Pandora strana 4 z 5

V knihe Vitaj doma Lucia Berlin opisuje miesta, na ktorých strávila prvých dvadsaťdeväť rokov svojho života. Banícke usadlosti, dom starých rodičov v Texase či vilu v Čile dopĺňajú fotografie a autorkine listy, písané mnohým ľuďom po celý život. Lucia Berlin písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade, úžasnými rokmi v čilskom Santiagu, tromi manželstvami, celoživotným problémom s alkoholizmom a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. V 90. rokoch začala učiť na univerzite. Zomrela v roku 2004 v kalifornskom meste Marina del Rey. V slovenčine vyšla jej zbierka poviedok Manuál pre upratovačky.

Život z tisícov kúskov skladačky. „Bola taká komplikovaná ako skladačka zložená z tisícov kúskov – a ja som tieto kúsky musela nájsť a pospájať ich dokopy,“ píše o svojej matke Angelika Schrobsdorff. Kúskami skladačky sú pre ňu listy, fotoalbumy, spomienky priateľov a neskôr ich spoločne prežitý život. Všetko sa začalo celkom harmonicky v zámožnom židovskom dome berlínskeho obchodníka na začiatku 20. storočia. Else Kirschner je šarmantná mladá žena s tmavými kučerami a žiarivými očami, dojímavo milovaná rodičmi a milujúca život, ktorý jej doprial roky blahobytu, naplnené divadlami, koncertami, prázdninami v letnom dome pri jazere a veľkými vášňami. Všetkému však urobili rázny koniec nacisti. Else, medzitým vydatá za pruského junkera Ericha Schrobsdorffa, uteká s obomi dcérami do Bulharska. Vo svojom autobiografickom románe Angelika Schrobsdorff rozpráva o živote svojej židovskej matky, nekonvenčnej ženy, v Berlíne v období Weimarskej republiky, Tretej ríše a povojnového Nemecka. Podáva zaujímavý, takmer archeologický a pritom veľmi osobný pohľad na dejiny dvadsiateho storočia.

Dom medzi dvomi morami. Do jeho izieb sa vracia tridsaťšesťročná Ida, aby sa raz a navždy rozlúčila s prízrakmi svojho detstva a dospievania. Nadia Terranova rozpráva o posadnutosti stratou, o tom, ako nás minulosť ovládne, ak sa jej nepozrieme do očí. Na začiatku románu sa stretávame s Idou v sicílskom prístave Messina, kde sa narodila. Jej matka ju požiadala o pomoc pri oprave rodného domu, ktorý má v úmysle predať. Obklopená predmetmi z dávnych čias stojí pred dilemou, čo uchovať a čoho sa zbaviť, ako sa vyrovnať s traumou z detstva. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi jej otec zmizol. Nezomrel: jedného dňa jednoducho odišiel a už sa nevrátil. So stratou otca si Ida spája zdrvujúce matkino mlčanie, svoju identitu a dokonca aj vzťah s vlastným manželom, ktorý je jej záchranou a skazou zároveň. V momente, keď ju rodný dom ovládne aj so svojimi prízrakmi, musí prelomiť kliatbu a dovoliť, aby jej otec nadobro odišiel z jej života aj vnútra.

Svieži a pútavý portrét priateľstva dvoch žien, ktoré sa stretli v materskej škôlke a odvtedy si boli súdené. Julia Robinsonová a Cassie Burnesová sa poznajú od detstva a delia sa o všetko. Spoločnú majú aj túžbu uniknúť z dusivého zovretia svojho rodného mesta Roystonu v štáte Massachusetts. Ale dospievanie ich načas rozdelí. Julia je dievča zo strednej vrstvy, jej rodina je súdržná a šťastná. Cassie je v tomto iná: otec jej zomrel, keď bola maličká, a s matkou, ktorá ju vychováva sama, vychádza čoraz horšie. Keď do ich života vstúpi záhadný Anders Shute a zvedie jej matku, Cassie si pripadá nechcená a opustená. A tak sa pod vplyvom hnevu a zúfalej túžby nájsť odpovede na svoje otázky vyberie na cestu, ktorá zničí všetko - ešte aj jej najstaršie priateľstvo. Claire Messud napísala krásny aj nekonečne smutný, príbeh o detstve, priateľstve a ľudských vzťahoch, ale aj neúprosné odhaľovanie poloprávd a lží, aké si nahovárame sami o sebe. Geniálne skombinovala folklórne motívy so žánrom Bildungsroman a výsledok je strhujúci: dozviete sa, že naše výmysly mávajú až príliš reálne dôsledky. Claire Messud žije v Cambridgei v americkom štáte Massachusetts so svojou rodinou.

