TU - Filozofická Fakulta strana 2 z 3

This book describes and analyses many interesting events in the political development of Europe from the Ancient world to the present day and offers opportunities for a comparative approach, which lays emphasis not only on the historical, economic and social context, but also on the spiritual and intellectual heritage of our European culture.

Autorka v monografii približuje každodenný život siedmich generácií chotekovského rodu v Dolnej Krupej a ich potomstva od začiatku 19. storočia. Práca však nekončí rokom 1945, kedy dochádza k poštátneniu ich majetkov, ale pokračuje až do súčasnosti, kde sa autorka pokúsila zmapovať aj život najmladších známych potomkov dolnokrupských Chotekovcov. Autorka spracovala archívne pramene zo slovenských archívov, českého Státního oblastního archivu v Prahe, rakúskeho Haus-, Hof- und Staatsarchiv vo Viedni, ale aj vlastnú súkromnú korešpondenciu s členmi rodu či videozáznamy zo stretnutia s nimi. Prvé dve kapitoly majú dejiny českých Chotekovcov a dolnokrupských Brunšvikovcov - predkov grófa Hermana Choteka a grófky Henriety Brunšvikovej, ktorí sú zakladateľmi dolnokrupskej línie chotekovského rodu a patrí im tretia kapitola. Nasledujú ich potomkovia - Hermína, vydatá grófka Folliot de Crenneville a jej potomstvo, gróf Otto Chotek a gróf Rudolf I. Chotek a jeho deti - gróf Rudolf II. Chotek, ružová grófka Mária Henrieta Choteková a Gabriela, vydatá grófka Schönbornová a práve jej potomkovia. Zaujímavým doplnením sú určite aj udalosti, ktoré zasiahli kaštieľ v Dolnej Krupej krátko po roku 1945. Práca je doplnená o rodokmene a početné fotografie, z ktorých viaceré dodnes ešte neboli publikované a pôvodom sú z viedenského archívu či z vlastníctva markízy Márie Lujzy Pallavicino a pani Walburgy Shearer Brietenfeld.

Autorka vo svojej monografii približuje hospodárske fungovanie veľkostatku Dolná Krupá v období prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu. Zameriava sa na obdobie rokov 1853 až 1903, kedy veľkostatok spravoval gróf Rudolf Chotek I. (1822-1903). Dolnokrupský veľkostatok bol počas druhej polovice 19. storočia prosperujúcim poľnohospodárskym a priemyselným komplexom. Monografia je postavená primárne na rozsiahlom výskume archívnych prameňov z Fondu Brunschwick - Chotek, Dolná Krupá nachádzajúcom sa v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. Po stručnej genealógii rodu načrtáva autorka hospodárske dejiny na území Slovenska so zreteľom na panské veľkostatky počas druhej polovice 19. storočia a majetkové záležitosti dolnokrupského veľkostatku. Ďalšie kapitoly už mapujú hospodárske dejiny veľkostatku počnúc poľnohospodárstvom, chovom hospodárskych zvierat, vinohradníctvom a pokračujúc príjmami a výdajmi dreva a priemyslom. V poslednej kapitole sa autorka zameriava na zamestnancov, ich funkcie a mzdy v jednotlivých rokoch. Možno konštatovať, že práve druhá polovica 19. storočia bola najprosperujúcejším obdobím v dejinách veľkostatku a jeho majiteľov.

Monografia Dialogická osoba a situácia, s podnázvom Guardiniovská edukačná etika a situacionizmus. je určená všetkým tým, ktorí precitli v situácii ohrozenia a v prekvapení s úžasom sledujú dianie okolo seba. Autorka dúfa, že sa stane povzbudením k nádeji, že v takomto prekvapujúcom dianí existuje záchytný bod, z ktorého sa možno odraziť k zajtrajšku. Metodicky môže poslúžiť ako príručka na cestu životom všetkým tým, ktorí sa zamýšľajú nad situáciou predtým, ako začnú konať. Guardiniovská edukačná etika je výnimočná svojím autentickým oslovením vo chvíľach v situáciách, kedy človek najviac vyžaduje pozornosť, prosí o záujem, túži po zdieľaní alebo tichej prítomnosti. Zároveň disponuje unikátnou metodikou zvládania záťažových prekvapení, kedy tíši obavy z napätia, lebo jeho silu využíva ako protitlak na odhalenie, presvetlenie, sprístupnenie podstaty vecí, problémov, súvislostí a podobne. Metodika protikladov umožňuje statočne prijať pozvanie do dialógu o pravde, odvážne čeliť napätiu a nebáť sa odpovedať na volanie po mene v dialogike vzťahov.

Monografia svojou metodikou nadväzuje na ostatné hydronomastické práce z územia Slovenska, avšak s tou odlišnosťou, že územie spracúvané v tejto monografii, resp. jeho jednotlivé povodia, netvoria kompaktný celok, zreteľne vyznačený rozvodnicami, ako je to zvykom v doterajších hydronomastických prácach. Súvisí to s povahou povodia Malého Dunaja. Ide vlastne o ľavostranné rameno Dunaja so svojimi vlastnými ľavostrannými prítokmi, avšak hydrografický vývin územia medzi Malým Dunajom a Dunajom nám dnes nedovoľuje od seba jednoznačne hydrograficky odlíšiť povodia Dunaja a Malého Dunaja, pretože je tvorené desiatkami navzájom poprepájaných odvodňovacích kanálov a ani v minulosti, ani dnes nie je možné identifikovať rozvodnice, ktoré by toto územie spoľahlivo rozčleňovali. V monografii preto spracúvame hydronomastický materiál z ľavostranných prítokov povodia Malého Dunaja, konkrétne povodia Stoličného potoka (ľavostranný prítok Čiernej vody), Čiernej vody a bývalé povodie Blatiny, ktoré bolo zásahom ľudskej činnosti hydrograficky zmenené, pretože v koryte pôvodnej Blatiny vznikol Šúrsky kanál (ľavostranný prítok Malého Dunaja južne od obce Zálesie). Hydronymá pravostranných prítokov povodia.

Publikácia Reformácia a jej dôsledky na Slovensku približuje situáciu na území Slovenska pred reformáciou a v nasledujúcom období. Jej zámerom je objasniť pojem reformácie a to, čo jej predchádzalo v dôsledku nových myšlienkových trendov, ktoré našli miesto takmer v celej Európe na konci stredoveku. Ďalej chce ukázať, ako sa reformácia šírila na Slovensku, nakoľko ju celá spoločnosť alebo určité vyhranené spoločenstvá prijímali alebo odmietali a aké boli jej dôsledky v 16. - 18. storočí na jednotlivé vrstvy obyvateľstva. Odborníci z oblasti histórie, klasickej filológie a slovenskej jazykovedy, umenovedy či knihovedy na základe svojho výskumu prinášajú nové poznatky alebo doplnenie a prehodnotenie starších názorov.

Vinohradníctvo predstavovalo v minulosti v malokarpatskej oblasti významné odvetvie poľnohospodárskej výroby a od nepamäti sa vyznačovalo určitými charakteristickými znakmi. Vzhľadom na určujúce nároky na pôdne a klimatické podmienky vznikali lokality, v ktorých sa koncentrovala výsadba viniča a vinohradníctvo sa stalo hlavným zamestnaním a zdrojom obživy väčšiny tamojšieho obyvateľstva. O vinohradníctve a vinohradníckej výrobe sa už popísalo mnoho, ale napriek tomu v tejto oblasti stále existujú biele miesta, ktoré čakajú na svoje podrobnejšie historiografické spracovanie. Takýmto bielym miestom, na ktoré sa v tejto monografii sústredíme, je aj organizácia a správa vinohradníctva, resp. viničných hôr, v malokarpatských vinohradníckych mestách v období od konca 16. a počas 17. storočia. Predovšetkým 17. storočie, hlavne jeho prvá polovica, bolo v dejinách spomínaných miest zlomovým. Toto obdobie sa niekedy označuje aj ako zlatý vek malokarpatského vinohradníctva. Konkrétnejšie našu pozornosť upriamime na tri malokarpatské mestá, a to Svätý Jur, Pezinok a Modru, ktoré ležia v srdci malokarpatskej vinohradníckej oblasti.

Rehoľné spoločenstvá sú neoddeliteľnou súčasťou duchovných dejín Slovenska, miestami kultúrneho a civilizačného pokroku. Poznávaním ich minulosti odhaľujeme nielen ich kresťanský a spoločenský prínos, ale hlavne duchovný odkaz, ktorý je dodnes živý. Objektom môjho výskumu sú členovia jednej z najstarších reholí pôsobiacich na našom území rehole premonštrátov. Do Uhorského kráľovstva prenikli premonštráti v priebehu 12. storočia ako do jednej z posledných krajín na hranici s východnou Európou a pri dotyku s pravoslávím. Na teritóriu dnešného Slovenska boli premonštrátske komunity dokázateľne založené v šiestich lokalitách. Najstaršie komunity prišli do Bzovíka a Lelesu v poslednej štvrtine 12. storočia. V prvej tretine 13. storočia boli vybudované konventy v Bíni, Jasove a Šahách. Prepoštstvo v Kláštore pod Znievom vzniklo kráľovskou fundáciou v polovici 13. storočia. Práca sa usiluje zmapovať život premonštrátov v štyroch konventoch v období stredoveku na slovenskom území bývalého Ostrihomského arcibiskupstva. Konkrétne ide o Konvent sv. Štefana kráľa v Bzovíku a Konventy bl. Panny Márie v Bíni, Šahách a Kláštore pod Znievom. Výber týchto kláštorov súvisí s ich podobným osudom. Tri z týchto prepoštstiev v Bzovíku, Bíni a Šahách boli založené členmi veľmožského rodu Hont-Poznanovcov.

Architektúra počítačov je dôležitá vedná disciplína vo vednom odbore, ktorá sa zaoberá počítačmi. Orientuje sa hlavne na konštrukčný návrh počítačových systémov, ich jednotlivých častí, funkčných blokov, konštrukčných elementov a (v širšom význame aj) periférnych zariadení. Zámerom autorov bolo napísať učebnicu pre predmet Architektúra počítačov učiteľského študijného programu informatiky. Snažili sme sa vybrať tie základné poznatky z oblasti architektúry počítačov, ktoré pomôžu študentom osvojiť si základné princípy fungovania počítačov, ich funkčných blokov a konštrukčných prvkov. Zároveň sme chceli poukázať na súvislosti a spôsob spolupráce hardvéru a softvéru počítača, aby sme vytvorili predpoklady nielen na úspešné štúdium ostatných predmetov študijného programu učiteľstva informatiky, ale aj prispeli k zdokonaleniu profilu absolventa tak, ako to definuje študijný program a ako si to vyžaduje budúca učiteľská prax a moderné školstvo.