Ústredie ľudovej umeleckej výroby

Séria publikácií v edícii Poznávajme remeslá umožní deťom vo veku 9-12 rokov spoznávať tradičné remeselné techniky s možnosťou zhotovenia svojho konkrétneho výrobku. Autorky vyberali také remeselné techniky a domácke postupy výrob, ktoré zvládnu aj deti, prípadne deti za pomoci starších súrodencov alebo rodičov. Súčasťou poznávania remesiel nie sú iba konkrétne kroky postupu zhotovenia atraktívneho výrobku starou technikou. Deti sa naučia spoznávať prírodný materiál, ktorý si môžu sami nazbierať a pripraviť podľa návodu na spracovanie. Knižočka je bohato ilustrovaná populárnou mladou ilustrátorkou s umeleckým menom Dreadka, Zuzanou Krutou, ktorá zatraktívnila remeslá a remeselné techniky deťom práve príťažlivými detskými ilustráciami. Okrem ilustrácií a veľkého písma je knižočka bohato zastúpená fotografiami postupu pri jednotlivých technikách. Autorky detskej edície vybrali do tejto knižky zo série Poznávajme remeslá atraktívne súčasné výrobky z prírodných pletív ako sú kŕmidlo pre vtáčiky z prútia, zajačiky a násadky na ceruzky zo šúpolia a závesné ozdoby vtáčikov a rybičiek zo žehlenej slamy. Všetky tieto výrobky sa dajú zhotoviť aj z dnes dostupných materiálov za pomoci súčasných nástrojov a pomôcok. Vydalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave roku 2023, štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom kultúry SR.

Nová séria publikácií v edícii Poznávajme remeslá umožní deťom vo veku 9-12 rokov spoznávať tradičné remeselné techniky s možnosťou zhotovenia svojho konkrétneho výrobku. Autori vyberali také remeselné techniky a domácke postupy výrob, ktoré zvládnu aj deti, prípadne deti za pomoci starších súrodencov alebo rodičov. Vybrané techniky sú uplatniteľné aj vo výučbovom procese na základných školách, pretože každá z techník si na osvojenie vyžaduje maximálne dve vyučovacie hodiny. Súčasťou poznávania remesiel nie sú iba konkrétne kroky postupu zhotovenia atraktívneho výrobku starou technikou. Tieto tradičné, staré techniky sú zasadené do kontextu doby s popisom ich pôvodu, využitia materiálu a uplatnenia v bežnom živote. Knižočky sú bohato ilustrované populárnou mladou ilustrátorkou s umeleckým menom Dreadka, Zuzanou Krutou, ktorá zatraktívnila remeslá a remeselné techniky deťom práve príťažlivými detskými ilustráciami. Okrem ilustrácií a veľkého písma je knižočka bohato zastúpená fotografiami postupu pri jednotlivých technikách. Autori tejto detskej edície vybrali do prvej knižky zo série Poznávajme remeslá atraktívne súčasné výrobky, ktoré sa dajú zhotoviť aj z dnes dostupných materiálov za pomoci súčasných nástrojov a pomôcok.

Publikácia z edície Tradícia dnes predstavuje jedinečné dielo profesora Oskára Elscheka, ktorý patrí k najvýznamnejším slovenským etnomuzikológom a etnoorganológom. Kniha vo veľkom formáte s názvom Slovenské ľudové hudobné nástroje včera a dnes je určená každému, kto by sa chcel ľudovým hudobným nástrojom na našom území venovať ako výrobca, inštrumentalista alebo odborný pracovník. V predmetnej práci nájdete kompletný zoznam viac ako 200 slovenských ľudových hudobných nástrojov, zatriedených do medzinárodnej systematiky hudobných nástrojov. Jednotlivé kapitoly pozostávajú z popisu a charakteristiky každej skupiny, druhu a typu nástroja. Pri každom nástroji sú uvedené rozmery, spôsob výroby a hry na nástroji. Tieto údaje sú doplnené o viac ako sto notových zápisov a repertoár najlepších tradičných interpretov a výrobcov z celého Slovenska, získaný z dlhodobého terénneho výskumu minulosti a súčasnosti. Okrem množstva kvantitatívnych údajov a hudobných transkripcií je dielo bohato zastúpené ilustráciami jednotlivých hudobných nástrojov. Hodnotu diela zvyšuje aj fotografická príloha, ktorá dopĺňa ilustrácie zachytením niektorých výrobných postupov či významných osobností priamo počas terénneho výskumu. Aj keď táto hodnotná etnoorganologická práca nebola do dnešných dní vydaná v slovenskom jazyku, jej pôvodná nemecká verzia (1983) roky slúžila vedeckým a odborným pracovníkom ako cenný zdroj informácií, ku ktorému sa dostali najmä tí jazykovo zdatnejší. Sme preto veľmi radi, že práve vydavateľstvo ÚĽUV má možnosť podieľať sa na uvedení najkomplexnejšieho diela tohto významného slovenského autora v slovenskom jazyku.

