Zaex strana 8 z 14

Avšak, musím si priznať aj ja, kňaz, že keď tak stojím so zviazanými rukami pred tým davom, nie som úplne nevinný, ako Ježiš. Naopak, klopím oči k zemi, lebo viem o svojich poblúdeniach: mal som učiť, no sám som tápal; mal som viesť, no blúdil som; mal som sa modliť, no nechcelo sa mi; mal som posväcovať, no znesväcoval som; mal som sa obetovať, no hlivel som si v pohodlíčku; mal som slúžiť, no ja som pyšne panoval; mal som byť verný, no zrádzal som. Odpusť mi, Pane, nie som tak nevinný ako Ty. A ľudské súdy aj právom dopadajú na moju hlavu. A tak len prosím, aby som vždy našiel cestu k svojej prvotnej láske, k Tebe, môj Pane. Obsah • Krížová cesta milosrdenstva • Krížová cesta s biskupom Jánom Vojtaššákom • Krížová cesta so svätým Martinom • Krížová cesta kňaza • Krížová cesta učiteľa • Krížová cesta lekára

Život svätej Anny Schäfferovej bol jedným veľkým utrpením, prežívaným počas mnohých rokov. Utrpenie prichádza ku každému človeku a môže mať rôzne podoby. Predkladaná novéna, podobne ako aj životopis svätej Anny Schäfferovej, nám dáva nahliadnuť do mystiky kríža i utrpenia a ponúka východisko, ktorým je život pre Krista a v Kristovi. Jej zástupná obeta, ako aj mnohé bolesti znášané ako zmierenie za urážky Najsvätejšieho Srdca, Božej Cirkvi či ako pokánie za Božích služobníkov, zachránili množstvo ubiedených a neverných duší. Nech nás aj táto novéna k svätej Anne Schäfferovej vedie k vernosti ku Kristovej Cirkvi i k jeho krížu, ako aj k vyproseniu si milosti prostredníctvom tejto svätice.

Veľký pôst je v prvom rade darom, lebo je milostivým časom. Z Božej strany je časom Božej trpezlivosti so mnou, z mojej strany cestou obrátenia sa k nemu. je kráčaním Boha ku mne a mňa k nemu, ideme si v ústrety. Obrátenie by teda nemalo zostať len pri nejakých vonkajších skutkoch, ale malo by sa dotknúť hlbín nášho srdca. „Srdcia si roztrhnite, nie šaty", vyzýva nás prorok Joel. Roztrhni svoje srdce, roztvor ho, aby doň vstúpil mocný Boh. Konať pokánie to nie je len o tom, že my konáme nejaké skutky, to je viac o tom, že dovolíme Bohu, aby vstúpil do nášho života a konal. Že sa mu otvoríme a necháme ho, aby nás premenil. Samozrejme, že to neznamená, že nemáme konať.

Blahoslavená Matka Speranza, mystička 20. storočia a zakladatelka dvoch kongregácií Služobníc a Synov Milosrdnej lásky, ponúkala všetkým radosť z poznania, že Boh nie je voči nám prísny sudca, ale milujúci otec a zároveň nežná mama. Napísala: „Dobrý Ježiš mi povedal, že musím dosiahnuť, aby ho ľudia poznávali nie ako otca urazeného pre nevďačnosť svojich detí, ale ako otca plného dobroty, ktorý hľadá všetkými prostriedkami, ako svoje deti potešiť, pomôcť im a urobiť ich šťastnými, ktorý ich hľadá s neúnavnou láskou, takmer akoby ani nemohol byť bez nich šťastný. “ Deviatnik k Milosrdnej láske je jej meditáciou o modlitbe Otče náš. V brožúrke sú pridané Litánie k Milosrdnej láske, Litánie k Panne Márii Sprostredkovatelke a ďalšie modlitby.

