Pandora

Skvelá zabudnutá feministická klasika, v ktorej sa rodinná dráma preplieta s medzinárodnými intrigami. Románik medzi Shirley a Coenraadom trvá už desiatky rokov, ale jej túžba po ňom je stále rovnako mocná ako na začiatku. Shirley je žena v domácnosti z Toronta, Coenraad pracuje pre medzinárodnú organizáciu známu iba ako Agentúra. Stretávajú sa v Tangeri, Hongkongu či Ríme a schôdzky si dohadujú pomocou zložitého kódu poznámok prepašovaných do časopisu National Geographic. On ju spoznáva podľa jej kostýmu: elegantných čiernych šiat a perlového náhrdelníka, sám však svoj vzhľad neustále mení. No niečo sa stalo, ich kód odhalili a Coenraad pošle Shirley, ktorá radšej vystupuje pod menom Lola Montezová, do Toronta, na posledné miesto, kam by chcela ísť. Pátranie po milencovi ju zavedie na miesta, kde prežila svoje detstvo v chudobe, až sa napokon dostane k sebe domov, kde zloží perly a vymení čierne šaty za hodvábne žiarivých farieb.

Kimiâ Sadrová ako desaťročná spolu s matkou a sestrami utiekla z Iránu za otcom do Francúzska. V momente, keď ju stretávame, sa vrhá do budúcnosti, ale zároveň na ňu doliehajú spomienky a príbehy predkov, ktoré k nej prichádzajú v nezastaviteľných vlnách. V čakárni parížskej kliniky zameranej na liečbu neplodnosti sa k nej vracajú generácie vášnivých Sadrovcov vrátane jej impozantného pradedka Montazemolmolka s jeho háremom päťdesiatich dvoch manželiek a jej rodičov Dáriusa a Sáry, neoblomných odporcov každého režimu. Kimiâ je milovníčka punku, výnimočná rozprávačka, Šahrazád našich čias, no predovšetkým moderná žena, ktorá rozpráva príbeh o rodinných tradíciách a vlastnej „dezorientácie“.

Svieži a pútavý portrét priateľstva dvoch žien, ktoré sa stretli v materskej škôlke a odvtedy si boli súdené. Julia Robinsonová a Cassie Burnesová sa poznajú od detstva a delia sa o všetko. Spoločnú majú aj túžbu uniknúť z dusivého zovretia svojho rodného mesta Roystonu v štáte Massachusetts. Ale dospievanie ich načas rozdelí. Julia je dievča zo strednej vrstvy, jej rodina je súdržná a šťastná. Cassie je v tomto iná: otec jej zomrel, keď bola maličká, a s matkou, ktorá ju vychováva sama, vychádza čoraz horšie. Keď do ich života vstúpi záhadný Anders Shute a zvedie jej matku, Cassie si pripadá nechcená a opustená. A tak sa pod vplyvom hnevu a zúfalej túžby nájsť odpovede na svoje otázky vyberie na cestu, ktorá zničí všetko - ešte aj jej najstaršie priateľstvo. Claire Messud napísala krásny aj nekonečne smutný, príbeh o detstve, priateľstve a ľudských vzťahoch, ale aj neúprosné odhaľovanie poloprávd a lží, aké si nahovárame sami o sebe. Geniálne skombinovala folklórne motívy so žánrom Bildungsroman a výsledok je strhujúci: dozviete sa, že naše výmysly mávajú až príliš reálne dôsledky. Claire Messud žije v Cambridgei v americkom štáte Massachusetts so svojou rodinou.

