TU - Filozofická Fakulta

Monografia Od Nikoho k Odysseovi sa zaoberá otázkou, ako sa rozvíjajú a v čom spočívajú vzájomné vzťahy medzi ja a druhým v mýtickom svete Homérovej Odyssey. Autor vychádza z teórie troch pohybov existencie Jana Patočku. Zatiaľ čo v rámci prvého pohybu existencie sa vzťahy ustanovujú v afektívnom preplietaní subjektivít, v tom, ako sa zakúša ja v druhom a druhý v živote ja, druhý pohyb súvisí s jeho odcudzením, ktoré využíva kalkul, nedôveru, zvažovanie toho, čo moje ja pred druhým odhalí a čo skryje. Odyssea pracuje so skrytým pochopením týchto vzťahov a ich podôb. V narácii príbehov Odysseových stretnutí či v jeho zápasoch sa intersubjektívny rozmer pohybov ľudskej existencie odhaľuje nielen v ich napätí, ale aj v rozmanitých polohách vzájomného prelínania. Na základe toho vzniká svet, v ktorom autor nachádza pluralitu zmyslu intersubjektívnych situácií.

Výskum a stav poznania dejín vinohradníctva je v súčasnosti na veľmi dobrej úrovni, ale stále existujú témy, ktoré sa doposiaľ nedočkali hlbšieho spracovania. Autor si preto zobral na „mušku“ malokarpatské vinohradnícke poriadky, ktoré majú pevné miesto v problematike dejín vinohradníctva a vinárstva na našom území. Čitateľovi autor stručne predstavuje, čo to vlastne boli vinohradnícke poriadky, naznačuje ich vznik, vývoj, obsah, účel a objasňuje ich filiáciu. Úvodné časti práce poskytujú čitateľovi základné informácie o tzv. meštianskom vinohradníctve, pretože práve mestské prostredie bolo miesto, kde vznikali a odkiaľ sa šírili najstaršie malokarpatské vinohradnícke poriadky. Autor tiež opísal dobové vinohradnícke inštitúcie a hlavné spôsoby organizácie a správy malokarpatských viničných hôr a samotného vinohradníctva. Jeho hlavným cieľom však bolo zozbieranie a publikovanie zachovaných vinohradníckych poriadkov z malokarpatských vinohradníckych lokalít, v chronologickej postupnosti, od najstarších po najmladšie. Väčšinu zozbieraných vinohradníckych poriadkov autor neprekladal do súčasnej slovenčiny, ale prezentoval ich s krátkym úvodom v pôvodnom znení, či už v starej nemčine, maďarčine, ale aj starej slovenčine. Autor sa zameral predovšetkým na vinohradnícke poriadky najvýznamnejších produkčných centier, ako bola Bratislava, Sv. Jur, Modra či Pezinok. Z týchto miest sa vinohradnícke poriadky šírili do ďalších, viac či menej významnejších vinohradníckych lokalít, ktoré tiež v práci spomína. Obsah malokarpatských vinohradníckych poriadkov z jednotlivých období svedčí o určitej kontinuite v regulácií susedských vzťahov malokarpatských vinohradníkov, dokazuje snahu o organizovanie ich práce, práv a povinností, a tiež naznačuje jednotný právny základ a vývin malokarpatských vinohradníckych lokalít. Táto monografia by mala predovšetkým zjednodušiť prácu bádateľom a záujemcom o túto problematiku. Okrem toho autor verí, že sa stane východiskom, prvým krokom, k hlbšiemu objasneniu problematiky malokarpatských vinohradníckych poriadkov a tiež prehĺbiť poznanie dejín vinohradníctva v malokarpatskom priestore.

