Pandora strana 3 z 5

Lizzie Bensonová je knihovníčka v Brooklyne. Venuje sa synovi Elimu, manželovi Benovi a bratovi Henrymu, ktorý sa lieči z drogovej závislosti. Pomáha tiež bývalej profesorke so záplavou pošty, ktorú dostáva v reakcii na svoj úspešný podcast o zmene klímy, téme priťahujúcej extrémistov všetkého druhu: od tých, ktorí sa pripravujú na koniec sveta, až po tých, ktorí tvrdia, že západná kresťanská civilizácia je v ohrození. A hoci sa Lizzie snaží zostať pozitívne naladená, ani hodiny meditácie, ani rady, ktoré čerpá z regálov knižnice, nedokážu zmierniť jej duševný nepokoj súvisiaci s bratovou situáciou a hnevom bublajúcim v jej okolí.

Kniha radostná i bolestná, tajomná a nezabudnuteľná ako samotné detstvo. Kniha Viem, prečo vtáčik v klietke spieva zachytáva túžby osamelých detí, brutálnosť bigotnosti a zázrak slov, ktoré môžu napraviť svet. „Nikto ťa nebude nútiť rozprávať – asi by to ani nikto nedokázal. No daj na moje slová: jazyk je spôsob, ktorým ľudia komunikujú so svojimi blížnymi, a jedine jazyk nás odlišuje od nižších živočíchov.“ Bola to pre mňa úplne nová myšlienka a potrebovala som čas, aby som si ju poobracala v hlave. „Tvoja stará mama hovorí, že veľa čítaš. Pri každej príležitosti. To je dobre, ale nestačí to. Slová znamenajú viac ako to, čo sa z nich dostáva na papier. Len ľudský hlas im vie vštepiť odtienky hlbšieho významu.“

Lucy Bartonová sa pomaly zotavuje po pôvodne jednoduchej operácii. Príde ju navštíviť matka, ktorú nevidela niekoľko rokov. Zdá sa, že klebetenie o ľuďoch z Lucinho detstva v mestečku Amgash v Illinois im umožňuje znovu si k sebe nájsť cestu, no pod povrchom sa skrýva napätie a túžba, ktoré dodnes prenikajú do každého zákutia Lucinho života: jej únik od problémovej rodiny, jej sen stať sa spisovateľkou, jej manželstvo a láska k dvom dcéram. Tieto silné témy spriada do jedného celku Lucin skvelý rozprávačský talent – ako dychtivá pozorovateľka je hlboko ľudská a skutočne nezabudnuteľná.

Kimiâ Sadrová ako desaťročná spolu s matkou a sestrami utiekla z Iránu za otcom do Francúzska. V momente, keď ju stretávame, sa vrhá do budúcnosti, ale zároveň na ňu doliehajú spomienky a príbehy predkov, ktoré k nej prichádzajú v nezastaviteľných vlnách. V čakárni parížskej kliniky zameranej na liečbu neplodnosti sa k nej vracajú generácie vášnivých Sadrovcov vrátane jej impozantného pradedka Montazemolmolka s jeho háremom päťdesiatich dvoch manželiek a jej rodičov Dáriusa a Sáry, neoblomných odporcov každého režimu. Kimiâ je milovníčka punku, výnimočná rozprávačka, Šahrazád našich čias, no predovšetkým moderná žena, ktorá rozpráva príbeh o rodinných tradíciách a vlastnej „dezorientácie“.

Bol jasný letný deň v roku 1900. Všetky dievčatá z Appleyardovej akadémie pre mladé dámy sa zhodli, že je ideálne počasie na piknik pri Hanging Rock. Po obede vyliezli tri dievčatá do tieňa vulkanických výčnelkov. Kráčali čoraz ďalej, až kým nezmizli ostatným z dohľadu. A nikdy sa nevrátili... Piknik pri Hanging Rock je jedným z míľnikov austrálskej literatúry a tematicky stojí ako majstrovské dielo vedľa románov Rebeka od Daphne du Maurier či Samovraždy panien Jeffreyho Eugenidesa. V roku 2019 bola uvedená šesťdielna seriálová adaptácia s Natalie Dormerovou v hlavnej úlohe. "Skutočnosť, že väčšina ľudí uverila, že tento fiktívny príbeh je záznamom skutočnej udalosti, je nielen poctou spisovateľke, ale je dôkazom atavistickej sily jeho témy." Spectator Joan Lindsay (1896 - 1984) sa narodila v austrálskom Melbourne. Navštevovala dievčenskú školu, ktorá jej v románe Piknik pri Hanging Rock poslúžila ako vzor. Neskôr vyštudovala maliarstvo. Na deň sv. Valentína v roku 1922 sa vydala za Daryla Lindsaya. Román, ktorým sa preslávila, vyšiel v roku 1967 a v roku 1975 podľa neho Peter Weir nakrútil rovnomenný film.

