Pandora strana 2 z 5

Jedného rána roku 2008 Gemma nastúpi do lietadla spolu so svojím šestnásťročným synom Pietrom. Cieľová destinácia je Sarajevo, mesto hranica medzi Západom a Východom, zranené nie tak dávnou minulosťou. Na letisku ich čaká Gojko, bosniansky básnik a priateľ, ktorý počas zimných olympijských hier 1984 priviedol Gemmu k láske jej života, fotografovi Diegovi. Príbeh môjho syna je nielen ľúbostný príbeh o vytúženom, nenaplnenom a znovuobjavenom materstve. Je aj o tajuplnej ceste života, ktorý vytryskne z prehistorickej placenty vojny. Vojny, ktorá zabíja a plodí. Dobrodružstvo Gemmy a Diega je zároveň príbehom nás všetkých, pretože ide o súčasný a nanajvýš aktuálny román o vojne a mieri. Autorka necháva postavy oscilovať medzi Talianskom utápajúcim sa v sladkokyslom náleve blahobytu a obliehaným Sarajevom a pod vplyvom radikálnych udalostí kreuje pseudohrdinov, ktorých dejiny vložili do rúk osudu číhajúceho na svoju obeť ako ostreľovač. Margaret Mazzantini nám venovala román svet, fascinujúci, strhujúci i symbolický príbeh so silným morálnym posolstvom. Príbeh môjho syna v roku 2012 sfilmoval Sergio Castellitto a hlavné postavy stvárnili Penélope Cruz a Emile Hirsch. Margaret Mazzantini je taliansko-írska spisovateľka a herečka. Za román Príbeh môjho syna získala v roku 2009 Premio Campiello.

Pocit hanby, že vlastním telo, sa ma zmocnil v jarné popoludnie. Vnikol do slnečného lúča, prekĺzol cez tričko, zasiahol miesto uprostred hrudníka a navždy prilipol ku kožnému tkanivu. Na začiatku knihy má Erica päť rokov a frajera, ktorého si nevybrala a ktorý jej na ihrisku materskej školy vkĺzne rukou pod tričko. Vtedy zistí, že telo môže byť zdrojom hanby, a od tej chvíle ho pozoruje, uvedomuje si, že ako jediné zachytáva malé aj veľké udalosti našich životov. Erica sa snaží uniknúť túžbe, ktorá do jej života prichádza v rozhovoroch s kamarátkami, na rande či večierkoch, kde je hranica medzi potešením a bolesťou veľmi tenká. Zbiera obrázky svätcov, číta životopisy mučeníc, no čím viac sa z tela snaží uniknúť, tým viac je prítomné. Ženské telo je profánnou púťou dievčaťa, ktoré prechádza etapami dospievania a zmieta sa v paradoxoch túžby, bolesti a rozkoše. Veronica Pacini vyštudovala antropológiu na Bolonskej univerzite a etnografiu a sociálnu antropológiu na EHESS v Paríži. Poviedky a básne publikuje v časopisoch a antológiách.

Jazyk zachádza tam, kde bolí zub, a boľavý zub je vždy ten istý. Jediná možná revolúcia je prestať nad tým plakať. Veronica Raimo prekračuje vo svojej knihe nové hranice. Rozpráva o sexe, o putách, o stratách, o dospievaní a svojím vtipným, zžieravým, rozčarovaným hlasom vytvára konečne úprimný a slobodný portrét mladej ženy dneška. Naša hrdinka Vero, narodená v rodine so všadeprítomnou matkou, ktorá sa venuje vlastným úzkostiam, s otcom ovládaným hygienickými a architektonickými posadnutosťami a predčasne vyspelým geniálnym bratom, ktorý je stredobodom pozornosti, sa utápa v nude svojho detstva. Vero, ktorá sa zo stiesneného bytu pozerá cez malé okná, sa pravidelne pokúša utiecť, ale nedokáže uniknúť matkiným neúprosným stopovacím metódam a majstrovským výčitkám svedomia. Každý jej výlet mimo rímskeho bytu sa končí bezduchým návratom domov. Niet divu, že sa z nej stane spisovateľka – a klamárka – vymýšľajúca príbehy v snahe zachrániť si zdravý rozum. Vero je nesmierne bystrá a vyžíva sa vo vlastných zákerných intrigách. Ako nás sprevádza svojimi neúspešnými pokusmi o emancipáciu, objavovaním sexu a napokon aj kontroverzným vzťahom k realite, oživuje Rím od 80. rokov až po začiatok 21. storočia. S nepokojnou inteligenciou a skrytou nežnosťou opisuje, akou neistou je cesta k sebe samej. Veronica Raimo (1978) je talianska spisovateľka, prekladateľka a scenáristka. Vyštudovala literatúru. Napísala tri romány, publikuje poviedky v časopisoch a antológiách. Za román Nič pravdivé získala v roku 2022 cenu Premio Strega Giovani.

