Posledná láska baby Dune
Alina Bronsky
S lesmi plnými ovocia a mestom, ktoré je viac-menej iba pre nich, majú vlastne všetko, čo potrebujú, a rozhodnú sa začať odznova. Smrteľne chorý Petrov si v hojdacej sieti číta ľúbostné básne; Mária si začne s takmer storočným Sidorovom; baba Duňa trávi dni písaním listov dcére. Život je nádherný. Teda až do dňa, keď sa v mestečku objaví cudzinec. A táto idyla je znova v ohrození. Alina Bronsky opisuje staršiu ženu so železnou vôľou, nezabudnuteľnú Rusku, a prostredníctvom nej rozpráva príbeh o jednej katastrofe a nezvyčajnej žene, ktorá na sklonku života nachádza svoj raj na zemi.
204 611 kníh na sklade ihneď k odoslaniu
Poštovné zadarmo pre nákupy od 39€
Rezervácie v 61 kníhkupectvách
Hodnotenia (3)
5Recenzia
Baba Duňa je už stará na to, aby brala varovania vážne. Nikto jej nebude prikazovať, čo má a nemá robiť. Svoj život chce dožiť na mieste, ktoré pozná. Čo tam po nejakej rádioaktivite? Ona si s ňou hlavu neláme. Jej starí susedia zastávajú ten istý názor, a tak sa všetci vyberú do končín, ktoré sú im tak dôverne známe, no cudzie zároveň. Všetko je mŕtve. Havária reaktora si zobrala mnoho, no odhodlanie obyvateľov nezničí.
Žijú pokojným životom až do chvíle, kým sa pred nimi neobjaví cudzinec. Čo hľadá v zóne smrti? Táto zvláštna návšteva spôsobí len zmätok a preruší čakanie na smrť. Musia zobrať posledné zvyšky síl, dať hlavy dokopy a vyriešiť problém, ktorý sa pred nimi tak nečakane zjavil.
„Mama, vieš predsa, čo je to rádioaktivita. Všetko je ožiarené.“
„Som stará, mňa už nič neožiari, a keby aj, nie je to koniec sveta.“
Zbožňujem autorov, ktorí sa zameriavajú na postsovietske krajiny. Toľko emócií v jednom príbehu zvládnu len oni a čitateľ nemá pocit, že je citovo vydieraný. Prosto to tak je a nič sa na tom nedá zmeniť. Nedajú sa zmeniť tragikomické udalosti, ktoré ich inšpirujú. Čitateľ smúti, smeje sa a všetko sa to prelína. Nad tým, čo nám chce táto kniha povedať, netreba ani premýšľať, pretože hovorí sama za seba, jazykom, ktorý je nám blízky.
"Chybou nebolo vybrať si nesprávneho muža. Chybou bolo vôbec sa vydať."
Tento počin mi pripomenul iný. Videla som v ňom paralely s úžasným dielom Z neba spadli tri jablká. Bolo to rovnako magické. Avšak Duňa bola o trošíčku lepšia. V deji sa stretávame s osobami, ktoré už nevystraší ani smrť, no pomaly zisťujeme, že ešte im niečo predsa len vie nahnať strach a vytiahnuť ich z letargie, do ktorej dobrovoľne upadli. Nedokážem pochopiť, ako sa spisovateľke podarilo do takého malého priestoru vtesnať všetko, čo potrebujeme vedieť (dokonca viac). Je tu napätie, bolesť, láska, nečakaný zvrat a tiež rozuzlenie, ktoré pohladí dušu. Magický realizmus vidíme vo forme duchov, no tí citeľne hýbu dejom. Ako? Zistíte. Je to úžasne premyslené.
Recenzia
Knižná jednohubka. Potešila ma svojou jednoduchosťou. Nevšednou láskou baby Dune a to láskou k miestu, kde žije.
Recenzia
Netreba sa nechat odradit strasiakom Cernobylu, ktory urcite mnohych odradi od citania tejto knizocky. Je to velmi pekne citanie o cloveku a clovecenstve, o sile lasky k miestu a k zivotu - k takemu, aky je. Alina Bronsky vas necha zabudnut na to, ze citate o zivote po katastrofe, je to kdesi len na pozadi, na okraji....v popredi je svojska a tvrdohlava baba Duna a jej (poniektori aj velmi otravni a poniektori mili) susedia a ich kazdodenne nalady a starosti.
Odporúčania