Zoe Howardová má sedemnásť rokov, keď ju jej brat Russell zoznámi so Stephenom Quaylom. Stephen je jedinečný, Zoe nikdy v živote nikoho podobného nestretla. Je zvláštny a prchký ako postava z ruského románu. Jeho sestra Anna je, naopak, plachá a uvážlivá. Zoe s Russellom a Stephen s Annou pochádzajú z rôznych spoločenských kruhov, ktorých tieňa sa celý život nezbavia. Ich príbeh sa odohráva v nádherných záhradách a vilách severne od prístavu v Sydney a je psychologickou drámou o rodine a láske, tyranii a slobode. "Elizabeth Harrower opisuje márnosť a zbytočnosť upadajúcej vyššej vrstvy jasne a priezračne ako Francis Scott Fitzgerald." Eimear McBride "Niekedy trpký, inokedy krutý pohľad na podstatu lásky, úlohu ženy a premenlivosť moci aj v tých najbežnejších vzťahoch je surový a bolestný ako rana bičom. Elizabeth Harrower ju však dokáže zmierniť svojím dokonalým štýlom." Geordie Williamson "V istých kruhoch je portrétom dvoch rodín napísaným v tradícii géniov, akými sú Jane Austen, Henry James či Shirley Hazzard… Máme pocit, že sledujeme skutočný život." Sydney Morning Herald Elizabeth Harrower (1928 - 2020) je autorkou piatich románov a do literatúry sa zapísala ako jedna z najvýznamnejších povojnových austrálskych spisovateliek, hoci v 70. rokoch prestala publikovať. Román V istých kruhoch je jej posledným a vyšiel po viac ako štyridsiatich rokoch od svojho napísania.

Nepoznám nikoho, kto by poviedky Lucie Berlinovej nechcel čítať. ? Stephen Emerson Príbehy, ktoré rozpráva Lucia Berlin, sa odohrávajú v Kalifornii, Mexiku a Čile, ich rozprávačkou je dievča, žena, ktorá sa snaží nájsť zmysel vo všednosti sveta na okraji spoločnosti. V Manuáli pre upratovačky sa čitatelia a čitateľky stretávajú so starými Indiánmi, narkomafiánmi, kráľovnami krásy či svojskými lekármi, ktorým sa trasú ruky, ale predovšetkým s rozprávačkou so ženou, ktorá vidí krásu v tých najtemnejších zákutiach ľudskej duše a má pochopenie pre ľudské chyby a slabosti. Lucia Berlin právom stojí vedľa Alice Munroovej, Raymonda Carvera či A. P. Čechova.

Adele žije na periférii Bologne a má len osemnásť rokov, keď sa v jedno skoré ráno vyberie sama na zastávku autobusu, s prasknutou plodovou vodou a kontrakciami, aby sa dostala do pôrodnice. Dcéru chce dať na adopciu, lebo jej bývalý frajer Manu ju opustil a navyše sa ako drogový díler dostal do väzenia a ona chce pre svoje dieťa čosi lepšie než život na sídlisku Labriola, kde sa všetci rodia ako „Bolo-luza“. Tridsiatnici Dora a Fabio naopak patria do lepšej spoločnosti, majú krásny priestranný byt v historickom centre Bologne, ale po rokoch neúspešných pokusov o umelé oplodnenie sa ich manželstvo pre Dorinu posadnutosť dieťaťom rúca. No je tu ešte aj Zeno: Adelin tajomný sused, ktorý ju každý večer pozoruje zo svojho balkóna, a zároveň Dorin študent. Zeno vníma všetky jemné, neviditeľné hranice, ktoré oddeľujú mesto protagonistov od mesta vydedencov. A všetkých spája jedna a tá istá túžba - nájsť miesto, odkiaľ by sa im život mohol zdať aspoň na chvíľu dokonalý.