Dobrá výchova je príbehom dievčaťa, ktoré vyrástlo v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch v rímskej aristokratickej rodine. Osamelé a citlivé dieťa žije v nádhernom dome a letá trávi u francúzskych príbuzných v Normandii a v napoleonskej vile v Toskánsku. Dobrá výchova je podľa jej rodiny prísna výchova s jasným cieľom: Gaia sa vydá a zdvojnásobí rodinný majetok. Jej guvernantkou je Miss Blu, Rolls Royce medzi vychovávateľkami, škótska Mary Poppinsová, puritánka bez zmyslu pre humor, ktorá bola v službách rumunskej kráľovskej rodiny. Dievča s modrou krvou sa musí riadiť pravidlami - zásadami jazyka a správania, obliekania a štýlu. Príbeh rozhodne nemá núdzu o podivné postavičky: sofistikovaných príbuzných, ktorí sa stretli s Proustom či Picassom, nádherné tety, hlučné tety, neurotické psy, šialených šľachticov, výstredných umelcov, bezchybných komorníkov, staromódne slúžky, prezidentov a aristokratov a dokonca sa objaví aj princ Charles, ktorý sa pozval do ich toskánskej vily bez toho, aby niekto vedel ako a prečo. Dobrá výchova sa zakladá na schopnosti prispôsobiť vlastné prirodzené pocity tak, aby sme druhým dali pocítiť, že sú výnimoční, aj keď to tak nie je.

Vďaka rozprávaniu Chiary, osamelej ženy v strednom veku, ktorá sa obklopená haraburdím v spomienkach vracia do detstva a raného dospievania, sa vďaka jej rozprávaniu prenesieme do provinčného mestečka v povojnovom Taliansku. Rozoznie sa tak chorál ľudských osudov a vzťahov drsného a neprehľadného stredomorského kraja, v ktorom sa postavy usilujú prežiť svoju malú každodennosť na pozadí veľkých dejín. Ženy sa stávajú ľahkými obeťami mužského sebectva a zbabelosti. Román získal v roku 1995 najprestížnejšiu taliansku literárnu cenu Premio Strega. Mariateresa Di Lascia píše elegantným štýlom a citlivo vykresľuje postavy, vďaka čomu ju prirovnávajú k Else Morante, jednej z najvýznamnejších talianskych spisovateliek. Di Lascia nepochybne patrí k literárnym predchodkyniam Eleny Ferrante, ktorej Neapolská sága uchvátila čitateľov a čitateľky na celom svete. Napriek tomu, že ich štýl sa líši, obe sa zaoberajú tým, čo sa skrýva v duši žien. V románe Cesta tieňmi je to skupina žien obmedzovaná prostredím, ale túžiaca po slobode, pričom za túto túžbu platí vysokú cenu. "Okúzľujúci, zemitý román. Akoby jeho slová boli tesané do kameňa. Svojím živým štýlom mi pripomína romány Elsy Morante. Cesta tieňmi je malým majstrovským dielom." - Antonio Tabucchi

