Ústredie ľudovej umeleckej výroby

Nová séria publikácií v edícii Poznávajme remeslá umožní deťom vo veku 9-12 rokov spoznávať tradičné remeselné techniky s možnosťou zhotovenia svojho konkrétneho výrobku. Autorky vyberali také remeselné techniky a domácke postupy výrob, ktoré zvládnu aj deti, prípadne deti za pomoci starších súrodencov alebo rodičov. Súčasťou poznávania remesiel nie sú iba konkrétne kroky postupu zhotovenia atraktívneho výrobku starou technikou. Tieto tradičné, staré techniky sú zasadené do kontextu doby s popisom ich pôvodu, využitia materiálu a uplatnenia v bežnom živote. Knižočky sú bohato ilustrované populárnou mladou ilustrátorkou s umeleckým menom Dreadka, Zuzanou Krutou, ktorá zatraktívnila remeslá a remeselné techniky deťom práve príťažlivými detskými ilustráciami. Okrem ilustrácií a veľkého písma je knižočka bohato zastúpená fotografiami postupu pri jednotlivých technikách. Autorky tejto detskej edície vybrali do prvej knižky zo série Poznávajme remeslá atraktívne súčasné výrobky z drôtu ako sú spinky na papier, stojany na zanechanie odkazu, vešiačik v tvare srdiečka, dekoračné vtáčiky či opletenú nádobu. Všetky tieto výrobky sa dajú zhotoviť aj z dnes dostupných materiálov za pomoci súčasných nástrojov a pomôcok. Vydalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave roku 2022, štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom kultúry SR

Séria publikácií v edícii Poznávajme remeslá umožní deťom vo veku 9-12 rokov spoznávať tradičné remeselné techniky s možnosťou zhotovenia svojho konkrétneho výrobku. Autorky vyberali také remeselné techniky a domácke postupy výrob, ktoré zvládnu aj deti, prípadne deti za pomoci starších súrodencov alebo rodičov. Súčasťou poznávania remesiel nie sú iba konkrétne kroky postupu zhotovenia atraktívneho výrobku starou technikou. Deti sa naučia spoznávať prírodný materiál, ktorý si môžu sami nazbierať a pripraviť podľa návodu na spracovanie. Knižočka je bohato ilustrovaná populárnou mladou ilustrátorkou s umeleckým menom Dreadka, Zuzanou Krutou, ktorá zatraktívnila remeslá a remeselné techniky deťom práve príťažlivými detskými ilustráciami. Okrem ilustrácií a veľkého písma je knižočka bohato zastúpená fotografiami postupu pri jednotlivých technikách. Autorky detskej edície vybrali do tejto knižky zo série Poznávajme remeslá atraktívne súčasné výrobky z prírodných pletív ako sú kŕmidlo pre vtáčiky z prútia, zajačiky a násadky na ceruzky zo šúpolia a závesné ozdoby vtáčikov a rybičiek zo žehlenej slamy. Všetky tieto výrobky sa dajú zhotoviť aj z dnes dostupných materiálov za pomoci súčasných nástrojov a pomôcok. Vydalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave roku 2023, štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom kultúry SR.

Nová séria publikácií v edícii Poznávajme remeslá umožní deťom vo veku 9-12 rokov spoznávať tradičné remeselné techniky s možnosťou zhotovenia svojho konkrétneho výrobku. Autori vyberali také remeselné techniky a domácke postupy výrob, ktoré zvládnu aj deti, prípadne deti za pomoci starších súrodencov alebo rodičov. Vybrané techniky sú uplatniteľné aj vo výučbovom procese na základných školách, pretože každá z techník si na osvojenie vyžaduje maximálne dve vyučovacie hodiny. Súčasťou poznávania remesiel nie sú iba konkrétne kroky postupu zhotovenia atraktívneho výrobku starou technikou. Tieto tradičné, staré techniky sú zasadené do kontextu doby s popisom ich pôvodu, využitia materiálu a uplatnenia v bežnom živote. Knižočky sú bohato ilustrované populárnou mladou ilustrátorkou s umeleckým menom Dreadka, Zuzanou Krutou, ktorá zatraktívnila remeslá a remeselné techniky deťom práve príťažlivými detskými ilustráciami. Okrem ilustrácií a veľkého písma je knižočka bohato zastúpená fotografiami postupu pri jednotlivých technikách. Autori tejto detskej edície vybrali do prvej knižky zo série Poznávajme remeslá atraktívne súčasné výrobky, ktoré sa dajú zhotoviť aj z dnes dostupných materiálov za pomoci súčasných nástrojov a pomôcok.

