Vianočná koleda

Vianočnú koledu netreba predstavovať, no toto prekrásne vydanie áno. Hneď ako Tatran zverejnil, že sa chystá, striehla som naň a nakoniec som neodolala a kúpila si ho v predpredaji sebe a aj neteri a synovcovi. Síce sú ešte malí, ale nikdy nie je na škodu mať doma takúto nádhernú klasiku. Napísala som im venovanie a už len počkať na Vianoce.

Dielo je krajšie ako na fotkách. Akoby boli ilustrácie živé. Stránky sú lesklé. Farby sú sýte. Prosto žiaria.

Príbeh som naposledy čítala v detstve, no teraz ma udivilo, ako ho môže vnímať dospelý človek. Áno, aj deti chápu morálne ponaučenie vyplývajúce z knihy, ale dnes ma prekvapilo, ako bravúrne zvládol autor vonkajšiu a vnútornú charakteristiku postáv. Keď som bola dieťa, takto do hĺbky som sa nad tým nezamýšľala.

Ach, a ako len bažil po zisku tento Scrooge! Všetkých vyžmýkal, chytil pod krk, zovrel, priškrtil, na kosť oholil, ten starý bezbožný chamtivec! Tvrdý a ostrý ako kremeň, z ktorého ani najtvrdšia oceľ za iskierku šľachetnosti nevykreše, tajnostkár a samotár utiahnutý vo svojej ulite. Od chladu v srdci mu stuhli aj črty v starej tvári, zošpicatel už beztak ostrý nos, popraskali líca, zmeravel krok aj oči sčerveneli, tenké pery zmodreli a z hrdla sa mu dral iba chripot. Vlasy, obočie i pichľavú bradu mu pokrýval srieň. Ľadový chlad si nosil so sebou všade...
(str. 10)

Určite vám túto „novinku“ odporúčam. Nie preto, že sa blížia najkrajšie sviatky roka (už mi začínajú liezť na nervy všetky vianočné reklamy, a to je iba október), no preto, že tento príbeh môže potešiť každú vekovú kategóriu.