Najpredávanejšie - Výpredaj kníh - Dejiny a humanitné vedy strana 2 z 2
zobraziť:
Dobré miesto pre život
Publikácia sprístupňuje poznatky získané prostredníctvom projektu APVV-16-0113 Sociokultúrny kapitál úspešných obcí ako zdroj udržateľného rozvoja slovenského vidieka. Projekt bol zameraný na výskum, analýzu a interpretáciu využitia sociálneho a kultúrneho potenciálu ôsmich úspešných slovenských obcí, nositeľov titulu Dedina roka. Výsledky výskumu môžu byť zdrojom inšpirácie pre zlepšenie kvality života vo vidieckom prostredí na Slovensku. Východiskom bola analýza lokálnych aktivít v hospodárskej, environmentálnej, sociálnej a kultúrnej oblasti (aj z perspektívy kultúrneho dedičstva). Finálnym výstupom je komparatívna interpretácia pozitív (aj negatív) miestnych ľudských a kultúrnych zdrojov. Ambíciou publikácie je poukázať na udržateľnosť vidieckeho spôsobu života a na inovatívne formy vidieckeho hospodárenia a sociokultúrnych aktivít.
Publikáciu pripravili vedeckí pracovníci z popredných akademických pracovísk na Slovensku. Autori z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa zameriavajú na analýzu spoločenských vzťahov s dôrazom na slovenský a stredoeurópsky kontext. Oblasti vedeckého záujmu zahŕňajú aj výskum kultúrnych tradícií a spôsobu života vo vidieckom prostredí. Riešiteľský tím z Katedry sociálnych štúdií a etnológie FF UMB v Banskej Bystrici má bohaté skúsenosti s výskumom aj riešením problematiky využitia kultúrneho a prírodného dedičstva v regionálnom a lokálnom rozvoji. Riešiteľky z Katedry etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre kladú dôraz na tradičnú kultúru, spoločensko-kultúrne kontexty odlišností rôznych regiónov Slovenska a ich rozvoja, kultúru národnostných menšín na Slovensku, hudobnú a tanečnú kultúru a tradičné remeslá.
Prešporskí pekári a ich špeciality
Prešporskí pekári patrili k významným mešťanom od stredoveku až po koniec „dlhého“ 19. storočia. Ich mená a adresy boli všeobecne známe, keďže mešťania si od nich denne kupovali čerstvý chlieb a voňavé pečivo. Niektorí pekári išli ešte ďalej a svoje remeslo povýšili na umenie. Ich výtvory – sladké sucháre a makové a orechové bajgle – preslávili Prešporok na európskych panovníckych dvoroch i za oceánom a stali sa symbolom mesta. Kniha nás prevedie po stopách prešporských pekárskych majstrov a ich špecialít. Osudy pekárov ilustrujú obrázky, úryvky z dobovej tlače i príbehy konkrétnych ľudí.
Krčma môjho života
V bratislavskej Astórii na jeseň roku 1942 napísal Ján Kostra slávnu skladbu Ave Eva, Milo Urban svoj román Živý bič, U Michala Rudo Sloboda rozdával svoj Rozum, Mitana tam dostal riadne po papuli. Básnici, spisovatelia, novinári, mladé redaktorky miestnych vydavateľstiev a ďalší spolustolovníci bohémy sa presúvali medzi Metropolkou, Luxorkou a Grandkou, Astorkou či Štefánkou, od rána vysedávali v Daxe, vo Fajke, v Perličke, vo Vagóne, v Tulipáne či v Kryme. Celé generácie sa stretávali a polemizovali na Korze U Michala. Nielen Bratislava, ale aj Bystrica, Štiavnica, Ružomberok, Košice, Čierny Balog a ďalšie mestá mali svoju bohému, svoje "krčmy" kde pulzoval život... Tie miesta už neexistujú, aj ľudia poodchádzali. Všetky tie mená a názvy už dnes znejú cudzo a predsa krásne ako spomienka na staré zlaté časy.