Keď sa svet v panike uzavrie, Lucy Bartonová a jej bývalý manžel a priateľ William odchádzajú z Manhattanu do mestečka v Maine. Niekoľko nasledujúcich mesiacov žijú v domčeku pri mori len oni dvaja a ich spoločná zložitá minulosť. Kniha Lucy pri mori živo zachytáva strach, ktorý prináša izolácia, ako aj nádej, vnútorný pokoj a možnosti, ktoré sa otvárajú počas dlhých, tichých dní. Elizabeth Strout sa znova zameriava na hlboké ľudské väzby, ktoré nás spájajú, aj keď sme od seba vzdialení, na bolesť z utrpenia milovanej dcéry, prázdnotu, ktorá prichádza po smrti blízkeho človeka, na prísľub nového priateľstva a útechu starej lásky, ktorá nehrdzavie. Na román Volám sa Lucy Bartonová nadväzujú tri časti Všetko je možné, Ach, William! a Lucy pri mori.

V roku 1963 si dvadsaťtriročná a slobodná Annie Ernaux uvedomí, že je tehotná. Zaplavuje ju hanba: chápe, že jej tehotenstvo poznačí ju a jej rodinu ako spoločenské zlyhanie, a vie, že si to dieťa nemôže nechať. Udalosť je príbeh, napísaný o štyridsať rokov neskôr, o traume, ktorú autorka nikdy neprekonala. Vo Francúzsku, kde boli interrupcie nezákonné, sa márne pokúšala vyvolať spontánny potrat. V strachu a zúfalstve nakoniec vyhľadala lekára a skončila na pohotovosti v nemocnici, kde takmer zomrela. Podľa knihy Audrey Diwan natočila rovnomenný film, ktorý získal Zlatého leva na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach. V novele Mladý muž Annie Ernaux na niekoľkých stranách v prvej osobe rozpráva o vzťahu s mužom mladším o tridsať rokov. Táto skúsenosť ju na niekoľko mesiacov zmenila a vrátila ku „škandalóznemu dievčaťu“ jej mladosti. Tento text je kľúčom k čítaniu diela Annie Ernaux – k jej vzťahu k času a písaniu.

Po získaní dlhoočakávanej nezávislosti od chradnúceho obra sa mladý gruzínsky štát prepadne do chaosu. Medzi vlhkými múrmi a začarovanými drevenými balkónmi starého mesta Tbilisi sa na konci osemdesiatych rokov stretávajú štyri dievčatá: po slobode túžiaca Dina, inteligentná outsiderka Ira, romantická Nene, neter najmocnejšieho zločinca v meste, a vnímavá Keto. Prvá veľká láska, ktorej je dovolené rozkvitnúť len v tajnosti, narastajúce násilie v uliciach, výpadky elektriny, heroín a rozpoltenosť mladej demokracie v občianskej vojne – ich priateľstvo vzdoruje všetkému, až kým ich neodpustiteľná zrada a tragická smrť definitívne nerozdelia. Stretajú sa až v roku 2019 v Bruseli pri príležitosti veľkej výstavy fotografií ich priateľky. Fotografie ukazujú jej príbeh, ktorý je zároveň príbehom jej krajiny, intímnu retrospektívu, ktorá ich núti zdvihnúť oponu nad minulosťou.