Monografia je finálnym výstupom z trojročného projektu KEGA 008TTU-4: 2019 - 2021 s názvom Prenos osobnej zodpovednosti ako modernej výhovorky a jej postmoderné riešenie. Trojica autorov z oblasti etiky, politológie a masmediálnej komunikácie v nej predkladá teoreticko-praktickú, interdisciplinárne hermeneutickú, heuristickú polemiku o stave postmodernenia zmýšľania o zodpovednosti na Slovensku. Zahŕňa do nej výsledky trojročného úsilia pri plnení grantových úloh, s čitateľom diskutuje kauzy v gadamerovskej situácii porozumenia a vyvodzuje etické dôsledky nielen pre Slovensko, ale každého, kto odvážne a úprimne hľadá orientáciu v dnešnom postmodernom svete. Pozýva čitateľa k ostražitosti a bdelosti pred nástrahami, ktoré v nej číhajú. Jednotlivé pohľady sa koncentrujú na dialogickú osobu v situácii ohrozenia tekutým zlom v postmoralitnej situácii, ktorá sa z roku 2019 na rok 2021 postupne stávala viac a viac tekutou. Čeliť osobnej zodpovednosti v takýchto podmienkach sa ukázalo ako náročné, no zmysluplné hrdinstvo, ktoré je nevyhnutné pre budúcnosť ďalších generácií. Preto sa môže monografia čítať ako povzbudenie, že napriek závažným zisteniam o stave postmodernenia zmýšľania o zodpovednosti na Slovensku, miery destabilizácie medziľudských vzťahov, dekonštrukcii politiky a verejného priestoru, existuje stále možnosť odvážne hľadať pravdu a čeliť situácii s rozumom, svedomím a v dialogike vzťahov.

Rímsky vojenský tábor v Iži je pohraničná pevnosť Rímskej ríše na Dunaji oproti legionárskemu táboru Brigetio (dnes Ó-Szőny). Archeologický výskum na tomto mieste prebieha od začiatku 20. storočia až dodnes. Táto publikácia predstavuje prstene a gemy z areálu vojenskej pevnosti a jej bezprostredného okolia. Nálezy sú skúmané jednotlivo - ako osobné šperky, ale aj v kontexte vojenského prostredia a s prihliadnutím na nálezové okolnosti, ak sú známe. V publikácii sú rozdelené podľa vývojových fáz lokality do dvoch hlavných skupín z obdobia drevozemného tábora (174/175-179) a kamenného hradiska (koniec 2. - koniec 4. storočia). Zo staršieho obdobia je 10 prsteňov (niektoré s gemami) a 1 samostatne nájdená gema, z mladšieho obdobia 12 prsteňov (niektoré s gemami a 3 samostatne nájdené gemy. Okrem toho sú do zbierky zaradené aj 2 prstene s gemami z okolia vojenského tábora a 1 gema nájdená samostatne. The Roman fort in Iža is a frontier fortress of the Roman Empire on the Danube, opposite the legionary camp of Brigetio (today Ó-Szőny). Archaeological research at the site has been carried out since the beginning of the 20th century until today. This publication presents rings and gems from the area of the military fort and its immediate surroundings. The finds are examined individually - as personal jewellery, but also in the context of the military environment and taking into account the findspot, where known. In the publication they are divided according to the development phases of the site into two main groups from the period of the wood-and timber fort (174/175-179) and the stone fort (end of the 2nd - end of the 4th centuries). From the older period there are 10 rings and 1 gem, from the younger period 12 rings and 3 solitary gems. In addition, 2 rings with gems from the vicinity of the military camp and 1 gem found separately are also included in the collection.

Dejiny slovenského politického myslenia sú zaujímavou konfrontáciou rozdielnych koncepcií rozvoja národných špecifík a zabezpečenia kolektívnych a občianskych práv. Okrem známych osobností sa publikácia venuje aj menej známym predstaviteľom slovenského národotvorného myslenia. Uvádzané témy a preberaní myslitelia predstavujú zároveň ideové, ale často aj osobnostné protiklady. Viaceré navzájom protirečivé koncepcie však vytvárali myšlienkovú konkurenciu dôležitú pre rozvoj kultúrnopolitických aktivít slovenských vzdelancov. Z priblížených osobností národotvorného procesu sa stali všeobecne známe tie, ktorých myšlienky sa historicky presadili alebo zásadným spôsobom determinovali proces národnej emancipácie Slovákov. Viaceré z nich sa stali súčasťou národnej mytológie. Avšak slovenské politické myslenie je oveľa pluralistickejšie a myšlienkovo bohatšie, ako by mohol naznačovať reduktívny nacionalistický naratív prítomný aj v prejavoch novodobých politických aktérov.

