Literárna revue 3/2017
Príjemný sobotný večer všetkým fanúšikom dobrých kníh a príbehov. Na úvod dnešnej Literárnej revue by som rád zablahoželal k včerajším narodeninám jednému z mojich najobľúbenejších spisovateľov.
Áno, 3. februára oslávil sedemdesiatku americký prozaik – Paul Auster. A začiatkom tohto roka vydal po siedmich rokoch svoj nový román 4321, na ktorú sa už teším.
Nás v dnešnej relácii čakajú opäť zaujímavé knižné novinky a dvaja hostia – česká ilustrátorka a režisérka Galina Miklínová a literárny vedec a historik – autor knihy Rozviazané jazyky Jozef Tancer.
Okrem toho sa môžete tešiť na hudbu Nicka Cavea, knižné tipy a mailovú súťaž.
Poďme teda na to. Príjemné počúvanie vám prajú Andrej Mračna a Dado Nagy.
Na úvod som vám rád ponúkol úplnú novinku – slovenský preklad prvého dielu osemdielnej románovej ságy nazvanej Temná veža.
Ide o príbeh pištoľníka Rolanda z Gileadu žijúceho vo svete, ktorý sa začal rozpadať. S časom a priestorom sa dejú čudné veci a jedinou nádejou je nájdenie tzv. Temnej veže, ktorá je spojnicou rôznych svetov. Samotársky pištoľník Roland prenasleduje muža v čiernom a na svojej ceste stretáva rôzne typy ľudí, nepriateľov aj démonov z vlastnej minulosti. V príbehu sa spája realizmus a fantastika s rôznymi inými žánrami.
Autor – známy ako majster hrôzostrašnej prózy – sa tentoraz vydal úplne iným smerom. Spája žánre - spagetti western s postapokalyptickou scifi. A to všetko s klasickou a hrdinskou fantasy, gangsterkou a ľúbostným príbehom. A samozrejme aj s hororom. Zvolil si však aj pomerne netypický jazyk s množstvom poetických obrazov. Už prvá veta navodzuje svojskú atmosféru: „Muž v čiernom unikal cez púšť a pištoľník kráčal v jeho stopách.“
Je pozoruhodné, že hoci ide o odskok od hororu – táto sága svojim spôsobom zastrešuje takmer celé autorovo dielo, v ktorom nájdeme veľa odkazov k jeho Temnej veži.
A v Temnej veži zasa veľa odkazov na Tolkiena a množstvo iných mytologických konceptov. Možno vám všetko, čo som povedal pripadá takmer odstrašujúco, ale faktom je, že začítať sa do príbehov Pištoľníka Rolanda zo série Temná Veža je obrovským pôžitkom, keďže sa v ňom spája napätie, humor a množstvo fascinujúcich príbehov.
Slovenské vydanie obsahuje aj podrobný autorov predhovor.
Ukážku z prvého dielu série Temná veža vám v preklade Michala Jedináka prečíta Vlado Kobielsky.
Marina Stepnovová - Bezbožná ulička
Druhá dnešná ukážka takisto pochádza z úplnej novinky u nás doteraz pomerne neznámej ruskej autorky. Jej druhý román Lazarove ženy z roku 2011 získal prestížnu ruskú literárnu cenu Veľká kniha a dnes vám ponúkam ukážku z jej tretieho románu nazvaného Bezbožná ulička. Spomínam si, ako mi na túto prózu pred nejakým časom spieval autor slovenského prekladu Ján Štrasser úplné ódy. A hoci som knihu ešte nedočítal, musím mu dať za pravdu, pretože svojim jazykom a emocionalitou - vyjadrenou na úvod čisto chuťovou spomienkou na lásku, ktorá sa mu spája s prípravou baklavy ma rovnako silno zasiahla.
Hlavnou postavou je Ivan Ogariov, ktorý sa odmalička usiloval žiť inak, ako mu diktovali rodičia, škola či armáda. Vyštudoval lekársku fakultu, začal pracovať ako lekár v súkromnej klinike v Moskve a oženil sa. Má 42 rokov a uvedomí si, že žije povrchný, nudný a predvídateľný život ako všetci ostatní. Až do chvíle, keď mu do ordinácie vstúpi výnimočná mladá žena Maľa a ukáže mu úplne iný svet plný umenia, lásky a jedla. Ogariov sa do nej bezhlavo zaľúbi a jeho život sa otrasie v základoch.
Ukážku z knihy Bezbožná ulička vám v preklade Jána Štrassera prečíta Boris Farkaš. Pripravte sa na literárno-gastronomický zážitok.
Pavel Šrut a Galina Miklínová - Párožrúti sa vracajú
Pred nejakým časom som vám v Literárnej revue predstavil druhé pokračovanie českej detskej knihy spisovateľa Pavla Šrut a ilustrátorky Galina Miklínová - Párožrúti sa vracajú. O slovenský preklad českých Lichožrútov na slovenských Párožrútov sa postaral Ján Litvák. Táto kniha získala v Čechách v kategórii detská kniha prestížnu cenu Magnesia litera desaťročia. Medzičasom v Čechách vyšlo aj tretie pokračovanie celej série Lichožrúti navždy a na jeseň mal premiéru animovaný film Lichožrouti, ktorý sa premieta aj v našich kinách.