Britta Söldnerová a jej obchodný partner Babak Hamwi nemajú ilúzie. Sú pragmatickí a možno práve preto sa tak dobre zariadili v súčasnej spoločnosti. Vyrovnali sa s tým, ako je svet usporiadaný, a nechcú byť zodpovední za to, čo zle funguje. Namiesto toho si spoločne založili malú firmu s názvom Most a zbohatli. Čo presne sa za Mostom skrýva, nikto našťastie presne nevie. Pretože za fasádou nenápadných kancelárskych priestorov funguje lukratívny obchod so smrťou. Keď Mostu hrozí, že na trh prenikne konkurencia, Britta sa snaží urobiť všetko pre to, aby ju odstránila. Lenže svojich protivníkov podcenila. Britta, Babak a Most sa ocitnú v nebezpečenstve… Román Prázdne srdcia je provokatívny, strhujúci a aktuálny politický triler z Nemecka blízkej budúcnosti. Poučné dielo o základoch a ohrozeniach demokracie a zároveň desivý psychologický príbeh o generácii, ktorá stratila vieru, presvedčenia a ktorej srdcia sú prázdne.

Adéle je debutový román francúzskej spisovateľky a novinárky Leily Slimani. Ide o príbeh tridsaťpäťročnej ženy, parížskej novinárky, ktorá trpí sexuálnou závislosťou a od sveta ju oddeľuje hrubé sklo. Svojho manžela lekára Richarda podvedie vždy, keď sa jej na to naskytne príležitosť. Prácu, rodinu, syna kladie vždy na druhé miesto a vo svetlých momentoch či vo chvíľach absolútneho znechutenia si to vyčíta. Pri dobrodružstvách ju sprevádzajú pohŕdanie, nepochopenie, rezignácia, pocity trpkosti, frustrácie, smutného potešenia, chladnej ľahostajnosti a napriek tomu ju niečo stále ženie ďalej a bráni jej srdcu úplne zatvrdnúť.

V roku 1921 si poľská prisťahovalkyňa Françoise Frenkel otvorila svoje prvé kníhkupectvo v Berlíne. Miluje knihy, francúzsku literatúru a kultúru. Jej obchod navštevujú autori, štátnici, čitateľky a možno medzi jej police a stolíky s klasikou a novými románmi zablúdil aj Vladimir Nabokov. Françoise sa splnil sen, ktorý mohla snívať takmer dve desaťročia. Potom sa náhle skončil, keď polícia začala zabavovať a rozbíjať židovský majetok počas Krištáľovej noci. Françoise uteká do Francúzska pár týždňov pred vypuknutím vojny. V Paríži sa z rozhlasu a novín dozvedá o hrôzach, ktoré sa začali diať. Krátko predtým, ako na mesto spadnú prvé bomby, utečie do Avignonu, potom do Nice. Má strach, že sa so svojou rodinou už nikdy neuvidí. Nice je plné utečencov, utečeniek a utrpenia; stratených detí, násilne rozbitých rodín. Vydesená Françoise sa musí ukryť. Prežíva len vďaka láskavosti cudzích ľudí, ktorí pre ňu riskujú vlastný život. Kníhkupkyňa z Berlína je podobne ako Denník Anny Frankovej záznamom doby, každodenného života počas druhej svetovej vojny, tentoraz v južnom Francúzsku a je príbehom o ľudskej krutosti a bezbrehej láskavosti; príbehom ženy, ktorú túžba žiť neopúšťa ani v tých najťažších chvíľach.

V roku 1921 si poľská prisťahovalkyňa Françoise Frenkel otvorila svoje prvé kníhkupectvo v Berlíne. Miluje knihy, francúzsku literatúru a kultúru. Jej obchod navštevujú autori, štátnici, čitateľky a možno medzi jej police a stolíky s klasikou a novými románmi zablúdil aj Vladimir Nabokov. Françoise sa splnil sen, ktorý mohla snívať takmer dve desaťročia. Potom sa náhle skončil, keď polícia začala zabavovať a rozbíjať židovský majetok počas Krištáľovej noci. Françoise uteká do Francúzska pár týždňov pred vypuknutím vojny. V Paríži sa z rozhlasu a novín dozvedá o hrôzach, ktoré sa začali diať. Krátko predtým, ako na mesto spadnú prvé bomby, utečie do Avignonu, potom do Nice. Má strach, že sa so svojou rodinou už nikdy neuvidí. Nice je plné utečencov, utečeniek a utrpenia; stratených detí, násilne rozbitých rodín. Vydesená Françoise sa musí ukryť. Prežíva len vďaka láskavosti cudzích ľudí, ktorí pre ňu riskujú vlastný život. Kníhkupkyňa z Berlína je podobne ako Denník Anny Frankovej záznamom doby, každodenného života počas druhej svetovej vojny, tentoraz v južnom Francúzsku a je príbehom o ľudskej krutosti a bezbrehej láskavosti; príbehom ženy, ktorú túžba žiť neopúšťa ani v tých najťažších chvíľach.

