospodárske a spoločenské súvislosti. Mnohé mapky, plány, fotografie a schémy doplnené názornými ilustráciami vovedú do sveta ľudí biblických čias.

Trojka je debutovým románom o troch ženách – priateľkách, Dorote, Hane a Lujze. Každá z nich je výraznou individualitou a každá rozpráva svoj príbeh špecifickým, poetickým i drsným spôsobom. Je to román nabitý emóciami, erotikou. Ženské postavy v ňom spontánne a s vášňou vyzradia mnoho o intimite svojej duše i tela. Dorota sa snaží vymotať zo siete domáceho násilia, v ktorej uviazla, Hana intenzívne a s hravou sebairóniou prežíva svoju graviditu, ktorá naberá zaujímavé zvraty, Lujza rieši svoj komplikovaný milenecký život. Vždy nanovo vytvárajú spletité vzťahy v trojici. Cez svoje mikropríbehy vypovedajú o ženskom vesmíre, ktorý nie je ani lepší, ani krajší ako ten mužský, ale naisto chutí a vonia inak. Postavy majú vyhranený postoj k životu, odvahu riešiť konflikty, otvorene hovoriť o svojej sexualite. Príbehy žien sa jemne preplietajú a v epilógu prekvapivo gradujú. Trojka je šťavnatý text, a to v jazyku i v príbehu. Veľmi subjektívny, veľmi emočný, veľmi ľudský.

Hovorí sa, že zo života sa treba vyrozprávať. O čosi podobné sa svojským spôsobom snaží vo svojej knižke poviedok aj Veronika Šikulová... v časti Je mi leto si po svojom „vyrovnáva účty“ s detstvom, dospievaním, rodičmi, jednotlivé poviedky na seba nadväzujú a možno tvoria príbeh, hoci každá z nich je trochu samostatným príbehom, či úryvkom zo života... druhá časť Spoviedky je akýmsi experimentovaním, variáciami na jednu a tú istú tému. Postavy a postavičky sa nemenia, nemení sa ani prostredie, autorka sa snaží o akési pohrávanie sa s krasohľadom, stačí sa pohnúť, zmeniť uhol pohľadu, zmena viet či slov a poviedka sa mení... Niektoré sú také vtipné, až sa vám chce rozplakať. A vo všetkých stretávame autorku, v rôznych podobách či polohách, spovedajúcu sa a hovoriacu opäť „iba o živote“.

V týchto štyroch príbehoch o Grázlikovi Gabovi sa dozviete, ako to vyzerá, keď je Gabo doma a chorý, ako motivovať svoje dieťa, aby namiesto sladkostí jedlo viac zeleniny, ako Gabo prišiel k dievčenskej bielizni, prečo sa nakoniec našla na chlapčenskom záchode a aké riziko prináša dobrý biznis medzi deckami v škole. Ak chcete vedieť viac, nech sa páči, prečítajte si ďalšiu knižku o Grázlikovi Gabovi!

Fotograf Josh Ryder utrpí zranenie po výbuchu bomby v Ríme. Keď sa zotaví, zistí, že má vidiny, ktoré ho prenášajú do Ríma na konci 4. storočia a do Ameriky v 19. storočí. Vyhľadá pomoc v Nadácii Fénix, kde sa zaoberajú prevteľovaním a spomienkami na minulý život. Spolu s Malachaiom Samuelsom z nadácie odchádza do Ríma, kde sa našla starodávna hrobka, v ktorej sú zrejme pozostatky jednej z posledných rímskych vestálok. V hrobke by sa mohli nachádzať aj bájne kamene pamäti, ktoré dokážu vyvolávať spomienky na minulosť. Josh spozná v pochovanej žene vestálku Sabinu, do ktorej bol kedysi ako pohanský kňaz Julius zaľúbený a čakali spolu dieťa. Do hrobky však vnikne zlodej, ktorý ukradne kamene pamäti a postrelí profesora Rudolfa, ktorý pracuje na vykopávkach.

Teodora Zhrýzaného sa zmocňuje zúfalstvo. Len čo sa stal správcom hradu Šerý vrch, už ho zo spánku vytrhávajú hrôzostrašné zvuky a nepochopiteľné strašidelné javy. Tu mu môžu pomôcť už len najlepší lovci prízrakov na svete. Tom Tomský, Hedviga Rascovicová a prízrak Hugo začínajú pátrať po príčine nevysvetliteľných udalostí. A zakrátko sa zoznámia s Krvavou barónkou...

Kniha Photoport je pokusom o zdokumentovanie nástupu novej generácie slovenských fotografov. Po slovenskej novej vlne z 80. rokov minulého storočia, založení oddelenia fotografie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave /1990/ a trendu maximálneho individualizmu po roku 1989, už teraz dozrel čas na jednu z ďalších generačných výpovedí. Koncepcia a výber autorov v tejto publikácii je postavená na štyroch rôznych pohľadoch. Pohľade Lucie Gavulovej – kritičky umenia, Michaely Paštékovej – teoretičky fotografie, Jozefa Kovalčika – filozofa a estetika a Filipa Vanča – pedagóga a fotografa tak, aby obraz o tvorbe tejto nastupujúcej generácie bol čo najkomplexnejší.

Obrazová kniha čitateľovi približuje sto najkrajších miest našej planéty, tak ako ich vníma popredných mladý slovenský fotograf Filip Kulisev. Prostredníctvom jeho objektívu sa môžeme pozrieť do čarovných kútov Zeme, na známe miesta, často navštevované turistami, nádherné ostrovy s bielymi pieskovými plážami či do kaňonov, dolín a na vrcholy svetových pohorí, ale aj do odľahlých pralesov a do chladných končín Grónska, Islandu či Antarktídy. Nádherné zábery sú sprevádzané krátkymi textami, ktoré dopĺňajú prehľadné mapky.