Priateľky a neznáme je román o komplikovanom priateľstve dvoch žien, ktoré sa nachádzajú v dvoch veľmi odlišných životných etapách. Elisabeth, úspešná spisovateľka a čerstvá matka, sa po takmer dvadsiatich rokoch strávených v New Yorku snaží prispôsobiť životu v malom meste. Celý deň je sama v dome s malým synom (a väčšinu nocí s ním nespí) a cíti sa nesvoja. Zanedbáva svoju prácu, nekonečné hodiny trávi na facebookovej skupine Brooklynských mamičiek a na instagramovom profile svojej sestry influencerky. Vymieňa si textové správy s najlepšou kamarátkou, s ktorou sa už nestretáva. Do hry vstupuje Sam, študentka posledného ročníka miestnej univerzity, ktorú si Elisabeth najme na opatrovanie. Sam sa ťažko rozhoduje medzi cestou, ktorú si vždy plánovala, a milostným vzplanutím, ktoré ohrozuje jej ambície. Trápia ju dlhy zo študentských pôžičiek a to, čo ju čaká v budúcnosti. V krátkom čase sa zblížia. Keď však Sam nájde nepravdepodobnú spriaznenú dušu v Elisabethinom svokrovi, skutočné rozdiely medzi životmi žien sa kruto odhalia a zrada má ničivé následky. Majstrovské skúmanie materstva, dynamiky moci a privilégií v mnohých podobách, román Priateľky a neznáme odhaľuje, ako môže jediný rok zmeniť beh života.

Víťazka Bookerovej ceny v roku 2019. Takto ste o Británii ešte nečítali. Takto sa o Británii ešte nepísalo. Od Newcastlu po Cornwall, sleduje román Dievča, žena, iné prvého dvanásť postáv a ich životy v krajine od zrodu dvadsiateho storočia po obdobie dospievania dvadsiateho prvého. Každá niečo hľadá: spoločnú minulosť, nečakanú budúcnosť, miesto, ktoré by mohla nazývať domovom, lásku, chýbajúcu matku, strateného otca či aspoň záblesk nádeje...

Knihe Ja a moja matka udelila knižná kritika prvé miesto v rebríčku najlepších memoárov za uplynulých päťdesiat rokov. Vivian Gornick rozpráva príbeh svojho celoživotného boja s matkou o nezávislosť. O matke a dcére vyšlo už mnoho kníh, ale žiadna sa nezaoberala týmto najbližším rodinným vzťahom tak priamo a nemilosrdne. Gornick sa vo svojej prelomovej knihe vyrovnáva s tým, čo Edna O´Brien označila za „podstatu ženského zúfalstva“: s nepriznanou oidipovskou povahou vzťahu medzi matkou a dcérou. Vivian Gornick sa narodila a vyrastala v Bronxe ako dcéra „mestských sedliakov“ v domácnosti, ktorú ovláda depresia jej inteligentnej, ale formálne nevzdelanej matky z predčasnej smrti manžela. Dom je plný žien, ktoré sú pre Vivian protikladnými modelmi a ešte aj v dospelosti ovplyvňujú jej boj o uplatnenie sa v láske a v práci. Keď sa prechádza so svojou starnúcou matkou ulicami New Yorku, háda sa s ňou a spomína na minulosť, každá z nich si získava čitateľov obdiv: žičlivá a jasne mysliaca dcéra pre svoju odvahu a vytrvalosť, s ktorou otvára najzákladnejšie otázky života, ako aj stále silná a intuitívne múdra stará žena.

Lucy Bartonová je úspešná spisovateľka v New Yorku, ktorá prežíva druhú polovicu života ako čerstvá vdova a matka dvoch dospelých dcér. Nečakané stretnutie ju privedie k opätovnému stretnutiu s Williamom, jej prvým manželom – a dlhoročným priateľom a dôverníkom. Elizabeth Strout spomína na ich vysokoškolské roky, narodenie dcér, bolestivý rozpad manželstva a životy, ktoré si vybudovali s inými ľuďmi, a vytvára ohromujúci portrét desaťročia trvajúceho partnerstva. Ach, William! je román o nespočetných záhadách, ktoré tvoria manželstvo, o objavovaní rodinných tajomstiev na sklonku života, ktoré zmenia všetko, čo si myslíme, že vieme o svojich najbližších, a o spôsobe, akým ľudia napriek všetkému pokračujú v živote a láske. V centre príbehu je nezabudnuteľný, nezlomný hlas Lucy Bartonovej, ktorá opäť ponúka hlboké, trvalé zamyslenie nad tajomstvom existencie. Na román Volám sa Lucy Bartonová nadväzujú tri časti Všetko je možné, Ach, William! a Lucy pri mori.