Debutový román Eleny Ferrante, autorky Neapolskej ságy, sa odohráva v Neapole a rozpráva príbeh o matkách a dcérach v komplikovanej spleti lží, citov a spoločnej minulosti, ktorá si spútala. Po matkinej predčasnej a záhadnej smrti sa Delia vydáva hľadať pravdu do chaotických, dusivých ulíc svojho rodného Neapola. Séria tajomných telefonátov ju privedie k pôsobivým a znepokojivým zisteniam o matkinom živote a jej posledných dňoch. Zúrivý prúd rozprávania Eleny Ferrante je zriedkavým úkazom, napísal denník New York Times. Elena Ferrante je skutočne jedinečná spisovateľka, ktorá dokáže vystihnúť paradoxy rodinných vzťahov, bludných kruhov fyzického či psychického násilia. Elena Ferrante je autorkou Neapolskej ságy, ktorú tvorí štvorica románov Geniálna priateľka, Príbeh nového priezviska, Tí, čo odchádzajú tí, čo zostávajú a Príbeh stratenej dcéry. Podľa románu Zraňujúca láska nakrútil Mario Martone rovnomenný film, a jej nasledujúci román Dni opustenia sfilmoval Roberto Faenza. V zbierke listov, rozhovorov a krátkych textov s názvom Frantumaglia približuje svoje spisovateľské skúsenosti. Kniha pre deti Pláž v noci tematicky dopĺňa román Temná dcéra.

V románe Bystré dievča zostáva Tessa Hadley verná svojmu štýlu a témam známym zo zbierky poviedok Manželská láska a iné poviedky. Román je životným príbehom Stelly začínajúcim jej detstvom, ktoré strávila s matkou a nevlastným otcom v malom byte v Bristole v šesťdesiatych rokoch. Veľa čítala a snívala o živote naplnenom eleganciou a dobrodružstvom. Všetko má však svoju cenu a ani bystré dievča nemusí zistiť, že sa chytilo do pasce; až keď je príliš neskoro. Napriek tomu, že Stellin život je naplnený drámou, plynie na pozadí obyčajnosti. Tessa Hadley je skvelou pozorovateľkou citových a myšlienkových pohnútok mužov a žien a ich vzájomných vzťahov. "Mám pocit, že keď ženy píšu realistické romány o vzťahoch a rodine, hovorí sa, že píšu ,intímnu' prózu. Keď taký román napíše muž, označia ho za prelomový a odvážny. Myslím si, že podvedome autorov čítame pre intelektuálne potešenie a autorky pre ich citovú hĺbku, čo je pre mňa veľké zovšeobecnenie a sklamanie. " - TESSA HADLEY "Len málo spisovateliek mi dokáže poskytnúť takú radosť z čítania. " - Zadie Smith "Tessa Hadley je autorka výnimočnej inteligencie a schopností… Len Alice Munro a Colm Tóibín sú spomedzi poviedkarov takí dokonalí pri vykreslení celého života v pár stovkách slov. " - Edmund Gordon, OBSERVER "Tessa Hadley chápe ľudskú psychiku, čo je dnes dosť ojedinelé. Je jednou z najlepších prozaičiek. " - Chimamanda Ngozi Adichie "Tessa Hadley je autorka, ktorá pomaly odhaľuje prúd emocionálnej múdrosti, ktorý sa ukrýva za chladnými slovami. " - Adrian Turpin, FINANCIAL TIMES "Tessa Hadley kreslí obrázky zo života žien. Ukazuje a odhaľuje vnútorný svet postáv, naplnený konfliktmi a paradoxmi. " - EVENING STANDARD "Tessa Hadley píše o obyčajnom živote s pôvabom, ktorý nemá medzi súčasnými autormi a autorkami obdobu. " - INDEPENDENT ON SUNDAY