Slovensko v čase
Slovensko v čase predstavuje históriu Slovenska v unikátnej knihe, ktorá spája historické fakty s trefnými ilustráciami.
Kniha Slovensko v čase predstavuje príbeh Slovenska ako malej krajiny s veľkou minulosťou v populárnej dynamickej forme.
Autorom knihy je Stanislav Šipkovský, ktorý je aktívny učiteľ dejepisu na súkromnej základnej škole v Banskej Bystrici a redaktorsky dohliadal na celý obsah. Autorkou malieb je mladá, len 18-ročná, veľmi talentovaná maliarka Bianka Horáčeková, ktorá jednotlivé míľniky našej histórie stvárnňuje maľbou. Maľba vždy zachytáva nejaký dej, nejakú konkrétnu udalosť, alebo znázorňujú symbol danej doby. Publikácia pozostáva z vyše 140 významných historických udalostí zobrazených technikou digitálnej maľby.
Kniha o čítaní - čítanie o knihách
Kniha sa zamýšľa populárno-vedeckou formou nad fenoménom čítania na Slovensku v dlhom 19. storočí. Analyzuje čitateľov, preferovanú i zakazovanú literatúru, spôsoby, miesta i funkcie čítania a nakoniec i dôvody, ktoré viedli ľudí, že siahali po knihe. V storočí nacionalizmu mala kniha významné národnopolitické poslanie a nebolo preto vôbec jedno, čo deti, mládež, ženy, ale i obyčajní ľudia čítali. Beletria a jej autori boli v službách vopred zadefinovaných ideovo-politických cieľov a často vstupovali do politických zápasov. Preto dobrodružná, detektívna a ľúbostná literatúra, ako aj ďalšie ľahšie žánre, boli zakazované a marginalizované, rovnako „protislovenské“ alebo mravy ohrozujúce a rôzne tzv. dekadentné zahraničné publikácie. České knihy tvorili prekladmi a bohatou vydavateľskou činnosťou cestu k viac i menej kvalitnej svetovej literatúre, diela ruských autorov mali zase slovenských čitateľov povzbudzovať a posilňovať v slovanskom povedomí. S vydávaním, písaním a čítaním kníh úzko súviseli i obrazové prílohy, ktoré sprístupňovali text, rozvíjali fantáziu a dokázali literatúru i „predávať“. Kniha otvára všetky tieto otázky v celej ich zložitosti a protirečivosti a pokúša sa hľadať na ne odpovede.
dostupné aj ako:
Vesmírne sily
Spisovatelia, inžinieri a politici už vyše sto rokov snívajú o živote vo vonkajšom kozmickom priestore. Niektorých tam ťahá výhľad na vybudovanie lepšieho sveta, pre iných je to otázka geniálneho inžinierstva, zakladania kozmických kolónií alebo privatizácie zdrojov surovín na Mesiaci. Tieto vízie majú ďalekosiahle dôsledky pre život na Zemi.
Pre ruských kozmistov z konca devätnásteho storočia bol vonkajší kozmos miestom, kde sa mala dosiahnuť ľudskú dokonalosť. Pre iných, ako bol Wernher von Braun, to bola technická úloha, ktorá sa počas kozmických pretekov, studenej vojny a druhej svetovej vojny kombinovala s deštruktívnou geopolitikou. Veľmi odlišný pohľad ponúkal vo svojich sci-fi knihách zase Arthur C. Clarke. NASA medzitým naplánovala a zorganizovala stavbu kozmickej stanice, ktorú riadila v štýle pozemskej korporácie. Dnes sa stal prieskum vonkajšieho kozmu hobby technologických miliardárov, ako sú Elon Musk a Jeff Bezos, ktorých motivuje prenos ich komerčných ambícií aj do sféry mimo nášho sveta.
Od utopických snov či koloniálnych ambícií až po útočisko pred environmentálnou katastrofou, príbehy v tejto knihe odhaľujú alternatívnu históriu nášho vzťahu s vonkajším kozmickým priestorom. Strhujúci výklad Freda Scharmena ponúka nečakané hlboké prieniky do spôsobu, akým sa pozeráme na život na Zemi.
Ostrov kľúč
Hneď za Sochou slobody sa otvára brána do Ameriky. Má podobu maličkého ostrova, z ktorého do vysneného raja vedie len uzučký drevený mostík. Ako sa tam pomestia všetci tí ľudia so svojimi ťažkými batožinami a obrovskými snami?
Poľská reportérka Małgorzata Szejnert nás so sebou berie na ďalekú cestu. Prejdeme s ňou celý oceán, aby sme napokon zakotvili na brehu legendárneho Ellis Islandu pri pobreží New Yorku.
Od konca devätnásteho storočia až do päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa tu nachádzala imigračná stanica, tesná brána, za ktorou bolo možné žiť svoje sny.
Do Ameriky tadiaľto prúdili davy ľudí, ktorým doma chýbal chlieb, bezpečnosť či sloboda. Na lodiach všemožných romantických mien sem prichádzajú Nemci, Škandinávci, Íri, Francúzi, Holanďania, Poliaci, Taliani, Gréci, Slováci, Česi, Rusi i Židia rôznej štátnej príslušnosti. Väčšina z nich tu strávi najviac pár hodín. Tí, ktorí nemali toľko šťastia, prežili tu častokrát aj niekoľko mesiacov, dlhú karanténu a nekonečné vyšetrenia. Nemálo však bolo aj tých, ktorí sa hneď museli vydať na cestu späť.
Tam, kde sa končí Americký cisár Martina Pollacka, začína sa Ostrov kľúč Małgorzaty Szejnert. Tieto knihy sú ako dve rôzne kapitoly toho istého príbehu. Príbehu o Európe, Amerike a obrovskej túžbe žiť dobrý a slušný život.
Małgorzata Szejnert sa však nezaujíma len o osudy imigrantov. Rovnako ju zaujímajú aj príbehy zamestnancov imigračnej stanice, lekárov, sestier, opatrovateliek či komisárov. Pred nami sa otvára veľkolepá freska jedného maličkého ostrova, ktorý navždy zmenil tvár Ameriky.
Výnimočná kniha Ostrov kľúč vychádza v preklade Karola Chmela.
dostupné aj ako:
Lieky, ktoré zmenili svet
Autor tejto knihy, Vladimír Marko, pracoval dlhé dve desaťročia vo farmaceutickom priemysle, a tak ponúka množstvo pozoruhodných, niekedy naozaj kurióznych informácií priamo „z kuchyne“. Čitateľ sa dozvedá, aké svojrázne operácie či liečebné postupy predchádzali napríklad vzniku Viagry, čo považujú odborníci za „jeden z najškodlivejších lekárskych nezmyslov za posledných sto rokov“, a veľa iných zaujímavostí o liekoch, ktoré prepísali históriu medicíny.
Ešte pred sto rokmi veľká časť ochorení znamenala pre pacienta priame ohrozenie života. Pritom nemuselo ísť ani o ťažké choroby, ani o veľké epidémie, niekedy stačila malá ranka na nohe. Dnes už našťastie vieme veľkú väčšinu chorôb úspešne liečiť a táto kniha je o ľuďoch, ktorí sa o to zaslúžili.
V príbehoch z histórie desiatich najvýznamnejších medikamentov je pútavo opísaných množstvo ľudských osudov. Sú to príbehy géniov, ale aj šarlatánov, ľudí plných človečenstva, ale aj kverulantov, cieľavedomých a neúnavných bádateľov, či obyčajných šťastlivcov. Niektorí z nich sa navždy zapísali do histórie ľudstva, na iných sa úplne zabudlo. Vďaka nim sú však choroby, na ktoré sa kedysi zomieralo, často len drobnou epizódou v našom živote.
Vypredané
14,90 €
dostupné aj ako:
Výpredaj kníh Panta Rhei
Knihy žánru dejiny a humanitné vedy kúpite výrazne lacnejšie v e-shope aj v kníhkupectvách Panta Rhei.