Zaex strana 4 z 12

Do rúk slovenského čitateľa sa dostáva prvý zväzok úvah pátra Jozefa Augustyna SJ Uzdravenie z pocitu krivdy. Úvahy opierajúce sa o fundament Duchovných cvičení svätého Ignáca z Loyoly zo šesťzväzkovej série. Je to druh uvedenia do celých ignaciánskych cvičení. Tie trvajú štyri týždne. „Na vykonanie duchovných cvičení, ktoré nasledujú,“ píše otec Ignác v úvodných poznámkach, „sú určené štyri týždne, ktoré zodpovedajú rozdeleniu cvičení na štyri časti. Prvá časť predstavuje uvažovanie a kontemplovanie o hriechu; druhá časť o živote nášho Pána Ježiša Krista až do Kvetnej nedele; tretia časť o jeho umučení; štvrtá časť o jeho zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení, a to s pridaním troch spôsobov modlitby“ (DC 4). Takto otec Ignác stručne charakterizuje svoje Duchovné cvičenia.

Nemáme zamestnanie. My alebo naši blízki. Alebo máme, no sme podhodnotení, zdieraní, nespokojní. *Čo robiť? *Nadávať? *Šomrať? *Čakať? *Zúfať si? Odpovedí by mohlo byť mnoho… Ale rozhodne treba začať modlitbou. Text novény je cirkevne schválený.

„Keď dostávam takéto videnia na cirkevných cintorínoch, mám presný obraz kresťanskej horlivosti a lásky daného cirkevného spoločenstva –, takisto ako nám stav polí a záhrad môže poskytnúť obraz pracovitosti a starostlivosti obyvateľov daného okolia. V mojom živote mi Boh často dával milosť videnia, ako početné duše s neslýchanou radosťou opúšťali očistec a vstupovali do neba. Avšak žiadna práca či pomáhanie trpiacim núdzou sa nekoná bez boja a námahy. Preto keď som bola ešte malým zdravým dieťaťom, a neskôr urasteným dievčaťom, a modlila som sa pri hroboch na cirkevných cintorínoch, vtedy mi zlí duchovia, a dokonca sám Nepriateľ často prekážali, strašili ma a týrali. Okolo som počula vreskot, obklopovali ma strašidelné zjavy, často som bola zvalená na hroby, strkali do mňa a hádzali na všetky strany, skúšali ma násilím odstrániť z cintorína. Boh mi však dal tú milosť, že som sa nedala zastrašiť a nikdy – ani na jeden vlas – som neustúpila Nepriateľovi a tam, kde mi prekážal, zdvojnásobovala som modlitby. Ach, koľko poďakovaní som dostala od mojich duší v očistci! Ach, keby tak všetci ľudia chceli so mnou zdieľať túto radosť! Všetko, čo pre ne robíme, je prameňom nekonečnej radosti.“

Stigmatizácia je fenomén tiahnuci sa dejinami Cirkvi. Ľudia, ktorí boli stigmatizovaní nosili na svojom tele rany Ježišovho umučenia. Tieto nadprirodzené znamenia im boli dané ako dar od Boha. Často sú s týmto fenoménom darované aj iné milosti či charizmy. Ľuďmi je tento jav prijímaný ako posolstvo či znamenie, no pre tých, ktorí pochybujú, sú odsudzované a neprijímané. Medzi stigmatizované osoby patrila aj Terézia Neumannová z Konnersreuthu. Na cintoríne v bavorskej dedinke Konnersreuth hneď vedľa kríža je postavený náhrobný kameň a na ňom je napísané: „Čo mňa teší? – Mňa teší všetko, čo pochádza od Spasiteľa. Každý kvietok, každé vtáčatko a každé nové utrpenie, ale najväčšiu radosť mám zo Spasiteľa samotného.“ Takto odpovedala Terézia Neumannová sv. Terézií od Dieťaťa Ježiša. Stigmatizovaní ľudia vyvolávali i vyvolávajú určitý obdiv, ale i pochybovanie ľudí nad pravosťou ich rán. Ináč tomu nebolo ani v prípade Terézie Neumannovej. Myslím si, že svätosť jej života i skutkov povedú k skorému vyhláseniu jej osoby za blahoslavenú.

Otec Steven Scheier z Kansasu (USA) je katolícky kňaz, ktorý počas autonehody v roku 1985 prežil zážitok blízky smrti. Tento zážitok dramaticky zmenil celý jeho ďalší kňazský život. Otec Steven Scheier poskytol dva rozhovory pre najväčšiu katolícku televíznu stanicu na svete EWTN, založenú klariskou Matkou Angelikou v Alabame, USA. Táto útla knižočka prináša čitateľom prepis druhého rozhovoru otca Scheiera s Matkou Angelikou ako aj otázky poslucháčov a odpovede na ne.

Satan, večný nepriateľ človeka, sa neustále snaží zastrašiť, oklamať a pritiahnuť na svoju stranu ľudí. So zvláštnou zúrivosťou útočí na tých, ktorí sú k Bohu najbližšie – na svätých a mystikov. Straší ich, podsúva im falošné vízie a zvuky, a dokonca na nich útočí aj fyzicky. Spôsobuje im veľké utrpenie, ale s Božou pomocou vychádzajú z týchto bojov víťazne a upozorňujú ostatných veriacich na duchovný boj so Zlým. Tento boj, aj keď možno nie takým veľkolepým spôsobom, zažíva každý kresťan. V tejto knihe sú zozbierané opisy aspoň niektorých zápasov, ktoré bojovali proti démonom známi svätci a mystici ako: otcovia púšte, svätý František z Assisi, svätá Katarína Sienská, svätá Brigita Švédska, svätá Terézia od Ježiša, svätý Pavol z Kríža, svätý Ján Mária Vianney, svätý Ján Bosco, svätá Gemma Galganiová, svätá Faustína Kowalska, svätý Páter Pio a blahoslavená Anna Katarína Emmerichová. Nech ich čítanie je pre nás veľkou inšpiráciou, ako víťaziť v našich vlastných duchovných bojoch. Kiežby zvýšili našu bdelosť a ostražitosť voči útokom zla a učili nás, ako sa s nimi čo najlepšie vysporiadať. Napokon nech aktuálne modlitby, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých kapitolách tejto knihy, sú pre nás duchovnou podporou v boji proti otcovi lži.

