Ústredie ľudovej umeleckej výroby strana 2 z 4

Vydavateľstvo ÚĽUV predstavuje ďalšiu publikáciu v edícii Škola tradičnej výroby a remesiel od autorky Moniky Zapletalovej: Party. Táto edícia zaznamenáva predovšetkým také techniky tradičných remesiel, ktoré sú už v súčasnosti na ústupe alebo sú úplne zabudnuté. Aj technika výroby párt patrí medzi tie menej známe, nakoľko parta ako odevná súčiastka sa vo výbave moderného človeka do súčasnosti nezachovala. Tradičná parta dnes nachádza svoje uplatnenie predovšetkým v scénickom folklorizme alebo zriedkavo ako súčasť svadobného obradu. Pôvodne bola parta súčasťou dievčenského slávnostného odevu, no najdlhšie sa udržala v odeve mladuchy. So stručnou históriou vzniku a druhov párt sa čitateľ môže oboznámiť v úvode publikácie. Tá je doplnená pomerne bohatou fotografickou dokumentáciou pôvodných párt z rôznych regiónov Slovenska. Dominantná časť textu je však venovaná výrobe dvoch druhov párt. Archaickému typu party z oblasti Spiša, z obce Torysky, ktorá pozostáva z čelenky a pletenca, ozdobeného drôtenou ružou, navliekanými korálikmi a stuhami a jednoduchej parte v tvare venca z voskovaných kvietkov a korálikov, pochádzajúcej z oblasti Abova. Aj keď výroba party nepredstavuje samostatné remeslo, pri jej zhotovovaní bola nutná veľká dávka zručnosti a znalosti miestnej tradície. Ukážky zhotovovania jednotlivých častí party priblížia záujemcom základné techniky, ktoré významne napomôžu pri výrobe ktorejkoľvek party z regiónov Slovenska.

Kniha predstavuje 26 regionálnych typov ľudovej výšivky na Slovensku, ktoré vždy uvádza krátky text a početné ukážky výšivky na tradičnom textile a odeve. Nasledujú motívy vybraté z pôvodných kompozícií, vyšité ako vzorkovníky a doplnené kresbami v mierke 1 : 1. Praktické súčasné použitie vzorov je dokumentované na ukážkach prikrývok, obrusov a obrázkov, ktoré ukončujú stať o každom regióne.

Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave vydalo pri príležitosti 70. výročia svojho založenia v roku 2015 dielo Mojmíra Benžu: Tradičný odev Slovenska. Pomerne rozsiahla monografia je syntézou tradičného odevu Slovenska z dvoch hľadísk: podľa jednotlivých druhov odevných súčiastok a z hľadiska príležitostí, na ktoré sa nosili. Autor nepristupoval k otázke tradičného odevu obvyklým spôsobom – podľa regiónov. Naopak, v diele zhrnul významné rozdiely medzi jednotlivými formami tradičného odevu a zároveň definoval ich spoločné vnútorné aj vonkajšie znaky, nadväzujúc na rozsiahly Etnografický atlas Slovenska, vydaný začiatkom 90-tych rokov. Obrazová časť je graficky jednotná, bohato zastúpená autorskými kolorovanými kresbami Viery Škrabalovej (rod. Líčeníkovej), ktoré sú súčasťou zbierkového fondu Múzea ľudovej umeleckej výroby ÚĽUV-u v Stupave. Publikácia vychádza v rovnocennej dvojjazyčnej mutácii: slovensko-anglickej.

Táto edícia zaznamenáva predovšetkým také techniky tradičných remesiel, ktoré sú už v súčasnosti na ústupe alebo sú úplne zabudnuté. Aj technika pletenia šúpoľovej obuvi patrí medzi tie menej známe, nakoľko kukurica sa v minulosti pestovala iba na južných častiach Slovenska a šúpoľovú obuv nosili v minulosti iba tí najchudobnejší. Dnes je šúpoľová obuv vhodnou alternatívou zdravej obuvi najmä v lete. Publikácia umožňuje čitateľovi osvojiť si techniku pletenia obuvi z kukuričného šúpolia: sandál a šľapiek. Technika je pomerne náročná a vyžaduje si aj zaobstaranie obuvníckeho kopyta požadovanej veľkosti. Nadväzuje na staršiu brožúrku v rovnakej edícii s názvom Pletenie zo šúpolia od autorky Zory Valentovej.

