Ústredie ľudovej umeleckej výroby strana 3 z 4

Nová publikácia z edície Tradícia dnes prináša celistvý, doteraz nepublikovaný pohľad na kováčstvo Rómov na Slovensku v kontexte ich etnokultúrneho vývoja s reflektovaním podôb a špecifík materiálnej zložky (pracovné postupy, výrobky) i spoločenskej stránky (postavenie kováčov v spoločenstvách Rómov i z pohľadu nerómskych obyvateľov) tohto zamestnania. Kováčske remeslo (i hudobníctvo) vykonávané Rómami sa stretli so záujmom majoritného obyvateľstva a umožnili Rómom v priebehu 16.-18. storočia prejsť na trvalo usadlý spôsob života. V tom spočíva výnimočný význam tohto remesla ako pre Rómov, tak aj pre majoritné obyvateľstvo. Technológiu spracovania kovov si priniesli Rómovia z indickej pravlasti. Svedčia o tom prvky v technológii práce (napr. kovanie na zemi) i používané nástroje (napr. dvojica kožených mechov), ktoré dodnes v Indii používajú predpokladaní príbuzní európskych Rómov. Rómski kováči sa zameriavali na produkciu výrobkov, ktoré nevyrábali miestni nerómski kováči a preto nedochádzalo ku konkurencii. Do polovice 20. storočia to boli predovšetkým šindľové, krokvové, podkovové, železničné klince, nástroje pre roľníkov (okovanie pluhov, reťaze, sekery a i.), debnárov, vareškárov, stolárov, kolárov, šindliarov i predmety do domácnosti (nože, sekáče, trojnožky, ocieľky na nietenie ohňa, pasce na chytanie zvierat a pod.). Na príklade folklóru (piesne, príslovia) autor ukazuje, že rómski kováči boli vážení tak príslušníkmi svojej komunity, ako aj zo strany majoritného obyvateľstva. Publikácia sleduje vývoj kováčstva Rómov aj od polovice 20. storočia, kedy lacné fabrické výrobky utlmili záujem o výrobky kováčov a preto rómski kováči udržiavali svoje remeslo vytváraním kováčskych dielní, neskôr zameraním sa na umelecké kováčstvo.

Publikácia, Ako sa kedysi hospodárilo, približuje deťom prístupnou formou informácie o tom, ako kedysi vyzeralo roľnícke gazdovstvo, aké práce na ňom ľudia vykonávali, aké náradie sa používalo, aké rastliny sa pestovali, ako sa chovali zvieratá. Zároveň sa deti dozvedia o remeslách, ktoré s hospodárením súviseli.

Z publikácie Ako sa kedysi stravovalo, sa deti dozvedia, na čom sa pred sto rokmi varilo a pieklo, aké sa užívalo kuchynské náradie, ktoré potraviny sa jedli a ako sa pripravovali, čo ľudia pili a ako jedlá konzumovali. Dozvedia sa aj o remeslách, bez ktorých by kuchyňa kedysi nemohla fungovať.

Publikácia, Ako sa kedysi hospodárilo, približuje deťom prístupnou formou informácie o tom, ako kedysi vyzeralo roľnícke gazdovstvo, aké práce na ňom ľudia vykonávali, aké náradie sa používalo, aké rastliny sa pestovali, ako sa chovali zvieratá. Zároveň sa deti dozvedia o remeslách, ktoré s hospodárením súviseli.

V edícii Škola tradičnej výroby a remesiel vydavateľstvo ÚĽUV predstavuje novú publikáciu autorky Silvie Geringovej: Vlnené tkané kapsy. Táto edícia zaznamenáva predovšetkým techniky tradičných remesiel, ktoré sú v súčasnosti na ústupe alebo sa na ne úplne zabudlo. Aj tkanie doma spracovanej vlny patrí medzi menej známe techniky, nakoľko v súčasnosti je v povedomí najmä domácke tkanie ľanovej alebo bavlnenej priadze. Autorka nadväzuje na dlhoročnú, aj keď už zaniknutú tradíciu domáckeho spracovania vlny, ktorá sa ručne spriadala a následne tkala na domácich krosnách. Takýmto spôsobom zhotovenú tkaninu v minulosti splsťovali vo veľkých valchách (stupách) a zo získaného súkna ďalej šili vrchné odevné súčiastky alebo z nich pripravovali predmety každodennej potreby (prikrývky, kapsy, zápästky). Rozmerné pastierske vlnené kapsy, zvané aj cedilá či cedidlá, boli zhotovované z hrubého domáceho súkna, ktoré sa ešte pred splstením zdobilo jednoduchou, geometrickou výšivkou. Publikácia umožňuje krok za krokom zhotoviť vlnenú tkanú kapsu, rozmerov väčšej dámskej kabelky. Pri výrobe môže zhotoviteľ využiť doma spradenú priadzu z vlastných oviec alebo strojovo spradenú zakúpenú priadzu, nakoľko autorka ponúka oba postupy. Moderný variant vlnenej kabelky je možné vyhotoviť s jedným remienkom, na nosenie cez hruď (crossbody) alebo ako ruksak, nosený na pleciach. V publikácii nájdete aj návod, ako sa v procese spracovania vyvarovať bežných, začiatočníckych chýb.

