17. november strana 1 z 1

Keď pracujem na parkovisku za operou národného divadla, mám povolené chodiť dovnútra na hajzel. Väčšinou čurám sám, iba sem-tam s muzikantami z orchestra. Raz pri vedľajšej mušli niekoho periférne zaregistrujem. Nenápadne sa k nemu otočím, vzápätí strašne zrevem a celého ho oštím. Od úlaku z môjho revu zreve aj on a oští ma tiež. S vytreštenými očami sa na seba pozeráme, on bez výrazu, lebo chrobák výraz nemá. Teda aspoň nie taký, aby sme ho my ľudia pochopili. Prisahámbohu ošťal som obrovského chrobáka ako od Kafku s tykadlami krovkami, chlpatými nohami, ale hlavne s obrovskými očami, ktoré ma od detstva mátali v snoch. A keby len chrobáci. Mňa mátali aj komunisti, indiáni, ruličkári, rusáci, funebráci, fúzáči aj doktori. Toto je vlastne kniha o strachoch. Keď som sa ich jedného dňa zbavil a s úľavou si vydýchol, hneď sa mi ďalšie dva strašíky vplazili do hlavy ako hadi. A viete kadiaľ? Cez uši. Tak sa v staroveku trávilo. A ja na vás teraz tie moje strachy vypustím cez oči. Čítajte a tešte sa, že nie ste ja. Veď dozvedať sa po kvapkách o cudzích problémoch a nešťastiach, to je tá najväčšia literárna Nirvana, ktorú môžeme zažiť. Tak len do mňa! Pichnite si do žíl dúšok veksláckej krvi, lepičského gleju a leopardieho revu. Po vakcíne parkáčom vás blbosť sveta naokolo už iba rozosmeje. Vlado vymyslel Triangel, pesničkovú reláciu, ktorá v osemdesiatom druhom bola ako zjavenie a Ďuro, režisér, ktorý vyrobil všetky tie skvelé pesničkové klipy pre Luciu, Tublatanku, Všechno na Mars od Dalibora Jandu alebo Mullerovu pecku Prečo vy, ľudia dvadsiateho storočia, máte vždy zachmúrené obočia... – Do piče, – nadával opitý režisér Ďuro Takáč nad decákom borovičky – si ma zavolajú tí kokoti komunistickí na koberec a hovoria, súdruh režisér, prečo nepoviete súdruhovi Mullerovi, že ľudia u nás v Československej socialistickej republike nie sú vždy zachmurení. Nech zaspieva, že občas majú zachmurené obočia – to je oveľa lepšie, nie? Takáč, jedovitý chlapec z Gemera, s veľmi zlými opicami, tresol do stola, chytil ma pod krk namiesto súdruha, a zreval: – Tak im hovorím, súdruzi, kokot téš neni občas kokot, ale furt kokot! Je tak? – Je, – povedal som uškrteným hlasom. – Tak vidíš, – povedal Ďuro a zahodil ma do prepraviek s vínom, kde som pre istotu zostal ležať. – Nehaj Čecha, do piči, – zastal sa ma vysokánsky chalan v kabáte z medvedej kože, menom Titus. Bol krmič v ZOO, čundrák, a po pätnástich rumoch skvelý spevák českej country. V ten deň, kedy sa riešil Mullerov klip, sa vzadu vo výčape varili medvedie laby, fakt nekecám. ************* Za všetko, čo som nevidel z civilizovaného sveta, ďakujem komunistickej strane a jej úžasnému vynálezu železná opona. Zároveň jej ďakujem, že mi umožnila aspoň dostať sa do Ruska, zeme, kde včera zožrali to, čo mali na zajtra, zeme obrovských obchodných domov GUM, kde ľudia sedeli v hajzloch bez dverí, srali, rozprávali sa a pili vodku. Najviac som sa čudoval, čo serú, keď nič nebolo. Nikde nebolo nič! Ani hovno. Hovorí Ľubo Dobrovoda, autor kníh Ja malkáč a Ja velkáč, narodený 22. 9. 1962, čo bol dátum akurát tak dobrý na to hodiť si mašľu...

