Zaex strana 7 z 14

V záplave detskej literatúry, o ktorej kvalite a vhodnosti, žiaľ, často môžeme pochybovať, som našiel knižku, ktorá ma potešila. Meno autora je širokej verejnosti málo známe, ale časť ho iste pozná. Ide o kňaza, vysokoškolského pedagóga Róberta Horku. Kniha s názvom Medúšik s podtitulom Rozprávky z kazateľnice (Doľany: ZAEX, 2013) nám naznačuje, kde vznikla a komu je určená. Azda sa môžeme pozastaviť nad vhodnosťou podnadpisu, lebo na kazateľnici rozprávky neznejú, ale to je to jediné, čo tejto knihe vytýkam. Knižka je vhodnou literatúrou pre deti, ktorá nevzbudzuje v srdci malého čitateľa ani násilie, ani nenávisť. V dvadsiatich štyroch častiach autor cez príhody malého Medúšika vysvet­ľuje základné pravdy a pravidlá života, ktoré často absentujú v detskej literatúre. Róbert Horka jemne podáva deťom doslova po kvapkách zdravú náuku Cirkvi. Robí to jazykom zrozumiteľným deťom, čo je veľmi dôležité. Pohľadom do prírody navyše vzbudzuje v deťoch lásku k nej, učí ich vážiť si dielo Stvoriteľa a vnímať každé, aj to najmenšie stvorenie ako dielo dobroty nebeského Otca. V celom kontexte je zvýraznená aj láska k rodičom a poslušnosť ich radám. Medúšik zaujme aj krásnymi ilustráciami Kataríny Drienovskej. Ak si uvedomíme dôležitosť výchovy dieťaťa a zodpovednosť za jeho život, neváhajme po tejto knižke siahnuť. S presvedčením môžem povedať, že knižka je odsúdená na úspech nielen u najmenších, ale aj u ich rodičov. Do pozornosti ju dávam aj katechétom a kňazom, ktorým poslúžia príbehy ako inšpirácia na katechézy. Autorovi sa totiž podarilo prispôsobiť detskému jazyku.

Veľký pôst je v prvom rade darom, lebo je milostivým časom. Z Božej strany je časom Božej trpezlivosti so mnou, z mojej strany cestou obrátenia sa k nemu. Je kráčaním Boha ku mne a mňa k nemu, ideme si v ústrety. Obrátenie by teda nemalo zostať len pri nejakých vonkajších skutkoch, ale malo by sa dotknúť hlbín nášho srdca. Srdcia si roztrhnite, nie šaty, vyzýva nás prorok Joel. Roztrhni svoje srdce, roztvor ho, aby doň vstúpil mocný Boh. Konať pokánie to nie je len o tom, že my konáme nejaké skutky, to je viac o tom, že dovolíme Bohu,aby vstúpil do nášho života a konal. Že sa mu otvoríme a necháme ho, aby nás premenil. Samozrejme, že to neznamená, že nemámekonať. Práve naopak, robme na sebe násilie, aby sme sa zbavili všetkého, čo je prekážkou na ceste medzi nami a Bohom.

Mimoriadne obdobie v živote poľskej učitelky Alicie Lenczewskej sa začalo na duchovných cvičeniach v Gostyne v roku 1985. Počas svätej omše dostala od Pána dar: Ježiš jej povedal, aby si zapisovala jeho rady a duchovné poučenia, ktoré jej dával počas ich mystických stretnutí. Alícia spísala Ježišove slová do dvoch denníkov: Świadectwo ( Svedectvo) a Słowo pouczenia (Slovo poučenia), z ktorých vybrané úryvky zverejňujeme v tejto knihe. Po jej smrti sa denníky dostali do rúk arcibiskupa Andrzeja Dzięgu, ktorý zriadil teologickú komisiu, ktorá preskúmala ich obsah a zhodnotila ho vo svetle učenia Cirkvi. Názor teológov bol jednoznačne pozitívny. Teologická a duchovná hĺbka týchto textov čitateľa nadchne. Ich obsah posilňuje vieru, dáva odpovede na najťažšie otázky a môže byť sprievodcom na ceste duchovného rastu. „Zrazu všetko prestalo existovať; bol tu iba on. Jeho sila a moc rástli a ja som bola pri ňom čoraz menšia. Neopísateľne velká láska, pred ktorou sa dá len plakať nad svojou nevďačnosťou, a potom radosť, že ma miluje. Explodujúca radosť. Od tej chvíle sa všetko zmenilo: moja hierarchia hodnôt, štruktúra potrieb, cieľ života. Jedinou hodnotou, túžbou a cieľom bol on - Ježiš Kristus. A najkrajšími chvíľami boli stretnutia s ním: pri každodennej modlitbe, každodennej svätej omši, pri prijímaní Eucharistie, ale aj každodenný všedný život a služba a pomoc iným. Všetko, po čom som túžila a čo som dlhé hľadala vo svete, mi dal on. Ba dal mi oveľa viac, než som si dokázala predstaviť a po čom som mala odvahu túžiť."