Sheila Heti sa v knihe Materstvo pýta, čo žena získa a stratí, keď sa stane matkou, a toto najzávažnejšie rozhodnutie ranej dospelosti spracúva s otvorenosťou, originalitou a humorom, ktoré jej priniesli medzinárodné uznanie. Rozprávačkou tohto intímneho príbehu je takmer štyridsiatnička, ktorá pri otázkach svojich priateľov zvažuje, či sa vôbec stane matkou. Z premýšľania o materstve odstreďuje vplyv rovesníčok, partnera a povinnosti voči rodine. Po hľadaní usmernenia vo filozofii, vlastnom tele, v mystike a náhode objaví odpoveď oveľa bližšie, ako by čakala. Materstvo je odvážny, precítený a drsne originálny román, ktorý určite povedie k živým úvahám o ženskosti, rodičovstve a o tom, ako – a najmä pre koho – žiť.

Vo vyľudnenom Miláne v polovici augusta spojí náhoda dve veľmi odlišné mladé ženy. Cecílii, narodenej a žijúcej v toskánskej dedinke, diagnostikovali rakovinu; ostáva jej niekoľko mesiacov života. Opúšťa domov a manžela a spolu s dcérkou prichádza do Milána, aby sa nechala vyšetriť známym profesorom, ktorý je však práve na dovolenke. Zatiaľ čo sa túla aj s dievčatkom mestom, stretne ďalšiu ženu, ktorá žije v Miláne a pracuje ako lekárka. Medzi dvoma ženami sa spontánne zrodí náklonnosť, ktorá sa čoskoro zmení na priateľstvo. Pre doktorku je tento nezvyčajný, mimopracovný vzťah príležitosťou zamyslieť sa nad chorobou, vedou, medicínou, politickou angažovanosťou, hodnotou individuálneho života a smrťou. Pre jednoduché dievča z provincie predstavuje veľkomesto magické miesto, kde sa môže stať nemožné. Cecília tak začína hru na schovávačku pred smrťou a preukazuje nezlomné, nikdy nie pasívne, naopak, nečakane premyslené upnutie sa na existenciu, pričom uniká pred súcitom a kráča po svojej kľukatej ceste. Ale veľkomesto obývajú aj zákerné bytosti zneužívajúce iných, dokonca „čarodejnice“, pripravené parazitovať na jej zúfalej situácii.

Vo vyľudnenom Miláne v polovici augusta spojí náhoda dve veľmi odlišné mladé ženy. Cecílii, narodenej a žijúcej v toskánskej dedinke, diagnostikovali rakovinu; ostáva jej niekoľko mesiacov života. Opúšťa domov a manžela a spolu s dcérkou prichádza do Milána, aby sa nechala vyšetriť známym profesorom, ktorý je však práve na dovolenke. Zatiaľ čo sa túla aj s dievčatkom mestom, stretne ďalšiu ženu, ktorá žije v Miláne a pracuje ako lekárka. Medzi dvoma ženami sa spontánne zrodí náklonnosť, ktorá sa čoskoro zmení na priateľstvo. Pre doktorku je tento nezvyčajný, mimopracovný vzťah príležitosťou zamyslieť sa nad chorobou, vedou, medicínou, politickou angažovanosťou, hodnotou individuálneho života a smrťou. Pre jednoduché dievča z provincie predstavuje veľkomesto magické miesto, kde sa môže stať nemožné. Cecília tak začína hru na schovávačku pred smrťou a preukazuje nezlomné, nikdy nie pasívne, naopak, nečakane premyslené upnutie sa na existenciu, pričom uniká pred súcitom a kráča po svojej kľukatej ceste. Ale veľkomesto obývajú aj zákerné bytosti zneužívajúce iných, dokonca „čarodejnice“, pripravené parazitovať na jej zúfalej situácii.