Čím sa prejavuje nerozhodnosť v prežívaní a v správaní sa človeka? Súvisí s osobnostnými charakteristikami? Prejavuje sa v rôznych situáciách iným spôsobom, či v inej intenzite? Je jeho miera citlivá na emocionálne prežívanie človeka? Kedy nadobudne chorobný rozmer? Ako je možné mierniť alebo eliminovať jej prejavy? Ak máme ambíciu hľadať seriózne odpovede na uvedené a mnohé iné otázky v súvislosti s nerozhodnosťou, mali by sme sa opierať o vedecké poznatky. Žiaľ, širokej verejnosti sú dostupné najmä neodborné informácie typu „10+1 rád pre boj s nerozhodnosťou“. Cieľom publikácie je objasniť prejavy nerozhodnosti cez výskumné zistenia a ponúknuť jej ucelenú koncepciu najmä vedeckej a odbornej verejnosti, ako i študentom psychológie.

V súčasnosti možno pozorovať vzrastajúci záujem o praktickú filozofiu čiže etiku. Je to dané tým, že budujeme demokratickú spoločnosť a verejný život v demokratickej spoločnosti sa bez etického diskurzu neobíde. Akékoľvek zásadné politické, právne či ekonomické rozhodnutia sú s nutnosťou ospravedlňované aj morálnymi hodnotami. Morálna dimenzia má i činnosť v čiastkových profesijných oblastiach. To všetko stimuluje etickú tvorbu i záujem o štúdium etiky. Intenzívny výskum v etickej oblasti sprevádza rast odbornej literatúry. Nehľadiac na mnohé odlišnosti v chápaní etiky, sa dá nájsť určité všeobecne spoločné zmyslové jadro, ktoré našlo svoje vyjadrenie v definíciách etiky v uznávaných encyklopédiách. Etika je v nich považovaná za náuku, ktorá sa zaoberá morálnymi aspektmi ľudského správania. V našej publikácii terminologicky odlišujeme pojmy morálka, mravnosť, dobro a etika, ktoré sa v prirodzenom jazyku často používajú ako synonymá. Ak sa označí určitý jav ako nemorálny, nemravný, nedobrý či neetický, znamená to to isté. V bežnej morálnej praxi nemusí byť vždy dôvod tieto základné kategórie samostatne vymedzovať. Napriek tomu sa môžu vyskytnúť situácie, ktoré vyžadujú diferencované posúdenie. Napríklad človek môže konať v súlade so svojím svedomím, a teda mravne, ale môže pre nevedomosť svojím konaním napomáhať páchať zlo. Garantom dobra nie je ani konanie, ktoré je v súlade so spoločenskou morálkou, pretože morálka nemusí byť vždy vyjadrením dobra, a morálka v niektorých spoločenských systémoch môže dokonca dobro priamo popierať.

Monografia je rozhovorom troch autorov o ruskej filozofii, o chápaní slobody v ruskom filozofickom myslení 20. storočia. Je dialógom hľadajúcim svojho čitateľa. Rozhovorom sa kniha stáva aj preto, lebo sa v nej stretávajú v dialektickom napätí tri pohľady na dva konkurenčné prúdy ruskej filozofie. Autori sa zhodnú na tom, že ruskú filozofiu moderny je možné vnímať ako dejinne realizovaný filozofický experiment, ktorý reflektuje nielen dobové špecifiká ruskej kultúry, umenia a vedy, ale aj aktuálne trendy európskej filozofie. Ruská filozofia prekonala búrlivé časy, pričom jej spočiatku pluralitný charakter vyústil do radikálneho vymedzenia dvoch hlavných prúdov - religiózneho a materialistického. Toto dramatické a dôsledkami často tragické napätie sporiacich sa protichodných tendencií v ruskej filozofii je stále živým intelektuálnym dedičstvom. Dodnes rozoznávame vplyv obidvoch alternatívnych prúdov, ktoré si prešli cestami vzostupov i pádov, zatracovaním i glorifikáciou. Západná filozofická kultúra (ruská filozofia je jej súčasťou) je polyfonickým diskurzom s množstvom napätí a protikladov. Ako taká predpokladá rôznosť filozofických pozícií, ktoré napriek svojej odlišnosti predstavujú konečný pokus o vyjadrenie pravdy. Aby sa hodnota plurality, ku ktorej sa západná kultúra hlási, mohla reálne uskutočniť, musí sa stať filozofickým dialógom. Avšak podmienkou dialógu je slobodné uznanie partnera. Toto uznanie však nie je automatickým nárokom, je nevyhnutné si ho zaslúžiť. Autori, filozofi na Trnavskej a Sankt-Peterburgskej univerzite, pristupujú k sebe navzájom i k téme s rešpektom, v ktorom si toto uznanie preukazujú. A tak si snáď aj predkladaná monografia zaslúži pozornosť svojho čitateľa.

