TU - Filozofická Fakulta strana 2 z 3

Acta Moralia Tyrnaviensia IX, vychádza už ako deviaty zborník v poradí, vydávaný Katedrou etiky a morálnej filozofie Filozofickej fakulty TU. Jeho témou je: Dráma slobody v slovanskom svete 20. storočia. Zborník vznikol ako publikačný výstup medzinárodnej vedeckej konferencie s rovnomenným názvom, ktorá sa uskutočnila dňa 25. októbra 2018 na pôde Filozofickej fakulty TU. Obsah zborníka tvorí 25 príspevkov, ktoré skúmajú drámu slobody v slovenskom, českom, poľskom a ruskom prostredí. Editori, spolu s edičnou radou, dbali na zachovanie rôznorodosti prístupov a náhľadov na problematiku slobody. Výsledkom je zborník, ktorý je unikátny svojím bohatým a pluralitným charakterom tém príspevkov a ich spracovaní. Bohatý ako je samotná téma slobody. Autormi príspevkov sú odborníci na tematiku zo Slovenska, Česka, Poľska a Ruska. Zborník a konferencia sú výstupom z vedeckého grantu VEGA č. 1/0231/18 pod názvom Dráma slobody v ruskom filozofickom myslení 20. storočia.

Monografia Dialogická osoba a situácia, s podnázvom Guardiniovská edukačná etika a situacionizmus. je určená všetkým tým, ktorí precitli v situácii ohrozenia a v prekvapení s úžasom sledujú dianie okolo seba. Autorka dúfa, že sa stane povzbudením k nádeji, že v takomto prekvapujúcom dianí existuje záchytný bod, z ktorého sa možno odraziť k zajtrajšku. Metodicky môže poslúžiť ako príručka na cestu životom všetkým tým, ktorí sa zamýšľajú nad situáciou predtým, ako začnú konať. Guardiniovská edukačná etika je výnimočná svojím autentickým oslovením vo chvíľach v situáciách, kedy človek najviac vyžaduje pozornosť, prosí o záujem, túži po zdieľaní alebo tichej prítomnosti. Zároveň disponuje unikátnou metodikou zvládania záťažových prekvapení, kedy tíši obavy z napätia, lebo jeho silu využíva ako protitlak na odhalenie, presvetlenie, sprístupnenie podstaty vecí, problémov, súvislostí a podobne. Metodika protikladov umožňuje statočne prijať pozvanie do dialógu o pravde, odvážne čeliť napätiu a nebáť sa odpovedať na volanie po mene v dialogike vzťahov.

Autorka vo svojej monografii približuje hospodárske fungovanie veľkostatku Dolná Krupá v období prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu. Zameriava sa na obdobie rokov 1853 až 1903, kedy veľkostatok spravoval gróf Rudolf Chotek I. (1822-1903). Dolnokrupský veľkostatok bol počas druhej polovice 19. storočia prosperujúcim poľnohospodárskym a priemyselným komplexom. Monografia je postavená primárne na rozsiahlom výskume archívnych prameňov z Fondu Brunschwick - Chotek, Dolná Krupá nachádzajúcom sa v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. Po stručnej genealógii rodu načrtáva autorka hospodárske dejiny na území Slovenska so zreteľom na panské veľkostatky počas druhej polovice 19. storočia a majetkové záležitosti dolnokrupského veľkostatku. Ďalšie kapitoly už mapujú hospodárske dejiny veľkostatku počnúc poľnohospodárstvom, chovom hospodárskych zvierat, vinohradníctvom a pokračujúc príjmami a výdajmi dreva a priemyslom. V poslednej kapitole sa autorka zameriava na zamestnancov, ich funkcie a mzdy v jednotlivých rokoch. Možno konštatovať, že práve druhá polovica 19. storočia bola najprosperujúcejším obdobím v dejinách veľkostatku a jeho majiteľov.