Publikácia z edície Tradícia dnes predstavuje jedinečné dielo profesora Oskára Elscheka, ktorý patrí k najvýznamnejším slovenským etnomuzikológom a etnoorganológom. Kniha vo veľkom formáte s názvom Slovenské ľudové hudobné nástroje včera a dnes je určená každému, kto by sa chcel ľudovým hudobným nástrojom na našom území venovať ako výrobca, inštrumentalista alebo odborný pracovník. V predmetnej práci nájdete kompletný zoznam viac ako 200 slovenských ľudových hudobných nástrojov, zatriedených do medzinárodnej systematiky hudobných nástrojov. Jednotlivé kapitoly pozostávajú z popisu a charakteristiky každej skupiny, druhu a typu nástroja. Pri každom nástroji sú uvedené rozmery, spôsob výroby a hry na nástroji. Tieto údaje sú doplnené o viac ako sto notových zápisov a repertoár najlepších tradičných interpretov a výrobcov z celého Slovenska, získaný z dlhodobého terénneho výskumu minulosti a súčasnosti. Okrem množstva kvantitatívnych údajov a hudobných transkripcií je dielo bohato zastúpené ilustráciami jednotlivých hudobných nástrojov. Hodnotu diela zvyšuje aj fotografická príloha, ktorá dopĺňa ilustrácie zachytením niektorých výrobných postupov či významných osobností priamo počas terénneho výskumu. Aj keď táto hodnotná etnoorganologická práca nebola do dnešných dní vydaná v slovenskom jazyku, jej pôvodná nemecká verzia (1983) roky slúžila vedeckým a odborným pracovníkom ako cenný zdroj informácií, ku ktorému sa dostali najmä tí jazykovo zdatnejší. Sme preto veľmi radi, že práve vydavateľstvo ÚĽUV má možnosť podieľať sa na uvedení najkomplexnejšieho diela tohto významného slovenského autora v slovenskom jazyku.

V poslednej zo série knižočiek pod názvom Ako sa kedysi oslavovalo od autorka Rastislavy Stoličnej sa detský čitateľ oboznámi so sviatkami, ktoré boli prirodzenou súčasťou života ľudí aj pred sto rokmi. Tieto sviatky však nesúviseli iba s oslavou významných životných udalostí ako bola svadba alebo narodenie dieťaťa. Pred sto rokmi bol život ľudí na vidieku oveľa viac spätý s prírodou, lebo od nej záviselo ich živobytie. Preto sa s rôznymi fázami roľníckeho a pastierskeho života spájali pestré zvyky, mnohé spojené so zábavou a oslavami. Zimu vyprevádzali pálením Moreny, jar vítali chodením s letečkom (zelenými zdobenými konárikmi), máj oslavovali stavaním májov pred domom svojich vyvolených, na Jána zapaľovali ohne a hlučne sa pri tom zabávali, po zbere úrody hodovali a oslavovali bohatú úrodu, a keď prišla zima mnohé zvyky boli spojené s poverami alebo sa viazali na cirkevné sviatky. V poslednom diely sa autorka venuje vyšívačkám, čipkárkam, šperkárom a medovnikárom.

V diely Ako sa kedysi obliekalo, v edícii ÚĽUV deťom, od autorky Rastislavy Stoličnej sa mladí čitatelia môžu dozvedieť ako vyzeral odev na vidieku a v mestách a jeho základné odlišnosti. Rozdiel nebol iba vo výzore odevov ale najmä v materiáloch a spôsobe nosenia, pretože pred sto rokmi sa na Slovensku ešte v mnohých lokalitách udržal tradičný odev roľníckeho ľudu, ktorý pozostával od predkov zdedených súčastí, vrátane pokrytia hlavy a nosenia tradičnej obuvi. K prelomu medzi nosením tradičného vidieckeho odevu a mestského dochádzalo postupne, keď muži pracujúci v továrňach vo veľkých mestách postupne začali nosiť mestský odev. Zatiaľčo sa pred sto rokmi na vidieku ešte stále udržala domácka výroba materiálov z ľanu, konopy a vlny, v mestách sa šili šaty z kupovaných priemyselne vyrobených látok. Publikácia venuje dostatočne veľký priestor práve domáckemu procesu zhotovovania materiálov pre tradičný vidiecky odev, od pestovania ľanu a konopí, cez jeho spracovanie (trhanie, močenie, sušenie, česanie, pradenie a tkanie) až po využitie na zhotovovanie rôznych druhov odevu: pracovných aj slávnostných. Publikácia bližšie predstavuje remeslo tkáča, súkenníka, kožušníka a čižmára.