Keď muž pobozká ženu, nebozkáva ústa, ale dušu milovanej – jej bytosť. To isté sa deje, keď si bozkom uctievame relikvie: duchovne si ctíme čnosti a svätosť kanonizovanej osoby, v ktorej sa zrkadlí Božia sláva. Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová skrze svätých nadprirodzeným spôsobom spoznáva prepojenie neviditeľného sveta so svetom viditeľným. Znova a znova sa presviedča, že ich môžeme vzývať o pomoc pri našich osobných bojoch, lebo Pán je Bohom živých a nie mŕtvych a že relikvie sú plné života. Vníma, že svätých nemožno obmedziť v konaní dobra, ktoré neúnavne konali počas svojho života; túžia ho robiť aj vo večnom živote. Osobitné svetlo, vôňu či meno svätca – na údiv mnohých – rozpoznáva napr. už pri náhodnom stretnutí s kňazom, ktorý má vo vrecku relikviu. Vstupuje s nimi do úctivého, ale zároveň priateľského vzťahu. Skrze ňu sú nám odkryté nádherné detaily zo života týchto víťazov. Nazerá aj na skutočnosť, ako prítomnosť svätých relikvií ochraňuje a posväcuje mnohé územia a mestá, v ktorých sa nachádzajú. Nechajme sa teda osloviť a inšpirovať Emmerichovej jedinečným darom, ktorý nech zvrúcni našu lásku k Bohu i samotným svätcom.

Svätý Sebastián kresťanským ľudom uctievaný ako nebeský ochranca vojakov, požiarnikov a rozličných bratstiev na ošetrovanie chorých. Osobitne vzývaný ako pomocník pri výskyte hromadných nákazlivých chorôb, zvlášť moru.

Svätý Anton Paduánsky sa narodil v bohatej lisabonskej rodine v roku 1195 ako Fernando de Bulhoes a zomrel v roku 1231 v Padove ako rímskokatolícky kňaz, kazateľ, františkán a svätec. Po kňazskej vysviacke prestúpil k bratom františkánom, aby mohol ako misionár šíriť vieru medzi africkými národmi. Stal sa však úspešným kazateľom vo Francúzsku a Taliansku a ako prvý spomedzi františkánov učil teológiu svojich spolubratov. Mal dar bilokácie i čítania svedomia ľudí. Rôznymi zázrakmi s Božou pomocou pomáhal ľuďom. Ľudia aj v dnešnej dobe vzývajú a prosia sv. Antonka o pomoc pri hľadaní stratených vecí. Proces jeho kanonizácie bol jeden z najkratších už po 11 mesiacoch bol vyhlásený za svätého a neskôr aj za Učiteľ Cirkvi!

Dcéra moja, tvoja domácnosť nech sa každý piatok premení na Dom obnovy ruženca. Odmenou za túto poklonu pred mojím bolestným srdcom vám všetkým budú milosti a požehnania. V tú najdlhšiu noc od čias stvorenia budem stáť pri vás, pomáhať vám a chrániť vás. Deti, dôverujte svojej Matke.

Je to príbeh človeka - prerozprávaný tak ako nikdy predtým ktorý nebol iba človekom, ale ako taký žil, miloval a trpel ako nikto iný pred ním ani po ňom. Je to príbeh, ktorý poznačil celé ľudstvo a dal mu nádej; ktorý toho veľa rozdelil, ale aj veľa spojil - príbeh Ježiša. Evanjeliá nás oboznámili s niektorými etapami jeho života, vysvetlili a rozšírili jeho posolstvo. Ale realita každodenného života muža z Nazareta upadla v priebehu storočí do zabudnutia a je ponechaná už iba na našu predstavivosť a fantáziu. Sandro Mayer a Osvaldo Orlandini sa poduja-li na ťažkú úlohu prerozprávať formou románu - rešpektujúc pritom pramene - krok za krokom Ježišovu cestu od betlehemských jasličiek až po kríž na Golgotě, od tajomstva jeho príchodu na tento svet až po jeho bolestnú smrť. Ale popri všeobecne známych epizódach nám budú priblížené aj zatiaľ nikdy nepoznané scény, stretnutia zahmlené časom, i zdanlivo druhoradé osoby, ktoré sú v skutočnosti taktiež protagonistami tohto príbehu: intrigy Herodiady a Salome, krehká láska Piláta a Klaudie Prokuly, Barabášovo zúfalstvo, jemnosť Márie Magdalény, sila Jána Krstiteľa, láska Lazára a jeho sestier, Kajfášove úklady a pomsta farizejov, krutosť Rímskej ríše, Judášove výčitky svedomia a jeho spasenie. Strhujúce rozprávanie, ktoré oživiac dobu, v ktorej žil Ježiš medzi ľuďmi ako človek, nás nenútenou formou sprevádza pri odhaľovaní jeho výnimočného osudu a vedie nás do srdca tajomstva, ktoré prežaruje tento príbeh.