Dobrá výchova je príbehom dievčaťa, ktoré vyrástlo v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch v rímskej aristokratickej rodine. Osamelé a citlivé dieťa žije v nádhernom dome a letá trávi u francúzskych príbuzných v Normandii a v napoleonskej vile v Toskánsku. Dobrá výchova je podľa jej rodiny prísna výchova s jasným cieľom: Gaia sa vydá a zdvojnásobí rodinný majetok. Jej guvernantkou je Miss Blu, Rolls Royce medzi vychovávateľkami, škótska Mary Poppinsová, puritánka bez zmyslu pre humor, ktorá bola v službách rumunskej kráľovskej rodiny. Dievča s modrou krvou sa musí riadiť pravidlami - zásadami jazyka a správania, obliekania a štýlu. Príbeh rozhodne nemá núdzu o podivné postavičky: sofistikovaných príbuzných, ktorí sa stretli s Proustom či Picassom, nádherné tety, hlučné tety, neurotické psy, šialených šľachticov, výstredných umelcov, bezchybných komorníkov, staromódne slúžky, prezidentov a aristokratov a dokonca sa objaví aj princ Charles, ktorý sa pozval do ich toskánskej vily bez toho, aby niekto vedel ako a prečo. Dobrá výchova sa zakladá na schopnosti prispôsobiť vlastné prirodzené pocity tak, aby sme druhým dali pocítiť, že sú výnimoční, aj keď to tak nie je.

V roku 1921 si poľská prisťahovalkyňa Françoise Frenkel otvorila svoje prvé kníhkupectvo v Berlíne. Miluje knihy, francúzsku literatúru a kultúru. Jej obchod navštevujú autori, štátnici, čitateľky a možno medzi jej police a stolíky s klasikou a novými románmi zablúdil aj Vladimir Nabokov. Françoise sa splnil sen, ktorý mohla snívať takmer dve desaťročia. Potom sa náhle skončil, keď polícia začala zabavovať a rozbíjať židovský majetok počas Krištáľovej noci. Françoise uteká do Francúzska pár týždňov pred vypuknutím vojny. V Paríži sa z rozhlasu a novín dozvedá o hrôzach, ktoré sa začali diať. Krátko predtým, ako na mesto spadnú prvé bomby, utečie do Avignonu, potom do Nice. Má strach, že sa so svojou rodinou už nikdy neuvidí. Nice je plné utečencov, utečeniek a utrpenia; stratených detí, násilne rozbitých rodín. Vydesená Françoise sa musí ukryť. Prežíva len vďaka láskavosti cudzích ľudí, ktorí pre ňu riskujú vlastný život. Kníhkupkyňa z Berlína je podobne ako Denník Anny Frankovej záznamom doby, každodenného života počas druhej svetovej vojny, tentoraz v južnom Francúzsku a je príbehom o ľudskej krutosti a bezbrehej láskavosti; príbehom ženy, ktorú túžba žiť neopúšťa ani v tých najťažších chvíľach.

Lucy Bartonová sa pomaly zotavuje po pôvodne jednoduchej operácii. Príde ju navštíviť matka, ktorú nevidela niekoľko rokov. Zdá sa, že klebetenie o ľuďoch z Lucinho detstva v mestečku Amgash v Illinois im umožňuje znovu si k sebe nájsť cestu, no pod povrchom sa skrýva napätie a túžba, ktoré dodnes prenikajú do každého zákutia Lucinho života: jej únik od problémovej rodiny, jej sen stať sa spisovateľkou, jej manželstvo a láska k dvom dcéram. Tieto silné témy spriada do jedného celku Lucin skvelý rozprávačský talent – ako dychtivá pozorovateľka je hlboko ľudská a skutočne nezabudnuteľná.

Adéle je debutový román francúzskej spisovateľky a novinárky Leily Slimani. Ide o príbeh tridsaťpäťročnej ženy, parížskej novinárky, ktorá trpí sexuálnou závislosťou a od sveta ju oddeľuje hrubé sklo. Svojho manžela lekára Richarda podvedie vždy, keď sa jej na to naskytne príležitosť. Prácu, rodinu, syna kladie vždy na druhé miesto a vo svetlých momentoch či vo chvíľach absolútneho znechutenia si to vyčíta. Pri dobrodružstvách ju sprevádzajú pohŕdanie, nepochopenie, rezignácia, pocity trpkosti, frustrácie, smutného potešenia, chladnej ľahostajnosti a napriek tomu ju niečo stále ženie ďalej a bráni jej srdcu úplne zatvrdnúť.