Nová publikácia Ireny Pišútovej Fajansa na Slovensku nadväzuje na jej úspešné dielo z edície Ľudové umenie na Slovensku, vydavateľstva Tatran z roku 1981. Novinka UĽUV-u v edícií Tradícia dnes prináša texty doplnené o nové informácie, ktoré autorka získala v priebehu svojho pôsobenia v odbore za posledných dvadsať rokov. Pribudla aj nová kapitola o habánskej keramike na strednom Slovensku, ale azda najväčším prínosom je úplne nový výber fotografií. Autorka okrem predmetov zo súkromných zbierok zberateľov prezentuje vo svojom diele fotografie zbierkových predmetov z Balneologického múzea v Piešťanoch, Múzea mesta Bratislavy, Podunajského múzea v Komárne, Slovenských národných múzeí v Bratislave a v Martine, Etnografického múzea, Múzea Červený Kameň v Častej, Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, Záhorského múzea v Skalici a Západoslovenského múzea v Trnave. Unikátne fotografie dopĺňa aj zoznam značiek džbánkárov alebo dielní, v ktorých bola fajansa vyrobená. Publikácia vychádza v rovnocennej, dvojjazyčnej slovensko-anglickej mutácii.

V populárnej edícii Škola tradičnej výroby a remesiel vydavateľstvo ÚĽUV vydalo dlho očakávanú publikáciu od autorky Simony Kožuchovej: Uši si svoj kroj, Návod a strihová príloha na ušitie mužského tradičného odevu z Liptovských Sliačov. Vydavateľstvo novou brožúrou reaguje na požiadavky verejnosti a účastníkov kurzov Regionálnych centier remesiel vytvoriť návod a strihovú prílohu za účelom ušitia mužského tradičného odevu. Publikácia sprístupňujú základné krajčírske úkony potrebné na domáce zhotovenie jednotlivých súčiastok tradičného odevu. Sú to košeľa, lajblík a nohavice. Zhotovovanie jednotlivých odevných súčiastok je predstavené opisom postupu po konkrétnych krokoch spolu s bohatou obrázkovou a strihovou prílohou.

Z publikácie Ako sa kedysi stravovalo, sa deti dozvedia, na čom sa pred sto rokmi varilo a pieklo, aké sa užívalo kuchynské náradie, ktoré potraviny sa jedli a ako sa pripravovali, čo ľudia pili a ako jedlá konzumovali. Dozvedia sa aj o remeslách, bez ktorých by kuchyňa kedysi nemohla fungovať.

Nová publikácia z edície Tradícia dnes prináša celistvý, doteraz nepublikovaný pohľad na kováčstvo Rómov na Slovensku v kontexte ich etnokultúrneho vývoja s reflektovaním podôb a špecifík materiálnej zložky (pracovné postupy, výrobky) i spoločenskej stránky (postavenie kováčov v spoločenstvách Rómov i z pohľadu nerómskych obyvateľov) tohto zamestnania. Kováčske remeslo (i hudobníctvo) vykonávané Rómami sa stretli so záujmom majoritného obyvateľstva a umožnili Rómom v priebehu 16.-18. storočia prejsť na trvalo usadlý spôsob života. V tom spočíva výnimočný význam tohto remesla ako pre Rómov, tak aj pre majoritné obyvateľstvo. Technológiu spracovania kovov si priniesli Rómovia z indickej pravlasti. Svedčia o tom prvky v technológii práce (napr. kovanie na zemi) i používané nástroje (napr. dvojica kožených mechov), ktoré dodnes v Indii používajú predpokladaní príbuzní európskych Rómov. Rómski kováči sa zameriavali na produkciu výrobkov, ktoré nevyrábali miestni nerómski kováči a preto nedochádzalo ku konkurencii. Do polovice 20. storočia to boli predovšetkým šindľové, krokvové, podkovové, železničné klince, nástroje pre roľníkov (okovanie pluhov, reťaze, sekery a i.), debnárov, vareškárov, stolárov, kolárov, šindliarov i predmety do domácnosti (nože, sekáče, trojnožky, ocieľky na nietenie ohňa, pasce na chytanie zvierat a pod.). Na príklade folklóru (piesne, príslovia) autor ukazuje, že rómski kováči boli vážení tak príslušníkmi svojej komunity, ako aj zo strany majoritného obyvateľstva. Publikácia sleduje vývoj kováčstva Rómov aj od polovice 20. storočia, kedy lacné fabrické výrobky utlmili záujem o výrobky kováčov a preto rómski kováči udržiavali svoje remeslo vytváraním kováčskych dielní, neskôr zameraním sa na umelecké kováčstvo.

Skladacia mapa kroje Slovenska (1:500-tisíc) na jednej strane prináša ilustrácie postavičiek v tradičných mužských a ženských odevoch v 24 slovenských regiónoch. Menšie mapky zobrazujú územia podľa typov mužského tradičného odevu (plátenný, súkenný, keprový), typov ženského tradičného odevu (rubášový, košeľový) a podľa druhov tradičnej obuvi (kožené pantofle, súkenná obuv a krpce, krpce). Na druhej strane podáva slovenský etnograf Mojmír Benža stručný výklad o slovenských krojoch. Texty sú v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku.