Stehlík

Po knihe som siahla na odporucanie, mam hrozu z hrubych knih. Po docitani som mala zmiesane pocity a aj to tak zostalo. Autorka ma nenapodobitelny styl pisania, tie opisy, prirovnania, naozaj velke wau. Myslim, ze i preklad je kvalitny. Pribeh je o zivote, ne/stasti, stratach, nalezoch, zmenach. Ako aj o priatelstve, vztahoch, laske. Pohlad na proces zivota, co vsetko nas ovplynuje, od adolescenta po produktivny vek rozprava samotny Theo. Stratena dusa, nespracovane emocie. Velku zapletku v pribehu zohrava maly obraz. Samozrejmostou su rozne postavy, ktore prechadzaju jeho zivotom. Na moje pocudovanie som sa v tom dave textu nudila a nutila citat par krat, zvedavost ma proste nutil citat dalej. Nedokazala by som knihu odlozit nedocitanu, i ked som rada, ze som ju uz precitala, bolo to unavne. Pribeh je okrem ineho plny faktov, informacii bol napisany putavo, zaujimavo. Za mna by bol dokonaly v kratsej forme.

Kvalitné dielo pre milovníkov umenia a silných príbehov. Každý si v ňom niečo nájde. Donna opäť predviedla svoj talent: opisovať aj tie najvšednejšie veci nádherným štýlom.

Dej nemal hluché miesta, tak by som to nenazvala, no občas sa tam nedialo nič, čo by prebudilo moju zvedavosť a dlho ma poháňal iba autorkin dar slova. Avšak potom nastala zmena. V Tajnom príbehu bolo napätie prítomné stále, tu sa nečujne plazilo a následne zasiahlo čitateľa plnou silou. Tieto knihy sú síce rozdielne, no každá je kvalitná svojím unikátnym spôsobom. Stehlík nás necháva čakať, ale napokon dostaneme omnoho viac, ako sme od neho očakávali. Bola som prekvapená, kam nás až zaviedol.

...ak nás totiž naše tajomstvá definujú, opak tej tváre, ktorú ukazujeme svetu, tak ten obraz bol tajomstvom, ktoré ma zdvihlo nad hladinu života a umožnilo mi spoznať samého seba. A je tam, v mojich zápisníkoch, na každej stránke, aj keď tam nie je.
str.

Toto je rozprávanie o smutných ľuďoch, ktorí sa snažia hrať s kartami, ktoré im osud nadelil. Myšlienky Thea zaváňajú nihilizmom. Smrť jeho matky je silným motívom, ktorý presakuje do všetkých vrstiev príbehu a zanecháva za sebou len nevýslovný žiaľ a prázdnotu. Mama je len jedna. Donna tieto pocity zachytila bravúrne. Bolo to až také skutočné, že aj ten, kto ešte nestratil matku, bude cítiť veľkú beznádej. V kombinácií s talentom, ktorý spisovateľka má (ísť k jadru veci) je to nezvyčajná emocionálna búrka. Nebolo to ľahké čítanie, pretože hlavný hrdina bol stratený vo vlastnom živote. Možno práve toto je dôvod, prečo som si ku knihe dlho nevedela nájsť cestu.

Nemôžeme si vybrať, čo chceme a nechceme, a to je jediná krutá pravda. Občas chceme to, čo chceme, hoci vieme, že nás to zabije. Nemôžeme utiecť pred tým, kto sme.
str.