W Press strana 3 z 4

Päť rozhovorov s ľuďmi, ktorí sa dlhodobo venujú životu a dielu Milana Rastislava Štefánika, odkrýva rôzne stránky jeho osobnosti. Dozvedáme sa, ako sa časom menili Štefánikove politické postoje, ako kolísal medzi konzervatívnymi a liberálnymi hodnotami, medzi monarchiou a republikou, vierou a ateizmom. Sledujeme jeho kroky v Prahe, v Paríži, v Ríme a v iných kútoch sveta. Zisťujeme, čím sa zaoberal ako hvezdár, aké pokroky robil vo svojej vedeckej práci a čo všetko k profesii astronóma v tom čase patrilo. Takmer ho vidíme, ako trikrát vystupuje na Mont Blanc, ako sa vydáva na rôzne expedície, ako sa usiluje pozháňať si na to všetko peniaze, ktorých nikdy nemal dosť. Nachádzame ho v nemocniciach, sanatóriách a v kúpeľoch, kde sa lieči po vážnych zdravotných problémoch, najmä so žalúdkom. Počúvame o jeho láskach, o ženách, ktoré miloval a ktoré milovali jeho, o zásnubách a ťaživých rozchodoch, o ideáli ženskej krásy, ktorý sa nie vždy zhodoval s jeho skutočnými vzťahmi. Pozorujeme ho na jeho diplomatických cestách a po vypuknutí prvej svetovej vojny sledujeme aj jeho neuveriteľne rýchly kariérny postup z obyčajného pešiaka na desiatnika, podporučíka a napokon až generála. Vidíme ho na jeho vojenských misiách v Srbsku, neskôr na diplomatických cestách v Rusku, v USA, v Taliansku a v mnohých ďalších krajinách. Náhle sa pred nami odkrýva niekoľko rýchlych rokov, ktoré vyplnilo množstvo zahraničných ciest po celom svete. Nakoniec sa ocitáme pri obrovskom lietadle Caproni, do ktorého štvrtého mája 1919 nastupuje pri talianskom meste Udine a s ktorým už nedoletí do Vajnor. Máme pred sebou trosky, štyroch mŕtvych letcov, skrivenú generálsku šabľu, obhorenú leteckú bundu i rozbitý trup lietadla. Dávam pozor na kroky vyšetrovateľov, no takisto si všímame promptné utváranie mýtu o hrdinovi, ktorý si zaslúži hrob a pamätník, aký patrí iba významným ľuďom. Vstupujeme do útrob Mohyly na Bradle, sledujeme tie úzke priestory, ktoré sú už sto rokov zabetónované a neprístupné. Dívame sa po tomto všetkom do mnohých tvárí Milana Rastislava Štefánika a hľadáme v nich záchytný bod, ktorý najlepšie vystihuje jeho osobnosť. Toto všetko sa k nám dostáva prostredníctvom piatich rozhovorov. Michal Kšiňan, Vojtech Rušin, Bohumila Ferenčuhová, Miloslav Čaplovič a Matúš Valihora rozprávajú pútavo aj o tom, čo sme už mnohí o Štefánikovi vedeli, a ešte viac o tom, čo nás azda aj prekvapí. Milan Rastislav Štefánik nebola osobnosť, ktorú sa dá jednoducho zaškatuľkovať. Nebola to komplikovaná, ale komplexná osobnosť.