Ústredie ľudovej umeleckej výroby prichádza s novou publikáciou Krpce autoriek Petry Jarošovej a Nory Čechmánkovej. Publikácia vychádza v edícii Pramene, ktorá je doplnkovou literatúrou k praktickým príručkám z edície Škola tradičnej výroby a remesiel. Autorky vďaka prepojeniu teórie, výskumov, ale aj praxi práce s kožou prinášajú ucelený pohľad na históriu nosenia tohto druhu obuvi a poukazujú na rozmanitosť tvarov i regionálnych typov krpcov nosených na území Slovenska. Publikácia s anglickým resumé môže slúžiť ako podklad pre štúdium tejto časti tradičného odievania alebo ako zdroj informácií pre ďalšie výskumy.

Publikácia prináša obraz o osobitej oblasti výtvarnej tradície na Slovensku označovanej ako ľudové umenie. Tradície, ktorej gro bolo ukotvené predovšetkým v roľnícko-pastierskej kultúre, ale vzťahovala sa aj k vidieckemu prostrediu malých mestečiek. Jej charakteristickou črtou bola dekoratívnosť, vychádzajúca z hlboko zakorenenej potreby prostých ľudí po skrášľovaní vecí, ktorými sa obklopovali. Príznačnú črtu ľudového štýlu inklináciu k ornamentalizácii približuje autorka cez predmety vyhotovené z rôznych materiálov. Sleduje ich v tkáčskom a výšivkovom umení, v dekore predmetov z dreva, kovu, nachádza v keramike a maľovanej výzdobe. Východiskovým prameňom je pritom muzeálny materiál, odkrývanie bohatstva zbierok v početných slovenských i zahraničných múzeách. Bohatú ilustračnú časť doplňuje zrozumiteľný výklad, v ktorom sa spája autorkino dôsledné poznanie s láskou k prejavom ľudovej kreativity. Kniha môže byť inšpiratívna pre súčasnú živú tvorbu v oblasti dizajnu, ale aj populárnej kultúry.

Nová publikácia z edície Tradícia dnes prináša celistvý, doteraz nepublikovaný pohľad na kováčstvo Rómov na Slovensku v kontexte ich etnokultúrneho vývoja s reflektovaním podôb a špecifík materiálnej zložky (pracovné postupy, výrobky) i spoločenskej stránky (postavenie kováčov v spoločenstvách Rómov i z pohľadu nerómskych obyvateľov) tohto zamestnania. Kováčske remeslo (i hudobníctvo) vykonávané Rómami sa stretli so záujmom majoritného obyvateľstva a umožnili Rómom v priebehu 16.-18. storočia prejsť na trvalo usadlý spôsob života. V tom spočíva výnimočný význam tohto remesla ako pre Rómov, tak aj pre majoritné obyvateľstvo. Technológiu spracovania kovov si priniesli Rómovia z indickej pravlasti. Svedčia o tom prvky v technológii práce (napr. kovanie na zemi) i používané nástroje (napr. dvojica kožených mechov), ktoré dodnes v Indii používajú predpokladaní príbuzní európskych Rómov. Rómski kováči sa zameriavali na produkciu výrobkov, ktoré nevyrábali miestni nerómski kováči a preto nedochádzalo ku konkurencii. Do polovice 20. storočia to boli predovšetkým šindľové, krokvové, podkovové, železničné klince, nástroje pre roľníkov (okovanie pluhov, reťaze, sekery a i.), debnárov, vareškárov, stolárov, kolárov, šindliarov i predmety do domácnosti (nože, sekáče, trojnožky, ocieľky na nietenie ohňa, pasce na chytanie zvierat a pod.). Na príklade folklóru (piesne, príslovia) autor ukazuje, že rómski kováči boli vážení tak príslušníkmi svojej komunity, ako aj zo strany majoritného obyvateľstva. Publikácia sleduje vývoj kováčstva Rómov aj od polovice 20. storočia, kedy lacné fabrické výrobky utlmili záujem o výrobky kováčov a preto rómski kováči udržiavali svoje remeslo vytváraním kováčskych dielní, neskôr zameraním sa na umelecké kováčstvo.

Z publikácie Ako sa kedysi stravovalo, sa deti dozvedia, na čom sa pred sto rokmi varilo a pieklo, aké sa užívalo kuchynské náradie, ktoré potraviny sa jedli a ako sa pripravovali, čo ľudia pili a ako jedlá konzumovali. Dozvedia sa aj o remeslách, bez ktorých by kuchyňa kedysi nemohla fungovať.

V populárnej edícii Škola tradičnej výroby a remesiel vydavateľstvo ÚĽUV vydalo dlho očakávanú publikáciu od autorky Simony Kožuchovej: Uši si svoj kroj, Návod a strihová príloha na ušitie mužského tradičného odevu z Liptovských Sliačov. Vydavateľstvo novou brožúrou reaguje na požiadavky verejnosti a účastníkov kurzov Regionálnych centier remesiel vytvoriť návod a strihovú prílohu za účelom ušitia mužského tradičného odevu. Publikácia sprístupňujú základné krajčírske úkony potrebné na domáce zhotovenie jednotlivých súčiastok tradičného odevu. Sú to košeľa, lajblík a nohavice. Zhotovovanie jednotlivých odevných súčiastok je predstavené opisom postupu po konkrétnych krokoch spolu s bohatou obrázkovou a strihovou prílohou.

