Ústredie ľudovej umeleckej výroby

Publikácia Biče poskytuje čitateľovi okrem stručnej histórie a charakteristiky aj podrobný pracovný postup vyhotovenia pastierskeho biča. Pastierske biče boli na Slovensku vyhotovované samotnými užívateľmi bičov – pastiermi. V rôznych oblastiach Slovenska sa preto jednotlivé biče výrazne líšili najmä spôsobom zapletania švihacej časti biča alebo ozdobou rúčky. Autor publikácie umožňuje čitateľovi pri zhotovovaní biča využiť rôzne formy zapletania, výber z viacerých ozdobných prvkov ale zhotoviteľ si môže podľa vlastnej fantázie vyskladať bič z rôznych komponentov, ktoré sa na Slovensku vyskytovali.

Od r. 1996 vydáva Ústredie ľudovej umeleckej výroby každoročne učebnicovou formou spracované návody na osvojenie si základov tradičných výrobných techník. Každá príručka obsahuje krátky historický úvod, informáciu o príprave materiálu, zoznam pomôcok, názorne spracovaný postup práce a ukážky hotových výrobko

Ľudové sklo vychádza v edícii Tradícia dnes a podrobne mapuje históriu slovenských sklární a ich výrobkov. Pojem „ľudové sklo“ definuje autorka ako sklo, ktoré síce nebolo vyrábané domácky, ale sklárskymi robotníkmi v jednotlivých sklárňach, no tieto výrobky zohrali v minulosti významnú úlohu pre obyvateľov vidieka. Keďže výroba skla závisela od miestnych zdrojov vody, dreva a kremičitého piesku, boli sklárne prevádzkované najmä v oblastiach s bohatým výskytom lesného porastu a vody. Oblasť dnešného Slovenska bola teda pre sklárne ideálnym prostredím. Aj preto tu zaznamenali historici rozsiahly výskyt sklárskych hút v období od 14. do 20. storočia. Na našom území ich v tomto období pracovalo na cirkevnom, či feudálnom majetku až okolo stovky. Sklené výrobky si mohli dovoliť len bohaté vrstvy obyvateľstva, akými bola šľachta a cirkev. Bohatí mešťania začali sklené výrobky využívať až začiatkom 18. storočia. Až v 19. storočí sa však používanie skla rozšírilo aj medzi roľníkmi na vidieku. Sklo určené pre chudobnejších sa vyrábalo z obyčajného sodnodraselného skla. Takáto roztavená surovina sa spracovávala naberaním na dlhú tyč sklárskej píšťaly a následným fúkaním alebo liatím do formy.

Od r. 1996 vydáva Ústredie ľudovej umeleckej výroby každoročne učebnicovou formou spracované návody na osvojenie si základov tradičných výrobných techník. Každá príručka obsahuje krátky historický úvod, informáciu o príprave materiálu, zoznam pomôcok, názorne spracovaný postup práce a ukážky hotových výrobkov.

Od r. 1996 vydáva Ústredie ľudovej umeleckej výroby každoročne učebnicovou formou spracované návody na osvojenie si základov tradičných výrobných techník. Každá príručka obsahuje krátky historický úvod, informáciu o príprave materiálu, zoznam pomôcok, názorne spracovaný postup práce a ukážky hotových výrobkov.

Od r. 1996 vydáva Ústredie ľudovej umeleckej výroby každoročne učebnicovou formou spracované návody na osvojenie si základov tradičných výrobných techník. Každá príručka obsahuje krátky historický úvod, informáciu o príprave materiálu, zoznam pomôcok, názorne spracovaný postup práce a ukážky hotových výrobkov.

Tvorba výtvarníčky Zuzany Vaňousovej má tie isté atribúty vnímania výtvarného umenia. Podchádza zo známej rodiny Kronerovcov, ktorá dala slovenskej kultúre významné osobnosti v oblasti umenia. Zuzana Vaňousová sa narodila 6. júla 1922 na Kysuciach, v Staškove pri Čadci. Počas svojej viac ako tridsaťročnej aktívnej výtvarnej tvorby sa venuje maľbe na sklo a tvorbe akvarelu. Vaňousová vo svojej tvorbe dokazuje, že najumeleckejšie a najvýstižnejšie sú tie diela, v ktorých maliarka postupuje podľa vlastnej fantázie a intuície podloženej vlastnými spomienkami, zážitkami ovplyvnenými výchovou i tradíciou (Považie, Kysuce). Zuzana Vaňousová nesporne patrí v oblasti maľby na skle k výtvarníčkam, ktoré presadzujú svoj vlastný rukopis. Autorka vychádza z pevnej kompozičnej skladby prezentujúc široký a náročný program, ktorý precízne realizuje v posledných rokoch. Premysleným programom pripomína vo svojich maľbách na skle námety z ľudových piesní z Kysúc podaných jej vlastnou výtvarnou rečou, ktoré farebne odlišuje, najmä keď ide o zobrazenie zvykov, napr. na Luciu, Mikuláša, Troch kráľov alebo sú to spomienky na sviatky veľkonočné, vianočné, atď. Počas svojej umeleckej aktivity sa zúčastnila mnohých kolektívnych výstav insitného umenia doma i za hranicami. Samostatne vystavovala v Prahe, Karlových Varoch, Bratislave, Košiciach, Martine, Nitre, Púchove, Považskej Bystrici, Trenčíne, na Myjave, v rodnom Staškove, v Novom Meste nad Váhom i v Piešťanoch. Jej diela sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, Slovenského národného múzea aj Národopisného múzea v Prahe. V súkromných zbierkach sa jej diela nachádzajú v USA, Austrálii i viacerých krajinách Európy. Kniha obsahuje kapitoly: Kysucké detstvo, Život prozaický i umelecký, "Človečina" Zuzany Vaňousovej, Dva svety, Zuzana vaňousová - Life and Art, Ocenenia, prezentácie a výstavy...