Ústrednou postavou desiatich rozhovorov Antona Vydru a Petra Zajaca je slovenský spisovateľ a disident Dominik Tatarka. Okolo jeho osobnosti sa odvíjajú dialógy, ktoré prechádzajú aj k otázkam slovenskej literatúry, výtvarného umenia, politického a tiež občianskeho života. Dominik Tatarka je tmelom, ktorý tieto úvahy drží pokope. Máme ho pred sebou ako syna, ktorý si musel svojho otca doslova celého vymyslieť, pretože ho nepoznal a v rodine zaujať jeho miesto muža, otca a manžela. No je tu aj jeho vzťah k matke a sestrám, od ktorého sa odvíjajú takmer všetky jeho vzťahy k iným ženám: k manželke, priateľkám, k literárnym aj neliterárnym milenkám. Aký typ ženy ho fascinoval a ako si dokázal získavať ich srdcia? Dôležitou časťou rozhovorov je Tatarkov štýl písania a jeho premeny, no takisto vášeň pri prepisovaní vlastných textov. Stretneme sa s Tatarkom ako presvedčeným a presvedčivým komunistom, ktorý rýchlo prichádza na to, že tvoriť v duchu socialistického realizmu nie je nič preňho a že celý komunizmus je slepou uličkou, takže sa rozhodne pre celoživotné disidentstvo a život na okraji spoločnosti. Z Tatarku je naraz človek, ktorému totalitný režim znemožňuje publikovať a jeho meno mizne z učebníc dejín slovenskej literatúry. Jedinou záchranou sa mu zdá byť archív. Tatarka opustil v mladosti Katolícku cirkev, no v starobe sa do nej vrátil. Prečo spravil toto rozhodnutie? Okrem záujmu o spisovateľské remeslo bol Tatarka náruživý obdivovateľ moderného výtvarného umenia. No naozaj prijímal všetko nové, s čím výtvarní umelci prichádzali? Aké diela uprednostňoval a do akých konfliktov s umelcami neváhal vstúpiť a prečo? Medzi základné charakteristiky Tatarkovej osobnosti patrí schopnosť obdarovať iných. Čo preňho znamená dar a ako ho prejavoval svojim blízkym? Tatarka bol entuziasta, ktorý sa vedel vášnivo vrhnúť do vecí, ktoré ho zaujímali, čím sa stal opakom postoja väčšinovej spoločnosti, pre ktorú je typická skôr ľahostajnosť alebo oportunizmus. Bol v tom Tatarka národným hrdinom alebo to bola z jeho strany čisto zámerná póza? Hoci Démon súhlasu nie je ani zďaleka Tatarkovým vrcholným dielom, predsa len je najznámejším z jeho románov. Prečo ho však tak veľmi zaujímali démoni, akí boli tí jeho osobní a čo všetko stálo za popularitou témy o démonoch – súhlasov či nesúhlasov? Poslednou veľkou témou rozhovorov je smrť, s ktorou sa Tatarka konfrontoval po celý život: zomrel mu otec, zomierali priatelia počas partizánskych bojov, zomrela mu matka a on sám sa tiež čoraz viac približoval k poslednej hranici svojho života. Umiera krátko pred Nežnou revolúciou, ktorá by mu priniesla vytúženú slobodu. Kniha desiatich rozhovorov necháva čitateľa spoznať život Dominika Tatarku, no zároveň mu kladie otázky, na ktoré si musí nájsť odpovede čitateľ sám.

Štefan Hríb sa pýta troch pozoruhodných kňazov: Marek Orko Vácha, Karel Satoria, Tomáš Halík Štefan Hríb viedol tri provokujúce rozhovory o Bohu a svete okolo nás. V tejto knihe nájdete prekvapujúce odpovede na otázky, ktoré položil inak, než sme zvyknutí. Aj preto je to dobrodružné čítanie. Kde sa stratil Boh Marek Vácha o tom, ako hľadať Boha v kráse prírody a jej zákonov, o Božom mlčaní a komunikácii s ním, a takisto o základnej otázke: Akého príbehu som súčasťou? Bože, kde si? Karel Satoria o tom, ako si uvedomil, že je schopný len zbožných fráz, a tak odišiel hľadať Boha do ticha trapistického kláštora, a tiež o svojom mystickom zážitku. O islame a spoločnom Bohu Tomáš Halík o tom, že treba mať odvahu hľadať pravdu aj v islame a iných náboženstvách a o hlbokej spiritualite, ktorá si vyžaduje zbaviť sa strachu z cudzieho. Štefan Hríb o knihe: Tieto rozhovory sú to najhlbšie, čo som za posledné roky zažil. Marek Orko Vácha, Karel Satoria a Tomáš Halík vo mne dlho doznievali a všetci traja niečím jemne zahýbali. Ale pozor, nie je to intelektuálska kniha. Traja kňazi tu neodhaľujú svoje pevné názory, ale našu krehkú realitu. Preto mi nasvietili Boha trochu inak, než je to bežné v kostoloch či sekulárnych arénach. Je to iný Boh a aj iný svet, než na aký sme si zvykli. Je nádejnejší a omnoho krajší.