Dnes často nevidíme v Desatore dar Božieho milosrdenstva, preto hovoríme o jeho negatívnych stránkach a obyčajne neprízvukujeme dobro, ktoré obsahuje, ale to, čo sa človekovi zakazuje. Ak chceme pochopiť Boží zámer ukrytý v prikázaniach a verne ho splniť, musíme si všimnúť, že sú darom a že obsahujú dobro, ktoré nimi Boh sleduje. Témy prednášok z konferencií zaradených do tejto knihy majú ukázať dobro, ktoré Boh stráži pre naše šťastie v každom prikázaní a v povinnostiach životného stavu. Ak ho spoznáme, lepšie pochopíme milosrdnú Božiu lásku k človekovi. To nám uľahčí nadobudnúť postoj dô-very voči nemu, a tým aj plniť jeho vôľu.

Videnia blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej sú najbohatším zdrojom podrobných informácií zo života svätej Márie Magdalény – veľkej hriešnice, veľkej kajúcnice a druhej najdôležitejšej ženy v evanjeliách. Tieto stránky prebraté zo Života Ježiša Krista plne korešpondujú so Svätým písmom, ale rozprávajú nám aj o hriešnom živote Márie Magdalény od jej deviatich rokov, o jej výstrednom obliekaní, jej druhom pokání po opätovnom upadnutí do hriechu, o exorcizme, ktorý na nej vykonal náš Pán, o tom, ako ju Pán bránil pred tými, čo sa považovali za lepších, o jej vzťahu s Martou a Lazárom, o jej vonkajšom výzore, o úlohe, ktorú zohrala na Kalvárii a ešte o mnohom ďalšom. Táto kniha prináša vítanú protilátku na absurdné fantázie o svätej Márii Magdaléne, ktoré sa opakovane vynárajú na povrch v sekulárnom svete. Neprináša len hojné množstvo faktických detailov, ale aj plno poučných duchovných pohľadov na verejné účinkovanie nášho Pána. Je skvelým úvodom k štvorzväzkovému dielu Život Ježiša Krista a biblické zjavenia od bl. Anny Kataríny Emmerichovej. Pridaný dodatok od hodnoverného autora, akým je otec Hugh Pope OP, sa zaoberá historickými pochybnosťami o svätej Márie Magdaléne, ktoré zaujímali učencov po celé stáročia. Táto kniha je pre zbožných, zvedavých a pre všetkých, ktorí chcú spoznať „zvyšok príbehu“ jednej z najslávnejších a najtajomnejších žien v dejinách. „Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“ – Náš Pán Ježiš Kristus (Mt 26, 13)

„Ruženec je moja najobľúbenejšia modlitba. Je to nádherná modlitba! Nádherná vo svojej jednoduchosti a hĺbke. Na pozadí slov modlitby Zdrávas, Mária sa pred očami duše objavujú základné udalosti života Ježiša Krista. Spájajú sa v jednotnom celku tajomstiev a umožňujú nám vytvoriť živé spoločenstvo s Ježišom cez srdce jeho matky. Zároveň môže naše srdce v desiatkoch ruženca obsiahnuť všetky udalosti, ktoré tvoria životy jednotlivcov, rodín, národov, Cirkvi a celého ľudstva. Osobné záležitosti, ako aj potreby našich blížnych, hlavne tých najbližších, ktorí sú nám najdrahší. Tak jednoduchá modlitba ruženca bije pulzom ľudského života.“ svätý Ján Pavol II