V poslednej zo série knižočiek pod názvom Ako sa kedysi oslavovalo od autorka Rastislavy Stoličnej sa detský čitateľ oboznámi so sviatkami, ktoré boli prirodzenou súčasťou života ľudí aj pred sto rokmi. Tieto sviatky však nesúviseli iba s oslavou významných životných udalostí ako bola svadba alebo narodenie dieťaťa. Pred sto rokmi bol život ľudí na vidieku oveľa viac spätý s prírodou, lebo od nej záviselo ich živobytie. Preto sa s rôznymi fázami roľníckeho a pastierskeho života spájali pestré zvyky, mnohé spojené so zábavou a oslavami. Zimu vyprevádzali pálením Moreny, jar vítali chodením s letečkom (zelenými zdobenými konárikmi), máj oslavovali stavaním májov pred domom svojich vyvolených, na Jána zapaľovali ohne a hlučne sa pri tom zabávali, po zbere úrody hodovali a oslavovali bohatú úrodu, a keď prišla zima mnohé zvyky boli spojené s poverami alebo sa viazali na cirkevné sviatky. V poslednom diely sa autorka venuje vyšívačkám, čipkárkam, šperkárom a medovnikárom.

Ústredie ľudovej umeleckej výroby prichádza s novou publikáciou Krpce autoriek Petry Jarošovej a Nory Čechmánkovej. Publikácia vychádza v edícii Pramene, ktorá je doplnkovou literatúrou k praktickým príručkám z edície Škola tradičnej výroby a remesiel. Autorky vďaka prepojeniu teórie, výskumov, ale aj praxi práce s kožou prinášajú ucelený pohľad na históriu nosenia tohto druhu obuvi a poukazujú na rozmanitosť tvarov i regionálnych typov krpcov nosených na území Slovenska. Publikácia s anglickým resumé môže slúžiť ako podklad pre štúdium tejto časti tradičného odievania alebo ako zdroj informácií pre ďalšie výskumy.

V diely Ako sa kedysi obliekalo, v edícii ÚĽUV deťom, od autorky Rastislavy Stoličnej sa mladí čitatelia môžu dozvedieť ako vyzeral odev na vidieku a v mestách a jeho základné odlišnosti. Rozdiel nebol iba vo výzore odevov ale najmä v materiáloch a spôsobe nosenia, pretože pred sto rokmi sa na Slovensku ešte v mnohých lokalitách udržal tradičný odev roľníckeho ľudu, ktorý pozostával od predkov zdedených súčastí, vrátane pokrytia hlavy a nosenia tradičnej obuvi. K prelomu medzi nosením tradičného vidieckeho odevu a mestského dochádzalo postupne, keď muži pracujúci v továrňach vo veľkých mestách postupne začali nosiť mestský odev. Zatiaľčo sa pred sto rokmi na vidieku ešte stále udržala domácka výroba materiálov z ľanu, konopy a vlny, v mestách sa šili šaty z kupovaných priemyselne vyrobených látok. Publikácia venuje dostatočne veľký priestor práve domáckemu procesu zhotovovania materiálov pre tradičný vidiecky odev, od pestovania ľanu a konopí, cez jeho spracovanie (trhanie, močenie, sušenie, česanie, pradenie a tkanie) až po využitie na zhotovovanie rôznych druhov odevu: pracovných aj slávnostných. Publikácia bližšie predstavuje remeslo tkáča, súkenníka, kožušníka a čižmára.