Nová kniha Štefana Hríba je ideálnym dovolenkovým čítaním. Prečítajte si výber jeho dvanástich najlepších rozhovorov z .týždňa. Kedy slovenský prezident plakal? Kto uniesol túto krajinu? Kde sa stratila láska a ako sa tu bez nej žije? Čo spôsobilo referendum o rodine? Prečo Putin nakoniec prehrá? Ako sa biskup bráni prázdnote? Prečo herečke nestačí sláva? V čom je Západ kresťanskejší ako Východ? Čo urobilo z beznádejného hokejistu hviezdu NHL? Prečo rakúsky kardinál nechápe náš chlad? Je Pišťankov Rác minulosťou a ako sa mafián hral? Môže sa tehotnej žene podariť scitlivenie Sulíka?

Jedinečná kniha o realite v slovenských pôrodniciach, ktorá na trhu doteraz chýbala. Na Slovensku prebehne ročne 54 000 pôrodov, ale chýba na trhu akákoľvek publikácia, ktorá informuje budúce rodičky o tom ako prebiehajú pôrody v slovenských podmienkach, čo môžu očakávať a aké majú pritom možnosti. Kniha „Ešte netlačte (Všetko, čo potrebujete vedieť o rodení na Slovensku)“, opisuje jednanie a praktiky zdravotníckeho personálu, komunikáciu s rodičkami v slovenských pôrodniciach, opíše práva a nároky, ktoré rodička má a prostredníctvom citátov a príbehov je doplnená o reálne skúsenosti žien. Kniha obsahuje 10 kapitol zameraných na informácie o postupoch a najnovších vedeckých poznatkoch v oblasti zásahov do pôrodov, cisárskych rezoch, bondingu a podpore dojčenia. Kniha sa zaoberá úlohou a postavením pôrodných asistentiek na Slovensku a občianskymi iniciatívami v oblasti pôrodov a popôrodnej starostlivosti. Rozoberá tiež problematiku pôrodov v blízkom zahraničí a rodenia doma. Kniha obsahuje aj rozhovor s pôrodníkom Jozefom Záhumenským, psychiatrom Jozefom Haštom a právničkou v oblasti ľudských práv Jankou Debrecéniovou. Kniha je určená ženám, ktoré plánujú dieťa, či už majú nejaký pôrod za sebou, alebo ešte nie. Je určená aj ženám, ktoré už rodiť neplánujú, ale vďaka knihe môžu pochopiť niektoré aspekty svojich pôrodov. Kniha nedáva rady, kde a ako rodiť, ale poskytuje informácie, na ktoré má každá rodiaca žena právo.

Zostavil, editoval a pýtal sa Štefan Hríb. Dva otvorené rozhovory Antona Srholca so Štefanom Hríbom, desať jeho osobných textov, a najmä legendárne kázne večného rebela z obdobia komunistickej diktatúry. Táto kniha prináša nový pohľad na Antona Srholca. Najmä jeho doteraz nepublikované kázne ukazujú, aký duchovný poklad tu mal - najskôr z vôle komunistov a neskôr z rozhodnutia biskupa Sokola - ostať zakopaný.