Žena prichádza do Atén učiť na kurz kreatívneho písania. V letných horúčavách sa stáva poslucháčkou príbehov, ktoré jej rozprávajú známi, študenti a študentky či priatelia. Obrys sa začína príbehom jej suseda v lietadle o rýchlych člnoch a skrachovaných manželstvách. Ľudia v jej okolí obšírne rozprávajú o sebe: o svojich predstavách, úzkostiach, teóriách, výčitkách a túžbach. Prostredníctvom ich priznaní sa pred nami rysuje portrét rozprávačky, ženy, ktorá sa učí zmieriť sa s veľkou stratou. V dusivom teple a hluku mesta sa séria hlasov pretkáva do ľudskej tapisérie s vláknami straty, farbami rodinného života a temnými tónmi intimity.

Skvelá zabudnutá feministická klasika, v ktorej sa rodinná dráma preplieta s medzinárodnými intrigami. Románik medzi Shirley a Coenraadom trvá už desiatky rokov, ale jej túžba po ňom je stále rovnako mocná ako na začiatku. Shirley je žena v domácnosti z Toronta, Coenraad pracuje pre medzinárodnú organizáciu známu iba ako Agentúra. Stretávajú sa v Tangeri, Hongkongu či Ríme a schôdzky si dohadujú pomocou zložitého kódu poznámok prepašovaných do časopisu National Geographic. On ju spoznáva podľa jej kostýmu: elegantných čiernych šiat a perlového náhrdelníka, sám však svoj vzhľad neustále mení. No niečo sa stalo, ich kód odhalili a Coenraad pošle Shirley, ktorá radšej vystupuje pod menom Lola Montezová, do Toronta, na posledné miesto, kam by chcela ísť. Pátranie po milencovi ju zavedie na miesta, kde prežila svoje detstvo v chudobe, až sa napokon dostane k sebe domov, kde zloží perly a vymení čierne šaty za hodvábne žiarivých farieb.

Skvelá zabudnutá feministická klasika, v ktorej sa rodinná dráma preplieta s medzinárodnými intrigami. Románik medzi Shirley a Coenraadom trvá už desiatky rokov, ale jej túžba po ňom je stále rovnako mocná ako na začiatku. Shirley je žena v domácnosti z Toronta, Coenraad pracuje pre medzinárodnú organizáciu známu iba ako Agentúra. Stretávajú sa v Tangeri, Hongkongu či Ríme a schôdzky si dohadujú pomocou zložitého kódu poznámok prepašovaných do časopisu National Geographic. On ju spoznáva podľa jej kostýmu: elegantných čiernych šiat a perlového náhrdelníka, sám však svoj vzhľad neustále mení. No niečo sa stalo, ich kód odhalili a Coenraad pošle Shirley, ktorá radšej vystupuje pod menom Lola Montezová, do Toronta, na posledné miesto, kam by chcela ísť. Pátranie po milencovi ju zavedie na miesta, kde prežila svoje detstvo v chudobe, až sa napokon dostane k sebe domov, kde zloží perly a vymení čierne šaty za hodvábne žiarivých farieb.

Emma Reyes v sérii listov rozpráva o svojom detstve v Kolumbii na začiatku 20. storočia. Memoáre písala počas tridsiatich rokov a sú opisom neskutočného odhodlania a predstavivosti dievčaťa, ktoré vyrástlo v absolútnej chudobe. Emma Reyes bola nemanželské dieťa, žila v izbe bez okien, vody a záchoda v Bogote, kde so sestrou prežili len vďaka svojej vynaliezavosti. Keď ich matka opustila, zostali v katolíckom kláštore so stopäťdesiatimi sirotami, kde umývali podlahu a riady, žehlili a prali, šili odevy, vyšívali ozdoby pre mníšky a báli sa diabla. Negramotná Emma z kláštora utiekla, keď mala devätnásť rokov. Nakoniec sa stala maliarkou a spriatelila sa s Fridou Kahlo, Diegom Riverom a ďalšími umelcami a intelektuálmi. Portrét Emminho detstva vyskladaný z jej rozprávania je dôkazom spisovateľského talentu, ktorý zostal skrytý po celý Reyesovej život. Memoáre v listoch sú literárny objav.

