V tejto sa princezná zachráni sama

Táto zbierka je o ženách. Tisícimi spôsobmi. Autorka sa zaoberá láskou, rodinou, vzťahom medzi matkou a dcérou, taktiež sa venuje smrti, bolesti, poruchám príjmu potravy, sebapoškodzovaniu, sebaláske & hľadaniu vnútornej sily, nezabúda ani na knihy či poéziu... V knihe nájdete pasáže, ktoré sa čítajú ako úprimná spoveď i pasáže cielené na čitateľky, ktoré sa autorka sa snaží povzbudiť. Pri takom širokom zábere textov, aký zbierka ponúka, je pravdepodobné, že k vám prehovoria aspoň niektoré básne. (Napríklad za nabádanie k tomu, aby sme sa nikdy nevzdávali a naučili sa mať rady samy seba má odo mňa autorka desať bodov z desiatich.) Básne sú písané priamočiarym, jednoduchým jazykom a Amanda sa často hrá so svojskými estetickými detailmi - napríklad nepoužíva veľké písmená alebo špecifickým spôsobom využíva entery a medzery. Niekedy pre mňa takéto spracovanie malo svoje čaro, inokedy som sa pýtala, či by bol v obsahu nejaký rozdiel, keby nebol delený do veršov. Celkovo ide o trochu nevyrovnané dielo, ktoré má silnejšie i slabšie stránky a kúsok pravdy nájdete rovnako v nadšených, ako aj v kritických ohlasoch. Osobne zbierku vnímam predovšetkým ako zaujímavo spracovanú osobnú spoveď s pozitívnym odkazom pre všetky ženy. Tým pádom má v mojich očiach napriek nedokonalostiam jednoznačne svoju hodnotu.