The social problems in the Visegrad Group countries

Kniha Zuzany Dzurňákovej s názvom Úvod do novodobej emblematiky a príklady aplikovaných emblémov v Trnave sa venuje, v slovenskej umenovede, pomerne okrajovej tematike, a to emblémom, ktoré sú špecifickou umeleckou formou, nakoľko sa ich forma skladá z textovej a obrazovej časti. Sú dôležitým ikonografickým a ikonologickým prameňom, zvlášť potrebným pre poznanie dobovej barokovej kultúry. Autorka sa zameriava na pre ňu známe prostredie mesta Trnavy, kde nachádzame pomerne značné zastúpenie príkladov aplikovaných emblémov, čo viac-menej súviselo s faktom existencie historickej Trnavskej univerzity a jej tlačiarne, vďaka čomu boli prítomné aj knihy emblémov, slúžiace pre ich následnú aplikáciu na freskách a obrazoch. Práve tie sa pokúsila autorka analyzovať a interpretovať v širšom výtvarnom a kultúrno-historickom kontexte a poukázať na ich výnimočné postavenie v dejinách barokového umenia.

V súčasnosti možno pozorovať vzrastajúci záujem o praktickú filozofiu čiže etiku. Je to dané tým, že budujeme demokratickú spoločnosť a verejný život v demokratickej spoločnosti sa bez etického diskurzu neobíde. Akékoľvek zásadné politické, právne či ekonomické rozhodnutia sú s nutnosťou ospravedlňované aj morálnymi hodnotami. Morálna dimenzia má i činnosť v čiastkových profesijných oblastiach. To všetko stimuluje etickú tvorbu i záujem o štúdium etiky. Intenzívny výskum v etickej oblasti sprevádza rast odbornej literatúry. Nehľadiac na mnohé odlišnosti v chápaní etiky, sa dá nájsť určité všeobecne spoločné zmyslové jadro, ktoré našlo svoje vyjadrenie v definíciách etiky v uznávaných encyklopédiách. Etika je v nich považovaná za náuku, ktorá sa zaoberá morálnymi aspektmi ľudského správania. V našej publikácii terminologicky odlišujeme pojmy morálka, mravnosť, dobro a etika, ktoré sa v prirodzenom jazyku často používajú ako synonymá. Ak sa označí určitý jav ako nemorálny, nemravný, nedobrý či neetický, znamená to to isté. V bežnej morálnej praxi nemusí byť vždy dôvod tieto základné kategórie samostatne vymedzovať. Napriek tomu sa môžu vyskytnúť situácie, ktoré vyžadujú diferencované posúdenie. Napríklad človek môže konať v súlade so svojím svedomím, a teda mravne, ale môže pre nevedomosť svojím konaním napomáhať páchať zlo. Garantom dobra nie je ani konanie, ktoré je v súlade so spoločenskou morálkou, pretože morálka nemusí byť vždy vyjadrením dobra, a morálka v niektorých spoločenských systémoch môže dokonca dobro priamo popierať.

Dejiny slovenského politického myslenia sú zaujímavou konfrontáciou rozdielnych koncepcií rozvoja národných špecifík a zabezpečenia kolektívnych a občianskych práv. Okrem známych osobností sa publikácia venuje aj menej známym predstaviteľom slovenského národotvorného myslenia. Uvádzané témy a preberaní myslitelia predstavujú zároveň ideové, ale často aj osobnostné protiklady. Viaceré navzájom protirečivé koncepcie však vytvárali myšlienkovú konkurenciu dôležitú pre rozvoj kultúrnopolitických aktivít slovenských vzdelancov. Z priblížených osobností národotvorného procesu sa stali všeobecne známe tie, ktorých myšlienky sa historicky presadili alebo zásadným spôsobom determinovali proces národnej emancipácie Slovákov. Viaceré z nich sa stali súčasťou národnej mytológie. Avšak slovenské politické myslenie je oveľa pluralistickejšie a myšlienkovo bohatšie, ako by mohol naznačovať reduktívny nacionalistický naratív prítomný aj v prejavoch novodobých politických aktérov.