CENA WOMEN'S PRIZE FOR FICTION 2018 Napínavý príbeh prisťahovaleckej rodiny, ktorej rozhodnutie medzi láskou a vernosťou má zdrvujúce následky. Isma je voľná. Po rokoch starostlivosti o mladších súrodencov po matkinej smrti prijala pozvanie svojej mentorky z Ameriky a vracia sa k svojmu snu o štúdiu. Nedokáže sa však prestať strachovať o svoju nádhernú, tvrdohlavú sestru Aneeku, žijúcu v Londýne, a o brata Parvaiza, ktorý zmizol snažiac sa dokázať, že nezabudol na dedičstvo svojho džihádistického otca, hoci ho nikdy nestretol. Keď sa brat objaví na druhom konci sveta, Ismine najhoršie predtuchy sa naplnia. Vtedy do života sestier vstupuje Eamonn. Syn mocného politika s povinnosťou dostáť otcovskému odkazu. Možno uňho hľadať lásku? Môže im pomôcť zachrániť Parvaiza? Osudy dvoch rodín sa náhle a nerozlučne preplietajú v príbehu o obetách, ktoré sme schopní priniesť v mene lásky.

"Významný míľnik povojnového realizmu..." - David Foster Wallace Otto a Sophie Bentwoodovci žijú v meniacej sa štvrti newyorského Brooklynu. Práve si zariadili nerezovú kuchyňu a na chodníku pred domom parkuje ich Mercedes. Potom čo Sophie uhryzne pravdepodobne besná túlavá mačka, ktorú kŕmi, manželov začnú stretať malé zlovestné nešťastia, odhaľujúce praskliny v ich vzťahu a v rozpadávajúcej sa spoločnosti. Novela Zúfalé postavy vyšla prvýkrát v sedemdesiatych rokoch a kritika ju označila za jedno z najvýraznejších diel povojnovej americkej literatúry a prirovnala ju k románom ako Fitzgeraldov Veľký Gatsby či Ani deň! od Saula Bellowa. "Majstrovské dielo minimalistickej prózy. Človek len premýšľa, kto desivejšie klame sám seba: zúfalé postavy z čias Bentwoodovcov alebo supersebavedomé postavy dneška." - Andrew O'Hehir, Salon "Zúfalé postavy patria k tomu najlepšiemu zo súčasnej literatúry: originálne, trvalé dielo nabité inteligenciou, životom a napätím prežitia v modernom svete." - Shirley Hazzard "Dokonalo priezračná novela o bolesti. Uveriteľná a liečivá..." - Frederick Busch Paula Fox (1923 - 2017) napísala niekoľko románov, memoáre a množstvo kníh pre deti. Vďaka svojim pozorovaniam, úspornej próze a nepochybne zaujímavému životnému príbehu sa stala jednou z kultových amerických autoriek.

Yejide dúfa, že sa stane zázrak a jej sa narodí dieťa. Túži po ňom aj jej manžel a svokra. Yejide vyskúšala všetko. Radikálne rozhodnutie svojich príbuzných však nedokáže uniesť. Román Zostaň so mnou sa odohráva na pozadí spoločenských a politických nepokojov v Nigérii v osemdesiatych rokoch a je príbehom o krehkosti manželstva, rozpade rodiny, sile smútku a všetko pohlcujúcej túžbe po dieťati. Ayobami Adebayo napísala román o tom, ako sa zúfalo a niekedy ničivo sa snažíme uchrániť seba a svojich blízkych pred žiaľom.

V knihe Vitaj doma Lucia Berlin opisuje miesta, na ktorých strávila prvých dvadsaťdeväť rokov svojho života. Banícke usadlosti, dom starých rodičov v Texase či vilu v Čile dopĺňajú fotografie a autorkine listy, písané mnohým ľuďom po celý život. Lucia Berlin písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade, úžasnými rokmi v čilskom Santiagu, tromi manželstvami, celoživotným problémom s alkoholizmom a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. V 90. rokoch začala učiť na univerzite. Zomrela v roku 2004 v kalifornskom meste Marina del Rey. V slovenčine vyšla jej zbierka poviedok Manuál pre upratovačky.