Dôstojnosť kňazstva v Cirkvi poznávala Anna Katarína Emmerichová prenikavým spôsobom. Poznávala ju nielen duchovne, či už z učenia viery, ktorého sa jej dostalo v mladosti, alebo zo zjavení, ktoré mala od malička, ale pociťovala ju i telesne. Ak mala pre samú podstatu kňazstva nadprirodzenú citlivosť, treba jej slová o kňazstve považovať za zvlášť dôležité a spoľahlivé. Jej citlivosť, ktorá nemyslela na seba, ale na poslušnosť, a ktorá nikdy nechcela pôsobiť nejakým vypočítavým dojmom, mala svoj pôvod iba v najhlbšej viere a láske. Vždy považovala kňazov za svojich najväčších dobrodincov. Bez ich dobrodenia by nedokázala ani žiť. Preto pri pomyslení na kňaza cítila nutkanie k poslušnosti a úcte a predovšetkým cítila vďačnosť. Práve tým je najdokonalejším spôsobom zaistená spoľahlivosť jej úsudku aj tam, kde je nútená vyjadrovať svoje sťažnosti alebo i výstrahy.

Dcéra moja, tvoja domácnosť nech sa každý piatok premení na Dom obnovy ruženca. Odmenou za túto poklonu pred mojím bolestným srdcom vám všetkým budú milosti a požehnania. V tú najdlhšiu noc od čias stvorenia budem stáť pri vás, pomáhať vám a chrániť vás. Deti, dôverujte svojej Matke.

Je to príbeh človeka - prerozprávaný tak ako nikdy predtým ktorý nebol iba človekom, ale ako taký žil, miloval a trpel ako nikto iný pred ním ani po ňom. Je to príbeh, ktorý poznačil celé ľudstvo a dal mu nádej; ktorý toho veľa rozdelil, ale aj veľa spojil - príbeh Ježiša. Evanjeliá nás oboznámili s niektorými etapami jeho života, vysvetlili a rozšírili jeho posolstvo. Ale realita každodenného života muža z Nazareta upadla v priebehu storočí do zabudnutia a je ponechaná už iba na našu predstavivosť a fantáziu. Sandro Mayer a Osvaldo Orlandini sa poduja-li na ťažkú úlohu prerozprávať formou románu - rešpektujúc pritom pramene - krok za krokom Ježišovu cestu od betlehemských jasličiek až po kríž na Golgotě, od tajomstva jeho príchodu na tento svet až po jeho bolestnú smrť. Ale popri všeobecne známych epizódach nám budú priblížené aj zatiaľ nikdy nepoznané scény, stretnutia zahmlené časom, i zdanlivo druhoradé osoby, ktoré sú v skutočnosti taktiež protagonistami tohto príbehu: intrigy Herodiady a Salome, krehká láska Piláta a Klaudie Prokuly, Barabášovo zúfalstvo, jemnosť Márie Magdalény, sila Jána Krstiteľa, láska Lazára a jeho sestier, Kajfášove úklady a pomsta farizejov, krutosť Rímskej ríše, Judášove výčitky svedomia a jeho spasenie. Strhujúce rozprávanie, ktoré oživiac dobu, v ktorej žil Ježiš medzi ľuďmi ako človek, nás nenútenou formou sprevádza pri odhaľovaní jeho výnimočného osudu a vedie nás do srdca tajomstva, ktoré prežaruje tento príbeh.

Svätý Sebastián kresťanským ľudom uctievaný ako nebeský ochranca vojakov, požiarnikov a rozličných bratstiev na ošetrovanie chorých. Osobitne vzývaný ako pomocník pri výskyte hromadných nákazlivých chorôb, zvlášť moru.

Keď muž pobozká ženu, nebozkáva ústa, ale dušu milovanej – jej bytosť. To isté sa deje, keď si bozkom uctievame relikvie: duchovne si ctíme čnosti a svätosť kanonizovanej osoby, v ktorej sa zrkadlí Božia sláva. Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová skrze svätých nadprirodzeným spôsobom spoznáva prepojenie neviditeľného sveta so svetom viditeľným. Znova a znova sa presviedča, že ich môžeme vzývať o pomoc pri našich osobných bojoch, lebo Pán je Bohom živých a nie mŕtvych a že relikvie sú plné života. Vníma, že svätých nemožno obmedziť v konaní dobra, ktoré neúnavne konali počas svojho života; túžia ho robiť aj vo večnom živote. Osobitné svetlo, vôňu či meno svätca – na údiv mnohých – rozpoznáva napr. už pri náhodnom stretnutí s kňazom, ktorý má vo vrecku relikviu. Vstupuje s nimi do úctivého, ale zároveň priateľského vzťahu. Skrze ňu sú nám odkryté nádherné detaily zo života týchto víťazov. Nazerá aj na skutočnosť, ako prítomnosť svätých relikvií ochraňuje a posväcuje mnohé územia a mestá, v ktorých sa nachádzajú. Nechajme sa teda osloviť a inšpirovať Emmerichovej jedinečným darom, ktorý nech zvrúcni našu lásku k Bohu i samotným svätcom.