Dôležité je povedať, že Párožrúti sú malé bytosti, ktoré tajne obývajú ľudské príbytky a pojedajú naše ponožky – ale vždy iba jednu z páru. Tú druhú nám veľkoryso ponechajú.
Mojim hosťom je ilustrátorka celej trilógie, spoluautorka scenára a režisérka animovaného filmu Lichožrúti Galina Miklínová. S Pavlom Šrutom spolupracuje dlhodobo, aj na ilustráciách iných jeho kníh pre deti. Zaujímalo ma, ako si padli do oka.
Na záver prvej hodiny pre vás máme ešte tri knižné tipy. Aké knihy teda zaujali:
literárneho vedca Jozefa Tancera - Dragan Velikič - Prípad Brémy
spisovateľku Janu Juráňovú - Elena Eleková - Morituri
a literárneho kritika Alexandra Halvoníka - Anton Hykisch - Verte cisárovi
Príjemný dobrý večer, začína sa druhá hodina Literárnej revue rádia Slovensko a vás v nej čakajú ešte tri súťažné ukážky, mailová súťaž a rozhovor s literárnym vedcom a historikom Jozefom Tancerom o knihe Rozviazané jazyky.
Peter Pečonka - Svätý mäsiar zo Šamorína a iné príbehy z čias Malej dunajskej vojny
Začneme ukážkou z prózy, ktorá bola jedným z najväčších prekvapení domácej literatúrnej scény minulého roka. Ide o hravú, ale aj mrazivú mystifikáciu o vojne v podunajskej nížine, v ktorej proti sebe bojujú Slováci, Maďari a Rómovia. Paralelne sledujeme niekoľko príbehov aj typov rozprávania – od sofistikovaných cigánskych gerilových bojovníkov, cez svätého mäsiara zo Šamorína, až po českých legionárov.
Tento žáner by sa dal označiť ako dystopia – čiže obraz blízkej katastrofickej budúcnosti – alebo inak povedané obraz nášho dôverne známeho sveta, ktorý sa zmenil na peklo.
Autor pred touto knihou dva krát úspešne bodoval v literárnej súťaž Poviedka v roku 2013 a 2015.
Ukážku o tom, ako to vyzerá, keď cigánska gerila prešetruje zahraničných novinárov vám prečíta Boris Farkaš.
Jozef Tancer - Rozviazané jazyky
Mojim druhým dnešným hosťom je vysokoškolský pedagóg, literárny vedec a historik doc. Jozef Tancer. Po knihe Neviditeľné mesto – s podtitulom Prešporok/Bratislava v cestopisnej literatúre mu na jeseň minulého roka vyšla kniha Rozviazané jazyky alebo Ako sme hovorili v starej Bratislave.
Prináša v nej spomínanie obyvateľov medzivojnovej Bratislavy na jazykové prostredie, v ktorom vyrastali. Pätnásť rozhovorov s Bratislavčanmi predstavuje prierez pestrým jazykovým, etnickým a náboženským prostredím mesta. Starí Prešporáci - ročníky 1916 až 1930, približujú množstvo konkrétnych každodenných situácií vhodných na rozvíjanie jazykových znalostí. Rozprávanie o jazykoch tak predstavuje špecifický pohľad na dejiny každodennej komunikácie a kultúry typicky stredoeurópskeho mesta.
Babča B. Kardošová - Traja kamoši a fakticky fantastický poklad
Medzi pozoruhodnými koncoročnými novinkami boli aj dve knihy slovenskej prozaičky a scenáristky, ktoré vyšli v decembri takmer v rovnakom čase. Jedna z nich bola pre mládež a druhá pre dospelých. O tej dospelej nazvanej 33 prípadov Kristy B. sa budeme s autorkou rozprávať v budúcej relácii.
Dnes by som vám rád ponúkol súťažnú ukážku z jej druhej knihy pre mládež, ktorá je pokračovaním titulu Traja kamoši a fakticky fantastický bunker. Má názov Traja kamoši a fakticky fantastický poklad. Hlavnou postavou a rozprávačom je desaťročný Juraj Králik. Má dvoch bratov a do rodiny čoskoro pribudne aj malá sestra.
Juraj si s bratmi, ani spolužiakmi príliš nerozumie a jeho najbližšími kamošmi sú zvieratá - kôň, mačka a fenka Bondy. Stretávajú sa v lese v spoločnom bunkri a Juraj sa s nimi môže nielen poradiť o rôznych problémoch, ale aj počítať s ich pomocou.
V škole ho totiž šikanuje trojica spolužiakov, ktorým musí pravidelne odovzdať svoju desiatu a neraz aj obed. Traja tučkovia však paradoxne vyvolávajú skôr súcit a sympatie, než odpor. Akoby nemotorne túžili hlavne po uznaní, priateľstve a porozumení – rovnako ako Juraj.
Ústrednou témou druhého dielu Troch kamošov je hľadanie zakopaného pokladu - a tento dobrodružný motív autorka významovo vrství a prehlbuje.
