Stratená apatekárka

Kniha sa čítala ľahko. Samotný príbeh bol zaujímavý, ale akosi mi tam niečo chýbalo. Striedanie prítomnosti s minulosťou sa mi páčilo. V oboch obdobiach sa vyskytli udalosti, ktoré vedeli navodiť trochu napätia.
Dej bol podaný z pohľadu troch žien, každá iného veku. Najviac ma bavila prítomnosť. Avšak, čakala som väčšie prepojenie minulosti s prítomnosťou. Samotná osoba apatekárky ma veľmi nezaujala. Áno, pomáhala ženám so zdravotnými a srdcovými záležitosťami, ale nesadla mi, aj napriek jej ťažšiemu osudu.

Z tohto príbehu si budem asi najviac pamätať posolstvo, že si treba ísť za svojim snom, ako hlavná hrdinka Caroline zo súčastnosti, ktorá bola pod vplyvom manžela a len jemu sa prispôsobovala a vôbec nemyslela na seba.

Knihu radím do kategórie “neurazí, ale ani neohúri”.

Paci sa mi take to prepletenie sucastnosti s minulostou, len niektore pasaze sa mi zdali akoby nedotiahnute, resp. neboli uveritelne. (napr. cast kde hrdinka nasla povodnu apateku) v Londyne za storocia neprebadanie uzemie? Ale ako pribeh, stotoznenie sa s pribehom z minulosti, resp. cez pribeh z minulosti ako pomoc vyrovnania sa so zivotnou situaciu je prijemnym, lahkym citanim.