Keď sa feministická spisovateľka Susan Faludi dozvie, že jej sedemdesiatšesťročný otec, s ktorým sa už dávno odcudzili a odsťahoval sa do Maďarska, podstúpil operáciu na zmenu pohlavia, vydáva sa na nezvyčajnú cestu za zmyslom identity v modernom svete i v znepokojivej minulosti vlastnej rodiny. Čo má spoločné tento nový rodič, ktorý je teraz "kompletná žena", s tým mlčanlivým, výbušným, ba až násilníckym otcom, ktorého poznala, či s fotografom, ktorý si vybudoval kariéru na úprave fotografií? Faludi sa vydáva za touto záhadou do zákutí svojho detstva na predmestí i medzi mnohé predchádzajúce otcove osobnosti: amerického tatka, alpského horolezca, dobrodruha v amazonskej divočine, židovského utečenca počas holokaustu v Budapešti. Keď vycestuje do Maďarska, aby sa znova stretla so svojím otcom, spadne do bludiska temných dejín a riskantnej politiky krajiny, ktorá zaťato potláča vlastnú minulosť a vytvára si snovú, no jedovatú národnosť. Faludiovej snaha čeliť otcovej metamorfóze ju zavedie za hranice - historické, politické, náboženské, sexuálne -, až sa ocitne zoči-voči otázke dnešnej doby: Je identita niečo, čo si "vyberáte", alebo je to skôr niečo, pred čím sa nedá ujsť?

Keď sa feministická spisovateľka Susan Faludi dozvie, že jej sedemdesiatšesťročný otec, s ktorým sa už dávno odcudzili a odsťahoval sa do Maďarska, podstúpil operáciu na zmenu pohlavia, vydáva sa na nezvyčajnú cestu za zmyslom identity v modernom svete i v znepokojivej minulosti vlastnej rodiny. Čo má spoločné tento nový rodič, ktorý je teraz "kompletná žena", s tým mlčanlivým, výbušným, ba až násilníckym otcom, ktorého poznala, či s fotografom, ktorý si vybudoval kariéru na úprave fotografií? Faludi sa vydáva za touto záhadou do zákutí svojho detstva na predmestí i medzi mnohé predchádzajúce otcove osobnosti: amerického tatka, alpského horolezca, dobrodruha v amazonskej divočine, židovského utečenca počas holokaustu v Budapešti. Keď vycestuje do Maďarska, aby sa znova stretla so svojím otcom, spadne do bludiska temných dejín a riskantnej politiky krajiny, ktorá zaťato potláča vlastnú minulosť a vytvára si snovú, no jedovatú národnosť. Faludiovej snaha čeliť otcovej metamorfóze ju zavedie za hranice - historické, politické, náboženské, sexuálne -, až sa ocitne zoči-voči otázke dnešnej doby: Je identita niečo, čo si "vyberáte", alebo je to skôr niečo, pred čím sa nedá ujsť?

Rozprávačka príbehu sa nedávno rozišla so svojím neverným manželom. Požiadal ju, aby o rozchode nikomu nehovorila. Keď však začína nový život osamote, dozvie sa, že jej bývalý manžel sa stratil v odľahlom regióne pevninského Grécka. Neochotne súhlasí s tým, že ho pohľadá, ale nevie, či ho vôbec chce nájsť. Uprostred divokej a vyprahnutej krajiny skúma ich vzťah a zisťuje, že mužovi, ktorého kedysi milovala, vôbec nerozumie. Príbeh o blízkosti, nevere a súcite. Román Rozchod je o priepasti, ktorá nás delí od iných ľudí, a o príbehoch, ktoré si vymýšľame, aby sme zakryli svoje skutočné city. Keď Rachel premýšľa o láske k mužovi, ktorý pravdepodobne nikdy nebol tým, kým sa zdal, približuje nám situáciu, v ktorej sa ocitá žena na okraji katastrofy.