V nasledujúcej ukážke musí ísť Juraj Králik poliať na Veľkú noc svoju spolužiačku Bejku, ktorej sa bojí, lebo je súčasťou šikanujúcej trojice. Ide k Bejke hlavne preto, lebo mu sľúbila, že ak ju príde vyšibať, vráti mu krabičku na desiatu. Ukážku vám prečíta Daniel Fischer.
Italo Calvino - Neviditeľné mestá
A pred nami je posledná dnešná súťažná ukážka, ktorá takisto hovorí o kultúre mesta.
Ide o slávnu knihu od jednej z najpozoruhodnejších osobností talianskej literatúry druhej polovice 20. storočia. V týchto dňoch vychádza v novom knižnom dizajne Pala Bálika s ilustráciami Daniely Olejníkovej a v novom preklade Stanislava Valla.
Cestovateľ Marco Polo v nej rozpráva o rôznych tajomných neviditeľných mestách a predvádza ich gestami, mimikou a predmetmi prinesenými zo svojich ciest… Ale v podstate rozpráva iba o jedinom meste, o rodných Benátkach.
Veľmi sa mi páčilo, čo napísal o neviditeľnosti týchto miest architekt Víto Halada:
Kniha Neviditeľné mestá z roku 1972 je krásnym beštiárom miest. Ponúka nám 55 obrazov miest, ktoré Marco Polo opisuje Kublaj Chánovi. Všetky nesú ženské mená a sú opismi fiktívnych miest existujúcich niekde v medzipriestore zažitej či možnej reality, historickej či subjektívnej pamäte, náhody či úmyslu, života a smrti. Sú spomienkou či snom a existujú medzi strachom a túžbou, medzi univerzálnym a jedinečným.
Zenobia, Chloe, Zora, Despima, Tamara, Marozia, Argia, Smeraldina či Eufemia sú fantastickými podobami mestskej beštie.
Ukážku z knihy vám v preklade Stanislava Valla prečíta Laco Kerata.
V minulej relácii sme sa pýtali - aká kniha vás v minulom roku najviac zaujala a prečo.
Katarína Klenovičová napísala:
Najviac ma za minulý rok oslovila kniha Klub nenapraviteľných optimistov od francúzskeho autora Jean-Michela Guenassiu. Od začiatku ma vtiahla nenásilne do deja. Tie rôzne príbehy, ktoré sú v nej opísané, udržiavali moju pozornosť nepretržite, a nerada som ju odkladala, keď som práve nemohla pokračovať v čítaní.
Daniel Oravský napísal:
Zaujal ma titul "Diabol v zrkadle" od Juraja Červenáka. Ide o zaujímavo napísanú dobrodružnú a dynamickú detektívku, kde krvavý súboj reformácie a katolíckej cirkvi doslova srší z jednotlivých postáv i celkovej atmosféry.
Ján Bogner napísal:
Z kníh, ktoré vyšli v minulom roku, ma zaujala Trhlina, od Jozefa Kariku. V minulosti som čítal jeho knihy Strach a tiež knihu Tma. U autora obdivujem jeho schopnosť, získať neuveriteľné príbehy a tiež ich výborne spracovať do knižnej podoby.
Mária Takáčová napísala:
V roku 2016 ma najviac zaujala kniha Sova od Samuela Bjorka, ktorá vyšla začiatkom novembra. Dej knihy je pútavý natoľko, že som sa od nej takmer nevedela odtrhnúť a len kvôli pracovným povinnostiam som na rozuzlenie musela netrpezlivo čakať do nasledujúceho dňa.
Tomáš Senaj napísal:
v uplynulom roku ma v jeho závere nečakane milo prekvapila kniha Osamelý strelec od slávneho autora právnických trilerov Johna Grishama. Ako absolventovi práva mi bol Sebastian Rudd sympatický od prvej strany. Tento nekonvenčný právnik nie je klasickým knižným hrdinom, nehrá sa na ideálneho a bezchybného zástancu spravodlivosti ale z každej strany priam žiari jeho charizma, ktorou si ma získal a ja preto pevne dúfam, že sa s týmto skvelým právnikom ešte v blízkej budúcnosti stretnem.
Týmto poslucháčom posielame knižné ceny a 20 eurovú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei získava Marta Turčanová, ktorá napísala:
Veľmi ma zaujala kniha autorky Lucie Berlin Manuál pre upratovačky. Jej poviedky sa odohrávajú v nie príliš veselých miestach - nemocniciach či vo väzeniach. Napriek tomu nepôsobia smutne ani ponuro. Práve naopak – cítiť z nich nádej, energiu, chuť žiť a špecifický humor.
Pani Turčanovej blahoželáme a súťažná úloha do ďalšej relácie znie:
Ako by vyzerala trojica vašich najobľúbenejších autorov?
Písať môžete do konca budúceho týždňa na adresu [email protected] a hráte o tri knihy od nás a 20 eurovú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei.
Počuť sa budeme opäť o dva týždne. Pekný záver víkendu vám prajú Andrej Mračna a autor relácie Dado Nagy.