Nová publikácia z edície Tradícia dnes prináša celistvý, doteraz nepublikovaný pohľad na kováčstvo Rómov na Slovensku v kontexte ich etnokultúrneho vývoja s reflektovaním podôb a špecifík materiálnej zložky (pracovné postupy, výrobky) i spoločenskej stránky (postavenie kováčov v spoločenstvách Rómov i z pohľadu nerómskych obyvateľov) tohto zamestnania. Kováčske remeslo (i hudobníctvo) vykonávané Rómami sa stretli so záujmom majoritného obyvateľstva a umožnili Rómom v priebehu 16.-18. storočia prejsť na trvalo usadlý spôsob života. V tom spočíva výnimočný význam tohto remesla ako pre Rómov, tak aj pre majoritné obyvateľstvo. Technológiu spracovania kovov si priniesli Rómovia z indickej pravlasti. Svedčia o tom prvky v technológii práce (napr. kovanie na zemi) i používané nástroje (napr. dvojica kožených mechov), ktoré dodnes v Indii používajú predpokladaní príbuzní európskych Rómov. Rómski kováči sa zameriavali na produkciu výrobkov, ktoré nevyrábali miestni nerómski kováči a preto nedochádzalo ku konkurencii. Do polovice 20. storočia to boli predovšetkým šindľové, krokvové, podkovové, železničné klince, nástroje pre roľníkov (okovanie pluhov, reťaze, sekery a i.), debnárov, vareškárov, stolárov, kolárov, šindliarov i predmety do domácnosti (nože, sekáče, trojnožky, ocieľky na nietenie ohňa, pasce na chytanie zvierat a pod.). Na príklade folklóru (piesne, príslovia) autor ukazuje, že rómski kováči boli vážení tak príslušníkmi svojej komunity, ako aj zo strany majoritného obyvateľstva. Publikácia sleduje vývoj kováčstva Rómov aj od polovice 20. storočia, kedy lacné fabrické výrobky utlmili záujem o výrobky kováčov a preto rómski kováči udržiavali svoje remeslo vytváraním kováčskych dielní, neskôr zameraním sa na umelecké kováčstvo.

Z publikácie Ako sa kedysi stravovalo, sa deti dozvedia, na čom sa pred sto rokmi varilo a pieklo, aké sa užívalo kuchynské náradie, ktoré potraviny sa jedli a ako sa pripravovali, čo ľudia pili a ako jedlá konzumovali. Dozvedia sa aj o remeslách, bez ktorých by kuchyňa kedysi nemohla fungovať.

Táto edícia zaznamenáva predovšetkým také techniky tradičných remesiel, ktoré sú už v súčasnosti na ústupe alebo sú úplne zabudnuté. Aj technika pletenia šúpoľovej obuvi patrí medzi tie menej známe, nakoľko kukurica sa v minulosti pestovala iba na južných častiach Slovenska a šúpoľovú obuv nosili v minulosti iba tí najchudobnejší. Dnes je šúpoľová obuv vhodnou alternatívou zdravej obuvi najmä v lete. Publikácia umožňuje čitateľovi osvojiť si techniku pletenia obuvi z kukuričného šúpolia: sandál a šľapiek. Technika je pomerne náročná a vyžaduje si aj zaobstaranie obuvníckeho kopyta požadovanej veľkosti. Nadväzuje na staršiu brožúrku v rovnakej edícii s názvom Pletenie zo šúpolia od autorky Zory Valentovej.

Táto edícia zaznamenáva predovšetkým také techniky tradičných remesiel, ktoré sú už v súčasnosti na ústupe alebo sú úplne zabudnuté. Aj technika pletenia šúpoľovej obuvi patrí medzi tie menej známe, nakoľko kukurica sa v minulosti pestovala iba na južných častiach Slovenska a šúpoľovú obuv nosili v minulosti iba tí najchudobnejší. Dnes je šúpoľová obuv vhodnou alternatívou zdravej obuvi najmä v lete. Publikácia umožňuje čitateľovi osvojiť si techniku pletenia obuvi z kukuričného šúpolia: sandál a šľapiek. Technika je pomerne náročná a vyžaduje si aj zaobstaranie obuvníckeho kopyta požadovanej veľkosti. Nadväzuje na staršiu brožúrku v rovnakej edícii s názvom Pletenie zo šúpolia od autorky Zory Valentovej.

