TU - Filozofická Fakulta

„Vedecká ideológia je evidentne nepochopením metodologických požiadaviek a pracovných možností vedy,“ píše v knihe Ideológia a racionalita v dejinách vied o živote francúzsky filozof vedy a lekár Georges Canguilhem, žiak Gastona Bachelarda a učiteľ Michela Foucaulta. Popritom si kladie aj ďalšie otázky: Čo sú vedecké ideológie a ako sa líšia od antivedy, povery či pseudovedy? Aký je ich vzťah k ekonomickým, politickým a náboženským ideológiám? Čo odlišuje vedecké ideológie od ideológií vedcov? Je vedecká ideológia iba prekážkou, alebo môže byť aj podmienkou utvárania vedy? Aký je vzťah medzi ideológiou a vedeckou racionalitou? Tam, kde kriticky uvažujúca veda zužuje svoj predmet skúmania, vedecká ideológia ho naopak neopatrne rozširuje a vysvetľuje ním oblasti, nad ktorými daná veda nemá kontrolu. Canguilhem dodáva, že „vedecká ideológia je potom takým poznaním svojho predmetu, ktorému sa vzďaľuje tým viac, čím väčšmi je presvedčená, že sa ho zblízka dotýka“. Kniha je prvým prekladom diela významného francúzskeho filozofa do slovenčiny. Tvorí ju sedem zozbieraných prác, ktoré Canguilhem postupne vypracoval počas 70. a 80. rokov minulého storočia. Témy, ktoré v nich otvára, nezostarli. Naopak, zásadným spôsobom sa týkajú aj súčasnej vedy.

Antisemitizmus predstavuje špecifický variant ľudskej predpojatosti, ktorého pochopenie môže prispieť k zodpovedaniu širšej otázky predsudkov. Univerzálnu a v zásade prenosnú povahu predpojatosti a jej schopnosť absorbovať rozmanité ideologické zdroje a východiská sa práca snaží preukázať prostredníctvom filozofickej analýzy základných príčin, štruktúr a mechanizmov protižidovského sentimentu a jeho miesta v individuálnej a spoločenskej realite. Skúmanie si kladie tri základné otázky: Čo je antisemitizmus? Ktoré sú jeho základné charakteristiky? Čo nám môže antisemitizmus povedať o predsudkoch ako takých? Horizontálnym cieľom práce je spochybnenie tradičnej predstavy o bytostnej iracionálnosti predsudkov. Práca sa preto zameriava na komplexnosť vzťahu medzi predsudkami a (i)racionalitou, ktorý je kľúčom k pochopeniu pôvodu nášho sklonu k nenávisti inakosti. Predsudky nie sú fenoménom závislým výlučne na miere rozumnosti, vzdelania či sociálnom pôvode ich nositeľa. Naopak, predsudky nachádzame vo významnej miere aj u jedincov, ktorých intelekt a rozhľadenosť sú obrovské a sociálna situácia uspokojivá. Okrem toho, na rozdiel od živelnej nenávisti nevzdelanca, predpojatá argumentácia intelektuála nachádza najlepšieho spojenca práve v rozume. Racionalizovanie (intelektualizovanie) možno považovať za jednu z vitálnych stratégií predpojatosti v jej boji o prežitie.

Ruská filozofia si zaslúži, aby bola viac docenená, a to pre hĺbku svojich sociálno-etických a metafyzicko-ontologických konceptov, ktoré môžu byť inšpirujúce práve v našich časoch, kedy prežívame krízu rodinných vzťahov, krízu filozofického myslenia a humánnosti. Súčasné ruské myslenie poskytuje hlboké a pritom realistické idey a môže sa stať objavnou cestou motivujúcou k premene zmýšľania na prospech jednoty, ktorá oponuje snahám po moci bez osobností, po hedonizme a pôžitkárstve, či po prehnanej erotizácii života. Ruská skúsenosť môže byť cenným prispevkom ku globálnemu očisteniu v oblasti medziľudských vzťahov.

Knižný rozhovor, ktorý sa Vám dostáva do rúk, mal byť pôvodne omnoho skromnejším. Mal reflektovať profesorovo životné jubileum, ktoré oslávil 23. januára 2016 a reprezentatívne trojzväzkové súborné vydanie profesorových filozofických štúdií. Rozhovor sme začali plánovať v lete roku 2015, no kvôli práci na "Filozofických štúdiách" sme ho začali až v januári tohto roku a chceli ho publikovať v časopise Ostium. Kvôli operatívnosti sme zvolili formu dopisovania si. Formuloval som otázku a odpoveď viedla k položeniu ďalšej. Virtuálny rozhovor sa však aj vďaka zvolenej forme rozrástol tak, že už v začiatkoch sme opustili možnosť jeho časopiseckého publikovania. Dúfam však, že aj napriek istej sterilnosti, ktorá je často daňou za možnosť precíznejšieho písomného formulovania, si takto zachytený rozhovor uchováva črty osobného zaujatia, výrazu a vášne, ktoré naopak, v akademickom písaní možno vidieť len vzácne. Snáď sa nám do istej miery podarilo zachytiť pohyb myslenia, siločiary a ohniská skúseností, ktoré nie sú dnes docenené a súčasníkom tak často unikajú!