Iný pohľad na smrť Svedectvo Cataliny Rivas o sviatosti zmierenia a pomazaní chorých Mystička Catalina Rivas žije v Cochabambe v Bolívii. V prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia si ju Ježiš vyvolil, aby skrze ňu odovzdával svetu svoje posolstvá lásky a milosrdenstva. Nazýva ju „svojou sekretárkou“ a ona zapisuje to, čo jej Ježiš diktuje. Odborníci nemajú vysvetlenie, ako mohla v krátkej dobe 15 dní napísať tri husto popísané zošity. Ešte viac ich prekvapila jej hlboká duchovná krása. Catalina nemá ani stredoškolské ani eologické vzdelanie. Najhlbšie teologické pravdy sú vyjadrené s obdivuhodnou prostotou a bezprostrednosťou. Všetky jej zápisky boli zhromaždené do ôsmych kníh, ktoré obdržali 2. apríla 1998 Imprimatur arcibiskupa v Cochabambe Mons. René Fernandeza Apazu. Arcibiskup v tomto dokumente uviedol: „Čítali sme knihy Cataliny Rivas a sme si istí, že ich jediný význam je viesť nás po ceste autentickej spirituality, ktorej prameňom je evanjelium Ježiša Krista. Preto schvaľujem ich tlač a šírenie a doporučujem ich ako texty pre rozjímanie a duchovnú orientáciu, aby získali veľa plodov pre Pána, ktorý nás volá, aby sme sa usilovali o spásu duší a ukázali im, že on je Boh živý a pravý, plný lásky a milosrdenstva.“ Od roku 1994 je Catalina Rivas nositeľkou stigiem, ktoré sa otvárajú vždy na Veľký piatok. Lekári boli osobne svedkami jej veľkého utrpenia, ale jej rany sa ďalší deň opäť zatvorili lekársky nevysvetliteľným spôsobom.

„Gemma Galgani bola tak strávená ohňom božskej lásky, že sa nielenže ponúkla Bohu ako obeta za zmiernenie hriechov ľudí, ale snažila sa preniesť svätý oheň, ktorý v nej horel, na všetkých, na ktorých sa dalo. “ Ctihodný Pápež Pius XII. v homílii pri príležitosti svätorečenia Gemmy Galgani „Mám Gemmin životopis. Čítam ho už tretíkrát. Dobro, ktoré som získal jeho čítaním, je prospešnejšie, než navštevovanie duchovných cvičení.“ Svätý Maximilián Mária Kolbe v liste svojej matke

Otec Steven Scheier z Kansasu (USA) je katolícky kňaz, ktorý počas autonehody v roku 1985 prežil zážitok blízky smrti. Tento zážitok dramaticky zmenil celý jeho ďalší kňazský život. Otec Steven Scheier poskytol dva rozhovory pre najväčšiu katolícku televíznu stanicu na svete EWTN, založenú klariskou Matkou Angelikou v Alabame, USA. Táto útla knižočka prináša čitateľom prepis druhého rozhovoru otca Scheiera s Matkou Angelikou ako aj otázky poslucháčov a odpovede na ne.

„Keď dostávam takéto videnia na cirkevných cintorínoch, mám presný obraz kresťanskej horlivosti a lásky daného cirkevného spoločenstva –, takisto ako nám stav polí a záhrad môže poskytnúť obraz pracovitosti a starostlivosti obyvateľov daného okolia. V mojom živote mi Boh často dával milosť videnia, ako početné duše s neslýchanou radosťou opúšťali očistec a vstupovali do neba. Avšak žiadna práca či pomáhanie trpiacim núdzou sa nekoná bez boja a námahy. Preto keď som bola ešte malým zdravým dieťaťom, a neskôr urasteným dievčaťom, a modlila som sa pri hroboch na cirkevných cintorínoch, vtedy mi zlí duchovia, a dokonca sám Nepriateľ často prekážali, strašili ma a týrali. Okolo som počula vreskot, obklopovali ma strašidelné zjavy, často som bola zvalená na hroby, strkali do mňa a hádzali na všetky strany, skúšali ma násilím odstrániť z cintorína. Boh mi však dal tú milosť, že som sa nedala zastrašiť a nikdy – ani na jeden vlas – som neustúpila Nepriateľovi a tam, kde mi prekážal, zdvojnásobovala som modlitby. Ach, koľko poďakovaní som dostala od mojich duší v očistci! Ach, keby tak všetci ľudia chceli so mnou zdieľať túto radosť! Všetko, čo pre ne robíme, je prameňom nekonečnej radosti.“