V populárnej edícii Škola tradičnej výroby a remesiel vydavateľstvo ÚĽUV vydalo dlho očakávanú publikáciu od autorky Simony Kožuchovej: Uši si svoj kroj, Návod a strihová príloha na ušitie ženského tradičného odevu z Liptovských Sliačov. Vydavateľstvo reaguje na požiadavky verejnosti a účastníkov kurzov Regionálnych centier remesiel vytvoriť návod a strihovú prílohu za účelom ušitia ženského tradičného odevu. Publikácia sprístupňujú základné krajčírske úkony potrebné na domáce zhotovenie jednotlivých súčiastok tradičného odevu. Sú to: dlhá košeľa, vrchná sukňa, zástera a živôtik. Zhotovovanie jednotlivých odevných súčiastok je predstavené opisom postupu po konkrétnych krokoch spolu s bohatou obrázkovou a strihovou prílohou.

Publikácia Slovenská ľudová výšivka v novej edícii Inšpirácie je zameraná na ľudové výšivky pochádzajúce zo súčiastok tradičného slovenského odevu. Jej cieľom je podnecovať súčasnú tvorbu mladých ľudí s využívaním tradičných vzorov a ornamentov zo širokej palety dodnes zachovaných predmetov tradičnej ľudovej kultúry. Pomerne rozsiahla obrazová časť v publikácii pozostáva z dvoch obrázkov na každej dvojstrane: z fotografie pôvodnej textílie alebo odevnej súčiastky zo zbierkového fondu ÚĽUV-u – Múzea ľudovej umeleckej výroby (MĽUV) v Stupave a z ilustrácie (kresby tušom na akvarelovom papieri). Autorkou ilustrácií je Nina Šošková, výtvarnú a grafickú podobu publikácii prepožičal typograf a grafický dizajnér Samuel Čarnoký.

Táto edícia zaznamenáva predovšetkým také techniky tradičných remesiel, ktoré sú už v súčasnosti na ústupe alebo sú úplne zabudnuté. Aj technika pletenia šúpoľovej obuvi patrí medzi tie menej známe, nakoľko kukurica sa v minulosti pestovala iba na južných častiach Slovenska a šúpoľovú obuv nosili v minulosti iba tí najchudobnejší. Dnes je šúpoľová obuv vhodnou alternatívou zdravej obuvi najmä v lete. Publikácia umožňuje čitateľovi osvojiť si techniku pletenia obuvi z kukuričného šúpolia: sandál a šľapiek. Technika je pomerne náročná a vyžaduje si aj zaobstaranie obuvníckeho kopyta požadovanej veľkosti. Nadväzuje na staršiu brožúrku v rovnakej edícii s názvom Pletenie zo šúpolia od autorky Zory Valentovej.

Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave vydalo pri príležitosti 70. výročia svojho založenia v roku 2015 dielo Mojmíra Benžu: Tradičný odev Slovenska. Pomerne rozsiahla monografia je syntézou tradičného odevu Slovenska z dvoch hľadísk: podľa jednotlivých druhov odevných súčiastok a z hľadiska príležitostí, na ktoré sa nosili. Autor nepristupoval k otázke tradičného odevu obvyklým spôsobom – podľa regiónov. Naopak, v diele zhrnul významné rozdiely medzi jednotlivými formami tradičného odevu a zároveň definoval ich spoločné vnútorné aj vonkajšie znaky, nadväzujúc na rozsiahly Etnografický atlas Slovenska, vydaný začiatkom 90-tych rokov. Obrazová časť je graficky jednotná, bohato zastúpená autorskými kolorovanými kresbami Viery Škrabalovej (rod. Líčeníkovej), ktoré sú súčasťou zbierkového fondu Múzea ľudovej umeleckej výroby ÚĽUV-u v Stupave. Publikácia vychádza v rovnocennej dvojjazyčnej mutácii: slovensko-anglickej.

