Rukojemníci. Prípad Cervanová z pohľadu nezainteresovaných

NIEKOĽKO ZAUJÍMAVOSTÍ UVEDENÝCH V TEJTO KNIHE

K HASSANOVI HUSSEINOVI AWNIMU

1. Na s. 487 knihy je v rámci článku, kde sa autor M. Fűzy venuje Hassanovi Husseinovi Awnimu, uvedený úradný záznam z roku 1976, z kanického archívu (ktorý je zverejnený len v rámci knihy), v ktorom sa píše, že svedok „Hussin Asan Auni uvádza, že podľa foto-alba pod č. 45 sa jedná o Jána Hrmu, že tento rozprával so zavraždenou Cervanovou. Taktiež pod čis. 35 je fotografia J. Hrmu i na tejto tohto tak isto označil. Ďalej pod č. 47 je fotografia P. Komoru, k tejto sa vyjadril, že tento sa najviacej podobá na muža, ktorý sedel na radiátore v spoločenskej miestnosti v Mlynskej doline, kde sa konala diskotéka.“.
Awniho prvé výpovede, ktoré sa našli v archíve sa nachádzajú na s. 481-483 knihy. V prvej výpovedi pritom povedal, že nebol v Unic clube, kde bola diskotéka.

V tejto súvislosti je pre porovnanie zaujímavé uviesť tvrdenie Petra Tótha z knihy Kauza Cervanová I. (ktorú napísal so sudcom Klimentom), kt. sa na s. 64 vyjadruje k výpovediam Awniho takto: „Svedectvo Hassana Husseina Awniho bolo oveľa vágnejšie. Nikdy totiž nepovedal, že videl Jána Hrma v spoločnosti Ľudmily Cervanovej. Tvrdil iba, že ho v kritický večer videl pred internátom Ľudovíta Štúra, a opísal epizódu o kočke - kurve, za ktorou mal na základe výzvy svojho spoločníka ísť.“.

2. Na s. 487 knihy, M. Fűzy uvádza výpoveď Awniho z roku 1976 (z kanického archívu, ktorá nie je inde zverejnená). V nej sa uvádza: "K osobe J. Hrmu svedok Awni... uvádza, že podľa foto-alba pod č. 45 sa jedná o Jána Hrmu, že tento rozprával so zavraždenou Cervanovou. Taktiež pod č. 35 je fotografia J. Hrmu i na tejto tohoto tak isto označil. Ďalej pod č. 47 je fotografia Pavla Komoru, k tejto sa vyjadril, že tento sa najviacej podobá na muža, ktorý sedel na radiatore v spoločenskej miestnosti v Mlynskej doline kde sa konala diskotéka." M. Fűzy k tomu dodáva: "Awni odrazu označil Hrmu za muža, ktorý sa rozprával so zavraždenou Cervanovou, čo je významný obrat oproti jeho dovtedajším výpovediam, kde vôbec nepovedal, že by niektorý z troch uvedených mužov komunikoval s dievčinou, ktorá tiež mala odchádza z internátu, pričom tam súčasne o dievčine nehovoril ako o Cervanovej. Awni... tiež ukázal na fotografiu P. Komoru (ktorý... sa skutočne na diskotéke kritického večera bavil s Cervanovou), tvrdiac, že tento sa najviac podobal na muža, kt. bol v Unic klube, hoci Awnti tam nebol-... v jednej zo svojich prvých výpovedí jasne povedal, že v Unic klube nebol.".

Tu by som chcela uviesť tvrdenie Petra Tótha z jeho knihy Kauza Cervanová I., kde na s. 64 vyjadruje k výpovediam Awniho: „Svedectvo Hassana Husseina Awniho bolo oveľa vágnejšie. Nikdy totiž nepovedal, že videl Jána Hrma v spoločnosti Ľudmily Cervanovej. Tvrdil iba, že ho v kritický večer videl pred internátom Ľudovíta Štúra, a opísal epizódu o
kočke - kurve, za ktorou mal na základe výzvy svojho spoločníka ísť.“.

3. Na s. 490 knihy autor M. Fűzy zverejnil úryvok z výsluchu J. Hrmu z 21. 12. 1976 z kanického archívu, v ktorom Hrmo hovorí: „Možno, že som sa na Cervanovú pýtal, avšak som ju považoval za vysokú blondínu s červenými lícami, ktorá bývala v hlavnom vchode - bloku na 11. poschodí. Inak je možné, že som sa na ňu pýtal. Inak doteraz neviem, kto to Cervanová je a ako vlastne vyzerala.“. Autor k tomu dodáva: „vyšetrovatelia na to nijako nezareagovali.“. Z uvedeného je teda zrejmé, že vyšetrovatelia vedeli, že Hrmo nemal na mysli poškodenú Ľ. Cervanovú, nakoľko ona nebola blondína.