Kniha jednoduchou, pútavou a často aj vtipnou formou vysvetľuje základné princípy živého aj neživého sveta – od palív a drahokamov cez lieky či doping a končiac trebárs oplodnením alebo ohňostrojom. Lákavým štýlom vysvetľuje javy, ktoré nás obklopujú v každodennom živote a ponúka odpovede na otázky, ako napr.: Čo je sladšie ako cukor? Ako vidia a cítia rastliny? Kde všade je možný život? Aká je chémia lásky? Prečo hnojíme výbušninou? Autor Peter Szolcsányi, popularizátor prírodných vied, dlhodobo publikuje zaujímavé články o chémii v časopise .týždeň. Prvýkrát články vychádzajú spoločne v tejto jedinečnej knihe. Ak vás zaujíma, ako funguje okolitý svet optikou molekúl a ich reakcií, ak radi čítate o vede, táto kniha je pre vás!

Táto kniha vznikla ako otvorený dialóg o Bohu a človeku. Medzi nebom a peklom je výsledkom dlhých letných rozhovorov Štefana Hríba s Róberom Bezákom, ktoré sa uskutočnili v kláštore redemptoristov. V knihe nájdete odpovede na otázky: O Bohu Je boh žiarlivý? Je mu nás ľúto? Prečo nenapíše na oblohu, že existuje? Naozaj vyhnal ľudí z raja pre ovocie? Ale aj o tom, prečo je medzi nami a Ním neodstrániteľný závoj. O človeku Sme na obraz Boží či skôr pod neho? Akú máme cenu, keď pri cunami umierame ako muchy? Sme všetci chorí? Ale aj o tom, či na spásu stačí ľútosť v poslednej sekunde. O cirkvi Rozumie cirkev svetu? Sú kňazi k Bohu bližšie, ako laici? Prečo sa cirkev spája s národom či štátom? Ale aj o tom, či je láska kľúčovým kritériom pre postup v hierarchii. Róbert Bezák bol menovaný za arcibiskupa Trnavskej arcidiecézy 18. apríla 2009. Od septembra 2009 viackrát informoval Svätú stolicu o závažných problémoch spojených so stavom a riadením arcidiecézy za jeho predchodcu Jána Sokola. Po apoštolskej vizitácii (22.1. - 1.2.2012) bol nútený pápežským nuncion Mariom Giordanom k rezignácii. Po odmietnutí rezignácie bol odvolaný z úradu bez uvedenia konkrétnych dôvodov.

Po výraznom čitateľskom úspechu knihy Jeden výdych koňa vychádza vo vydavateľstve W PRESS ďalšia kniha Martina Mojžiša Dva hrby ťavy. Nájdete v nej odpovede na zaujímavé otázky, ako napríklad: Kto sú najväčšie celebrity medzi číslami? Dá sa človeku vidieť do hlavy? Načo slúži pri meraní tlaku fonendoskop? Ako zapadá Mickey Mouse do Darwinovej evolučnej teórie? Prečo Inkovia nedobyli Španielsko? Koľko dimenzií má vesmír? Ako sa dá nakresliť 1,2618595...rozmerny´ obrázok? Prečo sa vodík nevolá kyslík? Dá sa v skoku o žrdi prekonať desaťmetrová hranica? Prečo sa plavecké rekordy uvádzajú nepresne? Kde sa pretínajú rovnobežky? Ktoré pravdy sú naozaj hlboké? Šíri sa tma ry´chlejšie ako svetlo? Koľko Nobelovy´ch cien má hélium? Mohli jaskynní ľudia faxovať? Načo je slovám toľko hlások?