Acta Moralia Tyrnaviensia IX, vychádza už ako deviaty zborník v poradí, vydávaný Katedrou etiky a morálnej filozofie Filozofickej fakulty TU. Jeho témou je: Dráma slobody v slovanskom svete 20. storočia. Zborník vznikol ako publikačný výstup medzinárodnej vedeckej konferencie s rovnomenným názvom, ktorá sa uskutočnila dňa 25. októbra 2018 na pôde Filozofickej fakulty TU. Obsah zborníka tvorí 25 príspevkov, ktoré skúmajú drámu slobody v slovenskom, českom, poľskom a ruskom prostredí. Editori, spolu s edičnou radou, dbali na zachovanie rôznorodosti prístupov a náhľadov na problematiku slobody. Výsledkom je zborník, ktorý je unikátny svojím bohatým a pluralitným charakterom tém príspevkov a ich spracovaní. Bohatý ako je samotná téma slobody. Autormi príspevkov sú odborníci na tematiku zo Slovenska, Česka, Poľska a Ruska. Zborník a konferencia sú výstupom z vedeckého grantu VEGA č. 1/0231/18 pod názvom Dráma slobody v ruskom filozofickom myslení 20. storočia.

Na rozdiel od osvojovania poznatkov v podmienkach školskej výučby (didaktika) existuje aj osvojovanie poznatkov v podmienkach samoučenia (autodidaktika). Teda samoučením rozumieme tú zložku osvojovania poznatkov, ktorá na rozdiel od skupinového vyučovania v škole prebieha v podmienkach individuálnej mimoškolskej (spravidla domácej) prípravy autodidaktov. Záujem odborníkov o túto problematiku sa zvyšuje úmerne so stúpajúcim nárastom poznatkov, ktorý sa v ostatnom čase označuje ako explozívny. Je známe, že vzdelávanie je vždy dvojzložkový proces. Realizuje ho nielen riadiaca zložka so svojím školským aparátom, inštitúciami a celou armádou učiteľov, ale aj riadená zložka autodidakti. V podmienkach explózie poznatkov riadiacej zložke prichodí riešiť večný problém výberu učebného materiálu, teda problém, čo z toho, čo sa pôvodne učilo ešte ponechať a čo z toho, čo ako nové sa vehementne tlačí do života pridať.

Kniha je určená všetkým záujemcom o poznávanie jazyka z logickej a psychologickej perspektívy. Prvá kapitola obsahuje predovšetkým základné terminologické vysvetlenia a úvodné ilustrácie psychologickej a kriticko-filozofickej reflexie o význame. V nasledujúcich štyroch kapitolách sa čitateľ oboznámi s idealizovaným modelom jazyka uplatňovaným v logickej sémantike, súčasnými psychologickými výskumami kognitívnej kategorizácie, koncepciou pojmového myslenia budovanou na základoch teórie umelej inteligencie a sociálnou teóriou významu jazykového znaku. Autor sa v knihe venuje klasickým témam z filozofie jazyka, ako sú vzťah jazyka a myslenia alebo otázka vzniku či podstaty jazyka, ktoré preberá so zreteľom na aktuálne empirické výskumy. Na základe špecifickej metateoretickej reflexie, inšpirovanej predovšetkým myšlienkami L. Wittgensteina, poukazuje na možnosti viacodborovej syntézy.