Preto je pre porovnanie dôležité uviesť, že P. Tóth vo svojej knihe KC I., kde sa venoval aj výsluchom Hrmu, na s. 54 v súvislosti so správami väzenskej agentúry nasadenej na Hrmu uviedol toto: „Od väzenskej agentúry sa vyšetrovatelia teda dozvedeli, že Ján Hrmo poznal Cervanovú, pretože mu ju predstavila jej priateľka, a počas skúšobného obdobia ju v roku 1976 dokonca navštívil na internáte.“. Toto tvrdenie bolo totiž potrebné k obhajobe pachových stôp, pretože Tóth v knihe uviedol, že sa zistila zhoda pachu Hrmu s pachom z vecí poškodenej Cervanovej, čo vysvetlili tým, že Hrmo sa s poškodenou pred zavraždením stretol.

K PREVIERKE VÝPOVEDE MAHERA AL ZAFARIHO Z ROKU 1976

V knihe na s. 495 autor M. Füzy v rámci svojho článku venovanému Maherovi Al Zafarimu, uvádza policajný záznam zo 16. 7. 1976, uprataný do kanického archívu (je zverejnený len v knihe), kde sa k Zafarimu píše: "Vypovedá, dňa 16. 7. 1976, že dňa 9. 7. 1976 o 23.00 hod. keď išiel z mesta domov na svojom mot. vozidle, stretol vozidlo zn. Škoda 100 bledej farby, ktoré vozidlo išlo od internátu smerom do mesta bez osvetlenia, keď osvietil uvedené vozidlo vo vozidle spoznal veľa vodiča sedieť jedného známeho menom Otto, ktorý má pochádzať z Patty, okrem neho v aute ešte sedeli traja ľudia nevie či medzi nimi bola žena, uvedeného Otta videl znovu na internáte dňa 13.7. 1976 o 22.30...". V rámci úloh si k tejto výpovedi policajti poznamenali tiež: "zistiť muža menom Otto, tohoto podrobne vyťažiť...".

Na s. 500 autor v knihe ďalej uvádza aj policajný záznam zo dňa 17. 7. 1976, uprataný do kanického archívu (zverejnený len v knihe), kde sa píše: „jedná sa o záznam preverenie pravdivosti výpovede Alzafariho Mahera, ktorý dňa 9. 7. 1976 o 23.00 hod išiel so svojim vozidlom na internát Ľ. Štúra, kde sa stretol s neosvetleným vozidlom v ktorom mal sedieť Otto Hrabrín. Toto počas previerky a rekonštrukcie bolo vyvrátené.“.

Tu je zaujímavé konfrontovať toto zistenie s konštatovaním P. Tótha, ktorý vo svojej knihe Kauza Cervanová I., na s. 46, popisuje výpoveď Zafariho zo dňa 16. 7. 1976, pričom k nej záverom uviedol, že: „Nie je vylúčené, že Libanončan mal na mysli Otta Harabrína, ktorého polícia taktiež bezvýsledne preverovala.“.

Táto kniha podľa môjho názoru predstavuje to najlepšie, čo bolo knižne vydané v súvislosti s kauzou Cervanová, a preto ju vrelo odporúčam. Jednotlivé témy sú tu spracované tak zrozumiteľne a precízne, ako v žiadnej inej knihe, ktorá sa venovala tomuto prípadu. V tejto publikácii sa ide do hĺbky, k podstate problému, a zároveň, čo je tiež veľmi dôležité, sú tu jednotlivé poznatky spájané do súvislostí. Mnohé články a knihy, ktoré boli napísané na túto tému trpeli o. i. tým, že sa v nich veci (neraz zámerne) vytrhávali z kontextu, v dôsledku čoho nadobudli iný význam, než aký v skutočnosti mali. Pre čitateľa, ktorý si chce na danú kauzu vytvoriť vlastný názor je zásadné, že v rámci tém, ktorým sa kniha venuje, sa vychádza z relevantných, verejne dostupných zdrojov, alebo z dôležitých archívnych dokumentov, z ktorých mnohé sú dostupné len v rámci textov v tejto knihe. Tiež oceňujem, že argumentácia autorov (na rozdiel od argumentácie iných autorov, ktorí sa vo svojich knihách venovali tomuto prípadu) je tu vecná a racionálna a nesnaží sa zavádzať čitateľa všelijakými logickými klamami. Ako čitateľku ma zaujalo aj množstvo dôležitých archívnych dokumentov, ktoré nie sú nikde inde zverejnené.