Kniha vznikala v rokoch 1983-84, v období normalizačnej šede, a zaradila sa medzi zásadné texty československého disentu. Napriek svojmu veku je táto mimoriadna zbierka meditatívnych fejtónov zvláštne aktuálna aj dnes. Stratégia kruhovej obrany je stále jednou z možností, ako si chrániť svoje sny a životy. Nenechať sa zomlieť, spojiť sa okolo toho, čo je pre dôstojnosť ľudského života nutné ubrániť.

Od uznávaného historika a autora bestselleru O tyranii prichádza brilantné skúmanie slobody – čo to je, ako bola nesprávne pochopená a prečo je našou jedinou šancou na prežitie. Sloboda je naším veľkým záväzkom, ale ako tvrdí Timothy Snyder, stratili sme zo zreteľa, čo znamená – a to nás vedie do krízy. Príliš veľa z nás sa na slobodu pozerá ako na absenciu štátnej moci: myslíme si, že sme slobodní, ak si môžeme robiť a hovoriť, čo sa nám zachce. Skutočná sloboda však nie je ani tak sloboda od, ako skôr sloboda pre – sloboda rozvíjať sa, riskovať pre budúcnosť, ktorú si vyberieme. Sloboda je hodnota, ktorá umožňuje všetky ostatné hodnoty. Na základe prác filozofov a politických disidentov, rozhovorov so súčasnými mysliteľmi a vlastných skúseností s dospievaním v čase americkej výnimočnosti Snyder identifikuje postupy a postoje, ktoré nám umožnia vytvoriť vládu, vďaka ktorej budeme my a budúce generácie prosperovať. Oceňuje význam tradícií (ktoré obhajuje pravica), ale aj úlohu inštitúcií (ktoré sú v kompetencii ľavice). Táto kniha, ktorá je intímna a zároveň ambiciózna, pomáha vytvoriť nový konsenzus, je to vzrušujúca intelektuálna cesta a tour de force politickej filozofie.

Filozof a spisovateľ Milan Šimečka patrí k najvýraznejším česko-slovenským postavám 20. storočia. Jeho strhujúci život a originálne dielo vyrozpráva nový komiksový román v dobe, keď sa vládna moc opäť usiluje o „obnovenie poriadku". Čo sa stane, keď sa utópia zmení na väzenie? A zo sna sa stane nočná mora? Režim, ktorý pomáhal upevniť, ho nakoniec vyhodil z práce, šikanoval ho a vo väzbe mu zničil zdravie. Skutočný príbeh vychádza z rozsiahleho výskumu v archívoch tajných služieb, samizdatových knižniciach, z výpovedí generačných druhov a očitých svedkov. Kto bola spisovateľova žena Eva? Akú úlohu zohrávali v jeho tragickom živote láska a otcovstvo? Spoznajte osud človeka, ktorý pochopil, že si nemôže vybrať pre život najlákavejší príbeh z kníh, ale musí prijať ten, ktorý zodpovedá tvaru jeho duše, a žiť ho až do konca.

Americký novinár Fareed Zakaria v novej knihe skúma minulé aj súčasné revolúcie definujúce polarizovanú a nestabilnú éru, v ktorej žijeme. Populistické besnenie, ideologické nezhody, ekonomické otrasy a technologické zmeny, vojny a medzinárodný systém plný katastrofického rizika – prvé desaťročia dvadsiateho prvého storočia sú zrejme najrevolučnejším obdobím modernej histórie. No nie je to nič nové. Ľudia žili a prosperovali aj v minulosti. Aké boli revolúcie, ktoré prežili a ktoré by nám mohli pomôcť porozumieť súčasnému svetu? Zakaria podrobne skúma historické obdobia a hnutia, ktoré formovali moderný svet, no venuje sa aj štyrom súčasným revolúciám: v ekonomike, technológiách, identite a geopolitike, ktoré napriek všetkým výhodám spôsobili nesporné trhliny v našich zvyklostiach a všadeprítomnú úzkosť. Keď sa ocitneme na dejinnej križovatke štyroch revolúcií, ktoré otriasli svetom, predstava temnej budúcnosti sa takmer nevyhnutne naplní. No ak budeme konať s rozvahou, dokážeme oživiť liberálny medzinárodný poriadok a odsunúť populizmus do zabudnutia.