Monografia Terminológia informatiky a IKT je v svetovej literatúre prvým dielom, ktoré sa komplexne zaoberá pojmoslovím (terminológiou) informatiky a IKT z hľadiska edukácie. Obsahuje informácie o vývoji informatiky v SR a definície kľúčových pojmov: informatika, informačné a komunikačné technológie, terminologická gramotnosť infoedukátora a terminologická kultúra infoedukátora. uvádza stručný výťah základných poznatkov termínovedy, jednotlivé zdroje terminologických informácií, poukazuje na existenciu desiatok vedných, technických a hybridných odborov, s ktorými majú informatika a IKT medziodborové vzťahy, charakterizuje najčastejšie terminologické chyby a nedostatky, opisuje najvýznamnejšie celosvetové trendy vývoja terminológie v celosvetovom a multiodborovom meradle, zaoberá sa aktuálnymi terminologickými problémami v multilingválnom prostredí EÚ. Sústreďuje sa na otázky v česko-slovenskej, maďarsko-slovenskej, poľsko-slovenskej a anglicko-slovenskej komunikácii. Monografia je určená všetkým edukátorom, ktorí chcú zvýšiť svoju terminologickú gramotnosť a terminologickú kultúru. Osobitne vhodná je pre infoedukátorov a edukantov v študijných odboroch Informatika, Aplikovaná informatika a IKT.

Kniha je určená všetkým záujemcom o poznávanie jazyka z logickej a psychologickej perspektívy. Prvá kapitola obsahuje predovšetkým základné terminologické vysvetlenia a úvodné ilustrácie psychologickej a kriticko-filozofickej reflexie o význame. V nasledujúcich štyroch kapitolách sa čitateľ oboznámi s idealizovaným modelom jazyka uplatňovaným v logickej sémantike, súčasnými psychologickými výskumami kognitívnej kategorizácie, koncepciou pojmového myslenia budovanou na základoch teórie umelej inteligencie a sociálnou teóriou významu jazykového znaku. Autor sa v knihe venuje klasickým témam z filozofie jazyka, ako sú vzťah jazyka a myslenia alebo otázka vzniku či podstaty jazyka, ktoré preberá so zreteľom na aktuálne empirické výskumy. Na základe špecifickej metateoretickej reflexie, inšpirovanej predovšetkým myšlienkami L. Wittgensteina, poukazuje na možnosti viacodborovej syntézy.

Monografia Náboženstvo a etika (kult a hodnota) doc. PhDr. Evy Orbanovej, PhD. sa zaoberá aspektom axiologickej imanentizácie novodobých náboženských kultov, ktorý odráža tendencie postmodernej doby sprevádzané egotizmom, mobilnou epizodickosťou, individualizmom a kulminujúcim sekularizmom. V monografii sú analyzované novodobé spirituálne trendy, ktoré nahrádzajú tradičnú religiozitu. Príkladom je spirituálna reflexia, ktorá umožňuje človeku ostať duchovný ale zároveň konfesionálne neviazaným. Praktický rozmer práce mapuje a analyzuje filozoficko-náboženské, eticko-axiologické dimenzie kultov operujúcich na Slovensku propagovaných zväčša vo virtuálnom priestore.

Na rozdiel od osvojovania poznatkov v podmienkach školskej výučby (didaktika) existuje aj osvojovanie poznatkov v podmienkach samoučenia (autodidaktika). Teda samoučením rozumieme tú zložku osvojovania poznatkov, ktorá na rozdiel od skupinového vyučovania v škole prebieha v podmienkach individuálnej mimoškolskej (spravidla domácej) prípravy autodidaktov. Záujem odborníkov o túto problematiku sa zvyšuje úmerne so stúpajúcim nárastom poznatkov, ktorý sa v ostatnom čase označuje ako explozívny. Je známe, že vzdelávanie je vždy dvojzložkový proces. Realizuje ho nielen riadiaca zložka so svojím školským aparátom, inštitúciami a celou armádou učiteľov, ale aj riadená zložka autodidakti. V podmienkach explózie poznatkov riadiacej zložke prichodí riešiť večný problém výberu učebného materiálu, teda problém, čo z toho, čo sa pôvodne učilo ešte ponechať a čo z toho, čo ako nové sa vehementne tlačí do života pridať.