Elizabeth Strout vo svojom skvelom debute Amy a Isabelle opisuje odcudzenie pubertálnej dcéry od neprístupnej matky a matkino besnenie, keď odhalí dcérino sexuálne tajomstvo. V istých ohľadoch sú Isabelle a Amy ako každá iná matka a jej šestnásťročná dcéra, ktoré každým pohľadom k sebe vysielajú výbušnú zmes lásky a nenávisti. Napätie ešte zvyšuje skutočnosť, že spolu žijú a pracujú v továrenskom mestečku Shirley Falls, kde klebetia všetci o všetkých. A keď sa zdá, že to už ani nemôže byť horšie, začne sa prebúdzať Amina sexualita a otvorí medzi matkou a dcérou hlbokú mrazivú priepasť. Tá sa javí ako nepreklenuteľná, až kým sa Isabelle neodhodlá preskúmať vlastnú hanebnú minulosť, ktorú dlhé roky držala pod pokrievkou. "Román plný žiarivej charakternosti a humoru o odvahe a ťažkých rozhodnutiach, z ktorých sa skladá bežný život." Alice Munro "Táto kniha patrí medzi tie zriedkavé a povzbudivé diela, ktoré do zjavne známeho sveta nazrú s nemilosrdnou dôvernosťou a odhalia zvláštne, prekvapivé miesto." z recenzie v New York Times Elizabeth Strout získala za román Olive Kitteridgeová Pulitzerovu cenu. Je autorkou takmer desiatky románov a jej poviedky vychádzajú napríklad v časopise New Yorker. Román Amy a Isabelle je jej debut.

V románe Bystré dievča zostáva Tessa Hadley verná svojmu štýlu a témam známym zo zbierky poviedok Manželská láska a iné poviedky. Román je životným príbehom Stelly začínajúcim jej detstvom, ktoré strávila s matkou a nevlastným otcom v malom byte v Bristole v šesťdesiatych rokoch. Veľa čítala a snívala o živote naplnenom eleganciou a dobrodružstvom. Všetko má však svoju cenu a ani bystré dievča nemusí zistiť, že sa chytilo do pasce; až keď je príliš neskoro. Napriek tomu, že Stellin život je naplnený drámou, plynie na pozadí obyčajnosti. Tessa Hadley je skvelou pozorovateľkou citových a myšlienkových pohnútok mužov a žien a ich vzájomných vzťahov. "Mám pocit, že keď ženy píšu realistické romány o vzťahoch a rodine, hovorí sa, že píšu ,intímnu' prózu. Keď taký román napíše muž, označia ho za prelomový a odvážny. Myslím si, že podvedome autorov čítame pre intelektuálne potešenie a autorky pre ich citovú hĺbku, čo je pre mňa veľké zovšeobecnenie a sklamanie. " - TESSA HADLEY "Len málo spisovateliek mi dokáže poskytnúť takú radosť z čítania. " - Zadie Smith "Tessa Hadley je autorka výnimočnej inteligencie a schopností… Len Alice Munro a Colm Tóibín sú spomedzi poviedkarov takí dokonalí pri vykreslení celého života v pár stovkách slov. " - Edmund Gordon, OBSERVER "Tessa Hadley chápe ľudskú psychiku, čo je dnes dosť ojedinelé. Je jednou z najlepších prozaičiek. " - Chimamanda Ngozi Adichie "Tessa Hadley je autorka, ktorá pomaly odhaľuje prúd emocionálnej múdrosti, ktorý sa ukrýva za chladnými slovami. " - Adrian Turpin, FINANCIAL TIMES "Tessa Hadley kreslí obrázky zo života žien. Ukazuje a odhaľuje vnútorný svet postáv, naplnený konfliktmi a paradoxmi. " - EVENING STANDARD "Tessa Hadley píše o obyčajnom živote s pôvabom, ktorý nemá medzi súčasnými autormi a autorkami obdobu. " - INDEPENDENT ON SUNDAY