Prečo sneh pod nohami vŕzga? Prečo nikdy nevidíme padať rosu? Komu zobral Kolumbus vietor z plachiet? Ako vytvára husľový sláčik hudbu? Sú veľrybie piesne naozaj piesne? Čo všetko urobil Einstein v zázračnom roku 1905? Ktoré čísla sú väčšie, nepredstaviteľne veľké alebo nevýslovne veľké? Prečo je teflonová panvica lepšia ako obyčajná? Odkiaľ máme bryndzové halušky? Sú moria námesačné? Kde má brehy Golfský prúd?Prečo je nebo modré? Prečo je dúha kruhová?

Po výraznom čitateľskom úspechu kníh Jeden výdych koňa, Dva hrby ťavy a Róbert Bezák: Medzi nebom a peklom vychádza vo vydavateľstve W PRESS ďalšia kniha Môj bláznivý život. Nájdete v nej odpovede na zaujímavé otázky, ako napríklad: sumár o 10 rokoch časopisu, ale aj o spoločenskom dianí, o tom čo sa dialo v 90. tych rokoch. Prečo vznikol .týždeň. Bol Dzurinda podobný Mečiarovi? Môže sa realita Boha odraziť v časopise? Kto zhasol Lampu a prečo je stále tŕňom v oku. Moja milovaná Amerika. Sokol verzus Bezák, temno verzus otvorenosť. Škrtnutý Fico alebo prečo sme chceli ovplyvniť voľby. Krásno v .týždni, čo máme s poločné s Pohodou a čím ma priťahujú svetové galérie. Je šport podobný poézii a prečo verím na hokej v nebi? Závistlivé Slovensko, odkopnuté osobnosti a nádej na zmenu.

Po Jednom výdychu koňa a Dvoch hrboch ťavy vychádza tretia kniha textov Martina Mojžiša uverejnených pôvodne v rubrike .veda časopisu .týždeň. Desať päťčlánkových sérií, ktoré spolu obsahujú až 52 článkov. Ako je to možné? Tri hlavy Draka vám to prezradia.

Čo to znamenalo byť disidentom tínedžerom? Ako sa pašovali Biblie do Ruska? Prečo strýko Silvo kritizoval Tisa. Čo sa Juklovi a Krčmérymu nepodarilo? Ako sa dá dostať k synovi diktátora? Prečo som riskoval trest smrti? Dá sa v Afrike pomáhať bez korupcie? Prečo pokladám za správne, že USA bombardovali Irak? Prečo sa mal Fico stať prezidentom? Zaslúžil si Figeľ doktorát? Prečo ľudia hrešia najviac pred voľbami? Za čo má katolík zápasiť v 21. Storočí?

Konanie ľudí – a aj dôležité udalosti – hodnotíme najmä podľa toho, ako sa nám javia navonok. Často sa ale rozhodujúce veci dejú v skrytosti, a tak sa o skutočných dilemách a motívoch človeka dozvieme až s odstupom času. Presne o tom je knižný rozhovor Štefana Hríba s Andrejom Kiskom. Bývalý prezident v ňom neobvykle otvorene hovorí o tom, ako si ho chcela kúpiť vládna moc, prečo prišlo k jeho obvineniu, ako to bolo s únosom Vietnamca vládnym špeciálom a čomu musel čeliť pri snahe bývalej moci obsadiť ústavný súd. Ale rovnako priamo hovorí aj o svojich chybách, depresii a sklamaniach. Kniha Môj život prezidenta je prekvapujúco otvoreným oknom do slovenskej reality. Obsah: Kniha rozhovorov Štefana Hríba s Andrejom Kiskom odhaľuje šokujúce pozadie slovenskej politiky v čase vlád Roberta Fica. Exprezident popisuje jeho zápas s predsedom vlády o ústavný súd, svoje videnie únosu vietnamského občana a tiež skutočné dôvody, pre ktoré ho chcela bývalá moc dostať do väzby. Vracia sa tiež k svojmu zlyhaniu pred voľbami a neúspechu svojej novej strany. Andrej Kiska tiež otvorene predstavuje svoj vnútorný svet, vieru aj pády.