Výskum a stav poznania dejín vinohradníctva je v súčasnosti na veľmi dobrej úrovni, ale stále existujú témy, ktoré sa doposiaľ nedočkali hlbšieho spracovania. Autor si preto zobral na „mušku“ malokarpatské vinohradnícke poriadky, ktoré majú pevné miesto v problematike dejín vinohradníctva a vinárstva na našom území. Čitateľovi autor stručne predstavuje, čo to vlastne boli vinohradnícke poriadky, naznačuje ich vznik, vývoj, obsah, účel a objasňuje ich filiáciu. Úvodné časti práce poskytujú čitateľovi základné informácie o tzv. meštianskom vinohradníctve, pretože práve mestské prostredie bolo miesto, kde vznikali a odkiaľ sa šírili najstaršie malokarpatské vinohradnícke poriadky. Autor tiež opísal dobové vinohradnícke inštitúcie a hlavné spôsoby organizácie a správy malokarpatských viničných hôr a samotného vinohradníctva. Jeho hlavným cieľom však bolo zozbieranie a publikovanie zachovaných vinohradníckych poriadkov z malokarpatských vinohradníckych lokalít, v chronologickej postupnosti, od najstarších po najmladšie. Väčšinu zozbieraných vinohradníckych poriadkov autor neprekladal do súčasnej slovenčiny, ale prezentoval ich s krátkym úvodom v pôvodnom znení, či už v starej nemčine, maďarčine, ale aj starej slovenčine. Autor sa zameral predovšetkým na vinohradnícke poriadky najvýznamnejších produkčných centier, ako bola Bratislava, Sv. Jur, Modra či Pezinok. Z týchto miest sa vinohradnícke poriadky šírili do ďalších, viac či menej významnejších vinohradníckych lokalít, ktoré tiež v práci spomína. Obsah malokarpatských vinohradníckych poriadkov z jednotlivých období svedčí o určitej kontinuite v regulácií susedských vzťahov malokarpatských vinohradníkov, dokazuje snahu o organizovanie ich práce, práv a povinností, a tiež naznačuje jednotný právny základ a vývin malokarpatských vinohradníckych lokalít. Táto monografia by mala predovšetkým zjednodušiť prácu bádateľom a záujemcom o túto problematiku. Okrem toho autor verí, že sa stane východiskom, prvým krokom, k hlbšiemu objasneniu problematiky malokarpatských vinohradníckych poriadkov a tiež prehĺbiť poznanie dejín vinohradníctva v malokarpatskom priestore.

Rímsky vojenský tábor v Iži je pohraničná pevnosť Rímskej ríše na Dunaji oproti legionárskemu táboru Brigetio (dnes Ó-Szőny). Archeologický výskum na tomto mieste prebieha od začiatku 20. storočia až dodnes. Táto publikácia predstavuje prstene a gemy z areálu vojenskej pevnosti a jej bezprostredného okolia. Nálezy sú skúmané jednotlivo - ako osobné šperky, ale aj v kontexte vojenského prostredia a s prihliadnutím na nálezové okolnosti, ak sú známe. V publikácii sú rozdelené podľa vývojových fáz lokality do dvoch hlavných skupín z obdobia drevozemného tábora (174/175-179) a kamenného hradiska (koniec 2. - koniec 4. storočia). Zo staršieho obdobia je 10 prsteňov (niektoré s gemami) a 1 samostatne nájdená gema, z mladšieho obdobia 12 prsteňov (niektoré s gemami a 3 samostatne nájdené gemy. Okrem toho sú do zbierky zaradené aj 2 prstene s gemami z okolia vojenského tábora a 1 gema nájdená samostatne. The Roman fort in Iža is a frontier fortress of the Roman Empire on the Danube, opposite the legionary camp of Brigetio (today Ó-Szőny). Archaeological research at the site has been carried out since the beginning of the 20th century until today. This publication presents rings and gems from the area of the military fort and its immediate surroundings. The finds are examined individually - as personal jewellery, but also in the context of the military environment and taking into account the findspot, where known. In the publication they are divided according to the development phases of the site into two main groups from the period of the wood-and timber fort (174/175-179) and the stone fort (end of the 2nd - end of the 4th centuries). From the older period there are 10 rings and 1 gem, from the younger period 12 rings and 3 solitary gems. In addition, 2 rings with gems from the vicinity of the military camp and 1 gem found separately are also included in the collection.