Vďaka rozprávaniu Chiary, osamelej ženy v strednom veku, ktorá sa obklopená haraburdím v spomienkach vracia do detstva a raného dospievania, sa vďaka jej rozprávaniu prenesieme do provinčného mestečka v povojnovom Taliansku. Rozoznie sa tak chorál ľudských osudov a vzťahov drsného a neprehľadného stredomorského kraja, v ktorom sa postavy usilujú prežiť svoju malú každodennosť na pozadí veľkých dejín. Ženy sa stávajú ľahkými obeťami mužského sebectva a zbabelosti. Román získal v roku 1995 najprestížnejšiu taliansku literárnu cenu Premio Strega. Mariateresa Di Lascia píše elegantným štýlom a citlivo vykresľuje postavy, vďaka čomu ju prirovnávajú k Else Morante, jednej z najvýznamnejších talianskych spisovateliek. Di Lascia nepochybne patrí k literárnym predchodkyniam Eleny Ferrante, ktorej Neapolská sága uchvátila čitateľov a čitateľky na celom svete. Napriek tomu, že ich štýl sa líši, obe sa zaoberajú tým, čo sa skrýva v duši žien. V románe Cesta tieňmi je to skupina žien obmedzovaná prostredím, ale túžiaca po slobode, pričom za túto túžbu platí vysokú cenu. "Okúzľujúci, zemitý román. Akoby jeho slová boli tesané do kameňa. Svojím živým štýlom mi pripomína romány Elsy Morante. Cesta tieňmi je malým majstrovským dielom." - Antonio Tabucchi

Nepoznám nikoho, kto by poviedky Lucie Berlinovej nechcel čítať. ? Stephen Emerson Príbehy, ktoré rozpráva Lucia Berlin, sa odohrávajú v Kalifornii, Mexiku a Čile, ich rozprávačkou je dievča, žena, ktorá sa snaží nájsť zmysel vo všednosti sveta na okraji spoločnosti. V Manuáli pre upratovačky sa čitatelia a čitateľky stretávajú so starými Indiánmi, narkomafiánmi, kráľovnami krásy či svojskými lekármi, ktorým sa trasú ruky, ale predovšetkým s rozprávačkou so ženou, ktorá vidí krásu v tých najtemnejších zákutiach ľudskej duše a má pochopenie pre ľudské chyby a slabosti. Lucia Berlin právom stojí vedľa Alice Munroovej, Raymonda Carvera či A. P. Čechova.

Emma Reyes v sérii listov rozpráva o svojom detstve v Kolumbii na začiatku 20. storočia. Memoáre písala počas tridsiatich rokov a sú opisom neskutočného odhodlania a predstavivosti dievčaťa, ktoré vyrástlo v absolútnej chudobe. Emma Reyes bola nemanželské dieťa, žila v izbe bez okien, vody a záchoda v Bogote, kde so sestrou prežili len vďaka svojej vynaliezavosti. Keď ich matka opustila, zostali v katolíckom kláštore so stopäťdesiatimi sirotami, kde umývali podlahu a riady, žehlili a prali, šili odevy, vyšívali ozdoby pre mníšky a báli sa diabla. Negramotná Emma z kláštora utiekla, keď mala devätnásť rokov. Nakoniec sa stala maliarkou a spriatelila sa s Fridou Kahlo, Diegom Riverom a ďalšími umelcami a intelektuálmi. Portrét Emminho detstva vyskladaný z jej rozprávania je dôkazom spisovateľského talentu, ktorý zostal skrytý po celý Reyesovej život. Memoáre v listoch sú literárny objav.