Vydavateľstvo ÚĽUV predstavuje ďalšiu publikáciu v edícii Škola tradičnej výroby a remesiel od autorky Jarmily Rybánskej: Zápästky. Táto edícia zaznamenáva predovšetkým také techniky tradičných remesiel, ktoré sú už v súčasnosti na ústupe alebo sú úplne zabudnuté. Aj technika zápästkového pletenia patrí medzi tie menej známe, nakoľko ani tradičná odevná súčiastka – zápästky – už nepatria do odevnej výbavy moderného človeka. Pôvodne boli súčasťou mužského odevu a mali za úlohu chrániť zápästie muža pri práci a tiež stiahnuť rukávy košele. Neskôr sa využívali ako ozdobná odevná súčasť mužského aj ženského kroja. Publikácia predstavuje techniku pletenia na troch tradičných predmetoch: na zápästkoch, na rukaviciach a na papučiach. Keďže sa v najhojnejšom množstve táto technika využívala na pletenie zápästkov, nazývame ju zápästkovou technikou. Čitateľ má možnosť oboznámiť sa s celým výrobným postupom rozdielnych výrobkov, nakoľko tak zápästky, ako aj papuče a rukavica sa vyrábali na inej forme. Súčasťou publikácie sú aj fotografie pôvodných výrobkov, vyrobených ešte začiatkom dvadsiateho storočia, no publikácia predostiera a bohatú škálu vzorovania, využívanú aj v súčasnosti.

Od r. 1996 vydáva Ústredie ľudovej umeleckej výroby každoročne učebnicovou formou spracované návody na osvojenie si základov tradičných výrobných techník. Každá príručka obsahuje krátky historický úvod, informáciu o príprave materiálu, zoznam pomôcok, názorne spracovaný postup práce a ukážky hotových výrobkov.

Ľudové sklo vychádza v edícii Tradícia dnes a podrobne mapuje históriu slovenských sklární a ich výrobkov. Pojem „ľudové sklo“ definuje autorka ako sklo, ktoré síce nebolo vyrábané domácky, ale sklárskymi robotníkmi v jednotlivých sklárňach, no tieto výrobky zohrali v minulosti významnú úlohu pre obyvateľov vidieka. Keďže výroba skla závisela od miestnych zdrojov vody, dreva a kremičitého piesku, boli sklárne prevádzkované najmä v oblastiach s bohatým výskytom lesného porastu a vody. Oblasť dnešného Slovenska bola teda pre sklárne ideálnym prostredím. Aj preto tu zaznamenali historici rozsiahly výskyt sklárskych hút v období od 14. do 20. storočia. Na našom území ich v tomto období pracovalo na cirkevnom, či feudálnom majetku až okolo stovky. Sklené výrobky si mohli dovoliť len bohaté vrstvy obyvateľstva, akými bola šľachta a cirkev. Bohatí mešťania začali sklené výrobky využívať až začiatkom 18. storočia. Až v 19. storočí sa však používanie skla rozšírilo aj medzi roľníkmi na vidieku. Sklo určené pre chudobnejších sa vyrábalo z obyčajného sodnodraselného skla. Takáto roztavená surovina sa spracovávala naberaním na dlhú tyč sklárskej píšťaly a následným fúkaním alebo liatím do formy.

Od r. 1996 vydáva Ústredie ľudovej umeleckej výroby každoročne učebnicovou formou spracované návody na osvojenie si základov tradičných výrobných techník. Každá príručka obsahuje krátky historický úvod, informáciu o príprave materiálu, zoznam pomôcok, názorne spracovaný postup práce a ukážky hotových výrobkov.

Od r. 1996 vydáva Ústredie ľudovej umeleckej výroby každoročne učebnicovou formou spracované návody na osvojenie si základov tradičných výrobných techník. Každá príručka obsahuje krátky historický úvod, informáciu o príprave materiálu, zoznam pomôcok, názorne spracovaný postup práce a ukážky hotových výrobkov.

Publikácia podáva prehľad všetkých rezbárskych výzdobných techník, ktoré sa v ľudovom prostredí používali pri vonkajšej úprave dreva na jeho estetické dotvorenie. Neobsahuje žiadne výrobné postupy, zameriava sa na konkrétne ukážky roztriedené podľa jednotlivých rezbárskych techník, ako sú reliéfna rezba, plošná výzdoba v dreve ale aj plastická rezba. Na príklade 90 drevených predmetov sa čitateľ môže oboznámiť so širokou škálou výzdobných techník dreva, vo viacerých prípadoch aj s ich priblížením detailu.

Od r. 1996 vydáva Ústredie ľudovej umeleckej výroby každoročne učebnicovou formou spracované návody na osvojenie si základov tradičných výrobných techník. Každá príručka obsahuje krátky historický úvod, informáciu o príprave materiálu, zoznam pomôcok, názorne spracovaný postup práce a ukážky hotových výrobkov.