Satan, večný nepriateľ človeka, sa neustále snaží zastrašiť, oklamať a pritiahnuť na svoju stranu ľudí. So zvláštnou zúrivosťou útočí na tých, ktorí sú k Bohu najbližšie – na svätých a mystikov. Straší ich, podsúva im falošné vízie a zvuky, a dokonca na nich útočí aj fyzicky. Spôsobuje im veľké utrpenie, ale s Božou pomocou vychádzajú z týchto bojov víťazne a upozorňujú ostatných veriacich na duchovný boj so Zlým. Tento boj, aj keď možno nie takým veľkolepým spôsobom, zažíva každý kresťan. V tejto knihe sú zozbierané opisy aspoň niektorých zápasov, ktoré bojovali proti démonom známi svätci a mystici ako: otcovia púšte, svätý František z Assisi, svätá Katarína Sienská, svätá Brigita Švédska, svätá Terézia od Ježiša, svätý Pavol z Kríža, svätý Ján Mária Vianney, svätý Ján Bosco, svätá Gemma Galganiová, svätá Faustína Kowalska, svätý Páter Pio a blahoslavená Anna Katarína Emmerichová. Nech ich čítanie je pre nás veľkou inšpiráciou, ako víťaziť v našich vlastných duchovných bojoch. Kiežby zvýšili našu bdelosť a ostražitosť voči útokom zla a učili nás, ako sa s nimi čo najlepšie vysporiadať. Napokon nech aktuálne modlitby, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých kapitolách tejto knihy, sú pre nás duchovnou podporou v boji proti otcovi lži.

Stigmatizácia je fenomén tiahnuci sa dejinami Cirkvi. Ľudia, ktorí boli stigmatizovaní nosili na svojom tele rany Ježišovho umučenia. Tieto nadprirodzené znamenia im boli dané ako dar od Boha. Často sú s týmto fenoménom darované aj iné milosti či charizmy. Ľuďmi je tento jav prijímaný ako posolstvo či znamenie, no pre tých, ktorí pochybujú, sú odsudzované a neprijímané. Medzi stigmatizované osoby patrila aj Terézia Neumannová z Konnersreuthu. Na cintoríne v bavorskej dedinke Konnersreuth hneď vedľa kríža je postavený náhrobný kameň a na ňom je napísané: „Čo mňa teší? – Mňa teší všetko, čo pochádza od Spasiteľa. Každý kvietok, každé vtáčatko a každé nové utrpenie, ale najväčšiu radosť mám zo Spasiteľa samotného.“ Takto odpovedala Terézia Neumannová sv. Terézií od Dieťaťa Ježiša. Stigmatizovaní ľudia vyvolávali i vyvolávajú určitý obdiv, ale i pochybovanie ľudí nad pravosťou ich rán. Ináč tomu nebolo ani v prípade Terézie Neumannovej. Myslím si, že svätosť jej života i skutkov povedú k skorému vyhláseniu jej osoby za blahoslavenú.

Dôstojnosť kňazstva v Cirkvi poznávala Anna Katarína Emmerichová prenikavým spôsobom. Poznávala ju nielen duchovne, či už z učenia viery, ktorého sa jej dostalo v mladosti, alebo zo zjavení, ktoré mala od malička, ale pociťovala ju i telesne. Ak mala pre samú podstatu kňazstva nadprirodzenú citlivosť, treba jej slová o kňazstve považovať za zvlášť dôležité a spoľahlivé. Jej citlivosť, ktorá nemyslela na seba, ale na poslušnosť, a ktorá nikdy nechcela pôsobiť nejakým vypočítavým dojmom, mala svoj pôvod iba v najhlbšej viere a láske. Vždy považovala kňazov za svojich najväčších dobrodincov. Bez ich dobrodenia by nedokázala ani žiť. Preto pri pomyslení na kňaza cítila nutkanie k poslušnosti a úcte a predovšetkým cítila vďačnosť. Práve tým je najdokonalejším spôsobom zaistená spoľahlivosť jej úsudku aj tam, kde je nútená vyjadrovať svoje sťažnosti alebo i výstrahy.