Lukavické zápisky mapujú osobný a spoločenský život Hany Ponickej počas roka 1977, v ktorom sa stala nepohodlnou autorkou nielen pre kritický príspevok na zjazde slovenských spisovateľov, ale aj pre podporu novovzniknutej Charty 77. Kniha verne zachytáva prenasledovanie odporcov totality, boj s "vnútorným nepriateľom" a zároveň rázne odmietanie poslušnosti voči akejkoľvek moci. Dobové reflexie strieda atmosféra stredoslovenského vidieka, v ktorom našla Ponická útočisko pre rodinný život i autentické úvahy. Zápisky však nie sú iba záznamom jej zamyslení, ale aj vzácnou kronikou intelektuálnych konfrontácií a v neposlednom rade správou o súperení s vlastným strachom, ktorý považovala za najväčšieho nepriateľa aj vtedy, keď ju režim pripravil o všetky možnosti publikovať. Napokon aj osud tejto knihy bol dlhé roky pohnutý tak, ako osud autorky – do verejného priestoru sa vracia po dvadsaťročnej odmlke. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Kniha vyšla s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Monografia Slovensko v 20. storočí Ľubomíra Liptáka, slovenského historika európskeho formátu, vyšla po prvý raz v roku 1968. Už o rok sa však stala kvôli odvážnym myšlienkam pre normalizačný režim neakceptovateľnou a väčšina nákladu bola skartovaná. Z publikácie sa nesmelo citovať a pre ďalšiu generáciu historikov a čitateľov zostala neprístupná. Odvtedy nestratila nič na svojej aktuálnosti, o čom svedčí jej niekoľko ďalších vydaní po roku 1989. Ide o výnimočnú syntézu slovenských dejín, ktorá sleduje premeny Slovenska od prelomu storočí v Rakúsko-Uhorsku, cez prvú svetovú vojnu a vznik Československa, medzivojnový vývoj, vojnový štát aj povojnovú premenu na komunistickú totalitu. Ivan Kamenec v predslove k piatemu vydaniu píše: „Kniha, ktorú držíte v rukách, je svojím poznaním, kladením otázok a formovaním smelých hypotéz stále prekvapujúco aktuálna v súčasnom zápase o charakter dnešného i budúceho kultúrneho života na Slovensku. Ak by sme si odmysleli tristné osudy prvého vydania a takmer dvadsaťročnú diskrimináciu a ostrakizáciu jej autora, mohli by sme pokladať primitívne politické útoky zo strany prívržencov ideológie dvoch totalitných systémov za najlepšie svedectvo jej odborných kvalít, respektíve morálnych občianskych postojov Ľubomíra Liptáka.“

Za celý svoj už relatívne dlhý život som sa nestretol s takou mohutnou vlnou zla, ktoré sa dnes valí z úst takého obrovského množstva ľudí, a to do tejto životnej skúsenosti započítavam aj komunistickú diktatúru,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe. To zlo sa nazýva fašizmus a má charakter pandémie, ktorá napáda ľudskú myseľ a šíri sa po území západnej civilizácie. Rozumieme však príčinám, pre ktoré je fašizmus späť? A ak im rozumieme, stratí tým na sile? Ako premýšľať o ľuďoch, ktorí sa vzdali rozumu, a o mlčiacej, pasívnej väčšine? A je vôbec nutné o nich premýšľať? Martin M. Šimečka sa obratne pohybuje medzi spomienkami na život v disente, myšlienkami historikov a spisovateľov a úvahami o povahe zla, o hlúposti, vzdore aj priateľstve, o paralelnej spoločnosti, ktorá si vytvára vlastné pravidlá a žije nezávisle od väčšiny, aby našiel odpoveď na otázku: ako žiť dobrý život v krajine, ktorá sa odvracia od demokracie?

Kniha 1989 – Pád sovietskeho impéria prináša strhujúci príbeh o roku, keď sa zrútila železná opona a celý východný blok sa vymanil spod sovietskeho vplyvu. Victor Sebestyen, uznávaný historik a novinár, približuje dramatické udalosti od pádu Berlínskeho múru cez pokojné revolúcie v Poľsku, Maďarsku či Československu až po pád komunistických režimov, ktoré sa ešte nedávno zdali neotrasiteľné. Sebestyen sa opiera o dobové dokumenty a osobné svedectvá politikov, disidentov aj obyčajných občanov a odhaľuje, že diktatúry sa rúcali rýchlejšie, než si svet dokázal predstaviť. Táto kniha je nielen podrobnou kronikou historického prelomu, ale aj živým svedectvom o sile odvahy a túžby po slobode.