Román Všetko je možné svojou bohatosťou, štruktúrou a komplexnosťou pripomína poviedkový román Olive Kitteridgeová. Skúma celú škálu ľudských emócií prostredníctvom intímnych drám ľudí, ktorí sa snažia porozumieť sebe a druhým. Rozpráva príbeh obyvateľov vidieckeho Amgash v štáte Illinois, rodného mesta Lucy Bartonovej, úspešnej newyorskej spisovateľky, ktorá sa po sedemnástich rokoch konečne vracia navštíviť príbuzných. Na román Volám sa Lucy Bartonová nadväzujú tri časti Všetko je možné, Ach, William! a Lucy pri mori. Elizabeth Strout získala za poviedkový román Olive Kitteridgeová Pulitzerovu cenu. V roku 2014 vznikol podľa neho miniseriál v produkcii HBO, v ktorom hlavnú postavu stvárnila Frances McDormand. Nadväzuje naň ďalší poviedkový román s názvom Znova Olive. V slovenčine vyšiel aj autorkin debutový román Amy a Isabelle a vychádza aj voľná románová tetralógia Volám sa Lucy Bartonová, Všetko je možné, Ach, William! a Lucy pri mori.

Oceňovaná autorka Lola Shoneyin vo svojom románe prináša neodolateľný a zábavný príbeh o manželstve, rodine a moci zasadený do súčasnej Nigérie. Keď sa Baba Segi už šiesty deň po sebe zobudil s bolesťami brucha, vedel, že je čas urobiť niečo drastické s bezdetnosťou svojej štvrtej manželky. Pre Babu Segiho je jeho zbierka manželiek a kopa detí symbolom prosperity, úspechu a potvrdením mužnosti. V jeho patriarchálnom svete je všetko v poriadku, až kým si domov nedovedie štvrtú manželku, tichú, vysokoškolsky vzdelanú Bolanle. Tri ďalšie žiarlia a sú znechutené votrelkyňou, ktorá ich ukracuje o manželovu pozornosť. Ako sa opovažuje nevedieť, kde je jej miesto? Ako sa opovažuje ponúknuť im, že ich naučí čítať? Bolanlina matka sa usilovala dcéru vzdelávať a zachrániť ju pred životom v polygamii a nedokáže pochopiť, prečo si napriek tomu vybrala takýto osud. Bolanle však skrýva tajomstvo, ktoré nechtiac odhalí klamstvá a lži usadené v domácnosti Babu Segiho. Strhujúci príbeh o mužoch a ženách, matkách a deťoch, otroctve a nezávislosti osvetľuje spoločné črty skúsenosti všetkých žien: útrapy, ktoré znášajú, boj o vymedzenie sa a túžbu chrániť milovaných.

Memoárová kniha beatnickej generácie odhaľuje skryté ženské postavy, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v napredovaní literárneho hnutia v Amerike päťdesiatych rokov. V roku 1954 profesor na Barnard College vyhlásil, že väčšina žien nikdy nemôže prežiť niečo, o čom by stálo za to písať. Nebol to nezvyčajný postoj v čase, keď „slušné“ ženy neodchádzali z domu a vydávali sa ako panny; dokonca aj tie, ktoré porušovali pravidlá, mohli očakávať, že budú len vedľajšími postavami v drámach hraných mužmi. Joyce Johnson mala dvadsaťjeden a práve začala písať prvý román, keď ju Allen Ginsberg zoznámil s Jackom Kerouacom. O deväť mesiacov neskôr, keď ho zo dňa na deň preslávilo vydanie knihy Na ceste, už bola jeho priateľkou. Joyce sa s ním túžila vydať na cestu, no namiesto toho sa stala svedkyňou kultúrnej revolúcie, na ktorú sa útočilo zo všetkých strán. Našla si nových priateľov, neskôr označovaných za zakladateľov beatnickej generácie, a ocitla sa v situácii, keď musela bojovať za to, aby plachý, charizmatický a utrápený Kerouac nepodľahol sebadeštrukcii. Joyce a ďalšie ženy beatnickej generácie mali objaviť riziká, bolesti a opojné vzrušenie z toho, že sa pokúšajú žiť rovnako slobodne ako rebeli, ktorých milovali.