TU - Filozofická Fakulta strana 3 z 3

Práca o dejinách Kláštora Panny Márie v Spišskom Štiavniku je jeho pôvodnou diplomovou prácou, v ktorej približuje viaceré aspekty existencie tohto prvého cistercitského kláštora na území dnešného Slovenska. Autor sa snaží zachytiť kľúčové okamihy jestvovania kláštora od jeho vzniku v 20. rokoch 13. storočia, až do prvej tretiny 16. storočia, kedy spišskoštiavnický kláštor zanikol. Venuje sa aktivitám kláštora v oblasti zaľudňovania okolitého územia a zakladania nových osád, pokúša sa určiť jeho majetkové zázemie a poukazuje na niekoľko aspektov fungovania kláštora v rámci celej rehole cistercitov.

Na území nášho štátu je málo kvalitnej kamenárskej suroviny, preto sa kamenárstvo rozvíjalo hlavne tam, kde sa takýto kameň vyskytoval. K najvýznamnejším strediskám kamenárstva na západnom Slovensku patrí obec Dobrá Voda. Dobrovodskí kamenári ju preslávili svojím umením už v období stredoveku. Kamenársku tradíciu tu rozvinuli talianski majstri, ktorí na Dobrej Vode žili a pracovali už od stavby Dobrovodského hradu. Pravdepodobne až pri stavbe Dobrovodského hradu objavili kamenári v podhradí nový typ kameňa, ktorý na rozdiel od triasových vápencov tvoril veľké bloky, mal lepšie fyzikálno-mechanické vlastnosti a dal sa dobre opracovať. Tieto vlastnosti a dobré prírodne pomery na ťažbu umožnili jeho použitie na sakrálne aj svetské stavby v širokom okolí. A tak už od raného stredoveku sú karbonátové pieskovce a zlepence z Dobrovodskej kotliny známe ako kameň dobre opracovateľný a vhodný na stavebné, sochárske a dekoračné účely.

Rehoľné spoločenstvá sú neoddeliteľnou súčasťou duchovných dejín Slovenska, miestami kultúrneho a civilizačného pokroku. Poznávaním ich minulosti odhaľujeme nielen ich kresťanský a spoločenský prínos, ale hlavne duchovný odkaz, ktorý je dodnes živý. Objektom môjho výskumu sú členovia jednej z najstarších reholí pôsobiacich na našom území rehole premonštrátov. Do Uhorského kráľovstva prenikli premonštráti v priebehu 12. storočia ako do jednej z posledných krajín na hranici s východnou Európou a pri dotyku s pravoslávím. Na teritóriu dnešného Slovenska boli premonštrátske komunity dokázateľne založené v šiestich lokalitách. Najstaršie komunity prišli do Bzovíka a Lelesu v poslednej štvrtine 12. storočia. V prvej tretine 13. storočia boli vybudované konventy v Bíni, Jasove a Šahách. Prepoštstvo v Kláštore pod Znievom vzniklo kráľovskou fundáciou v polovici 13. storočia. Práca sa usiluje zmapovať život premonštrátov v štyroch konventoch v období stredoveku na slovenskom území bývalého Ostrihomského arcibiskupstva. Konkrétne ide o Konvent sv. Štefana kráľa v Bzovíku a Konventy bl. Panny Márie v Bíni, Šahách a Kláštore pod Znievom. Výber týchto kláštorov súvisí s ich podobným osudom. Tri z týchto prepoštstiev v Bzovíku, Bíni a Šahách boli založené členmi veľmožského rodu Hont-Poznanovcov.

Slovensko-latinská baroková literatúra nadväzujúca na predchádzajúce obdobie humanizmu a renesancie je charakteristická svojím osobitým žánrovým ladením, ale aj bohatosťou jazyka prejavujúcou sa vo zvýšenej rétorickosti a s ňou spojeným vyjadrovaním. Zmysel pre detail sa ukazuje najmä u barokových básnikov, ktorí využitím relevantných básnických výrazových prostriedkov, predovšetkým hromadením synoným, častým využitím metafory, personifikácie, synekdochy alebo alegórie dávajú svojim dielam punc originality a poetickosti. Význam básnických výrazových prostriedkov sa s o to väčšou silou prejavuje v epigramatických básňach, ktoré sú typické svojou stručnosťou. V našej literatúre si epigram získal obľubu už v období humanizmu a renesancie v dielach takých významných predstaviteľov, akými boli Ján Sambucus, Ján Bocatius alebo Ján Filický. Ani barokoví básnici naň celkom nezanevreli. Príkladom môžu byť štyri básnické epigramatické zbierky z produkcie Trnavskej univerzity, ktorých autorom je jezuita František Babai pôsobiaci v Trnave ako knihovník a katechéta. Táto práca si za cieľ svojho skúmania vybrala jednu zo štyroch zbierok Františka Babaia s názvom Ungariae reges, básnikovu prvotinu, ktorá prináša básnické portréty 48 uhorských kráľov. Autor sa v nej rozhodol prebásniť historické dielo svojho rehoľného spolubrata Ladislava Turóciho Ungaria suis cum regibus.

Najstaršie a najsystematickejšie nezápadné úvahy o literatúre možno nájsť v Indii. Kým v západnej literárnej vede dominujú úvahy o významovosti literárneho textu, sanskritská literárnovedná tradícia sa zamerala na jeho emocionálnu stránku. Súčasný výskum emócií ukazuje, že intuície a pozorovania sanskritských teoretikov môžu mať oveľa väčší význam než len pre literatúru, na základe ktorej vznikli. Kniha je priblížením sanskritskej literárnej teórie a zhodnotením jej prínosu do diskurzu súčasnej západnej literárnej vedy.

Najstaršie a najsystematickejšie nezápadné úvahy o literatúre možno nájsť v Indii. Kým v západnej literárnej vede dominujú úvahy o významovosti literárneho textu, sanskritská literárnovedná tradícia sa zamerala na jeho emocionálnu stránku. Súčasný výskum emócií ukazuje, že intuície a pozorovania sanskritských teoretikov môžu mať oveľa väčší význam než len pre literatúru, na základe ktorej vznikli. Kniha je priblížením sanskritskej literárnej teórie a zhodnotením jej prínosu do diskurzu súčasnej západnej literárnej vedy.