Meghan Daum osobitým štýlom napísala desať silných textov, v ktorých sa konfrontuje s prežívaním smrti svojej matky, rozhodnutím nemať deti a každodennými otázkami, ktoré sú dnes zvyčajne zaobalené do zbytočnej sentimentálnosti. Podľa skratkovitej psychológie dnešných čias by sme sa z akéhokoľvek nešťastia či osobnej krízy mali vynoriť ako lepší ľudia. Ale čo ak to tak nie je? Témou, ktorá spája týchto desať textov je náš postoj k sentimentálnosti, romantizovaniu si niektorých životných postojov, ako aj ku kultúrnym tabu - nevysloviteľným a nemysliteľným predstavám. "Výnimočné autobiografické eseje, v ktorých sa autorka s odvahou púšťa do skúmania lásky, smrti a falošne zidealizovaných rituálov každodenného života." (Slate) "Fantastická zbierka esejí, ktorá je zábavná, inteligentná a emocionálna, pričom v tých najosobnejších momentoch je najviac univerzálna. Navyše je napísaná so závideniahodnou jemnosťou." (Geoff Dyer) "Výborné…Meghan Daum dokáže dokonale opísať emócie, je nemilosrdne úprimná, vtipná a intelektuálne poctivá." (Cheryl Strayed, New York Times Book Review) "Nevysloviteľné…je úžasná, trefná a presvedčivá kniha. Autorka píše s istotou a elegantne sa vzpiera očakávaniam…Meghan Daum je nepochybne geniálna esejistka. Prečítam si od nej čokoľvek." (New York Times Book Review) "Niekedy sú naše pocity a reakcie na to, čo sa nám deje, surové. Emócie sú nevyspytateľné, nepredvídateľné, sú tým, čo z nás robí ľudí. Tieto ukryté kúty duše si ťažko priznávame a už vôbec o nich nehovoríme. Zbierka esejí Meghan Daumovej nás zasiahne priamo do tohto nepomenovateľného miesta." (Entertainment Weekly) "Je trochu zarážajúce, že tieto eseje sa mi páčia, pretože dávajú hlas a tvar mnohým z mojich vlastných potláčaných myšlienok a tajných pocitov, ktorým by som sa v živote nedokázala pozrieť priamo do očí. Meghan Daum je kultúrna jasnovidka - odhalí nám svoje tajomstvá, aby si vypočula naše vlastné. Zároveň je úžasnou, vtipnou, vnímavou a bolestivo zrelou rozprávačkou." (Julia Glass) "Táto kniha k čitateľom a čitateľkám prehovára bystrým, láskavým a úprimným štýlom. Eseje idú do hĺbky, pod povrch toho, čo by sme možno očakávali, že pocítime, s cieľom zistiť, čo cítime naozaj. Meghan Daum zostáva verná komplexnosti prežívaných skúseností." (Leslie Jamison) "Meghan Daum spochybňuje svoje a naše utkvelé predstavy o živote odvážnym, nesentimentálnym štýlom podobným veľkým britským esejistom, ako bol napríklad William Hazlitt a George Orwell. Pri opisoch emócií a duševného rozpoloženia je presná ako Joan Didion. Stranu za stranou odhaľuje rôzne aspekty lásky, smútku a bežných pocitov, ktoré nejasne cítime, ale márne hľadáme slová, ktoré by ich opísali. Prečítať si túto knihu znamená pochopiť zvláštne paradoxy života novým a prenikavým spôsobom. " (Bernard Cooper) "Joan Didion nového tisícročia. Meghan Daum prináša do každodenného života, lásky a rituálov pôvab, múdrosť a vtip." (Dan Wakefield) "Trefné, vtipné a oslobodzujúce čítanie. Daumovej eseje sú osviežujúcim pohľadom na komplexnosť života, o ktorom premýšľame, vo svete, ktorý nechce vidieť členitú krajinu pravdy." (Kirkus) "Meghan Daum píše veľmi podnetne a zábavne. Vďaka úprimnosti, s akou skúma súčasnú kultúru, ako aj naše osobné svedomie, je táto kniha pútavá a významná aj v širšom kontexte." (Sigrid Nunez)