Pred viac ako dvetisíc rokmi započul horlivý nepriateľ a prenasledovateľ kresťanov Šavol z Tarzu tajomný Ježišov hlas: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ V tejto osudovej chvíli sa jeho život od základov zmenil. S novým menom Pavol sa vydal do sveta šíriť to, čo predtým tak z duše nenávidel. Pre Ježiša bol ochotný kdekoľvek a kedykoľvek umrieť. Apoštol Pavol bol popravený, sťatý mečom v Ríme na mieste, ktoré nesie názov Tre Fontane... O dve tisícročia neskôr žil v týchto miestach Bruno Cornacchiola. Rovnako ako kedysi Šavol, aj on bojoval celým svojím srdcom proti Katolíckej cirkvi, pretože ju považoval za satanovo spoločenstvo. Mimoriadne nenávidel Pannu Máriu, kňazov a pápeža, ktorého plánoval zabiť. Až nadišiel 12. apríl 1947, kedy sa Brunovi zjavila Panna Mária. Zjavila sa mu v Ríme, presne na mieste zvanom Tre Fontane so slovami: ,,Som Panna Zjavenia... Prenasledoval si ma, ale už to nerob! Vráť sa do svätého ovčinca, večného Božieho zázraku, ktorý vybudoval Kristus na večnej skale, Petrovi...“

Celý život stygmatizovanej Alexandriny bol nepretržitou modlitbou a kontinuálnym ponúkaním jej utrpenia Pánovi. Preto za normálnych okolností Ježiš svojej drahej neveste nič neodoprel, keď sa prihovárala za potreby druhých. 6. septembra 1934, keď mala Alexandrina 30 rokov, Ježiš jej povedal: „Daj mi svoje ruky, lebo ich chcem ukrižovať spolu s mojimi; daj mi svoje nohy, lebo ich chcem ukrižovať spolu s mojimi; daj mi svoju hlavu, lebo ju chcem korunovať tŕním tak, ako to urobili mne. Daj mi svoje srdce, pretože ho chcem prebodnúť tak, ako bolo kopijou prebodnuté moje Srdce. Zasväť svoje telo mne, úplne sa mi odovzdaj... Pomôž mi pri vykúpení ľudstva.“

Krížová cesta so svätou Veronikou Giuliani

Svätá Veronika Giuliani (1660 - 1727) ktorú presvätá Panna Mária nazvala „srdce môjho srdca“, i „duša mojej duše“, je serafinom, ktorému Pán Ježiš povedal: „Čohokoľvek sa dotkneš svojou modlitbou, to požehnám... ty budeš hlásateľom mojej lásky, tvoje rany budú ochranou pre teba i pre iných.. Obohatil som ťa všetkými pokladmi v prospech sveta... Urobil som ťa darkyňou nebeských milostí.“

Avšak, musím si priznať aj ja, kňaz, že keď tak stojím so zviazanými rukami pred tým davom, nie som úplne nevinný, ako Ježiš. Naopak, klopím oči k zemi, lebo viem o svojich poblúdeniach: mal som učiť, no sám som tápal; mal som viesť, no blúdil som; mal som sa modliť, no nechcelo sa mi; mal som posväcovať, no znesväcoval som; mal som sa obetovať, no hlivel som si v pohodlíčku; mal som slúžiť, no ja som pyšne panoval; mal som byť verný, no zrádzal som. Odpusť mi, Pane, nie som tak nevinný ako Ty. A ľudské súdy aj právom dopadajú na moju hlavu. A tak len prosím, aby som vždy našiel cestu k svojej prvotnej láske, k Tebe, môj Pane. Obsah • Krížová cesta milosrdenstva • Krížová cesta s biskupom Jánom Vojtaššákom • Krížová cesta so svätým Martinom • Krížová cesta kňaza • Krížová cesta učiteľa • Krížová cesta lekára

Život svätej Anny Schäfferovej bol jedným veľkým utrpením, prežívaným počas mnohých rokov. Utrpenie prichádza ku každému človeku a môže mať rôzne podoby. Predkladaná novéna, podobne ako aj životopis svätej Anny Schäfferovej, nám dáva nahliadnuť do mystiky kríža i utrpenia a ponúka východisko, ktorým je život pre Krista a v Kristovi. Jej zástupná obeta, ako aj mnohé bolesti znášané ako zmierenie za urážky Najsvätejšieho Srdca, Božej Cirkvi či ako pokánie za Božích služobníkov, zachránili množstvo ubiedených a neverných duší. Nech nás aj táto novéna k svätej Anne Schäfferovej vedie k vernosti ku Kristovej Cirkvi i k jeho krížu, ako aj k vyproseniu si milosti prostredníctvom tejto svätice.