Predstavy o demokracii ako o najlepšom spôsobe usporiadania politického systému boli donedávna spájané s falošným pocitom istoty a uspokojením z neotrasiteľného postavenia euroatlantickej civilizácie a smerovania liberálnej demokracie k jej absolútnemu historickému víťazstvu. Autor sa snaží poukázať na riziká vytvárania takýchto falošných predstáv, ktoré ignorujú skutočnosť, že človek bude vždy žiť v neistom svete a nahrávajú ľahostajnosti a nezáujmu o veci verejné a reálne fungovanie demokracie. Narastajúci extrémizmus a populizmus, podceňovanie skúsenosti s ideologickými schémami nedávnej minulosti, zhoršujúci sa stav občianskej spoločnosti, prehlbovanie hospodárskej nerovnosti, strata individuálnej kontroly oslabujúca dôveru občanov v politický systém a nadnárodné korporácie, ktoré ovládajú ekonomiku mnohých krajín, ako i ďalšie narastajúce problémy na európskej i globálnej úrovni, sú jasnou odpoveďou na to, ako je nebezpečné považovať demokraciu za samozrejmosť. V práci je venovaná i pozornosť kritickému mysleniu a zodpovednosti človeka myslieť za seba samého a preberať osobnú zodpovednosť za svoje názory, rozhodnutia a skutky.

Kniha Zuzany Dzurňákovej s názvom Úvod do novodobej emblematiky a príklady aplikovaných emblémov v Trnave sa venuje, v slovenskej umenovede, pomerne okrajovej tematike, a to emblémom, ktoré sú špecifickou umeleckou formou, nakoľko sa ich forma skladá z textovej a obrazovej časti. Sú dôležitým ikonografickým a ikonologickým prameňom, zvlášť potrebným pre poznanie dobovej barokovej kultúry. Autorka sa zameriava na pre ňu známe prostredie mesta Trnavy, kde nachádzame pomerne značné zastúpenie príkladov aplikovaných emblémov, čo viac-menej súviselo s faktom existencie historickej Trnavskej univerzity a jej tlačiarne, vďaka čomu boli prítomné aj knihy emblémov, slúžiace pre ich následnú aplikáciu na freskách a obrazoch. Práve tie sa pokúsila autorka analyzovať a interpretovať v širšom výtvarnom a kultúrno-historickom kontexte a poukázať na ich výnimočné postavenie v dejinách barokového umenia.

The social problems in the Visegrad Group countries

Monografia Náboženstvo a etika (kult a hodnota) doc. PhDr. Evy Orbanovej, PhD. sa zaoberá aspektom axiologickej imanentizácie novodobých náboženských kultov, ktorý odráža tendencie postmodernej doby sprevádzané egotizmom, mobilnou epizodickosťou, individualizmom a kulminujúcim sekularizmom. V monografii sú analyzované novodobé spirituálne trendy, ktoré nahrádzajú tradičnú religiozitu. Príkladom je spirituálna reflexia, ktorá umožňuje človeku ostať duchovný ale zároveň konfesionálne neviazaným. Praktický rozmer práce mapuje a analyzuje filozoficko-náboženské, eticko-axiologické dimenzie kultov operujúcich na Slovensku propagovaných zväčša vo virtuálnom priestore.

Monografia Terminológia informatiky a IKT je v svetovej literatúre prvým dielom, ktoré sa komplexne zaoberá pojmoslovím (terminológiou) informatiky a IKT z hľadiska edukácie. Obsahuje informácie o vývoji informatiky v SR a definície kľúčových pojmov: informatika, informačné a komunikačné technológie, terminologická gramotnosť infoedukátora a terminologická kultúra infoedukátora. uvádza stručný výťah základných poznatkov termínovedy, jednotlivé zdroje terminologických informácií, poukazuje na existenciu desiatok vedných, technických a hybridných odborov, s ktorými majú informatika a IKT medziodborové vzťahy, charakterizuje najčastejšie terminologické chyby a nedostatky, opisuje najvýznamnejšie celosvetové trendy vývoja terminológie v celosvetovom a multiodborovom meradle, zaoberá sa aktuálnymi terminologickými problémami v multilingválnom prostredí EÚ. Sústreďuje sa na otázky v česko-slovenskej, maďarsko-slovenskej, poľsko-slovenskej a anglicko-slovenskej komunikácii. Monografia je určená všetkým edukátorom, ktorí chcú zvýšiť svoju terminologickú gramotnosť a terminologickú kultúru. Osobitne vhodná je pre infoedukátorov a edukantov v študijných odboroch Informatika, Aplikovaná informatika a IKT.