Nová publikácia Ireny Pišútovej Fajansa na Slovensku nadväzuje na jej úspešné dielo z edície Ľudové umenie na Slovensku, vydavateľstva Tatran z roku 1981. Novinka UĽUV-u v edícií Tradícia dnes prináša texty doplnené o nové informácie, ktoré autorka získala v priebehu svojho pôsobenia v odbore za posledných dvadsať rokov. Pribudla aj nová kapitola o habánskej keramike na strednom Slovensku, ale azda najväčším prínosom je úplne nový výber fotografií. Autorka okrem predmetov zo súkromných zbierok zberateľov prezentuje vo svojom diele fotografie zbierkových predmetov z Balneologického múzea v Piešťanoch, Múzea mesta Bratislavy, Podunajského múzea v Komárne, Slovenských národných múzeí v Bratislave a v Martine, Etnografického múzea, Múzea Červený Kameň v Častej, Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, Záhorského múzea v Skalici a Západoslovenského múzea v Trnave. Unikátne fotografie dopĺňa aj zoznam značiek džbánkárov alebo dielní, v ktorých bola fajansa vyrobená. Publikácia vychádza v rovnocennej, dvojjazyčnej slovensko-anglickej mutácii.

Táto edícia zaznamenáva predovšetkým také techniky tradičných remesiel, ktoré sú už v súčasnosti na ústupe alebo sú úplne zabudnuté. Aj technika pletenia šúpoľovej obuvi patrí medzi tie menej známe, nakoľko kukurica sa v minulosti pestovala iba na južných častiach Slovenska a šúpoľovú obuv nosili v minulosti iba tí najchudobnejší. Dnes je šúpoľová obuv vhodnou alternatívou zdravej obuvi najmä v lete. Publikácia umožňuje čitateľovi osvojiť si techniku pletenia obuvi z kukuričného šúpolia: sandál a šľapiek. Technika je pomerne náročná a vyžaduje si aj zaobstaranie obuvníckeho kopyta požadovanej veľkosti. Nadväzuje na staršiu brožúrku v rovnakej edícii s názvom Pletenie zo šúpolia od autorky Zory Valentovej.

Táto edícia zaznamenáva predovšetkým také techniky tradičných remesiel, ktoré sú už v súčasnosti na ústupe alebo sú úplne zabudnuté. Aj technika pletenia šúpoľovej obuvi patrí medzi tie menej známe, nakoľko kukurica sa v minulosti pestovala iba na južných častiach Slovenska a šúpoľovú obuv nosili v minulosti iba tí najchudobnejší. Dnes je šúpoľová obuv vhodnou alternatívou zdravej obuvi najmä v lete. Publikácia umožňuje čitateľovi osvojiť si techniku pletenia obuvi z kukuričného šúpolia: sandál a šľapiek. Technika je pomerne náročná a vyžaduje si aj zaobstaranie obuvníckeho kopyta požadovanej veľkosti. Nadväzuje na staršiu brožúrku v rovnakej edícii s názvom Pletenie zo šúpolia od autorky Zory Valentovej.

Kniha predstavuje 26 regionálnych typov ľudovej výšivky na Slovensku, ktoré vždy uvádza krátky text a početné ukážky výšivky na tradičnom textile a odeve. Nasledujú motívy vybraté z pôvodných kompozícií, vyšité ako vzorkovníky a doplnené kresbami v mierke 1 : 1. Praktické súčasné použitie vzorov je dokumentované na ukážkach prikrývok, obrusov a obrázkov, ktoré ukončujú stať o každom regióne.

Redakcia Ústredia ľudovej umeleckej výroby vydáva novú knihu Oľgy Danglovej: Modrotlač na Slovensku, Blueprint in Slovakia. Toto dielo vychádza po dlhom čase ako zásadná súhrnná publikácia k problematike modrotlače, v ktorej sa autorka opiera o výsledky dlhoročného systematického výskumu. Vlastné výskumné materiály dopĺňa doteraz publikovanými poznatkami autorov, čerpá z bohatého zdroja zbierkových predmetov slovenských múzeí. Publikácia vychádza v rovnocennej dvojjazyčnej mutácii: slovensko-anglickej. Súčasťou publikácie je rozsiahly obrázkový materiál, ktorého nosnou časťou sú nielen tradičné odevné modrotlačové súčiastky, ale aj fotografické záznamy dokumentujúce bohatosť vzorov vidieckej modrotlače na Slovensku.