Veľký pôst je v prvom rade darom, lebo je milostivým časom. Z Božej strany je časom Božej trpezlivosti so mnou, z mojej strany cestou obrátenia sa k nemu. je kráčaním Boha ku mne a mňa k nemu, ideme si v ústrety. Obrátenie by teda nemalo zostať len pri nejakých vonkajších skutkoch, ale malo by sa dotknúť hlbín nášho srdca. „Srdcia si roztrhnite, nie šaty", vyzýva nás prorok Joel. Roztrhni svoje srdce, roztvor ho, aby doň vstúpil mocný Boh. Konať pokánie to nie je len o tom, že my konáme nejaké skutky, to je viac o tom, že dovolíme Bohu, aby vstúpil do nášho života a konal. Že sa mu otvoríme a necháme ho, aby nás premenil. Samozrejme, že to neznamená, že nemáme konať.

Blahoslavená Matka Speranza, mystička 20. storočia a zakladatelka dvoch kongregácií Služobníc a Synov Milosrdnej lásky, ponúkala všetkým radosť z poznania, že Boh nie je voči nám prísny sudca, ale milujúci otec a zároveň nežná mama. Napísala: „Dobrý Ježiš mi povedal, že musím dosiahnuť, aby ho ľudia poznávali nie ako otca urazeného pre nevďačnosť svojich detí, ale ako otca plného dobroty, ktorý hľadá všetkými prostriedkami, ako svoje deti potešiť, pomôcť im a urobiť ich šťastnými, ktorý ich hľadá s neúnavnou láskou, takmer akoby ani nemohol byť bez nich šťastný. “ Deviatnik k Milosrdnej láske je jej meditáciou o modlitbe Otče náš. V brožúrke sú pridané Litánie k Milosrdnej láske, Litánie k Panne Márii Sprostredkovatelke a ďalšie modlitby.

Keď muž pobozká ženu, nebozkáva ústa, ale dušu milovanej – jej bytosť. To isté sa deje, keď si bozkom uctievame relikvie: duchovne si ctíme čnosti a svätosť kanonizovanej osoby, v ktorej sa zrkadlí Božia sláva. Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová skrze svätých nadprirodzeným spôsobom spoznáva prepojenie neviditeľného sveta so svetom viditeľným. Znova a znova sa presviedča, že ich môžeme vzývať o pomoc pri našich osobných bojoch, lebo Pán je Bohom živých a nie mŕtvych a že relikvie sú plné života. Vníma, že svätých nemožno obmedziť v konaní dobra, ktoré neúnavne konali počas svojho života; túžia ho robiť aj vo večnom živote. Osobitné svetlo, vôňu či meno svätca – na údiv mnohých – rozpoznáva napr. už pri náhodnom stretnutí s kňazom, ktorý má vo vrecku relikviu. Vstupuje s nimi do úctivého, ale zároveň priateľského vzťahu. Skrze ňu sú nám odkryté nádherné detaily zo života týchto víťazov. Nazerá aj na skutočnosť, ako prítomnosť svätých relikvií ochraňuje a posväcuje mnohé územia a mestá, v ktorých sa nachádzajú. Nechajme sa teda osloviť a inšpirovať Emmerichovej jedinečným darom, ktorý nech zvrúcni našu lásku k Bohu i samotným svätcom.

Svätý Sebastián kresťanským ľudom uctievaný ako nebeský ochranca vojakov, požiarnikov a rozličných bratstiev na ošetrovanie chorých. Osobitne vzývaný ako pomocník pri výskyte hromadných nákazlivých chorôb, zvlášť moru.