Ľudové sklo vychádza v edícii Tradícia dnes a podrobne mapuje históriu slovenských sklární a ich výrobkov. Pojem „ľudové sklo“ definuje autorka ako sklo, ktoré síce nebolo vyrábané domácky, ale sklárskymi robotníkmi v jednotlivých sklárňach, no tieto výrobky zohrali v minulosti významnú úlohu pre obyvateľov vidieka. Keďže výroba skla závisela od miestnych zdrojov vody, dreva a kremičitého piesku, boli sklárne prevádzkované najmä v oblastiach s bohatým výskytom lesného porastu a vody. Oblasť dnešného Slovenska bola teda pre sklárne ideálnym prostredím. Aj preto tu zaznamenali historici rozsiahly výskyt sklárskych hút v období od 14. do 20. storočia. Na našom území ich v tomto období pracovalo na cirkevnom, či feudálnom majetku až okolo stovky. Sklené výrobky si mohli dovoliť len bohaté vrstvy obyvateľstva, akými bola šľachta a cirkev. Bohatí mešťania začali sklené výrobky využívať až začiatkom 18. storočia. Až v 19. storočí sa však používanie skla rozšírilo aj medzi roľníkmi na vidieku. Sklo určené pre chudobnejších sa vyrábalo z obyčajného sodnodraselného skla. Takáto roztavená surovina sa spracovávala naberaním na dlhú tyč sklárskej píšťaly a následným fúkaním alebo liatím do formy.

Tvorba výtvarníčky Zuzany Vaňousovej má tie isté atribúty vnímania výtvarného umenia. Podchádza zo známej rodiny Kronerovcov, ktorá dala slovenskej kultúre významné osobnosti v oblasti umenia. Zuzana Vaňousová sa narodila 6. júla 1922 na Kysuciach, v Staškove pri Čadci. Počas svojej viac ako tridsaťročnej aktívnej výtvarnej tvorby sa venuje maľbe na sklo a tvorbe akvarelu. Vaňousová vo svojej tvorbe dokazuje, že najumeleckejšie a najvýstižnejšie sú tie diela, v ktorých maliarka postupuje podľa vlastnej fantázie a intuície podloženej vlastnými spomienkami, zážitkami ovplyvnenými výchovou i tradíciou (Považie, Kysuce). Zuzana Vaňousová nesporne patrí v oblasti maľby na skle k výtvarníčkam, ktoré presadzujú svoj vlastný rukopis. Autorka vychádza z pevnej kompozičnej skladby prezentujúc široký a náročný program, ktorý precízne realizuje v posledných rokoch. Premysleným programom pripomína vo svojich maľbách na skle námety z ľudových piesní z Kysúc podaných jej vlastnou výtvarnou rečou, ktoré farebne odlišuje, najmä keď ide o zobrazenie zvykov, napr. na Luciu, Mikuláša, Troch kráľov alebo sú to spomienky na sviatky veľkonočné, vianočné, atď. Počas svojej umeleckej aktivity sa zúčastnila mnohých kolektívnych výstav insitného umenia doma i za hranicami. Samostatne vystavovala v Prahe, Karlových Varoch, Bratislave, Košiciach, Martine, Nitre, Púchove, Považskej Bystrici, Trenčíne, na Myjave, v rodnom Staškove, v Novom Meste nad Váhom i v Piešťanoch. Jej diela sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, Slovenského národného múzea aj Národopisného múzea v Prahe. V súkromných zbierkach sa jej diela nachádzajú v USA, Austrálii i viacerých krajinách Európy. Kniha obsahuje kapitoly: Kysucké detstvo, Život prozaický i umelecký, "Človečina" Zuzany Vaňousovej, Dva svety, Zuzana vaňousová - Life and Art, Ocenenia, prezentácie a výstavy...

Od r. 1996 vydáva Ústredie ľudovej umeleckej výroby každoročne učebnicovou formou spracované návody na osvojenie si základov tradičných výrobných techník. Každá príručka obsahuje krátky historický úvod, informáciu o príprave materiálu, zoznam pomôcok, názorne spracovaný postup práce a ukážky hotových výrobko

Od r. 1996 vydáva Ústredie ľudovej umeleckej výroby každoročne učebnicovou formou spracované návody na osvojenie si základov tradičných výrobných techník. Každá príručka obsahuje krátky historický úvod, informáciu o príprave materiálu, zoznam pomôcok, názorne spracovaný postup práce a ukážky hotových výrobkov.

Od r. 1996 vydáva Ústredie ľudovej umeleckej výroby každoročne učebnicovou formou spracované návody na osvojenie si základov tradičných výrobných techník. Každá príručka obsahuje krátky historický úvod, informáciu o príprave materiálu, zoznam pomôcok, názorne spracovaný postup práce a ukážky hotových výrobkov.