Čím sa prejavuje nerozhodnosť v prežívaní a v správaní sa človeka? Súvisí s osobnostnými charakteristikami? Prejavuje sa v rôznych situáciách iným spôsobom, či v inej intenzite? Je jeho miera citlivá na emocionálne prežívanie človeka? Kedy nadobudne chorobný rozmer? Ako je možné mierniť alebo eliminovať jej prejavy? Ak máme ambíciu hľadať seriózne odpovede na uvedené a mnohé iné otázky v súvislosti s nerozhodnosťou, mali by sme sa opierať o vedecké poznatky. Žiaľ, širokej verejnosti sú dostupné najmä neodborné informácie typu „10+1 rád pre boj s nerozhodnosťou“. Cieľom publikácie je objasniť prejavy nerozhodnosti cez výskumné zistenia a ponúknuť jej ucelenú koncepciu najmä vedeckej a odbornej verejnosti, ako i študentom psychológie.

Monografia je finálnym výstupom z trojročného projektu KEGA 008TTU-4: 2019 - 2021 s názvom Prenos osobnej zodpovednosti ako modernej výhovorky a jej postmoderné riešenie. Trojica autorov z oblasti etiky, politológie a masmediálnej komunikácie v nej predkladá teoreticko-praktickú, interdisciplinárne hermeneutickú, heuristickú polemiku o stave postmodernenia zmýšľania o zodpovednosti na Slovensku. Zahŕňa do nej výsledky trojročného úsilia pri plnení grantových úloh, s čitateľom diskutuje kauzy v gadamerovskej situácii porozumenia a vyvodzuje etické dôsledky nielen pre Slovensko, ale každého, kto odvážne a úprimne hľadá orientáciu v dnešnom postmodernom svete. Pozýva čitateľa k ostražitosti a bdelosti pred nástrahami, ktoré v nej číhajú. Jednotlivé pohľady sa koncentrujú na dialogickú osobu v situácii ohrozenia tekutým zlom v postmoralitnej situácii, ktorá sa z roku 2019 na rok 2021 postupne stávala viac a viac tekutou. Čeliť osobnej zodpovednosti v takýchto podmienkach sa ukázalo ako náročné, no zmysluplné hrdinstvo, ktoré je nevyhnutné pre budúcnosť ďalších generácií. Preto sa môže monografia čítať ako povzbudenie, že napriek závažným zisteniam o stave postmodernenia zmýšľania o zodpovednosti na Slovensku, miery destabilizácie medziľudských vzťahov, dekonštrukcii politiky a verejného priestoru, existuje stále možnosť odvážne hľadať pravdu a čeliť situácii s rozumom, svedomím a v dialogike vzťahov.

Monografia je rozhovorom troch autorov o ruskej filozofii, o chápaní slobody v ruskom filozofickom myslení 20. storočia. Je dialógom hľadajúcim svojho čitateľa. Rozhovorom sa kniha stáva aj preto, lebo sa v nej stretávajú v dialektickom napätí tri pohľady na dva konkurenčné prúdy ruskej filozofie. Autori sa zhodnú na tom, že ruskú filozofiu moderny je možné vnímať ako dejinne realizovaný filozofický experiment, ktorý reflektuje nielen dobové špecifiká ruskej kultúry, umenia a vedy, ale aj aktuálne trendy európskej filozofie. Ruská filozofia prekonala búrlivé časy, pričom jej spočiatku pluralitný charakter vyústil do radikálneho vymedzenia dvoch hlavných prúdov - religiózneho a materialistického. Toto dramatické a dôsledkami často tragické napätie sporiacich sa protichodných tendencií v ruskej filozofii je stále živým intelektuálnym dedičstvom. Dodnes rozoznávame vplyv obidvoch alternatívnych prúdov, ktoré si prešli cestami vzostupov i pádov, zatracovaním i glorifikáciou. Západná filozofická kultúra (ruská filozofia je jej súčasťou) je polyfonickým diskurzom s množstvom napätí a protikladov. Ako taká predpokladá rôznosť filozofických pozícií, ktoré napriek svojej odlišnosti predstavujú konečný pokus o vyjadrenie pravdy. Aby sa hodnota plurality, ku ktorej sa západná kultúra hlási, mohla reálne uskutočniť, musí sa stať filozofickým dialógom. Avšak podmienkou dialógu je slobodné uznanie partnera. Toto uznanie však nie je automatickým nárokom, je nevyhnutné si ho zaslúžiť. Autori, filozofi na Trnavskej a Sankt-Peterburgskej univerzite, pristupujú k sebe navzájom i k téme s rešpektom, v ktorom si toto uznanie preukazujú. A tak si snáď aj predkladaná monografia zaslúži pozornosť svojho čitateľa.